Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/18/2025

Identifikačné číslo spisu: 9520100054 Dátum vydania rozhodnutia: 17.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Štift Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:9520100054.3

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD., JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci obvineného A. E., pre trestný čin vraždy podľa , , v znení neskorších predpisov, prerokoval v Bratislave 17. júna 2026 na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu Mgr. Mateja Krajčiho, PhD., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2022, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2022, sp. zn. , z dôvodu

bol porušený zákon

v ustanoveniach , a , , , , v neprospech obvineného A. E..

Podľa zrušujú sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2022, sp. zn. , v časti týkajúcej sa obvineného A. E. a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) v senáte rozsudkom z 13. decembra 2021, č. k. -12638, v spoločnom konaní s ďalšími obvinenými osobami v časti I. uznal za vinného obvineného A. E. zo spáchania v bode 2/ trestného činu vraždy podľa , v znení neskorších predpisov („Tr. zák.“) na tam uvedenom

skutkovom základe s tým, že: presne nezisteného dňa, v presne nezistenom čase v rokoch 2003 až 2004 si W. N. starší ako osoba činná pre zločineckú skupinu, objednal u hlavného predstaviteľa skupiny „E.“ - zomrelého Ľ. E., fyzickú likvidáciu B. V. z dôvodu existencie sporu medzi spoločnosťou K. L. spol., s.r.o., kde bol B. V. jedným z konateľov a spoločnosťou K. D. s.r.o., ktorej konateľom bol W. N. starší, pričom na pokyn Ľ. E. si na tieto účely už zomrelý E. L., ďalej Q. U. a C. R. (obaja trestne stíhaní v inom konaní) a A. E. spolu s ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi skupiny „E.“ rozdelili úlohy, naplánovali a vykonali fyzickú likvidáciu poškodeného B. V., a to tak, že C. R. spolu s A. E. dňa 27.01.2004 sledovali pohyb poškodeného B. V. v F., kde poškodený býval, zatiaľ čo sa Q. U. spolu so E. L., oblečení v zelených policajných uniformách na osobnom motorovom vozidle značky Š. bielej farby, nezisteného evidenčného čísla, presunuli do obce L. R. a po tom, čo dostali od C. R. textovú správu alebo telefonát na takzvaný „pracovný telefón“, že poškodený vyrazil z domu, sa Q. U. v čase približne o 07.00 hodine postavil na hlavnú cestu vedúcu z obce F. do obce L. R. a pod zámienkou vykonávania policajnej kontroly zastavil osobné motorové vozidlo značky Š. W., bielej farby, EČV: I. XXX R., ktoré viedol B. V. a oznámil mu, že s nimi musí ísť na políciu, pričom ho požiadal, aby si sadol do „služobného vozidla“, kde si aj následne na zadné sedadlá vedľa poškodeného sadol E. L. a Q. U. si sadol na miesto šoféra a vozidlom sa presunuli do obce N. Š. do priestorov bývalej čárdy „L.“, ktorá patrila ďalšiemu členovi skupiny, zomrelému K. A., kde poškodeného spútali putami na rukách a až do večera ho striedavo strážili Q. U., C. R., A. E. a E. L., pričom následne vo večerných hodinách Q. U. spolu s C. R. a E. L. išli na pole v katastrálnom území U. U. O. medzi obcami D. a G., ktoré vopred vybral jeden z nich, kde pri stohu slamy vykopali jamu, ktorú zostal strážiť C. R., pričom Q. U. spolu so E. L. odišli do N. Š. do priestorov Č., odkiaľ zobrali A. E. spolu s poškodeným B. V., ktorému dali na hlavu kuklu, a presunuli sa na miesto vedľa vykopanej jamy, kde poškodeného usmrtili, a to tak, že ho položili na zem na brucho, okolo krku mu dali bližšie nešpecifikovanú šnúrku, ktorou ho Q. U. spolu s C. R. ťahaním každý za iný koniec zaškrtili, potom telo hodili do pripraveného nelegálneho hrobu, zahádzali zeminou, poliali chemikáliou a upravili, pričom za vykonanie predmetného skutku W. N. starší vyplatil Ľ. E. odmenu vo výške 99.581,76 eura (3.000.000,-Sk).

Za to bolo prvostupňovým súdom vo vzťahu k obvinenému A. E. podľa § 37 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože mal za to, že je dostatočný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť rokov uložený tomuto obvinenému rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2019, sp. zn. . Podľa („“) bola obvinenému A. E. (spolu s obvineným W. N. st.) uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným Ing. G. V. nemajetkovú ujmu 10 tis. eur a E. poisťovni, pobočka I., škodu 97.720,52 eur, pričom podľa boli títo poškodení so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podali odvolania obvinený A. E. (proti všetkým výrokom a konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku) a prokurátor (proti výrokom o vine a treste, pričom odvolania podali aj spoluobvinení W. N. st., W. N. ml. a M. K.), na podklade ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom z 11. júla 2022, sp. zn. , v bode I. podľa , , , , zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti I. okrem iného ohľadom obvineného A. E. vo výrokoch o vine, treste a náhrade škody (tiež vo výrokoch o vine, treste, ochrannom opatrení a náhrade škody ohľadom spoluobvinených W. N. st. a W. N. ml., vo výroku o treste spoluobvineného M. K. a v oslobodzujúcej časti týkajúcej sa spoluobvinených a v nadväzujúcom výroku o náhrade škody). Zároveň v bode II. odvolací súd podľa obvineného A. E. (v spoločnom konaní s ďalšími obvinenými) uznal za vinného zo spáchania v bode 2/ trestného činu vraždy podľa , , Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že: presne nezisteného dňa, v presne nezistenom čase v rokoch 2003 až 2004 si W. N. starší ako osoba činná pre zločineckú skupinu, objednal u hlavného predstaviteľa skupiny „E.“ - zomrelého Ľ.. a E.., fyzickú likvidáciu B. V. z dôvodu existencie sporu medzi spoločnosťou K. L. spol., s.r.o., kde bol B. V. jedným z konateľov a spoločnosťou K. D. s.r.o., ktorej konateľom bol W. N. starší, pričom na pokyn Ľ.. E.. si na tieto účely už zomrelý E.. L.., ďalej Q.. U.. a C.. R.. (obaja trestne stíhaní v inom konaní) a

