Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a46/869863.1c667a.pdf
PDF · 60.39 KB
No categories available
4Tdo/15/2025
Identifikačné číslo spisu: 1119010079 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1119010079.1
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného T. P., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 10. júna 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného T. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022, sp. zn. 1To/49/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. P. o d m i e t a .
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej tiež „okresný súd") z 25. novembra 2020, sp. zn. 3T/3/2019 bol obvinený T. P. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
-dňa 10.06.2017 v čase okolo 01:45 hod. až 02:00 hod. v X. na C. ulici pred podnikom X.-C. fyzicky napadol poškodeného T. W., a to takým spôsobom, že ho udrel rukou veľkou intenzitou do oblasti sánky pravej polovice tváre, následkom čoho poškodený nekontrolovateľne spadol na zem, čím mu obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa, zlomeninu kosti lebečnej - záhlavovej kosti vľavo so zlomeninou kondylu záhlavovej kosti, krvácanie do mozgu- krvácanie pod tvrdú plenu mozgu pod tentórium vľavo (subdurálne krvácanie), krvácanie pod pavúčnicu (arachnoideu) mozgu v spánkovej oblasti vpravo, v čelovej oblasti obojstranne a v bazálnych cisternách (subarachnoidálne krvácanie), pomliaždenie mozgu v spánkovom laloku vpravo a čelovom laloku vpravo, pomliaždenie tváre v oblasti sánky vpravo a odreninu v ľavej záhlavnej s podkožným hematómom v oblasti hlavy, pričom tieto zranenia si vyžiadali hospitalizáciu s práceneschopnosťou prevyšujúcou viac ako 42 dní so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu 20 dní, a následne taktiež fyzicky napadol poškodenú I. W., a to tak, že ju udrel rukou v päsť veľkou intenzitou do oblasti ľavej polovice tváre,
následkom čoho poškodená spadla na zem, čím jej obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa, tržnozmliaždenú ranu nad ľavým okom, hematóm a odreninu pod ľavým okom, odreninu na brade a odreninu na čele vľavo, pričom zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a viac ako 7 dňovú práceneschopnosť so sťažením obvyklého spôsobu života poškodenej po dobu 7 dní, pričom uvedené konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodeným, vzhľadom na jeho intenzitu a časť ich tela, na ktorú obžalovaný útočil, smerovalo k ťažkej ujme na zdraví v podobe poškodenia dôležitého orgánu a poruchy zdravia trvajúcej po dlhší čas.
Okresný súd za tieto trestné činy uložil obvinenému T. P. podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému T. W. škodu spôsobenú trestným činom v sume 8.847,- Eur, poškodenej I. W. škodu v sume 2.098,- Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu v sume 2.573,13 Eur. So zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody poškodených T. W. a I. W. odkázal podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na civilný proces.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 28. septembra 2022, sp. zn. 1To/49/2021, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech, prostredníctvom obhajcu JUDr. Róberta Bockaniča dovolanie, a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) a písm. k) Trestného poriadku. t. j. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie má byť založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku], dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] a napokon, že sa malo viesť proti obvinenému trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné [§ 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku].
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, t. j. že napadnuté rozhodnutie má spočívať na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, obvinený namietal voči znaleckému posudku MUDr. T. (aj keď podľa jeho názoru, okresný súd mal tento dôkaz ako procesne neprípustný odmietnuť), pretože znalec nevedel jednoznačne vylúčiť alebo potvrdiť, či nekontrolovaný pád poškodeného T. W. na zem v bezvedomí, bol vyvolaný silným úderom obvineného alebo išlo o nekontrolovaný pád z dôvodu požitia údajne „veľkého množstva alkoholu" poškodeným. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, má byť naplnený tým, že zo skutkovej vety nemá byť zrejmý úmysel obvineného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, a preto má byť právna kvalifikácia skutku podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona nesprávna. Podľa názoru obvineného zo skutkovej vety nemá vyplývať „kauzálny nexus" potrebný pre kvalifikáciu skutku podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ako ťažký otras mozgu spôsobený úderom ruky. Podľa jeho názoru tým, že je v skutkovej vete popri inom uvedené, že obvinený udrel poškodeného, následkom čoho spadol poškodený na zem, čím mu spôsobil ťažký otras mozgu, tak má byť potrebné posudzovať tento skutok podľa skutkovej podstaty vyplývajúcej z § 156 Trestného zákona. Zároveň je toho názoru, že pokiaľ by skutková veta uvádzala, že obvinený udrel poškodeného, následkom čoho mu bol spôsobený ťažký otras mozgu, v dôsledku čoho spadol na zem, tak potom by bolo možné skutok právne kvalifikovať podľa § 155 Trestného zákona. Pokiaľ ide o ďalší dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, obvinený poukázal na skutočnosť, že mu nesprávne uložili trest odňatia slobody na podklade neexistujúcich priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Neexistencia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. obvinený už bol odsúdený za trestný čin, má vyplývať z toho, že v čase konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu boli už jeho predchádzajúce odsúdenia za iné trestné činy zahladené. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. že obvinený spáchal viac trestných činov, taktiež
