Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Urto/2/2026

Identifikačné číslo spisu: 2026010004 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Krč-Šebera Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:2026010004.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci odsúdeného Y. H., v konaní o uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, na neverejnom zasadnutí konanom 10. júna 2026 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného Y. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. marca 2026, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného Y. H. z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd") rozsudkom zo 31. marca 2026, sp. zn. (ďalej tiež „napadnutý rozsudok") rozhodol, že podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „") sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 13. novembra 2025, sp. zn. 55 Hv 122/25z, právoplatný 18. novembra 2025, ktorým bol Y. H., nar. XX. I. XXXX v F., (ďalej tiež „odsúdený"), trvale bytom U. L. XXXX/XX J. v Slovenskej republike, právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže vlámaním so značnou škodou podľa , , , bod 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky na skutkovom základe, že:

- dňa 04.11.2024 vo Viedni odňal oprávnenej osobe - spoločnosti bel etage Kunsthandel GmbH- cudzie hnuteľné veci v hodnote prevyšujúcej 5.000,- Eur, a to kazetu s príborom vrátane 150-dielnej súpravy príboru v celkovej hodnote 36.000,- Eur, s úmyslom neoprávnene sa obohatiť ich prisvojením, a to vlámaním do obchodných priestorov, keď kladivom rozbil výkladné okno, aby sa dostal do prevádzky a následne si uvedenú vec prisvojil.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 365 dní. Súčasne krajský súd podľa v spojení s rozhodol, že odsúdený bude vo výkone trestu pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený odvolanie.

Odsúdený v písomných dôvodoch odvolania namietol porušenie práva na obhajobu a spravodlivý súdny proces, keďže on nebol predvolaný na neverejné zasadnutie krajského súdu v tejto veci, ktoré sa konalo 31. marca 2026. Následkom nepredvolania na neverejné zasadnutie krajského súdu bolo podľa názoru odsúdeného taktiež to, že sa nemohol vyjadriť k veci a ani navrhovať dôkazy vo svoj prospech. Ďalej vytkol, že nebol v konaní zastúpený obhajcom, hoci sa má jednať o konanie, ktoré má mať zásadný dopad na spôsob výkonu jeho trestu. Odsúdený ďalej namietol, že podľa jeho názoru mal byť nedostatočne zistený skutkový stav, pokiaľ sa jedná o podmienky vo výkone trestu v Rakúskej republike. Odsúdený má vykonávať trest odňatia slobody v režime „voľného pohybu", je pracovne zaradený a denne dochádza za prácou. Uvedené skutočnosti majú preukazovať „vysoký stupeň jeho resocializácie". Odsúdený je taktiež toho názoru, že účelom Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909 SVV z 27. novembra 2008 je najmä podpora „sociálnej rehabilitácie odsúdeného", a tento účel efektívnejšie má napĺňať jeho výkon trestu v Rakúskej republike. Záverom namietol nedostatočné zohľadnenie jeho osobných, rodinných a sociálnych väzieb, keď odsúdený v Slovenskej republike nemá mať žiadne rodinné a sociálne väzby. Jeho bližšie nekonkretizované pracovné a resocializačné väzby sa viažu na územie Rakúskej republiky (odsúdenému bol Spolkovým cudzineckým a azylovým úradom rozhodnutím č. 319333401/191981917 z 31. októbra 2019 uložený zákaz pobytu v Rakúskej republike na 10 rokov - pozn. dovolacieho súdu).

Odsúdený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie, respektíve alternatívne odmietol uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia.

K odvolaniu odsúdeného sa prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bližšie písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") na podklade odvolania odsúdeného preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že 13. januára 2026 Spolkové ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky č. 2025-1.013.619 požiadalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prevzatie odsúdeného Y. H., občana Slovenskej republiky, na výkon trestu odňatia slobody z Rakúskej republiky do Slovenskej republiky. Následne vyššie uvedenú žiadosť o prevzatie výkonu trestu odsúdeného do Slovenskej republiky z Rakúskej republiky, predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Krajskému súdu v Trnave spolu s „Osvedčením" vydaným 13. januára 2026 Spolkovým ministerstvom spravodlivosti podľa čl. 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej tiež „osvedčenie"), ako aj zápisnicu a skrátené vyhotovenie rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 13. novembra 2025, sp. zn. , vo veci prečinu závažnej krádeže vlámaním podľa § 127, § 128 ods. 1 bod 5, § 129 ods. 1 bod 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, týkajúceho sa odsúdeného Y. H. (ďalej tiež „uznávané rozhodnutie").

Na podklade uvedeného Krajský súd v Trnave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa ustanovenia , začal konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.

Na základe prípisu zaslaného súdom prvého stupňa, Krajská prokuratúra v Trnave vyjadrila súhlas s tým, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody na území Slovenskej republiky.

Odsúdený Y. H. je štátnym občanom Slovenskej republiky, ktorý nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (je hlásený k trvalému pobytu U. L. č. XX, J.), pričom po výkone trestu odňatia

slobody v Rakúskej republike má byť na základe rozhodnutia vydaného správnom konaní (Spolkového cudzineckého a azylového úradu z 31. októbra 2019 č. 319333401/190981917, zákaz pobytu odsúdeného na 10 rokov v Rakúskej republike) vyhostený na územie Slovenskej republiky, a teda je splnená podmienka na rozhodnutie o uznaní a výkone vyplývajúca z , pretože odsúdený je občanom Slovenskej republiky, ktorý síce nemá obvyklý pobyt na jeho území, ale na územie Slovenskej republiky má byť po výkone trestu odňatia v Rakúskej republike vyhostený, nakoľko mu bol uložený 10 ročný zákaz pobytu v Rakúskej republike.

