Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9ef/869858.c6ceee.pdf
PDF · 45.68 KB
No categories available
1Ndob/16/2026
Identifikačné číslo spisu: 1426204707 Dátum vydania rozhodnutia: 09.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1426204707.1
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne Brigita Čikošová - BS - BEAUTY, s miestom podnikania Šancová 3989/2, Bratislava - Staré Mesto 811 04, IČO: 11 662 603, proti žalovanej Yelyzaveta Atamanchuk - LiLi BEAUTY STUDIO, s miestom podnikania Agátová 1823/3, Ivanka pri Dunaji 900 28, IČO: 55 656 692, o vypratanie nebytového priestoru, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 66Cb/44/2026, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Mestským súdom Bratislava IV, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 66Cb/44/2026 je p r í s l u š n ý Mestský súd Bratislava IV.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Bratislava IV prípisom zo dňa 27.04.2026 postúpil spor vedený pod sp. zn. 72C/54/2026 Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jeho prejednanie a rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
2. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „predkladajúci súd“) s postúpením sporu vedeného pod sp. zn. 66Cb/44/2026 (pôvodne vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 72C/54/2026) Mestským súdom Bratislava IV s poukazom na ustanovenie § 22 CSP nesúhlasil a postupom podľa § 43 ods. 2 CSP vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) za účelom rozhodnutia o kauzálnej príslušnosti, majúc za to, že nie je kauzálne príslušným súdom na konanie v predmetnej veci.
3 . Predkladajúci súd svoj nesúhlas odôvodnil tým, že predmetný spor je občianskoprávnym sporom, ktorý nespadá pod žiadny z konkrétne definovaných typov sporov uvedených v § 22 CSP, ktorý by zakladal jeho kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory. V tej súvislosti poukázal predkladajúci súd zároveň na to, že ak hmotnoprávny, prípadne procesný predpis výslovne neustanovuje, že tú-ktorú
vec treba považovať za vec obchodnú, potom v zásade platí, že takáto vec obchodnou vecou ani nie je (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2004, sp. zn. ObdoV/23/2003). V predmetnom spore sa pritom žalobkyňa žalobou, ako aj podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vypratania nehnuteľnosti - nebytového priestoru, zaplatenia sumy 1 300 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti po skončení nájomnej zmluvy, náhrady nemajetkovej ujmy, zdržania sa zasahovania do jej práv (najmä monitorovania a zaznamenávania jej osoby) a odstránenia technických zariadení z dotknutých priestorov, a teda nárokov, ktoré žalobkyňa odvodzuje z porušenia ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) o nájomnej zmluve podľa § 663 a nasl. A zo zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, teda z právnych inštitútov upravených výlučne v rámci občianskeho práva. Predkladajúci súd, vychádzajúc okrem iného z toho, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny obchodnoprávny vzťah, pričom nájomný (zmluvný) vzťah medzi nimi zanikol na základe výpovede zmluvy o podnájme nebytového priestoru, zdôraznil, že nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi - stranami sporu, pri vzniku ktorého je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, a tak na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“), nakoľko predmet daného sporu nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 6 a § 262 Obchodného zákonníka a mal naopak za to, že vzťah medzi stranami sporu je plne podriadený zákonnej právnej úprave Občianskeho zákonníka. Predkladajúci súd poukázal v tej súvislosti aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndc/18/2024 z 25.09.2024, na základe ktorého opätovne poukázal na požiadavku povahy záväzku, ktorá je podľa neho, okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov, rovnako nevyhnutná na kvalifikáciu určitého záväzkového vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho. V tom dôsledku mal predkladajúci súd za to, že príslušným na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je Mestský súd Bratislava IV.
4. Najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný.
5. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
8. Podľa § 2 ods. 3 OBZ sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.
9. Podľa § 22 písm. a) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave.
10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“) sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody a) mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4, b) Okresného súdu Malacky, c) Okresného súdu Pezinok.
