Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Poistná udalosť s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sabinovská 11, IČO: 45 474 231, zastúpenej Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho 7/D, IČO: 36 866 687, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 204 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 204 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 204 eur od 12.10.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 06.12.2019 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 204 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala 16.07.2019 v Piešťanoch došlo k vzniku škody na motorovom vozidle Q. X-W. P.: U vo vlastníctve N. N. (ďalej len „poškodený“). Poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti vzniknutej na jeho motorovom vozidla nútený si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu. Za týmto účelom uzavrel 02.09.2019 so žalobkyňou nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla Q. V. P.: U Prenájom náhradného vozidla trval od 02.09.2019 do 05.09.2019, t. j. celkovo 4 dni. Za prenájom vozidla vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 190901 znejúcu na sumu 460 eur, t. j. 115 eur za deň prenájmu. Dňa 05.09.2019 poškodený postúpil pohľadávku voči žalovanej žalobkyni. Keďže vinník dopravnej nehody mal uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovanou uplatnila si žalobkyňa (resp. poškodený) u žalovanej nárok na náhradu škody v sume 460 eur. Žalovaná poskytla plnenie len v sume 256 eur (žalovaná odpočítala 204 eur), pretože neuznala dennú sadzbu zapožičania náhradného motorového vozidla a vychádzala zo sumy 64 eur za deň prenájmu náhradného vozidla. Podľa žalobkyne ale žalovaná nepreukázala opodstatnenosť tohto krátenia. Sumu 115 eur za deň prenájmu náhradného vozidla označila za cenu obvyklú, pričom vychádzala z cenníkov iných autopožičovní. Poukázala na to, že za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšiu a ani cenu najdrahšiu. Je potrebné vychádzať z celého cenového pásma a ak cena za prenájom motorového vozidla z tohto pásma nevybočuje nemožno ju označiť za cenu neobvyklú. Navyše prenájom vozidla s tým, že cena bude zaplatená až pri vrátení vozidla bez poskytnutia depozitu a stiahnutia ceny z účtu, je zo strany autopožičovní poskytovaný len verným zákazníkom. V konkrétnom prípade by nebolo možné stanoviť počet dní, na ktoré by bolo náhradné vozidlo zapožičané, a teda by