nemá existovať, resp. byť daná s poukazom stanovisko S 1/2011 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého spáchanie zbiehajúceho trestného činu v súlade so zásadou „ne bis in idem" vyjadrenou v § 38 ods. 1 Trestného zákona sa nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). Ďalší dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, ktorý spočíva v tom, že sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, obvinený namietal s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku v spojitosti s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež „Dohovor"). Obvinený s poukazom na zásadu zákonného súdneho procesu vyjadrenú v § 2 ods. 1 Trestného poriadku a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky namietal, že v prípravnom konaní bol podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, ktoré neobsahovalo „ani krátke odôvodnenie", keď podľa názoru obvineného podľa čl. 6 Dohovoru „obvinenie musí byť dôvodné". Obvinený ďalej v dovolaní uviedol, že v zmysle skutkových zistení je zrejmé, že sa stali nielen dva trestné činy v jednočinnom súbehu (§ 364 a § 155 Trestného zákona), ale sa jedná aj o dva skutky a pokračovacie trestné činy, a to dva trestné činy voči poškodenému W. a dva trestné činy voči poškodenej W., čo však nemá vyplývať zo skutkovej vety (správne z právnej vety- pozn. dovolacieho súdu). Obvinený má za to, že vo veci dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu, ktoré majú byť podľa jeho názoru čiastkovými útokmi pokračovacieho trestného činu, nemalo byť „procesne spôsobilo vznesené obvinenie ku všetkým trestným činom podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku". Ďalším dôvodom neprípustnosti trestného stíhania obvineného má byť to, že v skutkovej vete majú v zmysle § 206 ods. 3 Trestného poriadku absentovať okolnosti predchádzajúce skutku (napr. niekto si vyzliekol tričko alebo poškodený W. sa prišiel opýtať „Čo sa deje?"), ako aj okolnosti po skutku (napr. obvinený utiekol z miesta činu). Obvinený uvádzané dôvody, t. j. absencia špecifikácie každého pokračovacieho trestného činu, absencia odôvodnenia upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie, neuvedenie ďalších okolností pred a po skutku, majú byť dôvodmi pre neprípustnosť trestného stíhania obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku.
Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu stratili podklad a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá uviedla, že právnu kvalifikáciu v danom prípade považuje za opodstatnenú. K znaleckému dokazovaniu sa vyjadrila, že z výpovede svedkov a znalca vyplýva, že poškodený T. W. utrpel ťažký otras mozgu už po silnom údere obvineného, nakoľko už po údere obvineného padal nekontrolovane na chrbát a hlavu, čo je podľa znalca znakom práve otrasu mozgu a úplnej absencie funkcie mozgu po údere obvineného. S ohľadom na vysokú intenzitu úderu a miesto úderu (hlava), je potrebné prijať záver, že konanie obvineného k následku v podobe závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu života poškodených po dobu najmenej 42 dní, nepochybne a bezprostredne smerovalo. Opis skutku kladený obvinenému za vinu taktiež obsahuje všetky zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. K namietanej neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona a použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, zvyšujúceho trestnú sadzbu o 1/3 pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, prokurátorka uviedla, že v prípade obvineného bola zo zákonných dôvodov správne konštatovaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Pokiaľ obvinený v súvislosti s touto priťažujúcou okolnosťou poukázal na stanovisko č. 1/2011, tak právne vety daného stanoviska nemožno použiť, pretože v jeho prípade sa jedná o jednočinný súbeh trestných činov, a nie o viacčinný súbeh trestných činov. Pokiaľ obvinený v dovolaní ďalej namietal, že upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie neobsahovalo odôvodnenie, tak daná vytýkaná vada nezakladá žiaden dovolací dôvod a Trestný poriadok ani neukladá povinnosť upozornenie na zmenu právnej kvalifikácie podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku odôvodniť. Podľa názoru prokurátorky sa taktiež nemožno stotožniť s námietkou, že sa mal jeho skutok posudzovať ako dva čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu, nakoľko sa nejedná o pokračovacie trestné činy, ale o jednočinný súbeh trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.
