Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32P-140-2026.pdf
PDF · 115.6 KB
Case nature
Subarea
32P/140/2026
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, a otec - A. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, D., návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletému dieťaťu sa za opatrovníka ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, ktorý ho bude zastupovať v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Ukladá sa povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta informovať maloleté dieťa o prebiehajúcom súdnom konaní s prihliadnutím na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť, zisťovať jeho názor a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
III. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým súd nahrádza súhlas otca maloletého A. C. A. so vzdelávaním maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, formou individuálneho vzdelávania zabezpečovaného prostredníctvom E. F. G. E. H. C., so sídlom I. X, XXX XX J. a to v školskom roku 2026/2027.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka – matka svojím návrhom zo dňa 17.08.2026, podaným osobne na tunajšom súde 17.08.2026 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca maloletého dieťaťa so vzdelávaním maloletého formou individuálneho vzdelávania zabezpečovaného prostredníctvom E. H. G. J. a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu konštatovala, že došlo k zásadnej zmene skutkových okolností a v súčasnosti existuje bezprostredné a konkrétne riziko, že maloletý nebude mať od začiatku školského roka 2026/2027 zabezpečenú reálnu a kontinuálnu formu vzdelávania zodpovedajúcu jeho individuálnym potrebám. Dodala, že nežiada iba krátkodobé preklenutie situácie ani ďalšie opakované rozhodovanie o tej istej otázke, ktoré by maloletého znovu vystavovalo neistote a ďalším zásahom do jeho stabilného vzdelávacieho prostredia. Matka uviedla, že Krajský súd v Trnave o jej predchádzajúcom návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci ďalšieho vzdelávania maloletého. Matka bola školou následne výslovne informovaná, že po 31.08.2026 zostáva maloletý žiakom denného štúdia, pričom škola uviedla, že pre žiaka denného štúdia je štandardne vyžadovaná osobná dochádzka do sídla školy v Košiciach a že sa na maloletého bude vzťahovať školné pre denných žiakov. Matka túto okolnosť považovala za novú oproti času, keď bolo rozhodnuté o predchádzajúcom návrhu. Z jej návrhu je zrejmé, že v prípade zamietnutia návrhu, maloletý nebude mať zabezpečenú realizáciu doterajšej formy
vzdelávania, nebude možné zabezpečiť jeho riadnu každodennú dochádzku do J. z miesta bydliska v A., vznikne povinnosť uhrádzať školné vo výške 340 eur mesačne a zároveň vznikne riziko faktického prerušenia kontinuity vzdelávania maloletého. Bez rozhodnutia súdu nebude možné pokračovať v doterajšej forme individuálneho vzdelávania, ktorá bola odborníkmi Centra poradenstva a prevencie vyhodnotená ako vhodná a prospešná. Centrum poradenstva a prevencie Galanta konštatovalo, že maloletý spĺňa kritéria všeobecného intelektového nadania, dosahuje intelektové schopnosti v pásme vysokého nadpriemeru, individuálne vzdelávanie prináša pozitívny progres v oblasti vedomosti aj osobnostného vývinu, má zabezpečené primerané sociálne kontakty a mimoškolské aktivity a preto odporúčajú pokračovať v individuálnom vzdelávaní. Matka taktiež uviedla, že maloletý vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Jeho materinským jazykom je nemčina, pričom slovenský jazyk je pre neho jazykom osvojovaným. Súčasná forma vzdelávania pritom podľa odborných záverov prináša maloletému pozitívne výsledky. Všetky otcom navrhované školy poskytujú vzdelávanie v slovenskom jazyku a nachádzajú sa mimo okresu Galanta. Zároveň nie je známe, či otec zabezpečil prijatie maloletého do konkrétnej školy.
