Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/15/2025

Identifikačné číslo spisu: 1119010079 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1119010079.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného T. P., pre zločin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 10. júna 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného T. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného T. P. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej tiež „okresný súd") z 25. novembra 2020, sp. zn. bol obvinený T. P. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , na tom skutkovom základe, že:

-dňa 10.06.2017 v čase okolo 01:45 hod. až 02:00 hod. v X. na C. ulici pred podnikom X.-C. fyzicky napadol poškodeného T. W., a to takým spôsobom, že ho udrel rukou veľkou intenzitou do oblasti sánky pravej polovice tváre, následkom čoho poškodený nekontrolovateľne spadol na zem, čím mu obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa, zlomeninu kosti lebečnej - záhlavovej kosti vľavo so zlomeninou kondylu záhlavovej kosti, krvácanie do mozgu- krvácanie pod tvrdú plenu mozgu pod tentórium vľavo (subdurálne krvácanie), krvácanie pod pavúčnicu (arachnoideu) mozgu v spánkovej oblasti vpravo, v čelovej oblasti obojstranne a v bazálnych cisternách (subarachnoidálne krvácanie), pomliaždenie mozgu v spánkovom laloku vpravo a čelovom laloku vpravo, pomliaždenie tváre v oblasti sánky vpravo a odreninu v ľavej záhlavnej s podkožným hematómom v oblasti hlavy, pričom tieto zranenia si vyžiadali hospitalizáciu s práceneschopnosťou prevyšujúcou viac ako 42 dní so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu 20 dní, a následne taktiež fyzicky napadol poškodenú I. W., a to tak, že ju udrel rukou v päsť veľkou intenzitou do oblasti ľavej polovice tváre,

následkom čoho poškodená spadla na zem, čím jej obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa, tržnozmliaždenú ranu nad ľavým okom, hematóm a odreninu pod ľavým okom, odreninu na brade a odreninu na čele vľavo, pričom zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a viac ako 7 dňovú práceneschopnosť so sťažením obvyklého spôsobu života poškodenej po dobu 7 dní, pričom uvedené konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodeným, vzhľadom na jeho intenzitu a časť ich tela, na ktorú obžalovaný útočil, smerovalo k ťažkej ujme na zdraví v podobe poškodenia dôležitého orgánu a poruchy zdravia trvajúcej po dlhší čas.

Okresný súd za tieto trestné činy uložil obvinenému T. P. podľa s použitím , , , , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému T. W. škodu spôsobenú trestným činom v sume 8.847,- Eur, poškodenej I. W. škodu v sume 2.098,- Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu v sume 2.573,13 Eur. So zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody poškodených T. W. a I. W. odkázal podľa na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 28. septembra 2022, sp. zn. , podľa zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech, prostredníctvom obhajcu JUDr. Róberta Bockaniča dovolanie, a to z dovolacích dôvodov podľa , a . t. j. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie má byť založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom [ ], dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [ ] a napokon, že sa malo viesť proti obvinenému trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné [ ].

Dovolací dôvod podľa , t. j. že napadnuté rozhodnutie má spočívať na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, obvinený namietal voči znaleckému posudku MUDr. T. (aj keď podľa jeho názoru, okresný súd mal tento dôkaz ako procesne neprípustný odmietnuť), pretože znalec nevedel jednoznačne vylúčiť alebo potvrdiť, či nekontrolovaný pád poškodeného T. W. na zem v bezvedomí, bol vyvolaný silným úderom obvineného alebo išlo o nekontrolovaný pád z dôvodu požitia údajne „veľkého množstva alkoholu" poškodeným. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , má byť naplnený tým, že zo skutkovej vety nemá byť zrejmý úmysel obvineného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, a preto má byť právna kvalifikácia skutku podľa nesprávna. Podľa názoru obvineného zo skutkovej vety nemá vyplývať „kauzálny nexus" potrebný pre kvalifikáciu skutku podľa , ako ťažký otras mozgu spôsobený úderom ruky. Podľa jeho názoru tým, že je v skutkovej vete popri inom uvedené, že obvinený udrel poškodeného, následkom čoho spadol poškodený na zem, čím mu spôsobil ťažký otras mozgu, tak má byť potrebné posudzovať tento skutok podľa skutkovej podstaty vyplývajúcej z . Zároveň je toho názoru, že pokiaľ by skutková veta uvádzala, že obvinený udrel poškodeného, následkom čoho mu bol spôsobený ťažký otras mozgu, v dôsledku čoho spadol na zem, tak potom by bolo možné skutok právne kvalifikovať podľa . Pokiaľ ide o ďalší dovolací dôvod podľa , obvinený poukázal na skutočnosť, že mu nesprávne uložili trest odňatia slobody na podklade neexistujúcich priťažujúcich okolností podľa a podľa . Neexistencia priťažujúcej okolnosti podľa , t. j. obvinený už bol odsúdený za trestný čin, má vyplývať z toho, že v čase konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu boli už jeho predchádzajúce odsúdenia za iné trestné činy zahladené. Priťažujúca okolnosť podľa , t. j. že obvinený spáchal viac trestných činov, taktiež

