Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-72-2018.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Ing. U. U., bytom B., L. XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, so sídlom Nitra, Marianska ulica 8, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, IČO XXXXXXXX, za účasti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. pobočka Nitra, Mostná 58, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2017, č. 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 14. 08. 2018 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2018, č. 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č.k. PV 301/00378/2012 zo dňa 28. 11. 2012 z dôvodu porušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č.k. PV 301/00378/2012 zo dňa 28. 11. 2012 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 515,15 euro v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a nahradiť trovy zdravotnej poisťovni podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku v sume 5,- eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto platobného výmeru. Platiteľovi poistného - žalobcovi, vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Výkaz nedoplatkov č. 1266631917, na základe ktorého je platiteľ povinný uhradiť všeobecne zdravotnej poisťovni pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2011. Dňa 10. 10. 2012 doručil poistenec námietky proti výkazu nedoplatkov. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa námietkami zaoberala, tieto však neakceptovala a dňa 24. 10. 2012 túto skutočnosť oznámila platiteľovi. V námietkach žalobca uvádza, že od mája 1992 doposiaľ nebol SZČO, a preto nebol povinný platiť odvody do všeobecnej zdravotnej poisťovne. Podkladom pre rozhodnutie všeobecnej zdravotnej poisťovne bol výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého platiteľ poistného bol od 22. 03. 1992 do 16. 02. 2012 evidovaný ako SZČO.
2. V podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu protiprávne, pretože on v období, za ktoré mu bol prepísaný nedoplatok na zdravotnom poistení, už nebol držiteľom živnostenského oprávnenia. Poukázal na to, že podal žalobu voči rozhodnutiu UPSVR Bratislava č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 23. 07. 2012 o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 23Sa/85/2017, ktorej predmetom je vyriešenie zásadnej otázky, či od mája 1992 až do 16. 02. 2012 bol žalobca vyradený zo živnostenského registra ako SZČO. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.
3. Žalovaný správny organ sa vyjadril písomne a vo vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného sú po právnej, skutkovej ako aj formálnej stránke správne. K námietke žalobcu, že nepozná obsah korešpondencie medzi prvostupňovým správnym orgánom a úradu práce sociálnych vecí a rodiny správny orgán uviedol, že žalobca opomenul predložiť všetky tieto doklady týkajúce sa správneho konania svojmu právnemu zástupcovi. Žalobca bol preukázateľne oboznámený so stanoviskom zdravotnej poisťovne a vyzvaný na vyjadrenie sa k tomu, čo žalobca aj urobil a doručil vyjadrenie dňa 04. 02. 2013. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného, že všetky doklady, ktoré mal k dispozícii predložil svojmu právnemu zástupcovi.
5. Keďže bola pôvodne podaná na Krajský súd v Trenčíne, ktorý ju postúpil právoplatným uznesením č. 18Sa/18/2017-28 Krajskému súdu v Nitre z dôvodu, že sa jedná o sociálnu vec, kde je daná miestna príslušnosť spravujúca sa miestom trvalého bydliska žalobcu. S týmto postúpením Krajský súd v Nitre nesúhlasil, preto prípisom zo dňa 21. 08. 2018 požiadal Najvyšší súd SR o rozhodnutie.
Najvyšší súd SR v Bratislave pod č. 7Nds 9/2018-42 zo dňa 12. 10. 2018 rozhodol o nedôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Nitre, s tým že na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd Nitra.
6. Žalobca podaním zo dňa 04. 02. 2019 žiadal prerušiť konanie vo veci až do právoplatnosti rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti vo veci 23Sa/85/2017-52 zo dňa 11. 06. 2018, pretože predmet konania má súvis s prejednávanou vecou.
7. Krajský súd v Nitre uznesením č. 23Sa/72/2018-75 zo dňa 25. 03. 2019 prerušil konanie do skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sa/85/2017.
