Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/73/2025

Identifikačné číslo spisu: 2319011251 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:2319011251.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného G. N., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 10. júna 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. N. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2025, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného G. N. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Po zmene zákonného sudcu Okresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom z 21. augusta 2024, sp. zn. uznal obvineného G. N. (ďalej tiež „obvinený") za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , účinného od 06. augusta 2024 v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa účinného od 06. augusta 2024, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že: -dňa 25. mája 2019 v čase asi od 22:00 hod. do 22:30 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo 166, EČ: Q čiernej metalízovej farby a to v meste Q., po ulici W. H., následne po obchvate mesta Q. smerom na mesto M., z kruhového objazdu späť do mesta Q., v meste Q. po ulici Z., E., O., po ulici K., do mestskej časti K., smerom na obec Q., na obec O. W., M. a následne späť do mesta Q., v meste Q. po ulici W. až na parkovisko pri trafostanici za predajňou Coop Jednota, napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Galanta, vydaným pod číslom konania ORPZ-GA-ODI2-155/2019-P, právoplatný dňom 17.04.2019, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 18 mesiacov odo dňa 17.04.2019, pričom v čase od 22:00 hod. do 22:30 hod. dňa 25. mája 2019 v meste Q., po tom, ako neuposlúchol výzvu príslušníkov Policajného zboru na zastavenie vozidla a na svojom osobnom motorovom vozidle značky Alfa Romeo 166, EČ: Q čiernej metalízovej farby, vysokou rýchlosťou unikal pred hliadkami polície, pričom na ceste 1/62 smerom na M. hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Sládkovičovo v zložení práp. G. M. ČOZ: XXXXXX a práp. W. J. ČOZ: XXXXXX, svojim služobným motorovým vozidlom so zapnutými výstražnými svetlami zatarasili časť cesty, aby ho donútili k zastaveniu vozidla, pričom obžalovaný ako zbadal služobné vozidlo hliadky polície svoje vozidlo namieril priamo na práp. G. M., ktorý stál vedľa

služobného motorového vozidla a dával mu znamenie na zastavenie vozidla, pričom musel z cesty odskakovať, aby ho vo vysokej rýchlosti nezrazil, následne pokračoval v jazde napriek výzvam hliadok polície na zastavenie vozidla, čím svojím konaním práp. G. M. nespôsobil žiadne zranenia.

Okresný súd za tieto trestné činy uložil obvinenému G. N. podľa s použitím , , , a , , úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa , s použitím uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 6 rokov a podľa mu uložil trest prepadnutia vecí, a to: osobného motorového vozidla zn. ALFA ROMEO 166, EČ: Q VIN:E kľúčov od vozidla ALFA ROMEO 166, EČ: Q VIN:E osvedčenia o evidencii časť I. DGN10161 a osvedčenia o evidencii časť II. PE840381.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote obvinený, prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež „prokurátorka") odvolania, na podklade ktorých Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd") rozsudkom z 28. januára 2025, sp. zn. , podľa , zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol podľa tak, že uložil obvinenému podľa s použitím , , , , , , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 19. februára 2020, sp. zn. (právoplatným 28. februára 2020), ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd podľa zaradil obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa , uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 7 rokov a podľa mu uložil trest prepadnutia vecí, a to: osobného motorového vozidla ALFA ROMEO 166, EČ: Q VIN: E kľúčov od vozidla ALFA ROMEO 166, EČ: Q VIN: E osvedčenia o evidencii časť I. DGN10161 a osvedčenia o evidencii časť II. PE840381. Zároveň krajský súd podľa odvolanie obvineného G. N. zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. Lucie Gašpierikovej vo svoj prospech dovolanie z dovolacích dôvodov podľa , a , t. j. že malo byť zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu ( ), napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré nemali byť vykonané zákonným spôsobom ( ), a že vo veci konal alebo rozhodoval orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania ( ).

Naplnenie dovolacieho dôvodu zásadného porušenia práva na obhajobu v zmysle , dovolateľ vyvodzoval z toho, že v základnom trestnom konaní boli odmietnuté jeho niektoré návrhy na vykonanie dokazovania (výsluch svedkov a znalecké dokazovanie), ktoré podľa jeho názoru boli spôsobilé privodiť zmenu v dôkaznej situácii. Obvinený si je vedomý, že súdy sú oprávnené odmietnuť návrhy na doplnenie dokazovania, avšak odmietnutie navrhnutých dôkazov nesmie byť svojvoľné a neodôvodnené. Obvinený je toho názoru, že nevykonaním ním navrhovaných dôkazov súdy nevyužili možnosť overiť pravdivosť výpovedí usvedčujúcich svedkov a zároveň, mali „zmariť" možnosť obvineného sa účinne brániť proti obvineniu. Obvinený je taktiež toho názoru, že vo vzťahu k prečinu útoku na verejného činiteľa, keď mu je kladené za vinu, že namieril ním vedené motorové vozidlo na príslušníka policajného zboru a on danú skutočnosť spochybňoval, tak malo byť pre účely náležitého zistenia skutkového stavu zabezpečené odborné vyjadrenie podľa alebo znalecký posudok podľa . Podľa názoru obvineného,

odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania, môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na obhajobu, a to vtedy ak súd svoje rozhodnutie podľa neodôvodní, či už ústne do zápisnice na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí alebo písomne v odôvodnení rozsudku vo veci samej.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , t. j. že napadnuté rozhodnutie má byť založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, obvinený namietal voči rekognícii poškodeným práp. G. M., konkrétne voči obsahu zápisnice o tomto úkone z 03. júna 2019, keď v záhlaví tejto zápisnice vykonanej ako dôkaz v základnom konaní je uvedená ako nezúčastnená osoba Y. J. a na konci zápisnice je uvedená ako nezúčastnená osoba PhDr. Z. J.. Obvinený považuje za pochybné, kto sa vlastne zúčastnil na rekognícii ako nezúčastnená osoba. Zároveň má za to, že nezúčastnenou osobou nemohla byť PhDr. Z. W., pretože má byť príslušníčkou PZ a členkou policajnej hliadky, ktorá prenasledovala v inkriminovaný deň jeho motorové vozidlo. Taktiež má byť nespôsobilá pre výkon úlohy nezúčastnenej osoby, nakoľko je z jeho širšieho okruhu príbuzenstva - jeho sesternicou. Obvinený v dovolaní namietal aj spôsob vykonania rekognície za pomoci fotografií, a nie „in natura", t. j. za jeho priamej účasti medzi figurantmi. Na podporu svojej argumentácie k spôsobu vykonania rekognície poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2008, sp. zn. .

Ako chybu naplňujúcu dovolací dôvod podľa , t. j. že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, obvinený poukázal na skutočnosť, že v priebehu základného trestného konania podal trestné oznámenie na sudkyňu okresného súdu 27. júna 2024. Zákonná sudkyňa okresného súdu o jeho námietke zaujatosti nerozhodla uznesením, len v odôvodnení rozsudku okresného uviedla, z akého dôvodu o námietke obvineného nerozhodla. Týmto postupom mala znemožniť uplatniť opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o jeho námietke zaujatosti.

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušil rozsudky krajského a okresného súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V doplnení dovolania obvinený k dovolaciemu dôvodu podľa doplnil, že v jeho trestnej veci bolo trestné stíhanie začaté na Obvodnom oddelení PZ Galanta uznesením z 26. mája 2019, ČVS: ORP-355/GA-GA-2019, a neskôr odstúpené na OR PZ Galanta. Obvinený je toho názoru, že v jeho trestnej veci mal byť vylúčený pre pomer k jeho osobe z trestného konania W. B., toho času riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Galanta, ktorý je jeho švagrom, teda manželom jeho sestry I. B., taktiež príslušníčky Policajného zboru na operačnom stredisku KR PZ v Trnave, s ktorými má obvinený „dlhodobo nepriaznivé rodinné vzťahy". S ohľadom na vyššie uvedený dôvod pre vylúčenie z konania a s ohľadom na doktrínu „plodov z otráveného stromu" má obvinený za to, že dôkazy zabezpečené počas trestného konania vo veci príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Galante boli nezákonne zabezpečené (trestné stíhanie vo veci bolo začaté OO PZ Galanta a obvinenie bolo po odstúpení veci vznesené dovolateľovi OR PZ Galanta - pozn. dovolacieho súdu). Obvinený je taktiež toho názoru, že námietku zaujatosti voči jeho príbuzným vzniesol včas. Obvinený ďalej zopakoval svoju argumentáciu, na podklade ktorej podal trestné oznámenie na zákonnú sudkyňu. Vyslovil názor, že už podanie trestného oznámenia má byť objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti voči jeho osobe. Dôvody, pre ktoré obvinený podal trestné oznámenie, spočívajú v procesnom postupe sudkyne, keď nemal byť do 24 hodín od prevzatia slovenskými orgánmi po vydaní z Českej republiky odovzdaný súdu a zároveň nemala byť dodržaná ňou daná záruka z vydávacieho konania voči Českej republike, že si obvinený bude môcť vykonať trest na jej území (v súčasnosti prebieha konanie o odovzdaní obvineného na výkon trestu do Českej republiky - pozn. dovolacieho súdu).

