Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-109-2026.pdf
PDF · 119.64 KB
Case nature
Subarea
6Co/109/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený obchodnou spoločnosťou Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/31/2026-8 zo dňa 29. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. zrušuje. III. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. ponecháva nedotknuté. IV. Odporcovi proti navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do domu, súpisné číslo XX, stojaceho na pozemku CKN parc. č. 313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 308 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. (výrok I.). Zároveň uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 m s výnimkou procesných úkonov pred orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi a inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude riadne predvolaný alebo o nich upovedomený (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.). Navrhovateľke uložil, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na príslušný okresný súd žalobu smerujúcu voči odporcovi o vylúčenie odporcu z jeho užívacieho práva k domu, súpisné číslo XX, stojaceho na pozemku CKN parc. č. 313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 308 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. a žalobu o uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke (výrok IV.). Navrhovateľku poučil, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloby podľa odseku IV. nebudú podané v súdom ustanovenej lehote (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasnej ochrany pred odporcom, pozostávajúcej z troch navrhovaných výrokov. Prvým sa domáhala toho, aby súd uložil odporcovi dočasne sa vysťahovať z domu na adrese C. XX a zdržať sa vstupu do tohto domu do rozvodu manželstva. Druhým nárokom bolo uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa k osobe navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 100 m a tretím nárokom
sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania navrhovateľky, a to telefonicky, elektronicky či inou formou. Návrh odôvodnila tým, že účastníci sú manželmi a žijú v spoločnej domácnosti, pričom odporca je podľa jej tvrdení dlhodobo závislý od alkoholu. V stave opitosti sa voči nej správa agresívne a vulgárne, opakovane ju vyháňa zo spoločnej domácnosti, uráža, ponižuje a narúša jej nočný odpočinok krikom a nevhodným správaním. Uviedla, že konanie odporcu vníma ako psychický teror, v dôsledku ktorého má obavy o svoje zdravie a bezpečnosť a považuje ďalšie spolužitie za neúnosné. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu SMS komunikáciu s odporcom. 3. Citujúc ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e), g) a h), § 328 a 329 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu navrhovateľa a listinných podkladov, ktoré si zabezpečil z úradnej činnosti, vychádzal z právnej úpravy neodkladných opatrení a zdôraznil, že pre ich nariadenie postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností, nie ich úplné preukázanie. Za nevyhnutné považoval osvedčenie existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, jeho ohrozenia alebo porušovania, ako aj potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súčasne poukázal na to, že pri neodkladných opatreniach smerujúcich k ochrane pred domácim násilím musí byť aspoň v základnej miere osvedčené fyzické alebo psychické násilie, prípadne reálna hrozba takéhoto konania, pričom účelom týchto opatrení je zabezpečiť okamžitú ochranu života, zdravia, telesnej a duševnej integrity ohrozenej osoby. Po vyhodnotení návrhu a k nemu pripojenej SMS komunikácie dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu bezodkladného zásahu do pomerov účastníkov. Za rozhodujúce považoval jej tvrdenia o dlhodobo konfliktnom spolužití s odporcom, jeho agresívnom a vulgárnom správaní, ako aj obsah SMS správ, z ktorých vyplývali vyhrážky a hrozba násilia voči navrhovateľke. Osobitne poukázal na vyjadrenie odporcu „Si myslím, čo sa udeje, do roboty už nepôjdeš“, ktoré podľa jeho názoru vykazovalo znaky hrozby budúceho fyzického alebo psychického násilia. Preto uzavrel, že navrhovateľka mohla dôvodne pociťovať obavu o svoje zdravie a bezpečnosť a že za situácie, keď účastníci naďalej obývali spoločný rodinný dom, existovalo reálne riziko pokračovania, prípadne eskalácie konfliktov s možnými závažnými následkami pre navrhovateľku. Z uvedených dôvodov považoval za primerané a nevyhnutné uložiť odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného obydlia. Za splnené považoval súd prvej inštancie aj podmienky na uloženie zákazu priblíženia sa k navrhovateľke. Vychádzal pritom z toho, že psychické násilie, zastrašovanie a slovné vyhrážky môžu predstavovať rovnako závažný zásah do duševnej integrity osoby ako fyzické násilie. Na základe uvedeného dospel k záveru, že správanie odporcu vyvolávalo u navrhovateľky dôvodný strach z pokračovania a stupňovania zásahov do jej osobnostných práv, a preto bolo potrebné poskytnúť jej preventívnu ochranu. Zároveň však považoval požadovanú vzdialenosť 100 metrov za neprimeranú a za účelom dosiahnutia účelu ochrany postačuje zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov.
4. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu navrhovateľky v časti domáhajúcej sa zákazu akéhokoľvek kontaktovania navrhovateľky odporcom. Uviedol, že navrhovateľka neosvedčila existenciu opakovaného alebo neprimeraného kontaktovania zo strany odporcu, keď predložila iba jednu SMS komunikáciu a netvrdila ani nepreukazovala systematické, intenzívne alebo obťažujúce formy komunikácie. V tejto časti preto nenašiel dostatočné skutkové podklady pre nariadenie požadovaného obmedzenia. Keďže rozhodnutie o neodkladnom opatrení bolo založené predovšetkým na osvedčených tvrdeniach navrhovateľky, súd jej zároveň uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na príslušný okresný súd žalobu smerujúcu voči odporcovi o vylúčenie odporcu z jeho užívacieho práva k domu, súpisné číslo XX, stojaceho na pozemku CKN parc. č. 313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 308 m2, evidovaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. a žalobu o uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu, keďže obe strany boli v konaní úspešné len čiastočne. 6. Proti tomuto uzneseniu, a to výrokom I. a II. o nariadení neodkladného opatrenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca (ďalej aj ako „odvolateľ“) a domáhal sa jeho zmeny odvolacím súdom tak, že vo výroku I. a II. uznesenie zmení a zamietne, alternatívne navrhol neodkladné opatrenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa názoru odvolateľa, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP].
8. Odporca namietal, že súd prvej inštancie vychádzal takmer výlučne z tvrdení navrhovateľky, bez dostatočného zohľadnenia všetkých rozhodujúcich skutkových okolností prípadu, čím podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľka prezentovala len vybranú časť vzájomnej SMS komunikácie a neozrejmila širší kontext manželských nezhôd. Tvrdil, že príčinou vyhrotenej komunikácie bolo zistenie jej mimomanželského vzťahu a snaha o zmenu doterajšieho spôsobu života po viac ako dvadsiatich troch rokoch manželstva. Pripustil, že v komunikácii použil nevhodné a emotívne vyjadrenia, avšak zdôraznil, že išlo o reakciu na vzniknutú situáciu a nie o prejav úmyslu navrhovateľke fyzicky alebo psychicky ublížiť. Uvádzal tiež, že dlhodobé manželské spolužitie strán nevykazovalo žiadne závažné anomálie a ich vzájomná komunikácia sa počas manželstva pohybovala v medziach všeobecne akceptovateľného správania. 8.1 Ďalej namietal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Poukazoval na to, že aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia medzi účastníkmi prebiehala bežná a korektná komunikácia iniciovaná samotnou navrhovateľkou. Tvrdil, že navrhovateľka s ním komunikovala počas jeho hospitalizácie, zaujímala sa o jeho zdravotný stav, zabezpečovala mu osobné veci a preberala aj korešpondenciu určenú pre jeho osobu. Z týchto okolností vyvodzoval, že navrhovateľka sa v skutočnosti necítila byť ohrozená, netrpela psychickým terorom a neexistovala reálna hrozba ujmy na jej zdraví alebo živote. Podľa jeho názoru nebol osvedčený žiadny stupeň fyzického ani psychického násilia, ani ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať ďalšie dôkazy, predovšetkým výsluch spoločných plnoletých detí účastníkov a oboznámenie odpisu z registra trestov, pričom poukazoval na to, že jeho bezúhonnosť vyplýva aj z čistého výpisu z registra trestov. 9. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu namietala jeho obsah a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedla, že v spoločnej domácnosti s účastníkmi žil aj ich plnoletý syn, ktorý ju dlhodobo chránil pred agresívnym správaním odporcu. Syn sa však zo spoločnej domácnosti definitívne odsťahuje v najbližších dňoch, a preto navrhovateľka nemá žiadnu ochranu pred agresivitou odporcu, najmä v stave jeho opitosti. Zdôraznila, že jej mimomanželský vzťah nebol príčinou vyhroteného správania odporcu, keďže jeho agresívne prejavy voči nej pretrvávajú už niekoľko rokov. Manželstvo účastníkov konania bolo dlhodobo problémové a pred odporcom sa netajila ani mimomanželským pomerom a ani tým, že sa s ním rozvedie po odchode detí zo spoločnej domácnosti. K tvrdeniu odporcu o jeho bezúhonnosti uviedla, že hoci má čistý register trestov, v minulosti boli k nemu opakovane privolané policajné hliadky, aj keď navrhovateľka proti nemu nepodala „žalobu“. Vo vzťahu k podaniu návrhu na neodkladné opatrenie uviedla, že odporca o tomto návrhu vedel, keďže jej prehľadával kabelku. 