Krajský súd rovnako správne zistil, že v prejednávanej veci neexistuje žiaden z dôvodov odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia vyplývajúcich z ustanovenia

Z odpisu registra trestov odsúdeného nevyplýva, že by pre ten istý skutok bol odsúdený slovenským súdom a zo spisového materiálu neplynú ani informácie o tom, že by sa proti nemu pre ten istý skutok viedlo konanie v niektorom členskom štáte, čo znamená, že nebol zistený dôvod odmietnutia podľa a ako bolo vyššie uvedené, ani dôvod odmietnutia uvedený v ustanovení

V osobe odsúdeného taktiež nejde o osobu vyňatú z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ani o osobu, ktorá by nebola pre nedostatok veku trestne zodpovedná, takže odmietnuť uznanie a výkon rozhodnutia nebolo možné ani z dôvodov uvedených v ,

Výkon rozhodnutia premlčaný nie je [ ], a rovnako tak, ako to už bolo vyššie uvedené, splnená bola aj podmienka podľa uvedeného zákona, a preto nebol zistený ani dôvod odmietnutia podľa ustanovenia

Taktiež v prejednávanej veci neboli zistené dôvody odmietnutia uvedené v , , a , keďže nebolo zistené, že by uznávané rozhodnutie nezodpovedalo vydanému osvedčeniu, obsahuje všetky potrebné údaje, dĺžka výkonu trestu odňatia slobody, ktorá má byť vykonaná, nie je kratšia ako 6 mesiacov, odsúdený, ako to vyplýva z osvedčenia, sa zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu spomínaného rozhodnutia a uložený trest nezahŕňa žiadne opatrenia týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti, prípadne iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré by nebolo možné vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky vykonať. Napokon nebol zistený ani dôvod odmietnutia podľa v spojitosti s

Krajský súd postupoval rovnako správne, keď pri uznaní rozsudku súdu štátu pôvodu rozhodol podľa tak, že výrok o treste odňatia slobody ponechal bez premeny, keďže nezistil existenciu dôvodov uvedených v S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu, je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Obdobne v súlade so zákonom postupoval krajský súd aj v prípade, keď odsúdeného v zmysle zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom postupoval podľa , tzn. že odsúdený bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody bez jeho premeny.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na kritériá uvedené v , v zmysle ktorých prevzatý výrok o treste nesmie zhoršiť postavenie odsúdeného a má v čo najväčšej miere zodpovedať pôvodne uloženej trestnej sankcii; uvedené je nutné vztiahnuť aj na vonkajšiu diferenciáciu trestu uplatňovanú v Slovenskej republike (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo 04. februára 2014 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 122).

Najvyšší súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že z jednotlivých ustanovení zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí vyplýva, že uznávacie konanie má špecifický, nostrifikačný charakter, v ktorom súd na neverejnom zasadnutí skúma iba objektívne skutočnosti, a to z úradnej povinnosti. Nostrifikácia tu spočíva v posúdení, či trestnému rozsudku cudzieho štátu možno priznať účinky na území Slovenskej republiky a v premene cudzieho rozhodnutia na rozhodnutie slovenské, ktoré nahrádza pôvodné rozhodnutie. Uznávajúci súd nesmie cudzie rozhodnutie preskúmavať vo veci samej, je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a slovenské orgány nenadobúdajú právo konať o podstate veci.

Podľa súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.

Pokiaľ odsúdený namietol, že nebol predvolaný na neverejné zasadnutie krajského súdu konané 31. marca 2026, v dôsledku čoho malo byť porušené jeho právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces, tak v danej argumentačnej línii poukazuje najvyšší súd na , na podklade ktorého, súd rozhodne o tom, či sa cudzie rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora (viď č. l. 112 spisu), teda bez prítomnosti strán konania. Pokiaľ odsúdený namietal, že nebol predvolaný na neverejné zasadnutie krajského súdu, tak táto jeho námietka je neopodstatnená, keďže konanie o uznanie a výkone cudzieho rozhodnutia má nostrifikačný charakter s tým, že súd rozhoduje na neverejnom zasadnutí, na ktoré sa strany konania nepredvolávajú. Pokiaľ odsúdený argumentoval účelom Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909 SVV, ktorý poníma najmä v podpore sociálnej rehabilitácie (skôr asi resocializácie) odsúdeného, tak dané rámcové rozhodnutie vychádza najmä z účelu posilnenia zásady vzájomného uznávania konečných rozhodnutí v trestných veciach medzi štátmi Európskej únie (viď preambulu Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909 SVV). Pokiaľ odsúdený argumentoval bližšie nešpecifikovanými a nekonkretizovanými „pracovnými a resocializačnými" väzbami na teritórium Rakúskej republiky, tak danú argumentáciu považuje najvyšší súd za irelevantnú, najmä s ohľadom na platný 10-ročný zákaz pobytu odsúdeného na území Rakúskej republiky. Pokiaľ odsúdený poukazoval na jeho pracovné zaradenie a voľný pohyb vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, tak k danej argumentácii je potrebné dodať, že obdobný režim výkonu trestu je prípustný aj na území Slovenskej republiky v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia [viď , a ], kam bol aj odsúdený zaradený.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, senát najvyššieho súdu postupom podľa odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.