K vyjadreniu prokurátorky obvinený a ani jeho obhajca do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, písomnú repliku nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že dovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
Po predbežnom preskúmaní veci najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného T. P. je potrebne´ odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.
V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu, pričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota a nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie".
V neposlednom rade dovolacie konanie má viacero charakteristických znakov, ktorými sa výrazne odlišuje od konania odvolacieho, keď napr. zákon v prípade dovolaní podaných obvinenými vyžaduje, aby pred podaním dovolania využili riadne opravné prostriedky (bližšie viď § 372 ods. 1 Trestného poriadku) alebo zákon nepripúšťa otváranie určitého okruhu právnych otázok, ak boli už skôr známe a neboli namietané najneskôr v odvolacom konaní (bližšie viď § 371 ods. 4 Trestného poriadku). Dovolanie taktiež nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolací súd je taktiež viazaný vadami vytýkanými stranami konania s výnimkou vád v neprospech dovolateľa (§ 385 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.
Pokiaľ obvinený v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, vytýkal súdom v základnom trestnom konaní, že mali ako procesne neprípustný dôkaz odmietnuť
výsluch znalca MUDr. T., pretože znalec nevedel odpovedať na otázku, ktorú obhajoba pokladá za podstatnú, tak táto chyba je namietaná neopodstatnene. V prvom rade dovolací súd konštatuje, že uvedená argumentácia obvineného nenapáda zákonnosť spôsobu vykonania výsluchu znalca v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ale výpovednú hodnotu tohto dôkazu, ktorú obvinený hodnotí ako pochybnú. V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že súdy v základnom konaní po zhodnotení viacerých dôkazov v súhrnne, dospeli k jednoznačnému a nepochybnému záveru (viď strana 8 odsek 3 rozsudku okresného súdu), že poškodený utrpel ťažký otras mozgu už po údere obvineného veľkou silou, a nie až po následnom nekontrolovanom páde poškodeného. Skutočnosť, že znalec nevedel odpovedať na otázku položenú obhajobou, nespôsobuje nezákonnosť vykonania dôkazu, v zmysle namietaného dovolacieho dôvodu. Ako už dovolací súd vyššie uviedol, dovolacie konanie neslúži na revíziu skutkových zistení alebo správnosti hodnotenia dôkazov (pozri R 57/2007-II), preto ani dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Trestného poriadku).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete rozsudku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007-II, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov- ich posudzovanie je dominanciou odvolacieho konania.
Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku okresného súdu nemá vyplývať úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, tak túto chybu namieta neopodstatnene, pretože tento jeho úmysel jasne a zrozumiteľne vyplýva z nasledovných slovných spojení uvedených v skutkovej vete: „...udrel rukou veľkou intenzitou (poškodeného T. W.)... do oblasti sánky pravej polovice tváre, následkom čoho poškodený nekontrolovane spadol, čím mu obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa ...udrel rukou v päsť veľkou intenzitou do oblasti ľavej polovice tváre, následkom čoho poškodená (I. W.) spadla na zem, čím jej obvinený spôsobil otras mozgu ťažkého stupňa... vzhľadom na intenzitu a časti tela, na ktorú obvinený útočil smerovalo (jeho konanie) k ťažkej ujme na zdraví...".
Podľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku, dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Ďalším špecifickým znakom dovolacieho konania je, že určité chyby, ako nesprávne zistenie skutkového stavu (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku) a chybu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného
poriadku) nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
V danom prípade obvinený opodstatnene namieta, že mu bola nezákonne priznaná jedna z dvoch priťažujúcich okolností, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže v čase rozhodovania krajského súdu už došlo k zahladeniu jeho predchádzajúceho odsúdenia. Obvinenému bola zákonne priznaná iná priťažujúca okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože spáchal viac trestných činov (trestný čin výtržníctva a trestný čin ublíženia na zdraví) a v spojitosti s § 38 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania krajského súdu, napriek chybe nesprávneho priznania jednej priťažujúcej okolnosti, je naďalej daný prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h/ Trestného zákona), odôvodňujúci zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 155 ods. 1 Trestného zákona, trestná sadzba 4 až 10 rokov, z ktorej 1/3 predstavuje 2 roky; zvýšenie trestnej sadzby trestu odňatia slobody s dolnou hranicou predstavuje výmeru 6 rokov a horná hranica výmeru 10 rokov), teda v rovnakom rozmedzí trestnej sadzby, ako ukladali trest odňatia slobody súdy v základnom trestnom konaní.