8. Vzhľadom na to, že správny súd zistil, že Najvyšší súd SR vo veci 23Sa/85/2017 rozhodol rozsudkom 9Sžsk 154/2018 zo dňa 27. 05. 2020 uznesením zo dňa 15. 07. 2020 pokračuje v konaní pod sp.zn. 23Sa/72/2018.
9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci prejednal podanú žalobu na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť jeho žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po revolúcii vykonával funkciu riaditeľa západoslovenských vodární a kanalizácii, dochádzalo k zmene štatutárnych zástupcov a po predchádzajúcom štatutárnom zástupcovi zdedili problémy vo vedení podniku a bol si vedomý tej skutočnosti, že bude z tejto funkcie odvolaný. Na základe toho postupoval tak, že nebude mať možnosť sa ďalej zamestnať v profesii vodného hospodárstva, preto sa stal SZČO, k prevádzkovaniu tejto živnosti nikdy nedošlo, nikdy nevykonával, vzhľadom na množstvo zaťažeností. Odovzdaním živnostenského listu na sekretariáte živnostenského úradu považoval svoju živnosť za ukončenú. Jeho riaditeľ ho upozornil na tú skutočnosť, že keď bude vykonávať funkciu riaditeľa, nemôže byť zároveň aj živnostníkom. 11. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobného návrhu zo dňa 23. 11. 2017 a písomných podaní. Žalobcovi je jasné, že existuje tu právoplatné rozhodnutie kasačného súdu vo veci, ktorá súvisí s prejednávaním tohto sporu, kde predmetom rozhodnutia kasačného súdu bolo potvrdenie rozsudku krajského súdu, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu voči ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny o tom, že vzhľadom k tomu, že žalovaný bol vo februári 2012 SZČO a z toho dôvodu bol vyradený zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Napriek uvedenému rozhodnutiu kasačného súdu žalobca je presvedčený, že nemôže niesť zodpovednosť
úradov štátnej správy konkrétne živnostenského úradu v máji 1990 za to, že nepostupoval podľa vtedy platného zákona o živnostenskom podnikaní, t.j. že živnostenský úrad nevydal rozhodnutie o zrušení živnosti žalobcu. Žalobca podporuje, že chcel preukázať tým, že aby či už krajský súd, resp. Najvyšší súd SR pri prejednávaní kasačnej sťažnosti vyžiadal od daňového úradu potvrdenie alebo oznámenie, či žalobca podával za jednotlivé roky od r. 1992 daňové priznania z dane z príjmu fyzických osôb. Pretože keby bolo toto zisťované, tak by muselo byť ustálené, že žalobca nepodával daňové priznania od r. 1992 z dôvodu, že nebol od toho času SZČO. Je nepochopiteľné, že v tejto veci vydával platobný výmer, ktorý je súčasťou napadnutého. rozhodnutia žalovaného vydávala pobočka Úradu nad zdravotnou starostlivosťou v Trenčíne, nakoľko sa preukázalo, že pobočka Trenčín s celým prípadom nemala nič spoločné, pretože trvalé bydlisko žalobcu ako aj miesto podnikania v inkriminovanom živnostenskom liste bolo v Nitre. S poukazom na vyššie uvedené žiadame rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu správneho orgánu č. 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R zo dňa 05. 09. 2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru vydaného pobočkou Trenčín č. PV 301/00378/2012 zo dňa 28. 11. 2012 rozhodnutie potvrdil. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že dňa 14. 11. 2012 bol doručený prvostupňovému správnemu orgánu návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa poistného a stručné stanovisko poisťovne. V tabuľkovej časti platobného výmeru za r. 2011 bol uvedený rozpis nedoplatku poistného, ktorý vznikol v roku 2011, keď žalobca bol od 01. 01. 2011 do 03. 03. 2011 zamestnancom spoločnosti ZVS a.s., IČO: 36550949 a nedoplatok z RZ za rok 2011 vznikol za mesiac január 2011 (skutočná výška mzdy bola 3.600,47 eur), za mesiac marec 2011 (skutočná výška mzdy bola 2.339,79 eur), kedy prekročil žalobca maximálny vymeriavací základ 2.333,50 eur. Bolo mu dopočítané poistné v sume 58,93 eur - 4% poistné zamestnanec za január a marec 2011. Poistné vo výške 10 % za zamestnávateľa bolo predpísané spoločnosti ZVS a.s. Celková suma príjmu zo zamestnania za rok 2011 je 8.113,66 eur x 4 % poistné = 324,54 eur, z čoho skutočne uhradené preddavky boli 265,61 eur, takže nedoplatok vznikol vo výške 58,93 eur.