nebolo možné ani uzavrieť zmluvu o zapožičaní za ceny uvádzané inými autopožičovňami. Na základe uvedeného si preto voči žalovanej uplatnila nárok na doplatenie plnenia v sume 204 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy a počítaný od 11.10.2019, t. j. 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovanej. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu zmluvu o postúpení pohľadávky z 05.09.2019, nájomnú zmluvu z 02.09.2019, faktúru č. 190901 z 05.09.2019 znejúcu na sumu 460 eur, oznámenie o postúpení z 05.09.2019, čestné prehlásenie poškodeného o platbe sumy 460 eur žalobkyni v hotovosti s potvrdením a cenníky požičovní motorových vozidiel.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. z 08.07.2020 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním doručeným súdu 03.08.2020. Vo vyjadrení uviedla, nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Zároveň žalobu žalobkyne označila za nespĺňajúcu kritéria požadované (ďalej len „“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože poškodený mal voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený tak predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobkyne. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobkyne nemohol so žalobkyňou platne uzavrieť zmluvu o postúpení. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobkyni pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobkyňu. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila aj za absolútne neplatný právny úkon. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedla, že tento nevyplýva zo (ďalej len „“) a ani zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). K poskytnutému poistnému plneniu poukázala na oznámenie o poistnom plnení z 27.09.2019, podľa ktorého bolo priznané poistné plnenie zohľadňujúce dennú sadzbu nájmu len 64 eur, pretože žalobkyňa ju účtovala neprimeranú. Napokon nesúhlasila ani s uplatnenými úrokmi z omeškania, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.11.2018. K odporu priložila oznámenie o poistnom plnení z 27.09.2019 a cenníky iných autopožičovní.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 23.11.2020, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že v konaní je sporná len cena nájmu, ku ktorej ale nie sú fakturované žiadne prirážky. Nájomná zmluva jasne uvádza dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom, pričom táto denná sadza sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanou vo faktúre za nájom motorového vozidla. Cena nájmu neobsahuje žiadne prirážky či príplatky. Vo faktúre je uvedená len informatívna poznámka, ktorá má z marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných žalobkyňou. Poškodený nemá povinnosť požičať si náhradné vozidlo výlučne v najlacnejšej autopožičovni. Argumentovala aj tým, že nájomca pri nájme náhradného vozidla musí splniť určité podmienky prenajímateľa viažuce sa k cene nájmu. Nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si v záujme získania čo najnižšej ceny požičal náhradné vozidlo za takých podmienok, ktoré mu nevyhovujú, sú pre neho neakceptovateľné či nesplniteľné. Poškodený nemal voľné finančné prostriedky na nájom náhradného vozidla, keďže dopravná nehoda sa mu stala nečakane a nepredvídane. Nevedel odhadnúť dĺžku doby opravy jeho poškodeného motorového vozidla a zároveň nevedel či bude náhradné vozidlo skutočne potrebovať po celú dobu opravy. Rozhodol sa preto pre nájom motorového vozidla v režime typickom pre dobu neurčitú, ktorá mu nijakým spôsobom nekomplikovala finančnú situáciu , poskytovala výrazne väčšiu flexibilitu a umožňovala náhradné motorové vozidlo bez sankcií kedykoľvek vrátiť. Platba nájomného vopred a zloženie depozitu sú dôležité zabezpečovacie prvky pri nájme náhradného vozidla a ich (ne)existencia má vplyv na cenu nájmu a aj na samotný nájom motorového vozidla, pretože niektoré požičovne bez zloženia depozitu či bez platby vopred motorové vozidlo nepožičajú. Platba nájomného vopred a zloženie depozitu je významná komplikácia a finančná záťaž pre poškodeného. Nesúhlasila s námietkou žalovanej o jej nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Táto podľa žalobkyne vyplýva z predložených listinných dôkazov, pretože pohľadávka bola riadne a platne postúpená na žalobkyňu. K úrokom z omeškania uviedla, že len oznámenie žalovanej o výsledku šetrenia poistnej udalosti nezbavuje žalovanú povinnosť platiť úroky z omeškania. Spolu s vyjadrením súdu predložila aj potvrdenia autopožičovní k cene nájmu motorových vozidiel.

5. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.06.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti žalovanej. Žalobkyňa podaním zo 17.06.2021 súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti, pričom sa pridržala písomných podaní. Na pojednávaní žalovaná zotrvala na doterajších vyjadreniach. Podľa žalovanej žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná, pretože predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je postúpenie neexistujúcej pohľadávky, pretože poškodený faktúru žalobkyni nezaplatil. K výške denného nájmu uviedla, že bola priznaná obvyklá cena nájmu 64 eur. Žalobkyňou požadovaná suma denného nájmu 115 eur nie je sumou obvyklou, navyše táto suma nebola preukázaná. K sume bola prirátaná prirážka 46 eur. Predložené cenníky sú prejavom falošnej solidarity iných prevádzkovateľov autopožičovní. Napokon nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej výške bolo zo strany žalovanej oprávnené. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho predchodcu žalobkyne, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa oznámenia o poistnom plnení žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti 26.09.2019 a priznala sumu 256 eur. Odpočítala sumu 204 eur ako neprimerane účtované náklady na náhradné vozidlo.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj „“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

13. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

14. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie , čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovanej v rámci vybavovania celej záležitosti, keď primárne poskytla čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla, následne však modifikovala svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd najskôr zaoberal, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky (článok I., článok II. bod 1 a 3, článok III. bod 2.) postupca má, alebo bude mať nárok na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť na jeho motorovom vozidle značky Nissan X-Trail EČV: BL526NI, ku ktorej došlo 16.07.2019 v Piešťanoch. Postupca má, alebo bude mať za túto škodovú udalosť taktiež v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj priamy nárok voči poisťovni zodpovedného subjektu. Postupca si od postupníka na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02.09.2019 účelne požičal náhradné vozidlo, ktoré nutne potreboval. Cena za dané požičanie si náhradného vozidla vo výške 460 eur predstavuje pohľadávku postupcu voči zodpovednému subjektu, resp. jeho poisťovni, ktorú má záujem postúpiť na postupníka za podmienok v tejto zmluve uvedených. Predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávku voči zodpovednému subjektu, jeho poisťovni bližšie špecifikovanú v článku I. tejto zmluvy. Postupca touto zmluvou postupuje pohľadávku, ktorá už existuje, alebo, ktorá v budúcnosti vznikne... V prípade prijatia poistného plnenia, resp. náhrady škody je postúpenie pohľadávky odplatné... Výška odplaty určená zmluvnými stranami je suma totožná s výškou prijatého plnenia istiny.

19. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol budúci nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Navyše nie je pravdou, že ak poškodený nevynaložil finančné prostriedky na úhradu nájomného, nedošlo na jeho strane k ujme v majetkovej sfére. Poškodený ešte nedostal od žalovanej plnenie, a preto mal voči žalovanej budúcu pohľadávku a zároveň mal dlh voči žalobkyni. Nemožno konštatovať nijakú nezákonnosť v takomto postúpení pohľadávky zo strany poškodeného žalobkyni, aj keď faktúra ešte nebola uhradená. Zároveň z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne vyplýva, že ide o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť budúcu pohľadávku.

20. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z a ani zo , súd upriamuje pozornosť na to, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. K primeranosti sumy 115 eur za deň prenájmu motorového vozidla treba uviesť, že účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Ak by si poškodený, ktorý bol v dôsledku porušenia právnej povinnosti poistencom žalovanej zbavený možnosti používať svoje vozidlo X. prenajal od žalobkyne luxusné auto, kamión s návesom alebo opancierovanú limuzínu, nešlo by o účelne vynaložený náklad, pretože by celkom zjavne nešlo o porovnateľné vozidlá. Nebol by to primeraný

spôsob realizácie legitímnej potreby, vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený si prenajal auto nižšej triedy (Q. X-W. - XX. Poškodený, V.), a preto možno konštatovať primeranosť a účelnosť vynaloženého nákladu na jeho prenájom.

21. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Pokiaľ ide o výšku ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Preto pokiaľ cena nájmu z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Zároveň každá uzavretá zmluva je výsledkom individuálnych rokovaní zmluvných strán. Bez znalosti ďalších kritérií ako je potreba platby vopred, platba zábezpeky za motorové vozidlo do jeho vrátenia, platba za pristavenie vozidla na dohodnutom mieste, dĺžka vodičského oprávnenia, vek vodiča - nájomcu, platby za vyčistenie motorového vozidla, obmedzenie jazdy počtom kilometrov, možnosť s autom vycestovať do zahraničia, nie je možné jednoducho priemerovať zverejnené ceny nájmov na internete.