11. Podľa § 2 ods. 4 zákona o sídlach a obvodoch súdov sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
12. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
13. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
14. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
15. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
16. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že dňa 20. apríla 2026 (č. l. 1 spisu) bola na Mestskom súde Bratislava IV ako súde prvej inštancie podaná žaloba - Návrh na vypratanie nebytového priestoru spolu s Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa žalobkyňa domáhala vypratania, uvedenia do pôvodného stavu a odovzdania nebytového priestoru nachádzajúceho sa na ulici I. X-X, J. - mestská časť D. C., miestnosť č. X (ďalej aj „nehnuteľnosť“), ako aj úhrady dlžnej sumy vo výške 1 300 eur pozostávajúcej z kaucie vo výške 650 eur a nájomného vo výške 650 eur za obdobie od 15. apríla 2026 do 15. mája 2026 vyplývajúcich zo Zmluvy o podnájme časti nebytového priestoru zo dňa 1. marca 2026 (ďalej aj „Zmluva“), uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, predmetom ktorej bol v zmysle čl. 1 Zmluvy podnájom časti nebytového priestoru - nehnuteľnosti za účelom výkonu podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania služieb manikúry, pedikúry, kaderníctva, kozmetiky, ako aj všetkých činností súvisiacich so starostlivosťou o krásu. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala tiež zdržania sa akéhokoľvek neoprávneného zasahovania do jej práv, a to najmä zdržania sa monitorovania a zaznamenávania jej osoby bez súhlasu a odstránenia všetkých technických zariadení (najmä kamery) umiestnených bez jej súhlasu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po uzatvorení Zmluvy zaslala žalobkyňa následne dňa 16. apríla 2026 Okamžitú výpoveď zmluvy o podnájme adresovanú žalovanej (č. l. 19 spisu), ktorú dôvodila závažným porušením zmluvných podmienok zo strany žalovanej. V nadväznosti na to následne dňa 17. apríla 2026 zaslala žalobkyňa žalovanej Predžalobnú výzvu na vypratanie nebytového priestoru, ktorou žalovanú žiadala do 3 dní od jej doručenia vypratať nehnuteľnosť, odovzdať ju v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu a odovzdať všetky k nej prislúchajúce kľúče.
17. Na tom základe žalobkyňa svojim podaním na súd založila miestnu príslušnosť Mestskému súdu Bratislava IV, ktorý dňa 28. apríla 2026 postúpil spis v predmetnej veci Mestskému súdu Bratislava III podľa § 43 ods. 1 CSP ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 22 písm. a) CSP dôvodiac, že z obsahu žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sa jedná o obchodnoprávny spor, nakoľko ide podľa neho o spor medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. Mestský súd Bratislava III však s týmto postúpením, ako je uvedené vyššie, nesúhlasil a vec predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie o príslušnosti toho-ktorého súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
18. Najvyšší súd vo vzťahu k určeniu kauzálne príslušného súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu uvádza, že v posudzovanom prípade je potrebné zaoberať sa otázkou povahy sporu, teda či sa jedná o spor obchodnoprávny alebo, ako sa domnieva predkladajúci súd, o spor občianskoprávny. Pojem obchodnoprávny spor pritom ako pojem procesného práva nie je v predpisoch upravujúcich konanie pred súdmi v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach CSP definovaný. Z toho dôvodu je preto nutné pre jeho vymedzenie vychádzať z predpisov hmotného práva upravujúcich obchodnoprávne vzťahy a občianskoprávne vzťahy, konkrétne z Obchodného zákonníka (lex specialis),
resp. z Občianskeho zákonníka (lex generalis).
19. Pre založenie kauzálnej príslušnosti súdu podľa § 22 CSP je totiž nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor podľa druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno podľa ustanovení § 261 a § 262 OBZ považovať za obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami tretej časti OBZ. V predmetnej veci o takýto prípad nejde, keďže nie je naplnený základný predpoklad podľa § 261 ods. 1 OBZ, a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak je pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Je síce nepochybné, že v predmetnom spore vystupuje na strane žalobkyne, ako aj na strane žalovanej, podnikateľský subjekt, pričom predmetom sporu vo veci samej je pohľadávka vzniknutá v dôsledku neplnenia zmluvných povinností jednej zo strán sporu vo výške 1 300 eur, no tiež aj ostatné v nadväznosti na to vzniknuté nároky (vypratanie, uvedenie do pôvodného stavu a odovzdanie nehnuteľnosti, zdržanie sa akéhokoľvek neoprávneného zasahovania do práv žalobkyne, zdržanie sa monitorovania a zaznamenávania žalobkyne bez jej súhlasu, odstránenie všetkých technických zariadení (najmä kamery) umiestnených v nehnuteľnosti bez súhlasu žalobkyne). Svoje nároky pritom sama žalobkyňa odvodzuje z porušenia ustanovení Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, teda z právnych inštitútov upravených výlučne normami občianskeho práva.