Zjednodušene povedané, obvinený síce opodstatnene namieta nesprávne priznanie jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Trestného zákona) pri ukladaní trestu, avšak naďalej je daný v jeho veci prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h/ Trestného zákona) a v spojitosti s § 38 ods. 4 Trestného zákona odôvodňujúci ukladanie trestu v upravenej zákonnej sadzbe trestu odňatia slobody (6 až 10 rokov) ako ukladali súdy v základnom trestnom konaní. Dovolací súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že namietaná chyba (nesprávne priznanie jednej priťažujúcej okolnosti) nemala zásadný vplyv na postavenie obvineného, a preto danú chybu podľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku obvinený nemôže použiť v dovolacom konaní.
Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal neexistenciu aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného poriadku s poukazom stanovisko S 1/2011, tak k danému poukazu dovolací súd uvádza, že táto námietka obvineného nie je opodstatnená, pretože v predmetnej trestnej veci obvineného, priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona nebola okolnosťou podmieňujúcou vyššiu trestnú sadzbu v kvalifikovanej skutkovej podstate stíhaných trestných činov, pričom obvinenému ani nebol ukladaný trest s použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
Pokiaľ obvinený v dovolaní v záujme naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku namietal absenciu špecifikácie pokračovacieho trestného činu, absenciu odôvodnenia upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku, neuvedenie ďalších ním uvádzaných okolností, ktoré mali nastať pred a po skutku v skutkovej vete, tak dané vytýkané chyby nemožno podriadiť pod žiaden z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku. Pokiaľ obvinený vytýkal absenciu odôvodnenia písomného upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie v prípravnom konaní, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že písomné upozornenie podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku treba odlišovať od uznesenia od vznesení obvinenia (§ 206 ods. 3 Trestného poriadku) alebo uznesenia o rozšírení obvinenia (§ 206 ods. 5 Trestného poriadku) ako procesných úkonov, pri ktorých zákon priamo stanovuje, že sú realizované formou uznesenia, na rozdiel od „písomného upozornenia" podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku, ktoré nemá predpísanú formu rozhodnutia, a možno ho uviesť aj v zápisnici. Pokiaľ obvinený namietal, že v skutkovej vete nie sú uvedené ďalšie okolnosti, ktoré nastali pred alebo po skutku (napr. poškodený T. W. sa pýtal „Čo sa deje?" alebo, že obvinený utiekol z miesta činu po skutku), tak dané okolnosti nie sú podstatné z hľadiska totožnosti skutku v zmysle jeho nezameniteľnosti s iným skutkom a ani z hľadiska právnej kvalifikácie, preto nebolo potrebné, aby boli osobitne vyjadrené v opise skutku v uznesení o vznesení obvinenia (§ 206 ods. 3 Trestného poriadku), rovnako označené v skutku obžaloby (§ 234 písm. c/ Trestného poriadku) a ani v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku).
Podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku, dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 385 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného.
Vo vzťahu k námietke obvineného, ktorý namietal absenciu špecifikácie pokračovacieho trestného činu, tak dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že trestné činy, ktorých sa obvinený dopustil, nie sú pokračovacími trestnými činmi (§ 122 ods. 10 Trestného zákona) alebo opakovaním trestnej činnosti (§ 122 ods. 9 Trestného zákona), keďže na verejnom mieste spáchané útoky voči zdraviu oboch poškodených, a to T. W. a I. W. obvinený vykonal približne v tom istom čase, a to v rozmedzí cca. 15 minút (od 01.45 hod. do 02.00 hod. dňa 10. júna 2017), na totožnom mieste, pričom pri takto vymedzenom skutku mu bolo aj vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba. Vo vzťahu k námietke obvineného, že súdy v základnom konaní nesprávne právne posúdili skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, keď obvineného neuznali za vinného z viacerých samostatných trestných činov namierených proti zdraviu dvoch poškodených, dovolací súd konštatuje, že neuznanie viny a uloženie trestu aj za ďalší trestný čin je k neprospechu obvineného, pričom obvinený dovolanie podal vo svoj prospech, preto dovolací súd v súlade s ustanovením § 385 ods. 2 Trestného poriadku nemôže na nesprávne právne posúdenie skutku v danom prípade prihliadať.
Vzhľadom na to, že obvinený vytýkanými chybami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil ním uvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.