Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/35/2026

Identifikačné číslo spisu: 8123011205 Dátum vydania rozhodnutia: 17.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8123011205.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku konanom 17. júna 2026 v Bratislave v trestnej veci obvineného X. G. pre zločin ublíženia na zdraví podľa a iné, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z 3. apríla 2025

rozhodol:

I. Podľa z dôvodu uvedeného v ustanovení rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z 3. apríla 2025

bol porušený zákon

v ustanoveniach , , , , a v neprospech obvineného X. G..

II. Podľa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , z 3. apríla 2025.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. , z 20. septembra 2024 bol obvinený X. G. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa v súbehu s prečinom výtržníctva podľa na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého

stupňa. Za to bol obvinenému X. G. uložený podľa , s použitím úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 10 (desať) mesiacov. Podľa za podmienok uvedených v súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil, uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa ustanovil skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky. Podľa taktiež obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému U.. K. A.F. v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, podľa povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému a podľa povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Napokon podľa súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 968,80 eura.

O odvolaní podanom obvineným proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. , z 3. apríla 2025 tak, že podľa , , zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Podľa uznal obvineného X. G. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu. Za to obvinenému uložil podľa a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa za podmienok uvedených v obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa ustanovil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa obvinenému taktiež uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému U.. K. A. v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podľa povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Napokon podľa odvolací súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 968,80 eura.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie s poukazom na dôvod dovolania podľa [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].

K uplatnenému dôvodu dovolania podľa obvinený uviedol v podstate nasledovné: „Poškodený utrpel zranenia v zmysle znaleckého posudku, avšak len z tejto skutočnosti nie je možné uzavrieť, že moje konanie je trestným činom. Pre takýto záver je nutné najprv posúdiť či obžalovaný nekonal v nutnej obrane. Jednotlivé okolnosti nie je možné posudzovať izolovane od ďalších okolnosti prípadu a celého priebehu skutku ako aj okolností, ktoré mu predchádzali. Aby bol určitý čin trestným činom v zmysle nestačí, že napĺňa znaky uvedené v ale súčasne musí byť aj činom protiprávnym. Tým nebude vtedy, ak sú v čase jeho spáchania splnené okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť. Súd musí vždy zvážiť všetky okolnosti prípadu v celom jeho vývoji v danom čase a mieste, a to vždy so zreteľom na subjektívny stav osoby, ktorá odvracia útok - teda ako sa konanie útočníka javí tomu, kto útok odvracia. Pre posúdenie, či obžalovaný konal alebo nekonal za splnenia podmienok nutnej obrany sú dôležité ustanovenia . So závermi krajského súdu, že o nutnú obranu išlo iba do momentu prvého úderu pohárom, nie je možné súhlasiť a takéto hodnotenie ani nezodpovedá vykonaným dôkazom. Čo sa týka dvoch nasledujúcich úderov súd zastáva názor, že už o nutnú obranu nešlo čo vyvodzuje z videozáznamu, že poškodený A. už neútočil, že som ustupoval iba z dôvodu, aby som ho mohol udrieť druhýkrát aj tretíkrát a teda, že som prekročil medze nutnej obrany. Tento záver je však iba domnienkou súdu, že som ustupoval dozadu nie pre nátlak poškodeného, ale zjavne preto, aby som ho mohol opätovne udierať. Z kamerového záznamu plynie, že celý konflikt prebehol vo veľmi krátkej dobe (5 sekúnd), a pokiaľ poškodený ma držal pod krkom naďalej aj po prvom údere pohárom, čo konštatuje aj odvolací