2. Z odvolacieho konania č. k. XXXXX/XXX/XXXX súd zistil, že matka podaním zo dňa 27.07.2026 uviedla, že bez rozhodnutia súdu a bez súhlasu otca hrozí, že maloletý od 01.09.2026 nebude mať zabezpečenú reálnu možnosť pokračovať vo vzdelávaní v škole a forme, v ktorej sa dlhodobo úspešne vzdeláva. Otec navrhuje, aby maloletý navštevoval Základnú školu K. L. M. v G.. Hoci je táto škola vzdialená približne 22 km od miesta bydliska maloletého, jej dostupnosť je problematická. Ako pracujúca matka nemôže zabezpečovať denne vozenie maloletého do G.. Verejná doprava vyžaduje prestup a cesta trvá približne hodinu v jednom smere. Maloletý má zároveň dvakrát týždenne fyzioterapiu a ďalšie dlhodobo realizované vzdelávacie a rozvojové aktivity. Navrhovaná škola je navyše slovenskou školou, pričom slovenský jazyk je podľa Centra poradenstva a prevencie Galanta pre maloletého náročnejší. Matka tiež uviedla, že otec s ňou výber školy nekonzultoval. Základná škola v A., ktorú otec tiež uviedol ako možnosť, je síce geograficky dostupnejšia, avšak pri maloletom je potrebné zohľadniť jeho potvrdené intelektové nadanie, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, jazykový profil a skutočnosť, že podľa aktuálneho odborného vyšetrenia sa doterajšia forma vzdelania osvedčila. Matka poukázala na rozpor vo vyjadreniach otca, ktorý v e-mailovej komunikácii s ňou nepovažoval závery Centra poradenstva a prevencie Galanta za smerodajné, avšak v konaní pred súdom už uviedol, že je potrebné vychádzať z psychologických záverov. Centrum poradenstva a prevencie Galanta pritom maloletého osobne vyšetrilo a výslovne sa vyjadrilo k vhodnosti doterajšej formy vzdelávania maloletého. Matka zároveň zdôraznila, že maloletý má k svoje škole a vzdelávaciemu prostrediu vytvorený silný pozitívny vzťah. Opakovane vyjadruje želanie pokračovať v tejto škole, pričom súčasná situácia je pre neho zdrojom neistoty a psychickej záťaže. Podľa matky v najlepšom záujme maloletého je zachovanie kontinuity jeho vzdelávania. Z vyjadrenia otca vyplýva, že nesúhlasil s pôvodným návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na závery znalkyne N. G. N., A.. a uviedol, že dištančné vzdelávanie nebolo označené za psychologicky nevyhnutné. Zo znaleckého stanoviska vyplýva, že denná školská dochádzka je psychologicky vhodnejšie riešenie než dlhodobé individuálne domáce vzdelávanie. V rámci konania vo veci samej preto navrhol, aby súd nahradil súhlas matky so zápisom maloletého do Základnej školy K. L. M., J. X, G., kde bude maloletý plniť povinnú školskú dochádzku dennou formou (pozn. súdu konanie o návrhu otca je vedené pod. sp. zn. XXX/XX/XXXX).
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
7. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
8. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 28 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená (3).
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „Školský zákon“), nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky (1). Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak (2).
13. Podľa § 23 Školského zákona, formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania sú a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“), b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky, c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nezapisuje do registra škôl a školských zariadení, d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe súhlasu ministerstva školstva, e) individuálne vzdelávanie v zahraničí, f) podľa individuálneho učebného plánu, g) vzdelávanie v Európskych školách.
14. Podľa § 24 ods. 1 Školského zákona, o povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.
15. Podľa § 25 Školského zákona, o povolení vzdelávania podľa § 23 psím. b), c) alebo e) rozhoduje kmeňová škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.
16. Podľa § 144a ods. 1 a 2 Školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie (1). Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa (2).
17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
18. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
19. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nenariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX X/XXXX).
21. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). 23. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 24. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. 25. Pre posúdenie dôvodnosti matkou podaným návrhom súd prihliadol aj na okolnosti prípadu, ktoré boli ustálené v odvolacom konaní Krajského súdu v Trnave, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX, v ktorom odvolací súd uzavrel, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XX/XXXX-307 zo dňa 26.10.2021, právoplatným dňa 01.12.2021, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol okrem iného maloletý zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Na Okresnom súde Galanta prebieha konanie vedené pod sp. zn. XXX/XX/XXXX o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v rámci ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia a odvetvie poradenská psychológia. Dňa 27.04.2026 bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby jej súd udelil za otca súhlas so zápisom maloletého do E. F. G. v J.. Matka svoj návrh odôvodňuje tým, že maloletý je od školského roku 2022/2023 vzdelávaný formou individuálneho vzdelávania (homeschoolingu) v rámci E. F. G. C. J.. V školskom roku 2025/2026 bol žiakom 4. ročníka. V septembri 2026 nastupuje do 5. ročníka tejto základnej školy, pričom je nevyhnutné zabezpečiť jeho riadny zápis do kmeňovej školy, ktorá je podmienkou pokračovania individuálneho vzdelávania. Psychologička A. O. odporúča pokračovať v doterajšej forme vzdelávania. Otec podmieňuje udelenie svojho súhlasu vypracovaním znaleckého posudku. Podľa matky sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je potrebné zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého. Čakanie na znalecký posudok nemôže ísť na úkor práva maloletého na riadne a kontinuálne vzdelávanie. V prípade, ak k udeleniu súhlasu nedôjde včas, hrozí, že maloletý nebude riadne zapísaný do zvolenej školy, čo môže mať za následok narušenie kontinuity jeho vzdelávania. Zároveň existuje reálne riziko, že maloletému nebude umožnené pokračovať v individuálnom vzdelávaní (homeschoolingu), ktoré je viazané na kmeňovú školu. Otec s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí a v rámci konania vo veci samej (vedené pod sp. zn. XXX/XX/XXXX) žiada, aby súd nahradil súhlas matky so zápisom maloletého do Základnej školy K. L. M., J. X, G., kde bude maloletý plniť povinnú školskú dochádzku dennou formou. Odvolací súd z rozhodnutia riaditeľa E. F. G. C. J. č. 1Z2025 zo dňa 28.05.2025, predloženého matkou, zistil, že maloletému bolo povolené v období od 01.09.2025 do 31.08.2026 plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky v FilBrit International Academy, Thorpe Rd, Norwich NR1 1RY, Spojené kráľovstvo. Z oznámenia E. F. G. zo dňa 16.04.2026 okrem iného vyplýva, že maloletý je žiakom 4. I triedy a v zvolenej forme štúdia (osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky vzdelávanie v školách mimo územia SR podľa § 23 písm. b) Školského zákona) úspešne napreduje. V súlade s platnou legislatívou je k podaniu žiadosti o povolenie osobitného spôsobu plnenia školskej
dochádzky potrebný súhlas oboch zákonných zástupcov alebo rozhodnutie súdu, ktoré tento súhlas nahradí. Ak nebude do začiatku školského roka predložený súhlas s osobitnou formou štúdia, žiak bude zo zákona vedený ako žiak v dennej forme štúdia s povinnosťou pravidelnej fyzickej dochádzky do kmeňovej školy v Košiciach. Z e-mailovej správy E. F. G. C. J. adresovanej otcovi dňa 07.07.2026 bolo zistené, že E. F. G. C. J. oznámila, že maloletý zostáva ich žiakom do 31.08.2026 a po tomto dátume automaticky prechádza na dennú formu štúdia. 26. Matka v predmetnom konaní poukázala na novú okolnosť, ktorá nastala tým, že maloletý má navštevovať základnú školu v Košiciach s každodennou dochádzkou, ktorá skutočnosť je s poukazom na bydlisko maloletého dieťaťa ako aj na možnosti rodiča nerealizovateľná. V pôvodnom konaní odvolací súd ustálil, že aj z dôvodu absencie vykonateľného petitu, ktorým, by rodič navrhol nahradiť súhlas druhého rodiča so vzdelávaním maloletého bez špecifikácie formy vzdelávania, súd vo veci rozhodnúť inak ako učinil, nemohol. Uvedený nedostatok bol matkou odstránený podaním nového návrhu, v ktorom žiada, aby súd s poukazom na aktuálnu situáciu, nahradil súhlas otca so vzdelávaním maloletého formou individuálneho vzdelávania v kmeňovej škole, v ktorej je maloletý zapísaný ako žiak v školskom roku 2026/2027. Súd poznamenáva, že konanie súdu v zmysle § 35 Zákona o rodine má charakter návrhového konania, v ktorom súd nie je oprávnený konať z úradnej povinnosti. Súd považuje za potrebné uvedenú skutočnosť prízvukovať rodičom z dôvodu, aby si uvedomili svoje rodičovské práva a povinnosti a aby boli informovaní o tom, že súdy majú len obmedzené oprávnenia v konaniach vo veciach maloletého dieťaťa, na začatie ktorých je potrebné podanie návrhu. V prejednávanej veci súd ustálil, že matka svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby súd umožnil maloletému