10. Odporca v odvolacej duplike zotrval na stanovisku, že neboli splnené podmienky pre ďalšie trvanie nariadeného neodkladného opatrenia. Namietal najmä pravdivosť a vierohodnosť tvrdení navrhovateľky o jej obavách o bezpečnosť a poukazoval na rozpory v jej procesných tvrdeniach. Uviedol, že navrhovateľka svoju obavu zo straty bezpečnosti po odsťahovaní spoločného plnoletého syna odôvodňovala jeho neprítomnosťou v domácnosti, pričom práve výsluch tohto syna navrhol už v odvolaní na objektivizáciu skutkového stavu. Odporca zároveň tvrdil, že podstatnou príčinou vyhrotených vzťahov medzi účastníkmi bol mimomanželský pomer navrhovateľky, ktorý vnímal ako jedinú negatívnu okolnosť ich manželstva. Uviedol, že s rozvodom manželstva sa medzičasom vyrovnal a voči navrhovateľke už nepociťuje osobné výhrady, s výnimkou presvedčenia, že v konaní predložila tvrdenia nezodpovedajúce skutočnému stavu veci. Za významný argument považoval nekonzistentnosť tvrdení navrhovateľky, ktorú videl predovšetkým v ich vzájomnej SMS komunikácii. Poukazoval na to, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označovala SMS komunikáciu za zdroj ohrozenia a domáhala sa jej zákazu, avšak sama komunikáciu s odporcom iniciovala a viedla ju podľa jeho názoru
v pokojnej a pozitívnej rovine. Rovnako za rozporuplné považoval, že navrhovateľka preberala jeho poštu vrátane zásielok súvisiacich s konaním o neodkladnom opatrení a následne ho o ich obsahu informovala práve prostredníctvom SMS správ, ktorých zákaz predtým požadovala. Z uvedeného vyvodzoval, že navrhovateľka sa ho v skutočnosti neobávala v takej intenzite, ako tvrdila v návrhu. Podľa odporcu účelovosť návrhu potvrdzovala aj komunikácia navrhovateľky, z ktorej vyplývalo, že sa pred podaním návrhu snažila situáciu riešiť iným spôsobom a neodkladné opatrenie podala až následne. Tvrdil, že jeho postoj spočíval v tom, že v prípade pokračovania mimomanželského vzťahu navrhovateľky nemal záujem ďalej s ňou žiť v spoločnej domácnosti. Zastával názor, že obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal oporu v skutkovom stave a neodôvodňoval poskytovanie súdnej ochrany požadovaným spôsobom. Mal za to, že navrhovateľka v návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zneužila tento inštitút na vylúčenie manžela zo spoločnej domácnosti. Ďalej uviedol, že sa na novú životnú situáciu adaptoval, zabezpečil si bývanie mimo spoločnej domácnosti, mal stabilné zamestnanie a bol uzrozumený s rozvodom manželstva. Za významné však považoval zachovanie možnosti vykonávať vlastnícke práva a nevyhnutnú starostlivosť o svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže pokračovanie obmedzení mu podľa jeho názoru znemožňovalo riadnu správu a údržbu tohto majetku. 11. Navrhovateľka v odvolacej duplike namietala návrh odporcu na vykonanie výsluchu detí – D. a E.. Mala za to, že deti od detstva čelili pretrvávajúcim partnerským konfliktom účastníkov, ako aj agresívnemu správaniu odporcu, vrátane fyzického a psychického násilia a nepriala si ich ďalšie zaťažovanie vzájomnými problémami účastníkov konania. Kritickú situáciu v rodine podľa nej potvrdzuje aj skutočnosť, že v minulosti boli k rodinným incidentom opakovane privolané policajné hliadky, pričom jednu z nich privolala ich dcéra E.. Navrhovateľka žiadala preukázať tieto tvrdenia dopytom na príslušné útvary Policajného zboru. Doplnila, že dcéra E. nežije v spoločnej domácnosti viac ako desať rokov. Skutočnosť, že odporca po nariadení neodkladného opatrenia prespal