nemá existovať, resp. byť daná s poukazom stanovisko S 1/2011 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého spáchanie zbiehajúceho trestného činu v súlade so zásadou „ne bis in idem" vyjadrenou v sa nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa , ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti ( ). Ďalší dovolací dôvod podľa , ktorý spočíva v tom, že sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, obvinený namietal s poukazom na v spojitosti s Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež „Dohovor"). Obvinený s poukazom na zásadu zákonného súdneho procesu vyjadrenú v a namietal, že v prípravnom konaní bol podľa upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, ktoré neobsahovalo „ani krátke odôvodnenie", keď podľa názoru obvineného podľa Dohovoru „obvinenie musí byť dôvodné". Obvinený ďalej v dovolaní uviedol, že v zmysle skutkových zistení je zrejmé, že sa stali nielen dva trestné činy v jednočinnom súbehu ( a ), ale sa jedná aj o dva skutky a pokračovacie trestné činy, a to dva trestné činy voči poškodenému W. a dva trestné činy voči poškodenej W., čo však nemá vyplývať zo skutkovej vety (správne z právnej vety- pozn. dovolacieho súdu). Obvinený má za to, že vo veci dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu, ktoré majú byť podľa jeho názoru čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu, nemalo byť „procesne spôsobilo vznesené obvinenie ku všetkým trestným činom podľa ". Ďalším dôvodom neprípustnosti trestného stíhania obvineného má byť to, že v skutkovej vete majú v zmysle absentovať okolnosti predchádzajúce skutku (napr. niekto si vyzliekol tričko alebo poškodený W. sa prišiel opýtať „Čo sa deje?"), ako aj okolnosti po skutku (napr. obvinený utiekol z miesta činu). Obvinený uvádzané dôvody, t. j. absencia špecifikácie každého pokračovacieho trestného činu, absencia odôvodnenia upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie, neuvedenie ďalších okolností pred a po skutku, majú byť dôvodmi pre neprípustnosť trestného stíhania obvineného podľa .

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu stratili podklad a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá uviedla, že právnu kvalifikáciu v danom prípade považuje za opodstatnenú. K znaleckému dokazovaniu sa vyjadrila, že z výpovede svedkov a znalca vyplýva, že poškodený T. W. utrpel ťažký otras mozgu už po silnom údere obvineného, nakoľko už po údere obvineného padal nekontrolovane na chrbát a hlavu, čo je podľa znalca znakom práve otrasu mozgu a úplnej absencie funkcie mozgu po údere obvineného. S ohľadom na vysokú intenzitu úderu a miesto úderu (hlava), je potrebné prijať záver, že konanie obvineného k následku v podobe závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu života poškodených po dobu najmenej 42 dní, nepochybne a bezprostredne smerovalo. Opis skutku kladený obvinenému za vinu taktiež obsahuje všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa , ako aj prečinu výtržníctva podľa . K namietanej neexistencii priťažujúcich okolností podľa , a použitia ustanovenia , zvyšujúceho trestnú sadzbu o 1/3 pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, prokurátorka uviedla, že v prípade obvineného bola zo zákonných dôvodov správne konštatovaná priťažujúca okolnosť podľa , tak právne vety daného stanoviska nemožno použiť, pretože v jeho prípade sa jedná o jednočinný súbeh trestných činov, a nie o viacčinný súbeh trestných činov. Pokiaľ obvinený v dovolaní ďalej namietal, že upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie neobsahovalo odôvodnenie, tak daná vytýkaná vada nezakladá žiaden dovolací dôvod a ani neukladá povinnosť upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie podľa odôvodniť. Podľa názoru prokurátorky sa taktiež nemožno stotožniť s námietkou, že sa mal jeho skutok posudzovať ako dva čiastkové útoky

pokračovacieho trestného činu, nakoľko sa nejedná o pokračovacie trestné činy, ale o jednočinný súbeh trestných činov ublíženia na zdraví podľa a výtržníctva podľa .

Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol podľa .

K vyjadreniu prokurátorky obvinený a ani jeho obhajca do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, písomnú repliku nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [ ] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (, ) a že dovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Po predbežnom preskúmaní veci najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného T. P. je potrebne´ odmietnuť podľa na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa .

V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu, pričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania [ až n) ], v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota a nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie".

V neposlednom rade dovolacie konanie má viacero charakteristických znakov, ktorými sa výrazne odlišuje od konania odvolacieho, keď napr. zákon v prípade dovolaní podaných obvinenými vyžaduje, aby pred podaním dovolania využili riadne opravné prostriedky (bližšie viď ) alebo zákon nepripúšťa otváranie určitého okruhu právnych otázok, ak boli už skôr známe a neboli namietané najneskôr v odvolacom konaní (bližšie viď ). Dovolanie taktiež nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolací súd je taktiež viazaný vadami vytýkanými stranami konania s výnimkou vád v neprospech dovolateľa ( a ). Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , .).

Podľa , dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Pokiaľ obvinený v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa , vytýkal súdom v základnom trestnom konaní, že mali ako procesne neprípustný dôkaz odmietnuť

výsluch znalca MUDr. T., pretože znalec nevedel odpovedať na otázku, ktorú obhajoba pokladá za podstatnú, tak táto chyba je namietaná neopodstatnene. V prvom rade dovolací súd konštatuje, že uvedená argumentácia obvineného nenapáda zákonnosť spôsobu vykonania výsluchu znalca v zmysle , ale výpovednú hodnotu tohto dôkazu, ktorú obvinený hodnotí ako pochybnú. V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že súdy v základnom konaní po zhodnotení viacerých dôkazov v súhrnne, dospeli k jednoznačnému a nepochybnému záveru (viď strana 8 odsek 3 rozsudku okresného súdu), že poškodený utrpel ťažký otras mozgu už po údere obvineného veľkou silou, a nie až po následnom nekontrolovanom páde poškodeného. Skutočnosť, že znalec nevedel odpovedať na otázku položenú obhajobou, nespôsobuje nezákonnosť vykonania dôkazu, v zmysle namietaného dovolacieho dôvodu. Ako už dovolací súd vyššie uviedol, dovolacie konanie neslúži na revíziu skutkových zistení alebo správnosti hodnotenia dôkazov (pozri R 57/2007-II), preto ani dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku ( veta za bodkočiarkou ).

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ). Vyššie citované ustanovenie slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení , ktorá prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete rozsudku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007-II, , ). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov- ich posudzovanie je dominanciou odvolacieho konania.

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku okresného súdu nemá vyplývať úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, tak túto chybu namieta neopodstatnene, pretože tento jeho úmysel jasne a zrozumiteľne vyplýva z nasledovných slovných spojení uvedených v skutkovej vete: „...udrel rukou veľkou intenzitou (poškodeného T. W.)... do oblasti sánky pravej polovice tváre, následkom čoho poškodený nekontrolovane spadol, čím mu obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa ...udrel rukou v päsť veľkou intenzitou do oblasti ľavej polovice tváre, následkom čoho poškodená (I. W.) spadla na zem, čím jej obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa... vzhľadom na intenzitu a časti tela, na ktorú obvinený útočil smerovalo (jeho konanie) k ťažkej ujme na zdraví...".

Podľa , dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Ďalším špecifickým znakom dovolacieho konania je, že určité chyby, ako nesprávne zistenie skutkového stavu ( ) a chybu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia ( Trestného

poriadku) nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

V danom prípade obvinený opodstatnene namieta, že mu bola nezákonne priznaná jedna z dvoch priťažujúcich okolností, a to podľa , keďže v čase rozhodovania krajského súdu už došlo k zahladeniu jeho predchádzajúceho odsúdenia. Obvinenému bola zákonne priznaná iná priťažujúca okolnosť, a to podľa , pretože spáchal viac trestných činov (trestný čin výtržníctva a trestný čin ublíženia na zdraví) a v spojitosti s v znení účinnom v čase rozhodovania krajského súdu, napriek chybe nesprávneho priznania jednej priťažujúcej okolnosti, je naďalej daný prevažujúci pomer priťažujúcich okolností ( ), odôvodňujúci zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu ( , trestná sadzba 4 až 10 rokov, z ktorej 1/3 predstavuje 2 roky; zvýšenie trestnej sadzby trestu odňatia slobody s dolnou hranicou predstavuje výmeru 6 rokov a horná hranica výmeru 10 rokov), teda v rovnakom rozmedzí trestnej sadzby, ako ukladali trest odňatia slobody súdy v základnom trestnom konaní.

