Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-1161-2025.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Subarea
15Ek/1161/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 74,10 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod. sp. zn. XXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému náhradu trov v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.04.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 74,10 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/100/2024 zo dňa 26.01.2024, právoplatný a vykonateľný dňa 17.02.2024 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 20.05.2025 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andrea Cimermanová, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 17EX 508/25. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.05.2025 bolo povinnému doručené dňa 28.05.2025.
3. Povinný doručil tunajšiemu súdu dňa 11.02.2026 e-mailové podanie, ktorého obsahom bol návrh na zastavenie exekúcie, pričom toto e-mailové podanie doplnil tak, že tunajšiemu súdu bol dňa 23.02.2026 doručený návrh na zastavenie exekúcie v listinnej podobe. Tunajší súd návrh povinného na zastavenie exekúcie postúpil súdnemu exekútorovi a to dňa 13.03.2026. Návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany súdu súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.03.2026. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že žiada o zastavenie exekúcie aspoň na jeden rok, nakoľko ho čakajú operácie, keďže je po páde zo strechy, taktiež uviedol, že jeho životná situácia nie je dobrá, nakoľko nemá žiadny príjem, dlhuje aj zdravotnej poisťovni, čo spláca jeho manželka, ale aj to je veľmi ťažké, lebo je to finančne náročné a živiteľkou rodiny je len ona, nemá vysoký príjem a majú aj dve maloleté deti. Povinný ďalej uviedol, že kým vedel exekúcie platil, a že je si vedomý, že platiť musí, no v tejto situácii sa mu nedá, potrebuje operácie, na ktoré nemá, a bez nich sa nedokáže začleniť a nájsť si prácu, ktorá by dokázala nahradiť dlhy voči štátu. Povinný ďalej uviedol, že bude platiť aj keď budú exekúcie zastavené, ale len v minimálnych splátkach po 10,00 Eur kým nebude v dobrej situácii, mal za to, že mu stačí jeden rok aby sa zotavil a našiel si prácu aby mohol splácať svoje dlhy, ktoré momentálne plniť nevie.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nárok v exekučnom konaní uplatnil práve preto, že povinný si svoju povinnosť uloženú mu súdom v exekučnom titule neplnil, pričom povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Záverom oprávnený uviedol, že navrhuje návrh na zastavenie exekúcie povinného v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
5. Súdny exekútor predložil dňa 09.04.2026 návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného a všetkými prílohami.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
14. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
16. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS 149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
17. Keďže súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinného boli limitované tým, že v nich mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje jeho nedôvodnosť. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie bola zlá finančná a zdravotná situácia povinného, nakoľko sa potrebuje zotaviť po úraze, pričom len jeho manželka je živiteľkou celej ich rodiny, on má viac dlhov a nie je možné ich teraz splácať.
18. Súd konštatuje, že ani keby povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, táto skutočnosť by neovplyvnila toto rozhodnutie súdu. Súd na rámec uvedeného k námietkam povinného uvádza, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom stanoveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, iba v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného nie je dôvodom na zastavenie
exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd taktiež konštatuje, že ak povinný nedisponuje majetkom postihnuteľným v rámci výkonu exekúcie, existuje možnosť, že majetkové pomery povinného sa zmenia v budúcnosti, napr. že sa povinný zamestná, prípadne začne vykonávať podnikateľskú činnosť, z ktorej bude mať postihnuteľný príjem na úhradu svojich peňažných záväzkov. Súd taktiež uvádza, že ani momentálna zdravotná situácia povinného nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v súvislosti so všetkými námietkami povinného, uvádza, že tieto povinným uvádzané dôvody nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd po oboznámení sa z dôvodmi povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, musí konštatovať ich právnu irelevantnosť.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za nesporné, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
24. Nakoľko si povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil a nakoľko súd jeho návrh na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný, súd o tomto nároku povinného ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.