súd so záverom, že prvým úderom som odvracal útok poškodeného a teda išlo o nutnú obranu. Osobne som naďalej pociťoval obavu z pretrvávajúceho útoku, preto som poškodeného opakovane udrel, aby som sa ho ako útočníka zbavil. Podstata nutnej obrany, ako je to vyššie rozvedené, spočíva v odvrátení útoku, zastavení, resp. v zbavení sa /v odrovnaní/ útočníka. Keďže poškodený ma najprv chytil pod krkom, o čom nasvedčuje pohyb hlavy na kamerovom zázname ako automatický pohyb pre uvoľnenie hrdla, a následne sa ma naďalej držal, mal som opodstatnený dôvod myslieť si, že útok bude pokračovať, pričom neschopnosť útočiť zo strany poškodeného nebolo možné vyhodnotiť v tak krátkom časovom slede, čo je v rozpore s úvahami odvolacieho súdu. Údery nasledovali tesne za sebou a v rámci času 5 sekúnd nie je možné usudzovať na dezorientáciu útočníka, pričom kamerový záznam preukazuje, že i pred druhým úderom má poškodený tlačil. Ak by poškodený bol dezorientovaný po prvom údere, pustil by ma. Okrem toho poukazujem i na okolnosť, že poškodený ma napadol ako prvý vidiac, že držím pohár s pivom v ruke. Mohol teda predpokladať nielen to, že ho nebudem chcieť rozliať a tým som bezmocný, ale aj, že ho môžem voči nemu použiť. Riešenie „konfliktu medzi mnou a sv. D.“, ktoré zvolil poškodený nemožno považovať za súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, že skutkové okolnosti obsahujú aj okolnosti svedčiace o konaní v nutnej obrane, podmienky pre uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa sú splnené. Okrem toho namietam právne posúdenie skutku aj podľa ods. 3 písm. a) , keďže ustanovenie vylučuje spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa použiť tento kvalifikačný moment zodpovedajúci závažnejšiemu spôsobu konania so zbraňou, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby pretože spravidla trestné činy proti životu a zdraviu sú páchané/vykonané práve so zbraňou, čomu zodpovedá aj právna úprava citovaného ustanovenia obsahujúca výnimku použitia tejto okolnosti pri tam uvedených trestných činoch, medzi nimi aj .“ Na základe vyššie uvedených skutočností dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach , , , , , a v jeho neprospech, aby zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, a aby prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa na výzvu súdu prvého stupňa vyjadril prokurátor a uviedol v zásade nasledovné: „[...] námietky ohľadom nutnej obrany už boli pomerne rozsiahlym spôsobom argumentačne vyvrátené v rozhodnutí odvolacieho súdu, preto v ďalšom na ne v celom rozsahu odkazujem. Obrana odsúdeného ohľadom nutnej obrany bola vyvrátená najmä kamerovým záznamom, z ktorého vidno dostatočne presne a podrobne celý priebeh skutkového deja. Poškodený odsúdeného neškrtil, položil mu na hruď v oblasti pod krk ruku otvorenou dlaňou, odsúdený na to zareagoval vyblokovaním pravej ruky poškodeného svojou ľavou rukou a v ďalšom okamihu protiútokom svojou pravou rukou, v ktorej v tej chvíli držal plný pivný pohár (tzv. krígeľ) udrel poškodeného do hlavy v temennej oblasti, pričom poškodený už po prvom údere na hlavu bol otrasený a v útoku ďalej nepokračoval, čo sa nedá povedať o odsúdenom, ktorý prešiel z obrany vlastnej osoby do útoku proti poškodenému, kde možno hovoriť o konaní odsúdeného značne prekračujúce rámec nutnej obrany (exces intenzívny). Podľa odsúdeného išlo len o domnienku odvolacieho súdu, že jeho ústup smerom vzad, pri tom ako udieral poškodeného bol za tým účelom aby si mohol spraviť priestor na vykonanie ďalších útokov na hlavu poškodeného. Ďalšie údery mali nastať z dôvodu, že osobne pociťoval aj naďalej obavu z útoku poškodeného a to aj po prvom údere a udrel ho opakovane aby sa ho zbavil, kde podľa odsúdeného pozostáva podstata nutnej obrany v odvrátení útoku, jeho zastavení, resp. v zbavení sa/odrovnaní útočníka, vedel, že útok zo strany poškodeného bude pokračovať, pričom neschopnosť ďalej útočiť zo strany poškodeného nebolo možné v tak krátkom časovom slede vyhodnotiť. Vyššie uvedená argumentácia odsúdeného presne vystihuje prečo nemožno jeho konanie subsumovať pod konanie v nutnej núdzi. Odsúdený mal po tom čo prvýkrát udrel poškodeného zistiť, či poškodený naďalej pokračuje v útoku, ak by pokračoval, tak odvrátiť jeho útok znovu, kľudne aj obdobným spôsobom, avšak obvinený prešiel do priameho útoku a nezistil, či útok zo strany poškodeného naďalej trval a absolútne neproporcionálne útočil ďalej, čím poškodeného ohrozil na živote a zdraví.

Ostatná námietka odsúdeného sa týkala kvalifikácie skutku, kde podľa rozhodnutia odvolacieho súdu mal byť skutok spáchaný so zbraňou (pivným pohárom), čo je podľa odsúdeného v rozpore s hmotnoprávnym ustanovením s ohľadom na to, že bol odsúdený pre spáchanie prečinu ublíženie na zdraví podľa , práve s odkazom na závažnejší spôsob konania uvedený v teda, že skutok spáchal za použitia zbrane. K vyššie uvedenej hmotnoprávnej námietke odsúdeného možno v krátkosti uviesť len toľko, že s ohľadom na jasnú a explicitnú dikciu ustanovenia sa táto javí ako opodstatnená.“

Prokurátor vo svojom vyjadrení s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom dovolaní rozhodol tak, že rozsudkom vysloví, že rozsudkom krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [, ], osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo odvolacím súdom rozhodnuté ( ).

Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa , najvyšší súd následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, voči ktorému podal obvinený dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je čiastočne dôvodné, a to na podklade nasledovných právnych úvah.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení .

V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci konania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

K dôvodu dovolania podľa .

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok

vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti činu a tiež uloženie trestu v rozpore s , , nesprávne posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť ( - krajná núdza, - nutná obrana, - oprávnené použitie zbrane, - dovolené riziko, - výkon práva a povinnosti, - súhlas poškodeného, - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu ( ), súhrnného trestu ( ), trestu odňatia slobody na doživotie ( a nasl. ) a pod.

V zmysle dovolacieho dôvodu podľa , je dovolací súd viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižších stupňov, pričom nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva priamo z dikcie ustanovenia . Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako druhú „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu nižšieho stupňa. Nadväzujúc na uvedené najvyšší súd konštatuje, že časť dovolania obvineného tvorí polemizovanie so skutkovými zisteniami súdov nižších stupňov, ich hodnotením dôkazov, ako aj predloženie vlastnej verzie udalostí nekorešpondujúcej s ustálenými skutkovými zisteniami konajúcich súdov. Zohľadňujúc viazanosť dovolacieho súdu týmito skutkovými zisteniami v konaní o dovolaní obvineného najvyšší súd uvádza, že k naplneniu dôvodu dovolania podľa na podklade takýchto námietok nemohlo dôjsť. Rovnako tak na podklade námietok dovolateľa, prostredníctvom ktorých spochybňuje ustálené skutkové zistenia konajúcich súdov, nemohlo dôjsť ani k naplneniu žiadneho iného dôvodu dovolania podľa , keďže takto formulované námietky nezodpovedajú žiadnemu z dôvodov dovolania vymedzených v tomto ustanovení.

In concreto dovolací súd dáva do pozornosti, že obvineného tvrdenia, že aj po prvom údere naďalej pociťoval obavu z pretrvávajúceho útoku, keďže ho poškodený naďalej držal a pred druhým úderom aj tlačil a z tohto dôvodu poškodeného preto opakovane udrel, aby sa ho ako útočníka zbavil, sú v rozpore s ustálenými skutkovými zisteniami, ku ktorým po náležitom zhodnotení vykonaného dokazovania dospel odvolací súd. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje najmä na skutkové závery odvolacieho súdu, podľa ktorého vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, že by poškodený po prvotnom zachytení obvineného pod krkom na neho ďalej aktívne útočil, že by sa ho snažil zasiahnuť a ani, že by svojím telom tlačil obvineného do nejakej časti interiéru pohostinstva, kde by obvinený nemal možnosť ústupu. Podľa skutkových zistení odvolacieho súdu bol poškodený po prvom údere zo strany obvineného zjavne dezorientovaný, nikam obvineného netlačil a nebol schopný ďalšieho útoku. Situáciu po prvom údere podľa odvolacieho súdu už ovládal obvinený, ktorý ustupujúc si len vytváral väčší priestor na druhý a tretí útok, ktorý ukončil, keď predmetný pivový pohár o hlavu poškodeného. Vzhľadom na uvedené krajský súd samotnú skutočnosť, že poškodený obvineného držal aj po prvom údere zjavne nepovažoval za relevantnú (porovnaj str. 8 - 9 rozsudku odvolacieho súdu).

Podľa dovolacieho súdu je na podklade takto formulovaných námietok dovolateľa vylúčený prieskum správnosti (ne)použitia hmotnoprávneho ustanovenia v dovolacom konaní, keďže dovolací súd nemôže dopĺňať, resp. „reinterpretovať“ alebo „modifikovať“ hodnotenie dôkazov a skutkový stav zistený skôr konajúcimi súdmi a na podklade takejto modifikácie skutkového stavu následne opätovne posudzovať existenciu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (nutnej obrany). Spôsob, akým sa dovolateľ snaží docieliť opätovné prehodnotenie právneho záveru o neexistencii okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v prípade druhého a tretieho úderu (cez iné hodnotenie dôkazov) je v dovolacom konaní neprijateľný, nakoľko dovolací súd môže konštatovať nesprávne (ne)použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia iba na podklade skôr konajúcimi súdmi prijatých skutkových záverov, ktorých správnosť a úplnosť nemôže v dovolacom konaní skúmať, resp. meniť [porovnaj časť vety za bodkočiarkou].

Je potom logickým následkom, ak najvyšší súd dovolacie námietky - ktoré smerujú primárne k spochybneniu správnosti a úplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov a až sekundárne (následne) k spochybneniu správnosti právneho posúdenia v dovolacom konaní modifikovaného skutku ako protiprávneho činu - označí v predmetnej trestnej veci ako stojace zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod. Naviac, takto formulované dovolacie námietky nemožno kvalifikovane podradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ich obsahom v podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolací prieskum aspoň okrajovo súladný s platnou a účinnou právnou úpravou (výnimkou je procesná situácia, keď je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti podľa ).