Zjednodušene povedané, obvinený síce opodstatnene namieta nesprávne priznanie jednej priťažujúcej okolnosti ( ) pri ukladaní trestu, avšak naďalej je daný v jeho veci prevažujúci pomer priťažujúcich okolností ( ) a v spojitosti s odôvodňujúci ukladanie trestu v upravenej zákonnej sadzbe trestu odňatia slobody (6 až 10 rokov) ako ukladali súdy v základnom trestnom konaní. Dovolací súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že namietaná chyba (nesprávne priznanie jednej priťažujúcej okolnosti) nemala zásadný vplyv na postavenie obvineného, a preto danú chybu podľa obvinený nemôže použiť v dovolacom konaní.

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal neexistenciu aj priťažujúcej okolnosti podľa s poukazom stanovisko S 1/2011, tak k danému poukazu dovolací súd uvádza, že táto námietka obvineného nie je opodstatnená, pretože v predmetnej trestnej veci obvineného, priťažujúca okolnosť podľa nebola okolnosťou podmieňujúcou vyššiu trestnú sadzbu v kvalifikovanej skutkovej podstate stíhaných trestných činov, pričom obvinenému ani nebol ukladaný trest s použitím ustanovenia .

Podľa , dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Pokiaľ obvinený v dovolaní v záujme naplnenia dovolacieho dôvodu podľa namietal absenciu špecifikácie pokračovacieho trestného činu, absenciu odôvodnenia upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie podľa , neuvedenie ďalších ním uvádzaných okolností, ktoré mali nastať pred a po skutku v skutkovej vete, tak dané vytýkané chyby nemožno podriadiť pod žiaden z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania uvedených v až g) . Pokiaľ obvinený vytýkal absenciu odôvodnenia písomného upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie v prípravnom konaní, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že písomné upozornenie podľa treba odlišovať od uznesenia od vznesení obvinenia ( ) alebo uznesenia o rozšírení obvinenia ( ) ako procesných úkonov, pri ktorých zákon priamo stanovuje, že sú realizované formou uznesenia, na rozdiel od „písomného upozornenia" podľa , ktoré nemá predpísanú formu rozhodnutia, a možno ho uviesť aj v zápisnici. Pokiaľ obvinený namietal, že v skutkovej vete nie sú uvedené ďalšie okolnosti, ktoré nastali pred alebo po skutku (napr. poškodený T. W. sa pýtal „Čo sa deje?" alebo, že obvinený utiekol z miesta činu po skutku), tak dané okolnosti nie sú podstatné z hľadiska totožnosti skutku v zmysle jeho nezameniteľnosti s iným skutkom a ani z hľadiska právnej kvalifikácie, preto nebolo potrebné, aby boli osobitne vyjadrené v opise skutku v uznesení o vznesení obvinenia ( ), rovnako označené v skutku obžaloby ( ) a ani v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku ( ).

Podľa , dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa , dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného.

Vo vzťahu k námietke obvineného, ktorý namietal absenciu špecifikácie pokračovacieho trestného činu, tak dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že trestné činy, ktorých sa obvinený dopustil, nie sú pokračovacími trestnými činmi ( ) alebo opakovaním trestnej činnosti ( ), keďže na verejnom mieste spáchané útoky voči zdraviu oboch poškodených, a to T. W. a I. W. obvinený vykonal približne v tom istom čase, a to v rozmedzí cca. 15 minút (od 01.45 hod. do 02.00 hod. dňa 10. júna 2017), na totožnom mieste, pričom pri takto vymedzenom skutku mu bolo aj vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba. Vo vzťahu k námietke obvineného, že súdy v základnom konaní nesprávne právne posúdili skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, keď obvineného neuznali za vinného z viacerých samostatných trestných činov namierených proti zdraviu dvoch poškodených, dovolací súd konštatuje, že neuznanie viny a uloženie trestu aj za ďalší trestný čin je k neprospechu obvineného, pričom obvinený dovolanie podal vo svoj prospech, preto dovolací súd v súlade s ustanovením nemôže na nesprávne právne posúdenie skutku v danom prípade prihliadať.

Vzhľadom na to, že obvinený vytýkanými chybami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním uvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa až n) , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.