sa vzdelávať formou individuálneho vzdelávania na škole, v ktorej je už prijatý, z dôvodu absencie súhlasu otca so žiadanou formou vzdelávania. Súdu je zároveň zrejmé, že otec maloletého dieťaťa inicioval konanie vo veci samej, v ktorom podal návrh na nariadenie súhlasu matky so zápisom maloletého do štátnej Základnej školy K. L. M., J. X, G., pričom do dnešného dňa otec maloletého dieťaťa nepodal návrh na dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia. Nakoľko procesné možnosti súdu sú obmedzené v takýchto typoch konaní, súd je oprávnený v prejednávanom konaní aktuálne posudzovať len to, či nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako to matka sformulovala (nahradiť súhlas otca s individuálnym vzdelávaním), alebo zamietnutie návrhu matky, v ktorom prípade by maloletý bol povinný pravidelne dochádzať do školy do Košíc zo svojho bydliska (z dôvodu dlhodobej neschopnosti rodičov dospieť k dohode), sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd z dôvodu absencie iných návrhov od účastníkov konania, ktorým by navrhovali dočasne inú alternatívu na vyriešenie osvedčeného nesúladu pri forme vzdelávania maloletého, sa inými možnosťami zaoberať nemohol. 27. Po oboznámení sa so spisovým materiálom súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdu je známe z rozhodovacej činnosti vo veci maloletého dieťaťa, že absolvovalo do školského roka 2025/2026 povinné vzdelávanie individuálnou formou vzdelávania na kmeňovej škole v J.. Matkou poskytnutá informácia, že na základe rozhodnutia riaditeľa školy č. 1Z2025 zo dňa 28.05.2025 maloletý plnil školskú dochádzku v škole mimo územia Slovenskej republiky, podľa názoru súdu reflektuje taktiež na formu vzdelávania, ktorá bola dištančná. S poukazom na uvedené súd ustálil, že aktuálne bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa (pri absencii návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci formy a miesta vzdelávania maloletého), aby návrhu matky vyhovel a umožnil vzdelávanie maloletého v školskom roku 2026/2027 v kmeňovej škole formou individuálneho vzdelávania, namiesto toho aby bolo nútené denne dochádzať za školou vo vzdialenosti 356,80 km od svojho bydliska. 28. Súd považuje taktiež za potrebné zmieniť o tom, že vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, kedy súd bude mať možnosť prihliadnuť na ďalšie zabezpečené listinné dôkazy, ktoré budú mať relevanciu aj na posudzovanú otázku, pričom v tomto štádiu konania považoval za potrebné stabilizovať situáciu dočasnou úpravou, ako to vyplýva z výroku č. III. 29. V časti týkajúcej sa návrhu matky na nahradenie súhlasu otca maloletého so všetkými úkonmi potrebnými na pokračovanie maloletého vo vzdelávaní formou individuálneho vzdelávania do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najmä zo zotrvaním maloletého v uvedenej forme vzdelávania a s vykonaním všetkých súvisiacich úkonov vo vzťahu k príslušnej škole a orgánom verejnej správy, a to bez potreby ďalšieho súhlasu otca v tejto otázke na určenie, že na podanie žiadosti o zápis a na všetky úkony súvisiace s prijatím maloletej na základné vzdelávanie do vybraného školského zariadenia postačuje podpis otca, súd zamietol. Naliehavosť potreby rozhodnutia súdu v konkrétnom prípade súvisí s potrebou nahradenia súhlasu otca s možnosťou vzdelávania maloletého vo forme individuálneho vzdelávania. Vyplýva to z ustanovenia § 144a ods. 2 školského zákona v spojení s § 35 zákona o rodine, keďže nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by boli splnené predpoklady
ustanovenia § 144a ods. 2 školského zákona, kedy by sa súhlas otca nevyžadoval a práve preto je potrebné, aby o nahradení jeho súhlasu rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 35 zákona o rodine. Už samotné rozhodnutie o nahradení súhlasu v zmysle výroku č. III však v celom rozsahu saturuje potrebu bezodkladnej úpravy neodkladným opatrením a nijako neobmedzuje matku, aby sama požiadala o prestup maloletého z dennej formy štúdiu na formu individuálneho vzdelávania v tej istej kmeňovej škole, v ktorej je maloletý zapísaný (s tým, že namiesto súhlasu otca ako druhého rodiča má k dispozícii rozhodnutie súdu) a to bez toho, aby pre takéto konanie matky bolo potrebné určenie rozhodnutím súdu (výrok č. IV.). 30. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,ZR˝), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; preto súd ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
31. Podľa ust. § 61 ods. 1 ZR, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
32. Podľa ust. § 31 ods. 4 druhá veta ZR, funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
33. Podľa ust. § 116 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky rozhodnutia vo veci samej.
34. Podľa ust. § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
35. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch č. I a. II tohto rozhodnutia. 36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie (výrok č. V.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.