Na druhej strane dovolací súd vo vzťahu k ďalšej námietke dovolateľa, ktorou spochybňuje právnu kvalifikáciu skutku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty uvádza, že táto je pod dôvod dovolania podľa plne subsumovateľná, keďže obvinený v tejto časti dovolania nežiada od dovolacieho súdu prehodnotenie (modifikáciu) skutkového stavu veci, ale priamo na podklade skutkového stavu zisteného odvolacím súdom žiada len o preskúmanie správnosti právneho posúdenia skutku aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, a to konkrétne podľa , .

Možno vo všeobecnosti konštatovať, že proces skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu a naplnenia znakov podmieňujúcich použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty je z hľadiska myšlienkového postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenia všeobecnej a osobitnej časti . Keďže podradenie skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, nesprávne podradenie skutkových zistení pod príslušné ustanovenia všeobecnej a osobitnej časti je spôsobilé naplniť dôvod dovolania podľa .

O výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou. V prípade použitia osobitnej trestnej sadzby musí byť daný tiež súlad medzi skutkovou vetou a výrokom o treste. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno konštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho myšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou, resp. výrokom o treste (v prípade použitia osobitnej trestnej sadzby) zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia obvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou (najmä s poukazom na ).

Zohľadňujúc predloženú námietku obvineného spochybňujúcu naplnenie obligatórneho zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na sa dovolací súd v intenciách predloženej veci zaoberal tým, či v tejto časti existuje súlad medzi skutkovou, právnou vetou, resp. právnou kvalifikáciou skutku uvedenými vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku krajského súdu, pričom s prihliadnutím na ďalej citované ustanovenia dospel k nasledovným právnym záverom.

Podľa kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa , vraždy podľa , zabitia podľa a , usmrtenia podľa , ublíženia na zdraví podľa , a .

Podľa trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Vo všeobecnej rovine možno dať za pravdu odvolaciemu súdu, že pivný pohár - tzv. krígeľ, ktorý mal byť podľa ustálených skutkových zistení konajúcich súdov použitý proti telesnej integrite poškodeného, zodpovedá legálnej definícii zbrane upravenej v posledne citovanom ustanovení , nakoľko takýmto predmetom možno bez akýchkoľvek pochybností urobiť útok proti telu dôraznejším. Napriek tejto skutočnosti však skutok opísaný v skutkovej vete rozsudku krajského súdu nezodpovedá právnej vete, ako ani právnej kvalifikácii skutku uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to z dôvodu, že ustanovenie vylučuje spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa so zbraňou. Inými slovami, pokiaľ aj páchateľ naplní všetky obligatórne znaky objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa a takýto čin spácha so zbraňou vo význame , nemožno mu pričítať trestnú zodpovednosť v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § , , keďže takáto právna kvalifikácia skutku je s poukazom na citované ustanovenie ex lege vylúčená.

Pre bližšie vysvetlenie najvyšší súd poznamenáva, že v ustanovení vymedzená negatívna enumerácia trestných činov proti životu a zdraviu, ktoré nemožno spáchať so zbraňou, nie je samoúčelná. Pre tieto trestné činy je totižto typické, že sú spravidla páchané so zbraňou, a preto je z pohľadu zákonodarcu vhodné, aby predmetná okolnosť na rozdiel od iných trestných činov bola zohľadnená už v rámci trestných sadzieb vymedzených v základných skutkových podstatách. Možno podotknúť, že bez takejto negatívnej enumerácie by bolo naplnenie základnej skutkovej podstaty týchto trestných činov v praxi v zásade eliminované (k tomu porovnaj Strémy, T., Remeta, R., Kurilovská, L. a kol. . Praktický komentár. 1. vydanie. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2025. . alebo Turay, L., Mihálik, S., Cádra, R., Petričko, D. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2025. .)

S poukazom na uvedené dovolací súd sumarizuje, že odvolací súd posúdil zistený skutok zjavne nesprávne, keď na podklade zistenia, že obvinený pri útoku na poškodeného použil zbraň (pivný pohár), nesprávne pričítal obvinenému trestnú zodpovednosť aj za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa , s poukazom na , čím súčasne porušil zákon v označených ustanoveniach. Keďže odvolací súd týmto porušením zákona zásadne ovplyvnil postavenie obvineného v tomto trestnom konaní (podmienka ustanovená ), možno konštatovať, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia skutku došlo k naplneniu dôvodu dovolania podľa .

Zistiac teda naplnenie dovolacieho dôvodu podľa na základe jednej z dovolacích námietok obvineného, najvyšší súd vyhovel dovolaniu obvineného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.