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka, ktorá k namietanému nevykonaniu dôkazov navrhovaných obvineným poukázala na odôvodnenie krajského súdu, ktorý uviedol, že časť obvineným navrhovaných svedkov v konaní neboli vypočutí ako svedkovia, pretože obvinený nedodal ich adresy a

v prípade svedka J., po neúspešných pokusoch predvolať svedka z adresy poskytnutej obvineným, bolo na mieste rozhodnúť podľa , pre nemožnosť tento dôkaz vykonať. V danom prípade súdy svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnili, keď obhajobu obvineného vyhodnotil za nedôveryhodnú a rozpornú s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ obvinený pokladá za objektívny dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne a jej vylúčenie z konania to, že na jej osobu podal trestné oznámenie pre jej nesprávny procesný postup, tak uvedené neobstojí s ohľadom na publikovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 2/2008, v zmysle ktorej, podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu obvineným nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z konania a rozhodovania. V podstate z uvedených dôvodov prokurátorka navrhla, aby dovolací súd odmietol dovolanie obvineného podľa .

K vyjadreniu prokurátorky k dovolaniu obvineného a jeho doplneniu sa písomne vyjadril obvinený, ktorý zosumarizoval ním vytýkané chyby a uviedol, že je toho názoru, že v dostatočnej miere skutkovo a právne odôvodnil svoje dovolanie.

K vyjadreniu obvineného následne prokurátorka písomnú repliku nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (, ), a že dovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd po predbežnom preskúmaní veci dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa [ ].

V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu, pričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania [ až n) ], v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota a nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie".

V neposlednom rade dovolacie konanie má viacero charakteristických znakov, ktorými sa výrazne odlišuje od konania odvolacieho, keď napr. zákon v prípade dovolaní podaných obvinenými vyžaduje, aby pred podaním dovolania využili riadne opravné prostriedky (bližšie viď ) alebo zákon nepripúšťa otváranie určitého okruhu právnych otázok, ak boli už skôr známe a neboli namietané najneskôr v odvolacom konaní (bližšie viď ). Dovolanie taktiež nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , .).

Podľa , dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa . Z dikcie tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu „zásadným" spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.

Podľa , v návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3 treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možno na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne.

Podľa , ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nemožno vykonať, rozhodne, že sa tento dôkaz nevykoná. Môže tiež rozhodnúť, aby bol svedok zabezpečený a predvedený podľa .

Pokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle , namietal odmietnutie niektorých ním navrhovaných dôkazov v podobe vykonania výsluchu ním navrhovaných svedkov a znaleckého dokazovania, dovolací súd dodáva, že judikatúra dovolacieho súdu (R 7/2011) za porušenie práva na obhajobu v zmysle nepovažuje obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa . Taktiež nie je povinnosťou súdu vykonať každý dôkaz navrhovaný stranou trestného konania, ale je jeho povinnosťou na každý návrh na doplnenie dokazovania procesne reagovať (bližšie viď R 116/2014). V danom prípade s ohľadom na chyby vytýkané obvineným, krajský súd (viď strana 7 odsek 2 rozsudku krajského súdu) reagoval a doplnil odôvodnenie odmietnutia návrhov obvineného na doplnenie dokazovania. Krajský súd zdôraznil, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre odmietnutie návrhov na doplnenie dokazovania, pretože obvinený si pri časti jeho návrhov na predvolanie svedkov nesplnil povinnosť uviesť údaje o totožnosti a bydlisku svedkov ( ) tak, aby vôbec mohol byť určitý svedok predvolaný alebo prípadne predvedený na hlavné pojednávanie. V prípade svedka J., taktiež navrhovaného obvineným, nebolo možné jeho výsluch vykonať, napriek viacerým pokusom o doručenie predvolania z adresy uvedenej obvineným ( ). Pokiaľ sa jedná o návrhy obvineného na vykonanie znaleckého dokazovania, tieto boli odmietnuté pre nadbytočnosť podľa (viď strana 27 odsek 3 rozsudku okresného súdu). V súvislosti s odmietnutím návrhov strán na výsluch svedka dovolací súd zdôrazňuje, že pri návrhoch strán na doplnenie dokazovania, ak strana žiada súd o zabezpečenie prítomnosti svedka jeho predvolaním, je aj povinnosťou strán uviesť totožnosť a bydlisko navrhovaného svedka, tak aby ho bolo možné identifikovať a z danej adresy bydliska svedka predvolať aj prípadne predviesť, čo však obvinený nesplnil. V danom prípade návrhy obvineného, napr. na vypočutie „ženy ukrajinského pôvodu" alebo „F. W., bytom Q." nespĺňajú jemu zo zákona vyplývajúcu povinnosť ( ), čo aj v danom prípade viedlo k odmietnutiu jeho návrhov na doplnenie dokazovania. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že návrhy obvineného na doplnenie dokazovania v základnom konaní

boli odmietnuté zo zákonných dôvodov, ako aj s náležitým odôvodnením.