A. E. spolu s ďalšími, doposiaľ nezistenými členmi skupiny „E.“ mali rozdeliť úlohy, naplánovať a vykonať fyzickú likvidáciu poškodeného B. V., a to tak, že C.. R.. spolu s A. E. dňa 27.01.2004 mali sledovať pohyb poškodeného B. V. v F., kde poškodený býval, zatiaľ čo sa Q.. U.. spolu so E.. L.., oblečení v zelených policajných uniformách na osobnom motorovom vozidle značky Š. bielej farby, nezisteného evidenčného čísla, mali presunúť do obce L. R. a po tom, čo dostali od C.. R.. textovú správu alebo telefonát na takzvaný „pracovný telefón“, že poškodený vyrazil z domu, sa mal Q.. U.. v čase približne o 07.00 hodine postaviť na hlavnú cestu vedúcu z obce F. do obce L. R. a pod zámienkou vykonávania policajnej kontroly mal zastaviť osobné motorové vozidlo značky Š. W., bielej farby, EČV: I. XXX R., ktoré viedol B. V. a oznámiť mu, že s nimi musí ísť na políciu, pričom ho mal požiadať, aby si sadol do „služobného vozidla“, kde si aj následne na zadné sedadlá vedľa poškodeného mal sadnúť E.. L.. a Q.. U.. na miesto šoféra a vozidlom sa presunuli do obce N. Š. do priestorov bývalej čárdy „L.“, ktorá patrila ďalšiemu členovi skupiny, zomrelému K.. A.., kde poškodeného spútali putami na rukách a až do večera ho striedavo mali strážiť a strážili Q.. U.., C.. R.., A. E. a E.. L.., pričom následne vo večerných hodinách Q.. U.. spolu s C.. R.. a E. L.. mali ísť na pole v katastrálnom území U. na O. medzi obcami D. a G., ktoré vopred vybral jeden z nich, kde pri stohu slamy vykopali jamu, ktorú mal zostať strážiť C.. R.., pričom Q.. U.. spolu so E.. L.. odišli do N. Š. do priestorov Č., odkiaľ zobrali A. E. spolu s poškodeným B. V., ktorému dali na hlavu kuklu, a presunuli sa na miesto vedľa vykopanej jamy, kde poškodeného usmrtili, a to tak, že ho položili na zem na brucho, okolo krku mu dali bližšie nešpecifikovanú šnúrku, ktorou ho mali Q.. U.. spolu s C.. R.. ťahaním každý za iný koniec zaškrtiť, potom telo hodili do pripraveného nelegálneho hrobu, zahádzali zeminou, poliali chemikáliou a upravili, pričom za vykonanie predmetného skutku W.Y. N. starší vyplatil Ľ. S. odmenu vo výške 99.581,76 eura (3.000.000,- Sk), pričom A. E. tento skutok spáchal opätovne potom, čo dňa 9. apríla 2003 spáchal vraždu H. Y. a R. L., za ktorú bol právoplatne odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 25. marca 2019, sp. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2019, sp. zn. .

Za to bolo odvolacím súdom vo vzťahu k obvinenému A. E. podľa § 37 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože mal za to, že je dostatočný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť rokov uložený tomuto obvinenému rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 25. marca 2019, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2019, sp. zn. . Podľa bola obvinenému A. E. (spolu s obvineným W. N. st.) uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným Ing. G.Á. V. nemajetkovú ujmu 10 tis. eur a E. poisťovni, pobočka I., škodu 97.720,52 eur, pričom podľa boli títo poškodení so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie obvinený A. E. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu Mgr. Mateja Krajčiho, PhD., podaním zo 16. októbra 2025 (č. l. 14524 - 14571), v ktorom navrhol, aby dovolací súd podľa rozsudkom vyslovil, že rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanoveniach , Tr. zák. , , , , , , , , , , , , , k SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), podľa zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 13. decembra 2021, č. k. -12638 a podľa , prikázal prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody podľa , , , a uviedol, že jeho obvinenie a celé trestné konanie je založené výhradne na osamotenej výpovedi spolupracujúcej osoby Q. U. s tým, že žiadny z hodnoverných dôkazov nenasvedčuje účasti dovolateľa na skutku a vykonaním rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní sa obžalobe nepodarilo rozptýliť alebo odstrániť dôvodné pochybnosti o účasti dovolateľa na skutku. Následne dovolateľ poukázal na zásadné formálno-logické nedostatky v tvrdeniach Q. U. s tým, že ide o zásadné rozpory medzi jeho vlastnými výpoveďami, ktoré vychádzajú najmä z okolností, za akých sa dozvedel o účasti dovolateľa na skutku, resp. kedy zistil, že na obmedzení osobnej slobody poškodeného sa zúčastňuje dovolateľ a o priebehu skutku, pričom priebeh obmedzenia osobnej slobody poškodeného významne

spochybňujú svedecké výpovede ďalších osôb (W. V., A. G., C. E., V. W. a G. V.). Výpoveď Q. U. jednoznačne spochybňuje, resp. vyvracia spolupracujúci svedok C. R., ktorý dovolateľa zavádza do skutkového deja až v čase, keď mal strážiť poškodeného a popiera jeho účasť na obmedzení osobnej slobody poškodeného, pričom výpovede oboch významne vyvracia svedok L. L., ktorý tvrdí, že ho z miesta stráženia (L. Č.) odviezol v poobedných hodinách priamo domov. Za najzávažnejší nedostatok výpovede svedka Q. U. dovolateľ označil jeho zjavnú účelovosť, jednak v snahe zľahčiť svoj podiel na vine a spáchaní skutku vraždy, ale i iných skutkov, ktoré by reálne dokazovali jeho zjavnú ľahostajnosť k závažným následkom spáchaných skutkov, ktorých sa dopustil a ktoré aj priznáva a jednak v snahe vedome vsúvať do svojich skutkov aj iné osoby, ktoré sa na nich nepodieľali, v úmysle zaobchodovať výšku svojho trestu za usvedčovanie osôb, na ktorých majú orgány činné v trestnom konaní záujem. Motivácia svedka Q. U. je vo všetkých trestných konaniach súvisiacich s trestnou činnosťou zločineckej skupiny „E.“, významne posilnená o skutočnosť, že z činnosti zločineckej skupiny profitovala významným spôsobom aj jeho družka Y. H., ktorá sa podľa všetkého aj aktívne a dobrovoľne podieľala na trestnej činnosti zločineckej skupiny, pričom spolupráca Q. U. jej zjavne zabezpečila beztrestnosť. Podľa dovolateľa z dôkazu predloženého prokurátorom v súdnom konaní, ktorý súd odmietol vykonať (videozáznam z obhliadky objektu L. Č.), vyplýva, že poškodený B. V. nemusel byť nikým strážený aj s odkazom na výsledky toxikologického rozboru krvi poškodeného, keď v priestoroch chladiaceho boxu, kde mal byť poškodený, sa nachádzajú oceľové a tepelne izolované zatvárateľné a uzamykateľné dvere, pričom svedok Q. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal nepravdivo, že sa v chladiacom boxe žiadne dvere nenachádzali. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na znalecké skúmanie z odvetvia klinická psychológia dospelých znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., ktorý definoval motiváciu Q. U. spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní spočívajúcu vo vypočítavosti.