22. V nadväznosti na predchádzajúci bod súd konštatuje, že suma 115 eur za deň nájmu motorového vozidla celkom zjavne z cenového pásma nevybočuje. Žalobkyňa predložila potvrdenia rôznych požičovní (ERANOV s. r. o., Martin Mrúzek M technix, JUDr. Zoltán Valentovič - Autotrans, PP Rent Cars, s.r.o., GentleCar, s.r.o., AUTOCENTRUM ASIST s. r. o., Business Car s. r. o.), z ktorých vyplýva, že suma 115 eur za deň prenájmu nie je neobvyklá alebo celkom premrštená, a to aj napriek tomu, že žalovaná predložila cenníky s nižšou sumou požičovného, pretože ako už súd vyššie uviedol, nenahrádza sa suma, ktorú na internete nájde zamestnanec žalovanej. Sumu 115 eur za deň prenájmu motorového vozidla je preto potrebné akceptovať ako cenu obvyklú. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že suma požičovného je 64 eur za deň prenájmu (čo bolo aj žalovanou priznané). Podľa nájomnej zmluvy z 02.09.2019 bod 15. je cena za deň nájmu motorového vozidla 115 eur. Následne vo faktúre č. 190901 je rovnako uvedená suma 115 eur za deň nájmu motorového vozidla, pričom faktúra bližšie špecifikuje, že 46 eur je za dobu nájmu s dobou neurčitou, nájom bez zabezpečenia, predĺžená splatnosť faktúry za nájom vozidla. Ide o súčasť ceny nájmu, tak ako to uviedla aj žalobkyňa, pričom sa súd stotožňuje s tým, že táto časť má informatívny charakter a nemožno sumu 46 eur považovať za akúsi dodatočne účtovanú prirážku, keďže cena nájmu bola vždy pevne stanovená sumou 115 eur za deň nájmu náhradného vozidla. Nie je výnimočné, že aj v iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch sa celková odplata za poskytnutú službu, alebo dodaný tovar skladá z viacerých položiek, ktoré ako celok tvoria celkovú cenu. V prejednávanej veci prirážka nie je sankciou, alebo neúčelne zisk vytvárajúcou položkou. Od poškodeného nie je možné vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku stretu prevádzok vozidiel, ktoré nezavinil, a pri ktorom bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil náhradu za svoje poškodené motorové vozidlo tak, že najskôr bude organizovať zisťovanie cenových relácií v rôznych autopožičovniach v závislosti od podmienok prenájmu, následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne v porovnaní s rôznymi cenovými ponukami a podmienkami nájmu a napokon si zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie depozitu, a to všetko v krátkom časovom úseku, ktorý spravidla po náhodilej škodovej udalosti má poškodený k dispozícii a naviac nakoniec všetky tieto úkony aj patričným spôsobom zdokumentuje, pre prípad námietok pri likvidácii škodovej udalosti zo strany poisťovne.

23. Žalobkyňa preto dostatočne preukázala nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným za situácie, kedy nevyhnutnosť doby, po ktorú bolo vozidlo prenajaté nebola zo strany žalovanej namietaná (4 dni x 115 eur za deň prenájmu = 460 eur). Boli tak splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 204 eur (460 eur - žalovanou vyplatená suma 256 eur), ktorá predstavuje sumu, o ktorú žalovaná krátila poskytnuté plnenie.

24. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom , že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila plnenie splnila podmienky v zmysle , a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohto výkladu by poisťovne mohli krátiť poistné plnenia v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o maximálne účelovú argumentáciu. Súd preto považuje za potrebné uviesť, že nesúhlasí so záverom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.05.2020 a sp. zn. z 22.11.2018 (odhliadnuc od odlišného skutkového stavu), v ktorých tento uviedol, že ak poisťovňa si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa splnila, nie je povinná uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi. Tento nesúhlas odôvodňuje konajúci súd tým, že otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v , pričom druhá časť tohto ustanovenia (z ktorej vychádzal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie označených rozhodnutiach, a ktorý sa prvou časťou ustanovenia nezaoberal) sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobkyne) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v . v upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa v spojení s . Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu . Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21.05.2020 a sp. zn. z 29.09.2020. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poškodenému podľa bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu nastoleného vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný.

25. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti podľa oznámenia o poistnom plnení 26.09.2019. V súlade s bodom 24. bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobila, je od 12.10.2019 v omeškaní s plnením sumy 204 eur. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej podľa bodu 11. tohto rozsudku) zo sumy 204 eur od 12.10.2019 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania už od 11.10.2019 súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola vo veci v celom rozsahu úspešná (z hľadiska žalovanej istiny), súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.