20. Najvyšší súd v prvom rade už v uznesení sp. zn. 6Ndc/15/2019 z 11. decembra 2019 judikoval, že pre určenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva (obdobne napr. aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Ndob/4/2024 z 30. mája 2024).
21. S ohľadom na uvedené tak najvyšší súd poukazuje na to, že pre posúdenie povahy sporu nie je rozhodujúce výlučne postavenie sporových strán, ale predovšetkým právna povaha jednotlivých uplatnených nárokov, ktoré sú predmetom súdneho konania. Hoci niektoré z nich majú pôvod v nájomnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, podstatná časť žalobkyňou uplatnených nárokov smeruje k ochrane užívacieho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, ako aj ochrane jej osobnostných práv. Žalobkyňa sa totiž nedomáha len zaplatenia peňažných plnení predstavujúcich dlžné nájomné a kauciu, ale zároveň požaduje vypratanie nehnuteľnosti a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia, pričom tieto nároky svojou povahou vychádzajú z noriem občianskeho práva a ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré sa v konečnom dôsledku odvoláva aj samotná žalobkyňa. Najvyšší súd tak poznamenáva, že pre naplnenie definície obchodnoprávneho sporu nepostačuje, že na strane žalobcu a žalovaného vystupujú podnikatelia, ani skutočnosť, že medzi nimi existoval obchodný alebo iný zmluvný vzťah. Rozhodujúca je právna povaha nároku, ktorý je uplatňovaný v súdnom konaní. Charakter sporu je priamo určený právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Medzi stranami sporu už žiadny obchodnoprávny vzťah neexistuje. Nájomný vzťah medzi nimi zanikol na základe výpovede zmluvy o podnájme nebytového priestoru. Samotná existencia zmluvného vzťahu, ktorý už netrvá, preto bez ďalšieho neznamená, že všetky nároky z neho odvodené majú obchodnoprávny charakter.
22. Podľa názoru najvyššieho súdu tak ide v posudzovanom prípade o spor, predmetom ktorého je niekoľko nárokov, ktoré ale majú, ako predkladajúci súd dôvodne namieta, občianskoprávny charakter. V spore medzi žalobkyňou a žalovanou v posudzovanom prípade teda absentuje skutočnosť, ktorá by zakladala kauzálnu príslušnosť Mestského súdu Bratislava III na konanie v zmysle § 22 písm. a) CSP. Nakoľko ide o občianskoprávny spor, je s poukazom na vyššie citované ustanovenia CSP na konanie príslušný všeobecný súd žalovanej. Žaloba bola podaná na Mestskom súde Bratislava IV, ktorý je zároveň všeobecným súdom žalovanej s poukazom na § 13, § 15 ods. 1 CSP a § 2 ods. 3 OBZ v spojení s § 2 ods. 4 zákona o sídlach a obvodoch súdov, nakoľko žalovaná má miesto podnikania v jeho obvode.
23. Najvyšší súd poukazuje tiež na to, že Mestský súd Bratislava III správne argumentoval uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Ndc/18/2024 z 25. septembra 2024, v ktorom najvyšší súd obdobne vyslovil, že ak vo veci nie je sporným, že sa vzťah týka podnikateľských subjektov pre posúdenie toho, či ide o
obchodný spor alebo obchodnoprávnu vec bolo určujúcim hmotnoprávne posúdenie toho, čo je predmetom žalobnej požiadavky. Najvyšší súd tiež poukazuje na tam odkazované uznesenie z 13. decembra 2023, sp. zn. 1Ndc/33/2023, v zmysle ktorého je pre stanovenie súdnej príslušnosti významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva (tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019 sp. zn. 6Ndc/15/2019).
24. S ohľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný a na konanie a rozhodnutie vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 66Cb/44/2026 je príslušný Mestský súd Bratislava IV.
25. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.