Vo vzťahu k spolupracujúcemu svedkovi C. R. dovolateľ uviedol, že jeho výpovede sú preukázateľne nekonzistentné so zjavnými prvkami fabulácie a konfabulácie, čo potvrdzuje znalecké skúmanie z odvetvia klinická psychológia dospelých znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. U tohto svedka bola diagnostikovaná porucha osobnosti a nozofóba (panický strach z chorôb) a je absolútne nemysliteľné, aby si sadol do jedného motorového vozidla spolu s dovolateľom, o ktorom vedel, že má diagnostikovaný syfilis ako vypovedá Q. U.. Obhajoba opakovane žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom psychodiagnostického vyšetrenia svedka C. R..

Dovolateľ ďalej poukázal, že podľa svedeckej výpovedi L. L. tento vyzdvihol dovolateľa v poobedňajších hodinách v bývalej L. Č. a odviezol ho priamo domov, čo výrazným spôsobom spochybňuje a vyvracia svedecké výpovede Q. U. a C. R., nakoľko sa dovolateľ nemohol ani teoreticky zúčastniť vraždy poškodeného a jedná sa o nepriame spojenie dovolateľa so skutkom, nakoľko na mieste L. Č. nevidel žiadne ďalšie osoby a spojenie dovolateľa so skutkom má mať od K. A.. Žiadne ďalšie dôkazné prostriedky nesvedčia o účasti dovolateľa na skutku a za takéto nie je možné považovať výpovede svedkov: F. O. (pravdepodobný páchateľ skutku), Y. G. (pravdepodobný páchateľ skutku), D. N., M. T., nakoľko tí tvrdia, že majú svoje poznatky o skutku len sprostredkovane od iných osôb, ktoré neboli priamo účastné na skutku. Výpovede osôb Q. U., C. R., L. L., F. O. a Y. G. sú výpovede spolupracujúcich osôb, ktorí vo vzťahu ku skutku požívajú neoprávnene absolútnu beztrestnosť. Nehovoriac o ich vzájomnej a významnej rozpornosti výpovedí a keď by súd priznal vážnosť a pravdivosť obsahu výpovede Q. U., v takom prípade sú významne spochybnené a vyvrátené výpovede C. R., L. L., F. O. a Y. G., v prípade že by súd priznal vážnosť a pravdivosť obsahu výpovede C. R. v takom prípade sú významne spochybnené a vyvrátené výpovede Q. U., L. L., F. O. a Y. G.. Dovolateľ poukázal na to, že osoby, ktoré sú v pozícii spolupracujúcich, by mali byť vnímané obzvlášť citlivo, s dôrazom na previerku ich výpovedí, keď rozhodovanie súdu má byť vždy objektívne a nesmie byť založené len na dôvere v správnosť akéhokoľvek dôkazného prostriedku, pričom zaobchodované výpovede spolupracujúcich osôb musia byť vždy podrobené testu proporcionality a dôveryhodnosti a v tejto spojitosti poukázal na dotknutú ustálenú rozhodovaciu prax.

Dovolateľ poukázal na svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní a listinné dôkazy, prílohy zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25. októbra 2021, z ktorých vyplýva, že v rozhodnom čase trpel závažnými zdravotnými problémami, ktoré pretrvávali už od februára 2003 a vyvrcholili jeho hospitalizáciou dňa 9.

decembra 2003 do 19. decembra 2003 a následne 4. januára 2004 až 6. februára 2004, kedy bol nepretržite v lekárskej starostlivosti a najmä s ohľadom na dané diagnózy, miesto a čas vykonaných ošetrení a lekárskych úkonov, nie je reálne možné, aby sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na skutku. Poukázal na závery znaleckého skúmania z odvetvia klinická psychológia dospelých a z odvetvia psychiatria, podľa ktorých dovolateľ nemá sklony k fabulácii, konfabulácii alebo skresľovaniu vnímaných skutočností a jeho motivácia vypovedať vo všetkých trestných konaniach nie je nijako ovplyvnená, pričom pravdivosť jeho výpovedí nie je taktiež spochybnená. V tomto ohľade uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho sa súdy priklonili k viere v pravdivosť výpovedí v prospech svedka Q. U. a z uvedeného je zrejmé, že bolo porušené právo obvineného na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Dovolateľ ohľadom znaleckého skúmania z odvetvia klinická psychológia dospelých poukázal na diskonformitu znaleckých skúmaní znalcov PhDr. Karol Kleinmanna, PhD., resp. Mgr. Mariany Ťapušíkovej, ktorí dospeli rôznymi metódami k odlišným záverom vo vzťahu k dovolateľovi s tým, že z formálneho hľadiska znalecký posudok č. 14/2021 vypracovaný znalkyňou Mgr. Marianou Ťapušíkovou je absolútne nepoužiteľný pre účely súdneho konania z dôvodu absencie formálnej náležitosti znaleckej doložky, ktorá je podľa o znalcoch a tlmočníkoch neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a má obsahovať aj vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Vo vzťahu k materiálnemu obsahu znaleckého posudku dovolateľ uviedol, že znalkyňa vychádzala primárne pri posudzovaní jeho osobnosti z prezumpcie viny, t. j. správnosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia, resp. obžaloby, čo možno považovať za nesprávny postup a klinickú metodiku, ktorá následne viedla k nesprávnym zistenia a záverom, pričom znalkyňa pri zisťovaní a diagnostike nezohľadnila rečovú bariéru, vplyv väzenského prostredia, zdravotnú anamnézu, osobnú anamnézu, najmä rodinný stav a osobný život, ktorý predchádzal uväzneniu dovolateľa a v neposlednom rade z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, prečo sa znalkyňa pri hodnotení výsledkov testového vyšetrenia priklonila k výsledkom testov, ktoré boli možné hodnotiť negatívnejšie, resp. flexibilnejšie v neprospech dovolateľa, ako je napríklad hodnotenie miery a formy agresivity, kde sú zásadné rozdiely vo výsledkoch testov, pričom závery sú prezentované v rovine úvah, ktoré nie je možné verifikovať a ani analyzovať (napr. Ravenov test a Wechslerov test), absolútne absentujú akékoľvek použiteľné závery vo vzťahu k interpretácii použitého Rorschachovho testu a vo vzťahu k resocializačnej prognóze dovolateľa je vzhľadom na ním uvedené skutočnosti akákoľvek negatívna resocializačná prognóza iluzórna a účelová. V tomto smere sú teda materiálny obsah a závery znaleckého posudku nepoužiteľné. Na túto odvolaciu argumentáciu dovolateľa reagoval odvolací súd len všeobecným konštatovaním, že nezistil nezákonnosť tohto dôkazu a pokiaľ namietal, že znalecký posudok postráda znaleckú doložku, zo spisu vyplýva, že znalecký posudok má všetky náležitosti. Dovolateľ uviedol, že uvedený postup je v priamom rozpore s a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní. Odvolací súd fakticky žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo tvrdí v rozpore s exaktnou realitou, že znalecký posudok má všetky náležitosti, keď absenciu vyhlásenia znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, potvrdila znalkyňa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. V zmysle uvedeného sa jedná jednoznačne o nezákonne vykonaný dôkaz podľa