Podľa , dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa , dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa , blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal zákonnosť vykonania rekognície a poukazoval v tejto súvislosti na nejednoznačný obsah písomnej zápisnice o tomto úkone z 03. júna 2019, keď v záhlaví tejto zápisnice je uvedená ako nezúčastnená osoba Y. J. a na konci zápisnice je uvedená ako nezúčastnená osoba PhDr. Z. J., tak uvedená odstrániteľná chyba (oprava zápisnice podľa a nasl. ) ešte sama osebe nespôsobuje nezákonnosť vykonania tohto procesného úkonu. Pokiaľ dovolací súd skôr k všeobecnej charakteristike dovolacieho konania uvádzal, že dovolacie konanie neumožňuje otvárať určité právne otázky, pokiaľ neboli skôr uplatnené základnom trestnom konaní, tak v zmysle , uvedené platí o námietkach obvineného k spôsobu vykonania rekognície podľa fotografií, a nie „in natura" a rovnako k námietke, že Y. J. a PhDr. Z. J. majú byť z titulu príslušnosti k Policajného zboru nespôsobilý zastávať úlohu nezúčastnenej osoby na rekognícii, nakoľko ich skôr nenamietal v základnom trestnom konaní. Pokiaľ obvinený namietal, že PhDr. Z. J. má byť nespôsobilou pre vykonávanie funkcie nezúčastnenej osoby z titulu, že má byť jeho sesternicou, dovolací súd dodáva, že sesternicu ako osobu zo širšieho príbuzenstva nemožno bez ďalšieho pokladať za blízku osobu v zmysle . V neposlednom rade dodáva, že rekognícia v danom prípade bola vykonaná v čase začatia trestného stíhania vo veci a vykonávanie prvotných úkonov (v čase keď ešte nebolo vznesené obvinenie dovolateľovi), teda keď ešte nebol v dostatočnej miere spoľahlivo ustálený záver, že skutok spáchala konkrétna osoba ( ).

Podľa , dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa , námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa , o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa .

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že v jeho veci mala byť z konania vylúčená sudkyňa okresného súdu JUDr. Simona Štangovičová, pretože podal na zákonnú sudkyňu trestné oznámenie, nakoľko jej postup v konaní považuje za nezákonný, tak skutočnosť podania trestného oznámenia publikovaná judikatúra dovolacieho súdu č. R 11/2009 samo osebe neakceptuje ako právne relevantný objektívny dôvod zaujatosti v zmysle , ale iba ako subjektívny postoj strany. Pokiaľ

obvinený ďalej namietal zaujatosť pre nepriateľský pomer k jeho osobe, či už zo strany W. B., ako toho času riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Galanta, ako aj I. B., tak súdy v základnom trestnom konaní správne o jeho námietke zaujatosti nerozhodovali v zmysle v spojitosti s , pretože obvinený nevzniesol námietky zaujatosti bezodkladne, ale až v rámci vydávacieho konania a voči súdnym orgánom Českej republiky, po jeho zadržaní na podklade Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného okresným súdom. Zároveň na okraj svojich úvah dodáva, že skutočnosť, že určitá osoba zastáva funkciu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ, ešte neznamená, že zároveň sú vylúčení z konania a rozhodovania aj všetci jemu podriadení príslušníci PZ, tak ako naznačuje obvinený vo svojom dovolaní.

Napokon dovolací súd na okraj svojich úvah zdôrazňuje, že v trestnej veci obvineného konali a rozhodovali príslušníci Obvodného oddelenia PZ Galanta, v čase vedenia trestného stíhania vo veci (vydaním uznesenie o začatí trestného stíhania podľa ), teda v čase keď ešte nebol dostatočne spoľahlivo odôvodnený záver, že trestné činy spáchala konkrétna osoba, keď až po vykonaní procesných úkonov a odstúpení veci, obvinenie už konkrétnej osobe (vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa ) bolo vznesené príslušníčkou Okresného riaditeľstva PZ v Galante. Inak povedané, v čase vedenia trestného konania vo veci, ešte nemožno uvažovať o vylúčení policajta v zmysle pre negatívny pomer k obvinenému, pretože dovolateľ toho času ešte nemal procesné postavenie obvineného.

Vzhľadom na to, že obvinený G. N. vytýkanými vadami, ktoré uviedol v dovolaní, zjavne nenaplnil ním namietané dovolacie dôvody podľa , a , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.