Za obdobie RZ od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 žalobcu poisťovňa evidovala aj ako SZČO. Do tejto kategórie poistenia nebol nikdy prihlásený, nesplnil si zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť, a túto skutočnosť sa poisťovňa dozvedela, až po zániku živnostenského oprávnenia k 16. 02. 2012. Odo dňa ukončenia pracovného pomeru spoločnosti ZVS a.s., t.j. od 04. 03. 2011 do 31. 12. 2011 bol povinný platiť žalobca preddavky na zdravotné poistenie ako SZČO vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca z minimálneho vymeriavacieho základu, čo je 39,06 eur a z toho 14 % (marec 2011 - 41,61 eur a apríl 2011 až december 2011 - 46,06 eur), takže za rok 2011 mal zaplatiť celkové preddavky 456,22 eur. Tieto preddavky žalobca vôbec neuhradil.
Žalobca bol upovedomený, že môže podať námietky v určenej lehote. Žalobca sa k výzve vyjadril prípisom zo dňa 08. 10. 2012, v ktorom uviedol, že čo sa týka nedoplatku vo výške 58,93 eura ako zamestnanca ZVS je ochotný uhradiť, avšak nedoplatok 456,22 eur ako SZČO nemieni uhradiť, pretože bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný od 04. 03. 2011. I keď vo veci bola nariadená obnova konania a novým rozhodnutím nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, toto rozhodnutie však napadol žalobou na Krajský súd v Nitre, o ktorej nebolo doteraz rozhodnuté.
Voči vydanému platobnému výmeru zo dňa 28. 11. 2012 podal odvolanie žalobca dňa 19. 12. 2012, v ktorom uviedol, že nedoplatok v sume 58,63 eur ako zamestnanca za mesiac január a február 2011 je ochotný uhradiť, avšak nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 456,22 euro ako SZČO za obdobie od 04. 03. 2011 do 31. 12. 2012 neuznáva, pretože on nebol živnostníkom od mája 1992.
Všeobecná zdravotná poisťovňa sa vyjadrila k odvolaniu žalobu, pretože pri výkaze nedoplatkov vychádzali z platných verejných listín, podľa ktorých žalobca je SZČO.
Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný opísal priebeh konania vyplývajúci z procesných postupov zdravotnej poisťovne ako aj postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Poradná komisia predsedu úradu prerokovala predmetné odvolanie platiteľa poistného na zasadnutí dňa 23. 08. 2017. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca - platiteľ poistného, bol evidovaný v zdravotnej poisťovni v spornom období ako SZČO, ktorá bola držiteľom živnostenského oprávnenia s obchodným menom: N. s dňom vzniku oprávnenia 22. 03. 1992, ktorý svoju činnosť ukončil k 16. 02. 2012.
Predseda úradu zo skutočností zistených úradom mal za preukázané, že platiteľ poistného - žalobca, v období od 01. 01. 2011 do 03. 03. 2011 bol zamestnancom ZVS a.s. a vo svojom odvolaní nerozporoval a nedoplatok za zamestnanca v sume 58,63 eura aj uznal. Sporným od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 na účely zákona č. 580/2004 Z.z. považuje za osobu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z., pretože v uvedenom období bol držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré nebolo pozastavené. Z toho vyplýva, že platiteľ poistného bol povinný do 16. 02. 2012 platiť preddavky na poistné, na verejné zdravotné poistenie ako SZČO vždy k 8. dňu nasledujúceho mesiaca z minimálneho vymeriavacieho základu, preto jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
12. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
Podľa § 17a ods. 6 citovaného zákona, ak platiteľ poistného podá voči výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Úrad vydáva platobný výmer iba na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne a nie je preto jeho povinnosťou, aby jeho platobný výmer obsahoval dôvody a zrozumiteľné vysvetlenie, akým spôsobom dospel k nedoplatku, k výpočtu tejto sumy a jeho materiálnemu podkladu. Vydanie výkazu nedoplatkov je osobitným konaním zdravotnej poisťovne a je ukončené podaním návrhu na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou. Úradu nevyplýva zo zákona povinnosť sa zaoberať námietkami platiteľa poistného k výkazu nedoplatkov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení do 31. 12. 2012 na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a/ zamestnanec, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ zamestnávateľ, d/ štát.
Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona v znení do 31. 12. 2020 SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu.
Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., sadzba poistného je pre SZČO 14 % z vymeriavacieho základu. Keďže žalobca nemal príjem zo živnosti, bol povinný odviesť z titulu SZČO preddavky na verejné zdravotné poistenie v r. 2011 zo sumy 329,06 eur, t.j. minimálneho vymeriavacieho základu, t.j. 14 % za mesiac marec - 329,06 eur : 31 x 28 kal. dní = 297,21 eur a za obdobie apríl až december 2011 (329,06 x 9 mesiacov) v sume 2.961,54 eur, t.j. v celkovej sume 3.258,75 eur. Zo závislej činnosti, teda zamestnania, mal žalobca zaplatiť poistné 324,54 eur, v skutočnosti bolo zaplatený 265,61 eur, čím vznikol nedoplatok zamestnanca 58,93 eur a ako SZČO mal žalobca uhradiť 456,22 eur, neuhradil žiadnu sumu, takže nedoplatok vznikol 456,22 eur.
Žalovaný správny orgán je zriadený podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa zriaďuje úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotnými poistením.
Podľa § 18 ods. 1 bod 3 tohto zákona, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, tým že vykáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné.
Podľa § 23 ods. 1 písm. e/, predseda úradu rozhodujúce o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v I. stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
Podľa § 77a ods. 1 o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zistil, že žalovaný sa zaoberal námietkami žalobcu. Pre rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv rozhodnutie ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/85/2017 mal súd za preukázané, že Najvyšší súd SR rozsudkom č. 9Sžsk 154/2018-108 zo dňa 27. 05. 2020 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa
- žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti nepochybne vyplýva, že uchádzač o zamestnanie musí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, a teda aj skutočnosť, že nie je v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere, nevykonáva a neprevádzkuje žiadnu živnosť. Teda dôkazné bremeno, že uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi. Kasačný súd poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenie § 57 a nasledujúce zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, účinkom v máji 1992, kedy mal podľa vyjadrenia žalobcu osobne odovzdať živnostenský list na sekretariát živnostenského oddelenia vyplýva, že zánik oprávnenia bol viazaný na niektorý z dôvodov: smrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia, alebo opatrovník ustanovený na správu podniku; zánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo koncesná listina boli vydané na dobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia § 58 živnostenského zákona vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list vydal, zruší živnostenské oprávnenie, alebo môže pozastaviť z konkrétnych zákonne uvedených dôvodov. Zrušenie živnostenského oprávnenia, teda predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Ak žalobca ako živnostník nemal záujem vykonávať živnostenskú činnosť, bol povinný postupovať v zmysle tomto čase platného zákona tak, aby k zániku, resp. k zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo.
13. Správny súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca v čase 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 bol SZČO mal povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, a preto vyčíslený nedoplatok v platobnom výmere v sume 456,22 eur považuje za správny, taktiež aj nedoplatok na poistnom v čase od 01. 01. 2011 do 03. 03. 2011, kedy bol zamestnancom spoločnosti ZVS a.s. a vznikol mu nedoplatok na poistnom zamestnanca 58,63 eur, ktoré v priebehu správneho konania žalobca uznal a bol ochotný ho zaplatiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, obsahuje všetky náležitosti, vyžadované procesnými predpismi a na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).