Za zásadné porušenie práva na obhajobu podľa považuje dovolateľ materiálne odôvodnenie a úvahy, ktoré viedli súd k rozhodnutiu, ktorým odmietol vykonanie dôkazov navrhnutých dovolateľom, keď súd fakticky žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nepripustil čítanie znaleckých posudkov znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., ako listinné dôkazy. Prvostupňový súd vyhodnotil takýto návrh obvineného ako úplne neopodstatnený, nakoľko znalec v priebehu konania zomrel a súd vo veci nariadil nový znalecký posudok (znalecký posudok č. 14/2021 vypracovaný znalkyňou Mgr. Mariana Ťapušíková), z čoho však nie je zrejmé, o akú právnu skutočnosť (okrem smrti znalca), resp. o aké ustanovenie zákona svoje rozhodnutie opiera a na základe čoho bol návrh „úplne neopodstatnený“. Na túto odvolaciu argumentáciu reagoval odvolací súd len všeobecným konštatovaním, že „sa stotožnil s hodnotením dôkazov tak, ako ich vyhodnotil súd prvého stupňa a rovnako zdôrazňuje, že vina obžalovaného musí byť preukázaná jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností. Súd prvého stupňa sa v písomných dôvodoch odvolaním napadnutého rozsudku podrobne

vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ako aj s obžalobou.“

V súvislosti so spôsobom reagovania odvolacieho súdu na odvolaciu argumentáciu dovolateľa tento poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax vo vzťahu k povinnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecným súdom, podľa ktorej súčasťou obsahu práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, resp. že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí a ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Dovolateľ pritom za najzásadnejšie porušenie práva na obhajobu označil ním navrhované odmietnutie vykonania výsluchu svedka L. R., ktorý je označovaný za osobu, ktorá sa podieľala na obmedzení osobnej slobody poškodeného (výpoveď svedka C. R.), čo možno považovať za priame porušenie práva na obhajobu garantovaného v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa informácii obhajoby tento svedok vypovedal ku skutku vraždy poškodeného B. V. už v roku 2013, kedy podrobne popísal svoju účasť na skutku a účasť dovolateľa neuviedol. Je zrejmé, že taký dôkaz orgány činné v trestnom konaní vedome a účelovo zatajili a potvrdzuje to výsluch L. R. pred Súdnym dvorom hlavného mesta R. 17. júna 2025, sp. zn. , keď výslovne uviedol, že orgány činné v trestnom konaní Slovenskej republiky ho ku skutku poškodeného B. V. ani len nevypočuli. Súd sa k takému návrhu na vykonanie dokazovania nijako nevyjadril a nerozhodol o ňom.

Podľa dovolateľa došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa aj tým, že súd písomné vyhotovenia zápisníc z hlavného pojednávania konaného 6., 9. a 13. decembra 2021 doručil obhajobe až 14. marca 2022, pričom do dnešného dňa neboli doručené v elektronickej podobe a s prepismi výpovedí a záverečných rečí. Keďže neboli obhajobe doručené ani nahrávky z hlavného pojednávania z 9. a 13. decembra 2021, nebolo zo strany obhajoby možné reagovať a náležite odôvodniť odvolanie.

Dovolateľ ďalej poukázal, že na jeho odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa hodnotenia výpovede dovolateľa a hodnotenia a interpretácie taktiky obhajoby prvostupňovým súdom reagoval odvolací súd nasledovne: „Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ možno uviesť, že vina oboch obžalovaných, teda W. N. staršieho a A. E. vyplýva z výpovedí C. R., Q. U. a tiež L. L.. Na tomto mieste je opäť nutné pripomenúť, že priamymi aktérmi ako násilného odvlečenia poškodeného B. V. ako aj samotnej likvidácie poškodeného, boli práve C. R., L. L. a Q. U., z ktorých výpovedí súd ustálil skutkový dej. Z ich výpovedí tiež ale vyplynula účasť obžalovaného A. E..“ Podľa dovolateľa takto koncipovaná argumentácia v intenciách dovolacích dôvodov podľa , odvolacieho súdu jednak nezodpovedá účelu a zmyslu trestného konania a zásadám trestného konania, ako aj priamo odporuje ustálenej rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy odvolací sám poukazuje na fakt, že údajná vina dovolateľa je založená výhradne na výpovediach C. R., Q. U. a L. L. bez existencie ďalších nadväzujúcich dôkazov. Priebeh celého trestného konania dovolateľa javí znaky nezákonného konania v rozpore s vnútroštátnym právom a európskym právom, SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dovolateľ napokon poukázal na to, že žiadal o tlmočenie v rozsahu prekladu všetkých rozhodnutí v trestnom konaní, všetkých znaleckých posudkov a prekladu priebehu hlavného pojednávania a v rozpore s čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní, sa dozvedel o obsahu a existencii uznesenia z 21. apríla 2020, t. č. ČVS: PPZ- 402/NKA-BA1-2019, v trestnej veci vedenej MV SR, PPZ, Národná kriminálna agentúra, o prerušení trestného stíhania obvineného C. R. podľa vo veci poškodeného B. V. až 8. septembra 2025, pričom dovolateľovi v trestnej veci vedenej MV SR, PPZ, Národná kriminálna agentúra, ČVS: PPZ-797/NKA-PZ-BA-2018 (po spojení vecí) uznesením z 20. februára 2019, ČVS: PPZ-83/NKA-PZ-BA-2017, bolo vznesené obvinenie v inom vedenom konaní ako obvinenému C. R.. Takéto evidentne účelové konanie orgánov činných v trestnom konaní nezodpovedá pozitívnemu

