Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-32-2021.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/32/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci Ing. V. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. X. Q. č. XX/X B. B. K. I. zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Lakatošom so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. M. R. Štefánika č. 873/204 vo Vranove nad Topľou v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 7.5.2021 č.k. 29Pu/3/2021 - 9 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že prevzatie Ing. V. E. nar. XX.X.XXXX do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o. dňa 3.5.2021 bolo prípustné.
2. Zo zdravotnej dokumentácie umiestneného, vyjadrenia ošetrujúceho lekára a výsluchu umiestneného zistil, že sa jedná o prvú hospitalizáciu menovaného na psychiatrickom oddelení, ktorý bol na oddelenie privezený cestou rýchlej záchrannej pomoci pre dekompenzáciu psychického stavu.
3. Z vyjadrenia ošetrujúceho lekára vyplynulo, že príbuzní umiestneného u neho pozorovali neprimerané správanie približne od prekonania ochorenia COVID-19, kedy mával akoby „záchvaty“, opakovane nadával, telefonicky sa pohádal s bratom, vulgárne mu nadával, osočoval manželku, bol „mimo“, strácal pojem o čase, začal nejakú myšlienku a nevedel ju dokončiť, odmietal lekársku pomoc, vrátane psychológa a psychiatra a po príchode rýchlej pomoci nadával aj tej. Umiestnený bol podozrievavý, prehádzal polovicu bytu a začal pracovať na projekte, ktorý spočíval v tom, že mal na servítke úhľadne uložené kosti, ktoré zostali z obeda, fotil si taniere a poháre, ako aj rôzne predmety po byte. Pri prijatí na oddelenie menovaný podpísal súhlas s hospitalizáciou, no následne sa od 3.5.2021 dožadoval prepustenia. Pri prijatí na oddelenie menovaný odpovedal na otázky miestami neadekvátne, výrazne zabiehavo, obšírne, spontánna masívna produkcia, ťažšie odkloniteľný, orientovaný časom nepresne, inak správne, nálada kolíše, hypomanická, intermitentne rezonantná, emočná instabilita, striedanie nálad počas rozhovoru, intermitentne lakrimozita / plačlivosť/ nekorelujúca s predmetom rozhovoru, bludné obsahy v myslení, paranoidita. Ďalej z výpovede ošetrujúceho lekára k aktuálnemu stavu umiestneného vyplynulo, že u umiestneného pretrváva manická symptomatika a paranoidita, ako aj bludné obsahy v myslení. Umietsnený je pokojnejší, nie je výrazne naliehavý na prepustenie, avšak bez pocitu morbidity, k svojmu stavu nekritický. Ošetrujúci lekár uviedol, že nemožno vylúčiť, že v prípade predčasného prepustenia z ústavnej starostlivosti môže byť menovaný nebezpečný pre seba, aj pre svoje okolie. Z liečby sú pacientovi podávané antipsychotiká , anxiolitiká , stabilizátory nálady a hyptoniká podľa potreby s tým, že liečba ešte nie je ukončená.
4. Súd sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, z ktorej zistil, že u menovaného sa jedná o závažné duševné ochorenie s diagnózou F 06.2 - organická porucha s bludmi /podobná schizofrénii/ s tým, že zatiaľ ide iba o pracovnú diagnózu.
5. Z výsluchu umiestneného súd zistil, že hlavným dôvodom, prečo nesúhlasí s hospitalizáciou na oddelení je to, že jeho pobyt na oddelení v Michalovciach mu „zmarilo“ viacero termínov dojednaných u odborných špecialistov. Umiestnený predpokladal, že ho berú na interné oddelenie, pretože sa lieči ako hypertenzný pacient a doma mal posledné 2-3 dni vysoké hodnoty tlaku a uvedomoval si, že musí v ten deň ísť na interné oddelenie. Zrazu sa vo dverách objavila rýchla zdravotná služba a robili mu rôzne merania hlavne tlaku krvi a podávali nejaký liek, pričom sa toto vyšetrenie opakovalo 5-6 krát v priebehu cca 1 hodiny, preto predpokladal, že pôjde na interné oddelenie, kde sa ocitol už v roku 2002. Neuráža ho to, že je na oddelení psychiatrie, o ktorom sa ľudovo nepekne vyjadruje, ale chcel by byť iba v rukách odborníkov - internistov vo Vranove nad Topľou. Poukázal na to, že nesúhlasí s hospitalizáciou len preto, že potrebuje chodiť k ďalším špecialistom a riešiť svoj stav, a kým je na psychiatrii, nemôže absolvovať žiadne iné vyšetrenie. Uviedol, že nikdy predtým nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, neužíva žiadne lieky od psychiatra a momentálne sa cíti celkom fit, ale dostáva sedatíva na spanie a celý deň je z týchto z týchto liekov oťapený a nemôže sa sústrediť na čítanie, písanie a ani na televízor. Tvrdil, že síce podpísal súhlas s hospitalizáciou, ale vtedy si bol istý tým, že je na internom oddelení a o tom, že sa nachádza na oddelení psychiatrie si prečítal až z tabuľky pri dverách keď odišiel z prvej vyšetrovne.