záväzku štátu zabezpečiť garanciu práva na tlmočenie a preklad v reálnej a zrozumiteľnej forme, ako aj právu na informácie o predmete trestného konania a právu na prístup k spisovému materiálu. Podaniu obžaloby predchádzal procesný postup, ktorým boli porušené práva obvinených, najmä právo na obhajobu a za primárne porušenie práv obvineného je možné považovať, tzv. rozčleňovanie skutkov a obvinených do viacerých formálnych procesných konaní, ktoré sa vedú tým istým policajtom tak, aby sa dali takticky presúvať dôkazy a informácie, aby sa nedostali do dispozície podozrivých osôb, obvinených alebo ich obhajcov a považuje za nezákonné schovávanie dôkazov a informácií, resp. realizovanie procesných úkonov pred podozrivými osobami, obvinenými a ich obhajcami tak, aby sa o ich existencii reálne nemohli dozvedieť. V závere dovolania dovolateľ žiadal, aby dovolací súd vyzval dozorujúceho prokurátora, aby vo vzťahu k svedkom: Q. U., C. R., L. L. a F. O. doručil súdu a procesným stranám oznámenie o poskytnutých benefitoch svedkom a obžalovaným a aby si dovolací súd pripojil spis MV SR, PPZ, Národná kriminálna agentúra, ČVS: PPZ-402/NKA-BA1-2019.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním z 10. novembra 2025 (č. l. 14575 - 14579), v ktorom navrhla dovolanie odmietnuť podľa s tým, že neboli splnené podmienky dovolania podľa Vyjadrovateľ uviedol, že znalkyňa Mgr. Marianna Ťapušíková bola pribratá do konania potom, čo pôvodný znalec zomrel, práve z dôvodu, aby obhajoba mala možnosť osobne klásť otázky znalkyni. Obvinenému bolo náležite umožnené používať maďarský jazyk aj napriek tomu, že s obhajcom sa rozprával po slovensky. Nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa , keďže napadnuté rozhodnutia súdov nemožno hodnotiť ako arbitrárne, nakoľko obsahujú všetky zákonné náležitosti a odôvodnenie v dostatočnom rozsahu aj vo vzťahu k úvahám, ktorými sa súd riadil u dovolateľa. Dotknutý skutok bol spáchaný obvyklým spôsobom ako rad ďalších vrážd, ktoré spáchali členovia zločineckej skupiny E. a podiel dovolateľa na tejto vražde bol štandardný ako pri ďalších vraždách, na ktorých participoval. Rozhodnutie súdov bolo založené na zákonných dôkazoch, na správnom právnom posúdení zisteného skutku a trestné stíhanie dovolateľa bolo prípustné, a preto neboli naplnené namietané dôvody dovolania podľa , , . Vo vzťahu k uvádzanej judikatúre ESĽP k spolupracujúcim osobám poukázal na rozsudok Fajstavr proti Českej republike, ktorý organicky nadväzuje na rozsudok vo veci Xenofontos a ostatní proti Cypru, a to vo vzťahu k možnosti uznania viny v súlade s Dohovoru na základe v zásade jedinej usvedčujúce výpovede spolupracujúcej osoby s tým, že v prejednávanej trestnej veci korunní svedkovia, najmä C. R. a Q. U., sa rozhodli spolupracovať a objasniť veľký počet vrážd, o ktorých mali vedomosť, až po podaní obžaloby v tzv. hlavnej veci E. a súd im uložil pomerne vysoké tresty a napriek tomu ďalej konzistentne vypovedajú vo viacerých konaniach, inkriminujú aj sami seba, objasňujú skutky, na ktorých sa sami podieľali a ich výpovede vo všetkých trestných veciach sú vierohodné.

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 28. novembra 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 2 TdoV pod hore uvedenou spisovou značkou. Podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v znení účinnom v čase nápadu veci rozhoduje senát 2 TdoV v zložení JUDr. Patrik Príbelský, PhD., JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Jana Kostolanská, JUDr. Peter Štift a JUDr. Petr Kaňa, pričom JUDr. Janu Kostolanskú, ktorej zanikla funkcia sudkyne z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov 31. decembra 2025 nahradila podľa čl. XVI ods. 6 uvedeného rozvrhu práce JUDr. Beáta Javorková (JUDr. Emil Klemanič bol vylúčený zo zákona, pretože rozhodoval napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu). Spisový materiál bol dovolacím súdom zapožičaný prvostupňovému súdu v období 13. februára až 27. februára 2026.

Podľa dovolanie možno podať, ak:

- zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu - písmeno c),

- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom - písmeno g),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť - písmeno i),

- proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné - písmeno k).

Podľa ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia) ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov ( ), prostredníctvom obhajcu ( ) v zákonom ustanovenej lehote ( ), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ) a spĺňa nevyhnutné obsahové náležitosti ( ). Dovolací súd z pohľadu vecného posúdenia dovolania zistil, že dovolanie je dôvodné v časti namietania dôvodu dovolania podľa , keď k zásadnému porušeniu práva na obhajobu došlo tým, že odvolací súd sa preskúmateľne nevysporiadal s podstatou dovolateľovej argumentácie uvádzanej v jeho odvolaní podanom proti rozsudku prvostupňového súdu.

Dovolací súd k uplatneným dovolacím dôvodov uvádza nasledujúce skutočnosti. V prípade dovolacieho dôvodu podľa porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.).

V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolateľ namietal ne vypracovaného Mgr. Marianou Ťapušíkovou, znalkyňou z odvetvia klinická psychológia dospelých z dôvodu, že znalecká doložka neobsahovala všetky zákonné náležitosti (absentovalo vyjadrenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku).

Dovolací súd k tomu uvádza, že podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vypracovania uvedeného znaleckého posudku - 17. august 2021) znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Z daného znaleckého posudku je zrejmé, že v znaleckej doložke (č. l. 10990) chýba vyjadrenie znalkyne, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo napokon uviedla aj samotná znalkyňa na hlavnom pojednávaní 27. septembra 2021 v rámci výsluchu (č. l. 11069). Napriek tomu v rozpore so skutočnosťou odvolací súd v napadnutom rozsudku (strana 62) uvádzal, že znalecký posudok má všetky náležitosti.

Dovolací súd napriek tomu, že treba prisvedčiť dovolateľovi o neúplnosti znaleckej doložky, uvádza, že toto pochybenie charakteru formálno-právneho, nerobí tento dôkaz nezákonným a v tomto ohľade treba poukázať, že znalkyňa bola materiálne poučená ešte pred vypracovaním znaleckého posudku v uznesení Špecializovaného trestného súdu z 30. apríla 2021, sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté podľa o pribratí znalkyne do konania, okrem iného aj o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku (č. l. 10597), čím je uvedený nedostatok znaleckej doložky dostatočným spôsobom konvalidovaný. Takže táto dovolacia námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Pokiaľ dovolateľ v tejto súvislosti namietal, že nebol oboznámený, z akého dôvodu bola pribratá táto znalkyňa a nebol prečítaný znalecký posudok z odvetvia klinická psychológia dospelých znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., tak ako vyplýva z rozsudku prvostupňového súdu a z uznesenia prvostupňového súdu z 30. apríla 2021 o pribratí do konania znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej základným dôvodom na taký postup bolo úmrtie pôvodného znalca a z toho vyplývajúca nemožnosť jeho vypočutia na hlavnom pojednávaní, keď procesné strany nesúhlasili s prečítaním znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní (uvedené je zrejmé minimálne z vyjadrenia prokurátora na hlavnom pojednávaní 20. apríla 2021, keď navrhol pribrať do konania nového znalca z dôvodu, že nie je možné znalca pre jeho úmrtie vypočuť (č. l. 10557). Dovolací súd uvádza, že súhlas procesnej strany vyžadovaný podľa nie je možné obchádzať tým spôsobom, že znalecký posudok bude čítaný ako listinný dôkaz, takže procesný postup prvostupňového súdu bol správny.

V prípade dovolacieho dôvodu podľa z rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu vyplýva, že vzhľadom na jeho zákonnú formuláciu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku). Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže obvinený (rovnako aj generálny prokurátor) v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V tomto ohľade boli teda bezpredmetnými tie dovolacie námietky, ktorých podstatou bolo práve posúdenie zisteného skutkového stavu (obsahové namietanie vyhodnotenia svedeckých výpovedí či posúdenie ich vierohodnoti a namietanie nedostatku dôkazov na uznanie viny obvineného).

V prípade dovolacieho dôvodu podľa neprípustnosť vedenia trestného stíhania je viazané na skutočnosti v zásade upravené v ustanovení (premlčanie trestného stíhania, vyňatia osoby z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu a ďalšie). V tomto ohľade však dovolateľ neuvádzal žiadnu relevantnú námietku spadajúcu pod tento dovolací dôvod.

V prípade dovolacieho dôvodu podľa je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru a SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa zistil dovolací súd s poukazom na zistené pochybenie spočívajúce v tom, že odvolací súd sa preskúmateľne nevysporiadal s podstatnými argumentmi uvádzanými obvineným v odvolaní týkajúcimi sa posudzovania jeho ne/viny, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Pri dovolacom dôvode podľa má dovolací súd preskúmať, či súdy poskytli náležitú a riadne odôvodnenú odpoveď na zásadné argumenty dotknutej strany konania, pričom však nie je jeho úlohou hodnotiť, či tieto skutkové závery boli vecne správne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z pohľadu náležitostí odôvodnenia rozsudku podľa preskúmateľne nevyplýva ako sa odvolací súd vyrovnal s obhajobou, a to s odvolacou argumentáciou obvineného obsiahnutou v jeho odôvodnení odvolania z 8. júla 2022 (č. l. 13067 - 13077), ako to namieta dovolateľ v dovolaní, ktoré obsahovo zodpovedá odvolaniu podanému dovolateľom proti rozsudku prvostupňového súdu.

Odvolací súd v napadnutom rozsudku v zhode s námietkami uvedenými v dovolaní nedal obvinenému konkrétnu odpoveď v zásade na jeho odvolacie námietky vo vzťahu ku skutku v bode 2/, ktoré spočívali v tom, že prvostupňový súd uznal jeho vinu na základe výpovedí spolupracujúcich svedkov Q. U. a C. R., resp. L. L., k čomu dovolateľ v odvolaní uvádzal (popri nevyhnutnosti podrobenia ich výpovedí testu proporcionality a dôveryhodnosti) podstatnú námietku spočívajúcu v tom, že v ich výpovediach ohľadom priebehu skutku, obmedzenia osobnej slobody poškodeného B. V., jeho stráženia v L. Č. a následného usmrtenia sú zásadné rozpory s tým, že výpoveď Q. U. jednoznačne spochybňuje a vyvracia svedok C. R., ktorý dovolateľa zavádza do skutkového deja až v čase, kedy mal strážiť poškodeného a popiera jeho účasť na obmedzení osobnej slobody poškodeného a výpovede oboch uvedených svedkov zase vyvracia svedecká výpoveď L. L. o tom, že dovolateľa z miesta stráženia poškodeného v L. Č. odviezol v poobedných hodinách priamo domov a nemohol sa teda zúčastniť usmrtenia poškodeného, pričom tento svedok na uvedenom mieste nevidel žiadne ďalšie osoby (ani poškodeného) a vedomosť o spojení dovolateľa so skutkom z pohľadu miesta, času má mať od tretej osoby K. A., keď navyše z viacerých výpovedí vyplýva, že práve L. L. sa mal osobne zúčastniť na skutku a jeho výpoveď môže byť motivovaná snahou zastrieť svoju účasť na skutku. Prvostupňový súd sa pritom z neznámych dôvodov priklonil k verzii skutku, ktorú uvádzal práve Q. U., hoci dovolateľ podľa znaleckého skúmania nemá sklony ku fabulácii, konfabulácii alebo skresľovaniu vnímaných skutočností, jeho motivácia vypovedať vo všetkých konaniach nie je nijako ovplyvnená a pravdivosť jeho výpovedí nie je spochybnená. Dovolateľ v odvolaní tiež poukazoval na svoju výpoveď a listinné dôkazy v tejto súvislosti predložené na hlavnom pojednávaní 25. októbra 2021, z ktorých má vyplývať, že v rozhodnom čase trpel závažnými zdravotnými problémami vrátane hospitalizácie, ktoré mu mali znemožňovať účasť na spáchaní skutku, ako aj konkrétne formálne a materiálne nedostatky znaleckého posudku z odvetvia klinická psychológia dospelých znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej,