6. Takto zistený skutkový stav konajúci súd posúdil a rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 263, § 264 a § 265 CMP. Dospel k záveru, že zdravotný a psychický stav umiestneného pacienta je taký, že tento nedokáže posúdiť v akom stave je, v dôsledku čoho, vzhľadom na jeho duševnú poruchu, ktorá je u neho diagnostikovaná, ohrozuje svoje zdravie, ako aj svoje okolie, preto rozhodol, že prevzatie umiestneného Ing. V. E., nar. XX.X.XXXX do zdravotníckeho zariadenia je prípustné. Súd pri rozhodovaní zohľadnil predovšetkým odborné posúdenie zdravotného a psychického stavu umiestneného ošetrujúcim lekárom.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. L. Q., zdravotnej dokumentácie a jeho výpovede. Tieto dôkazy boli zaznamenaná dňa 7.5.2021 vo forme zápisnice spísanej v zdravotníckom zariadení prítomným vyšším súdnym úradníkom a až následne na ich základe o jeho prevzatí rozhodla sudkyňa. Namietal, že sudkyňa konajúca vo veci ho pred vydaním napadnutého rozhodnutia nikdy nevidela, preto si nemala odkiaľ vytvoriť svoj subjektívny názor na jeho osobu, vyjadrovanie, spôsob akým reaguje na položené otázky a pod.. Vzhľadom na to, že jeho ošetrujúci lekár konštatoval, že je možné ho vypočuť, bolo žiaduce zvýšiť opatrnosť pri rozhodovaní a osobitne uvážlivo posudzovať jeho odpovede na položený okruh otázok. Nešlo o výnimočnú situáciu, kedy je prípustné toto ustanovenie obísť. Zdôraznil, že išlo o jeho prvú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení, preto nevie prečo je v napadnutom rozhodnutí dvojzmyselne uvedené: ,,sa jedná o prvú hospitalizáciu opakovanú hospitalizáciu“. Je presvedčený, že sa pri výsluchu vyjadroval spontánne, logicky a presne prečo tam nepatrí. Tvrdil, že si hlboko uvedomuje svoj zdravotný stav, náležite sa o neho stará a striktne dodržuje medikamentóznu liečbu stanovenú jeho odbornými lekármi vo Vranove nad Topľou, ktorých pravidelne navštevuje. Ďalej tvrdil, že jeho ošetrujúci lekár mu podáva viaceré lieky, no odmieta ho informovať o ich názve, zložení, účinkoch, kontraindikácii a jeho liečbu popísal príliš všeobecne. Spochybnil výpoveď ošetrujúceho lekára, s ktorým za obdobie hospitalizácie nerozprával viac ako päť minút, a ktorý zrejme nekriticky prevzal vyjadrenia jeho manželky. Uviedol, že s manželkou si dlhodobo nerozumie, sú pred rozvratom manželstva, a preto nevie ako si ošetrujúci lekár preveril objektívnosť jej udaní. Vyslovené odborné závery neboli ničím potvrdené a na sugestívnu otázku vyššej súdnej úradníčky ošetrujúci lekár odpovedal, že nemôže vylúčiť jeho nebezpečnosť pre neho a okolie, teda jednoznačne pripustil aj variant, že nie je nebezpečný. Navyše ošetrujúci lekár sa nevyjadril k tomu, čo by mohlo byť spúšťacím impulzom pre vznik nebezpečenstva a súd sa o tieto dôvody vôbec nezaujímali. Ďalej namietal, že do súdneho spisu nebola pripojená jeho zdravotná dokumentácia, s ktorou sa jeho právny zástupca pri nazeraní do súdneho spisu dňa 13.5.2021 nemohol oboznámiť, preto je nesprávne a nezákonné opierať o ňu odôvodnenie rozhodnutia. Zistenú diagnózu rovnako označil za nedôveryhodnú a neobjektívnu. S poukazom na ust. § 260 Civilného mimosporového poriadku konštatoval, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd
primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného života a reagovať na bežné impulzy. Z judikatúry ESĽP tiež vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka, by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie svojím postupom porušil ust. § 260 CMP, preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné a jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o. dňa 3.5.2021 bolo neprípustné. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.7.2018 č.k. 2Cdo/31/2018. V závere si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oznamovateľovi.