Odvolací súd na rozsiahle odvolacie námietky k výroku o vine reagoval v napadnutom rozsudku zopakovaním, resp. poukázaním na dôvody uvádzané v prvostupňovom rozsudku, keď osobitne sa k odvolacím a obhajobným námietkam v podstate vyjadril iba na strane 60 napadnutého rozsudku (okrem teoretických východísk posudzovania výpovedí spolupracujúcich osôb a benefitov, ktoré boli v tomto ohľade poskytnuté svedkom Q. U. a C. R.) s takým záverom, že „k odvolacím námietkam obžalovaných

prezentovaným vo vzťahu k hodnoteniu usvedčujúcich svedkov založených v podstate na argumentácii, že ich výpovede sú vykonštruované a urobené v snahe získať dosiahnutie výhod korunného svedka, nie je možné zaujať iné stanovisko ako také, že také tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť tieto ich výpovede, a to najmä vo všetkých podstatných častiach a tvrdeniach relevantných z hľadiska obžalovaných“ s tým, že odvolací súd „považuje vyhodnotenie a verifikáciu výpovedí spolupracujúcich osôb prvostupňovým súdom za korektné, vykonané s veľkou dávkou citlivosti a obozretnosti berúc do úvahy všetky riziká, ktoré existujú pri objektivizácii ich výpovede“, resp. na strane 61 a 62 napadnutého rozsudku, kde uviedol, že „pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného A. E., tieto najvyšší súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodné. Obžalovaný bol už v predchádzajúcom konaní odsúdený za členstvo v zločineckej skupine a vraždu, pričom práve obžalovaný mal patriť do tzv. vražedného komanda. Pokiaľ svedkovia vypovedali o miere účasti na skutku v bode 2, tieto výpovede boli logické a navzájom sa dopĺňali. Obžalovaný poukazuje na svoje zdravotné problémy, pričom súd prvého stupňa správne konštatoval, že v tejto obrane možno badať prvky účelovosti, keď obžalovaný uvedenú obhajobu „použil“ so značným časovým odstupom. Napokon obžalovaný namietal znalecký posudok č. 14/2021 vzťahujúci sa na jeho osobu, ako z materiálneho, tak aj z formálneho hľadiska. Odvolací súd nezistil nezákonnosť tohto dôkazu, pričom ak obžalovaný namietal, že znalecký posudok postráda znaleckú doložku, ako podstatnú formálnu náležitosť, zo spisu (č. l. 10.990) vyplýva, že znalecký posudok má všetky náležitosti.“

K rozporom vo svedeckých výpovediach na stranách 52 a 53 napadnutého rozsudku odvolací súd iba skonštatoval, že sa „bezpochyby stotožňuje“ s argumentáciou uvedenou v prvostupňovom rozsudku, podľa ktorej „súd prvého stupňa sám vzhliadol aj rozpory vo výpovediach vypočutých svedkov, ktoré spočívali predovšetkým v uvádzaní rozdielnych údajov, a to aj vo vzťahu k individuálnym výpovediam jedného svedka, ale aj vo vzťahu k výpovediam viacerých svedkov medzi sebou, tieto však vyhodnotil ako nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností a najmä ako nespôsobilé vyvolať rozumné a dôvodné pochybnosti o objasňovaných skutkoch. Zároveň ich vyhodnotil ako rozdiely, ktoré aj pre odstup času a rozsiahle vyšetrovanie len potvrdzovali autentickosť svedeckých výpovedí. Za pozoruhodné a podivné by považoval, keby svedkovia napriek odstupu času, vypovedali doslova rovnako, a v celkovej zhode so svojimi predchádzajúcimi, viackrát učinenými výpoveďami, pretože by mohlo ísť o výpovede naučené, vopred pripravené a neprirodzene nepoznačené vytrácaním pamäťovej stopy, a to najmä pokiaľ išlo o hodnotenie nepodstatných okolnosti, ku ktorým sa vyjadrovali.“

Takýmto všeobecnými konštatovaniami bez konkrétnej vysvetľujúcej argumentácie a bez skutočného reagovania v konkrétnostiach na odvolacie námietky a argumenty, ktorými obvinený v odvolaní rozporoval hodnotenie dôkazov a právne úvahy prvostupňového rozsudku, došlo k tomu, že odvolacím súdom uvádzané dôvody z pohľadu toho, akým spôsobom dospel k meritórnemu rozhodnutiu, resp. ako sa vyrovnal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie, sú takého charakteru a významu, že konanie ako celok odporuje požiadavke práva na spravodlivé súdne konanie, keď obvinený nedostal relevantnú a preskúmateľnú odpoveď na svoje rozsiahle odvolacie námietky týkajúce sa posúdenia jeho ne/viny (v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu je v jeho konštatačnej časti odvolanie obvineného zhrnuté na stranách 31 až 34), čo osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že dovolateľ bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. i) Tr. zák. Odvolací súd uvádzal, že vina obvinenej osoby je preukázaná výpoveďami troch svedkov, v obsahu ktorých pritom dovolateľ v odvolaní poukazoval na relevantné podstatné rozpory ohľadom priebehu skutku, keď jeden zo svedkov uvádza iné osoby, ktoré sa zúčastnili obmedzenia osobnej slobody poškodeného (bez účasti dovolateľa), jeho stráženia a fyzického usmrtenia vrátane toho, kto vykonal usmrtenie poškodeného, resp. ďalší zo svedkov, že dovolateľa odviezol preč ešte pred tým, ako došlo k usmrteniu poškodeného, a to bez toho, aby zaujal relevantné stanovisko k týmto rozporom týkajúcim sa podstaty skutku, ktoré vyhodnotil tým spôsobom, že ide o rozpory nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností, resp. že rozdiely vo výpovediach potvrdzovali autentickosť svedeckých výpovedí.

Na základe uvedeného teda dovolací súd podľa vyslovil, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z dôvodu bol v neprospech obvineného porušený zákon v ustanoveniach , a ,

písm. c), písm. d), písm. e), ods. 2 , podľa zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa dovolateľa a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd vzhľadom na zistené porušenie zákona nezistil dôvod zrušovať rozsudok prvostupňového súdu ani dôvod na navrhovaný postup podľa V novom konaní sa bude musieť odvolací súd riadne a preskúmateľne vysporiadať s odvolacími námietkami obvineného a o odvolaniach obvineného a prokurátora znovu rozhodnúť, pričom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia bude musieť v tomto ohľade uviesť preskúmateľne dôvody svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením (resp. ) a k nemu sa viažucej ustálenej súdnej praxe.

Ostatné dovolacie námietky boli vyhodnotené dovolacím súdom za nedôvodné. Pokiaľ dovolateľ namietal, že súdy sa nijako nevyjadrili k jeho návrhu na výsluch svedka L. R. a nerozhodli o ňom, tak dovolací sa s ním nestotožnil. V zásade treba uviesť, že prvostupňový súd riadne rozhodol o odmietnutí vykonania dôkazov navrhovaných dovolateľom na hlavnom pojednávaní 6. decembra 2021 (uznesenie na č. l. 12498) a následne aj stručne zdôvodnil vo svojom rozsudku (strany 55 a 56), hoci sa výslovne k návrhu na vypočutie svedka L. R. osobitne nevyjadril. Obvinený síce v odvolaní túto skutočnosť namietal, avšak zo zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z 11. júla 2022 vyplýva, že dovolateľ ani jeho obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu neuplatnili žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 13091), z čoho je možné odvodiť, že už netrvali ani na výsluchu tohto svedka, resp. pokiaľ trvali na vypočutí daného svedka, tak to mali v tejto súvislosti uviesť, keďže potom nebol relevantný dôvod, aby sa odvolací súd k takej odvolacej námietke vyjadroval v meritórnom rozhodnutí.

Pokiaľ dovolateľ namietal postup prvostupňového súdu ohľadom doručovania zápisníc, resp. nahrávok z hlavného pojednávania konaného 6., 9. a 13. decembra 2021 s tým, že to malo vplyv na možnosť náležitého odôvodnenia odvolania, tak zo spisu je zrejmé, že dovolateľ svoje odvolanie riadne odôvodnil podrobne na viacerých stranách, pričom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nenamietal takú skutočnosť, resp. nemal z tohto dôvodu žiadny procesný návrh, pričom bez ohľadu na túto skutočnosť mal podľa zákona právo nazerania do spisu, kde sa mal možnosť oboznámiť s obsahom spisu vrátane zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ dovolateľ namietal porušenie práva na tlmočníka a prekladateľa, tak dovolací súd také porušenie nezistil. Dovolateľovi boli riadne preložené všetky rozhodnutia, ktoré mu podľa zákona mali byť preložené a v tomto smere nebol zistený žiadny rozpor ani s dovolateľom uvádzanou smernicou, ktorý dovolateľ ani nekonkretizuje. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že o prerušení trestného stíhania C. R. uznesením z 21. apríla 2020 sa dozvedel až v roku 2025, tak uvedené sa nezakladá na pravde, keďže zo zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z 11. júla 2022 vyplýva, že na verejnom zasadnutí bolo ako listinný dôkaz prečítané oznámenie vyšetrovateľky PZ z 1. júla 2022, v ktorom je výslovne uvedené, že trestná vec obvineného C. R. bola uznesením z 19. novembra 2019 vylúčená na samostatné konanie pod ČVS: PPZ-402/NKA-BA1-2019 a uznesením z 21. apríla 2020 bolo trestné stíhanie podľa prerušené (č. l. 13035), keď túto skutočnosť napokon uviedol aj odvolací súd v napadnutom rozsudku (strany 48 a 52). Pokiaľ dovolateľ namietal porušenie práva na obhajobu rozčlenovaním skutkov do viacerých trestných konaní s tým, že má dochádzať k nezákonnému schovávaniu dôkazov a informácií pred obvinenými osobami, tak dovolací súd uvádza, že ide o všeobecné tvrdenie, ktoré dovolateľ nešpecifikoval. Dovolací súd k tomu uvádza, že umožňuje podľa vylúčiť vec zo spoločného konania na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov a je daná zákonodarcom pomerne široká procesná možnosť použitia tohto inštitútu. Z dotknutého uznesenia o vylúčení veci obvineného C. R. vyplýva, že dôvodom na taký postup bola skutočnosť, že sa priznal k spáchaniu trestných činov, ako aj k trestným činom v iných konaniach a je na mieste, aby sa u neho začalo konanie o dohode o vine a treste, resp. prichádza do úvahy postup podľa Dovolací súd uvádza, že uznesenie o vylúčení veci niektorého zo spoluobvinených na samostatné konanie je rozhodnutím procesnej povahy, ktorým sa nerieši žiadna materiálna otázka v konaní,

umožňujúcim orgánom činným v trestnom konaní a súdu urýchliť konanie, resp. takto postupovať z iných dôležitých dôvodov. Po vylúčení veci na samostatné konanie môže mať pôvodne spoluobvinený v pôvodnej veci pri výsluchoch procesné postavenie jedine svedka, keďže sa už v pôvodnej veci nerozhoduje o jeho vznesenom obvinení, resp. o tom, či je alebo nie je vinným (o tom sa rozhoduje vo veci vylúčenej zo spoločného konania). Navyše treba uviesť, že iba takým procesným rozhodnutím nemôže dôjsť k porušeniu práva obvineného na obhajobu, keďže vylúčená osoba má v pôvodnej veci ako svedok povinnosť vypovedať pravdu (, ) pod hrozbou trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy, zatiaľ čo obvinenému stíhanie pre taký trestný čin nehrozí a môže uvádzať čokoľvek aj nepravdu bez hrozby sankcie.

Pokiaľ dovolateľ v závere dovolania žiadal, aby si dovolací súd zabezpečil od prokurátora oznámenie o poskytnutých benefitoch spolupracujúcim osobám, resp. aby si pripojil dovolateľom uvádzaný vyšetrovací spis, tak išlo o žiadosť irelevantnú, keďže dovolací súd pri dovolaní podanom obvineným alebo generálnym prokurátorom nie je s poukazom na oprávnený na skúmanie správnosti a úplnosti zisteného skutku vrátane hodnotenia dôkazov, a teda aj posúdenia vierohodnosti svedeckej výpovede.

Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní, resp. ako námietku nespadajúcu pod dovolací prieskum v zmysle dôvodov podľa

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:2.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.