8. Zdravotnícke zariadenie vo vyjadrení k odvolaniu uviedlo, že naďalej trvá na potrebe hospitalizácie umiestneného tak, ako bolo uvedené v oznámení o prevzatí do ústavnej starostlivosti a zaznamenané pri úkone povereného pracovníka súdu. Potreba poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi ústavným spôsobom sa potvrdzuje aj v ďalšom priebehu hospitalizácie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam umiestneného uviedlo, že na začiatku hospitalizácie nie je možné presne určiť zdravotný stav pacienta, preto je na presnejšiu diagnostiku a nastavenie liečby potrebné zotrvanie umiestneného v ústavnom zdravotníckom zariadení. Konkretizovalo, že skutočne ide o prvú hospitalizáciu umiestneného a slová ,,opakovanú hospitalizáciu“ tak predstavujú zrejmú nesprávnosť v rozhodnutí.
9. Podaním doručeným konajúcemu súdu 9.6.2021 oznámilo zdravotnícke zariadenie - Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o., že umiestnený Ing. V. E. nar. XX.X.XXXX zmenil svoje rozhodnutie a s pobytom na akútnom psych. oddelení súhlasí.
10. Konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť (ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP).
14. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti (§ 252 a nasl. CMP) má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z. z. v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti (§ 6 ods. 9 písm. d/ citovaného zákona). Úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu prevzatie umiestneného bez jeho písomného súhlasu alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možného zneužitia pri prevzatí a držaní chorého v zdravotníckom zariadení. Detenčné konanie má dve štádia, pričom v prvom štádiu súd preskúmava zákonnosť samotného prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Po právoplatnosti rozhodnutia o prípustnosti prevzatia následne súd posudzuje zákonnosť držania v takomto ústave.
15. Zmyslom a účelom rozhodovania súdu v tomto štádiu detenčného konania je teda posúdiť, či k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia - psychiatrickej liečebne došlo bez jej súhlasu zo zákonných dôvodov.
16. Podľa § 260 ods. 1 CMP súd umiestneného vyslúchne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak
je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
17. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že v konaní jediný výsluch umiestneného vykonal dňa 7.5.2021 vyšší súdny úradník Okresného súdu Košice II.
18. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného. Cieľom tohto výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať umiestnenému všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Zároveň je cieľom výsluchu zistenie názoru umiestneného, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Právna úprava obligatórnosti priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. V tomto význame je namieste odlíšiť výsluch ako dôkazný prostriedok a právo byť vyslúchnutý, čo v zásade predstavuje oprávnenie osoby vyjadriť svoj názor, ktoré z hľadiska realizácie by mohlo byť uskutočnené aj inak ako verbálnym prejavom. Umiestnenému musí byť aj v súdnom konaní poskytnutý taký priestor pre uskutočnenie procesných úkonov, ktorý mu umožní plnohodnotné využitie všetkých úkonov a procesnej aktivity, a to zohľadnením jeho zdravotných obmedzení. Už z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného [viď publikáciu Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2017, str. 837 až 842; (ďalej len „Komentár“)].
19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, ktorý vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vojom uznesení z 31.7.2018 sp.zn. 2Cdo/31/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 67/2018, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej sa rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné impulzy. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí navyše zdôraznil, že o takom závažnom zásahu do slobody človeka, akým je či už obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, alebo prevzatie a držanie v zdravotníckom zariadení, je neprípustné rozhodovať len „od stola“, ale je potrebné počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. Z uvedeného teda vyplýva, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie umiestneného vykoná osobne sudca.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené právne úvahy dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nemal konajúci sudca dostatočné podklady pre záver, že k prevzatiu umiestneného do zdravotného zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, že tieto dôvody trvajú a že nebolo zasiahnuté do jeho práva na osobnú slobodu. Postupom súdu prvej inštancie teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces umiestneného tým, že jeho výsluch nevykonal sudca, ale namiesto neho vyšší súdny úradník, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
21. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie bezodkladne postupovať podľa ust. § 260 a nasl. CMP hore naznačeným smerom a opätovne vo veci rozhodnúť.
22. O návrhu umiestneného na priznanie náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 58 CMP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).