u dcéry, podľa nej nijako nespochybňuje jej tvrdenia o nevhodnom správaní odporcu voči jej osobe. K argumentácii odporcu týkajúcej sa SMS komunikácie účastníkov uviedla, že odporca s ňou komunikoval v stave opitosti a následne správy vymazal. Poukázala na to, že odporca si v SMS správach protirečí, keď jej dňa 24.06.2026 vyznáva lásku, zatiaľ čo dňa 19.07.2026 sa jej vyhráža. V závere zdôraznila, že samotný odporca vo svojom vyjadrení priznal, že má v súčasnosti zabezpečené vlastné bývanie, stabilnú prácu, na novú situáciu sa adaptoval a s rozvodom manželstva bude súhlasiť. Podľa navrhovateľky je jeho argumentácia potrebou správy vlastného majetku iba zámienkou na návštevy domu s cieľom získať kontrolu nad jej osobou. Mala za to, že ochrana zdravia, bezpečnosti a fyzickej i psychickej integrity navrhovateľky má prednosť pred ochranou majetku, ktorý bude predmetom vyporiadania po rozvode manželstva. 12. Ďalšie podania neboli v odvolacom konaní produkované. 13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výrokoch I. a II. v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; v závislých výrokoch IV. a V. napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a vo výroku III., ktorým nebol odvolaním napadnutý, ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté. 14. Odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, -tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (proporcionalita neodkladného opatrenia). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posudzovanom prípade sa zároveň žiada zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je potrebné považovať za prostriedok právnej ochrany ultima ratio, inak povedané sledovaný účel neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť prostredníctvom iného právneho inštitútu (subsidiarita neodkladného opatrenia). Príkladným vyjadrením princípu subsidiarity neodkladného opatrenia je ust. § 324 ods. 3 CSP. 15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady procesných podmienok odvolací súd nezistil.
16. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako „osvedčovanie“. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi nimi. 18. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, nakoľko neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Primárne odvolací súd uvádza, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala ochrany zodpovedajúcej neodkladnému opatreniu podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, pričom právne posúdenie návrhu patrí súdu. Hoci sa účel neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f) CSP čiastočne prekrýva, podmienky ich nariadenia sa líšia intenzitou ohrozenia, ktoré musí byť osvedčené. Pre postup podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nevyhnutné osvedčiť bezprostrednú hrozbu násilia a potrebu okamžitého zásahu súdu, pričom takéto skutočnosti v prejednávanej veci osvedčené neboli. Z obsahu návrhu totiž vyplýva, že navrhovateľka odôvodňovala potrebu súdnej ochrany predovšetkým tvrdeným ohrozením svojej duševnej integrity, nie tým, že by odporca bol osobou dôvodne podozrivou z násilia. Naopak, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP poskytuje ochranu aj v prípadoch menej intenzívneho ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, a to najmä formou zákazu alebo obmedzenia vstupu na určité miesta, prípadne zákazom priblíženia sa podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Keďže v posudzovanom prípade absentovalo osvedčenie bezprostrednej hrozby násilia zo strany odporcu, neboli splnené podmienky pre aplikáciu prísnejšieho režimu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno procesnej strane uložiť, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 21. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno procesnej strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 22. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi dočasne nevstupovať do spoločného domu (výrok I.), zodpovedá neodkladnému opatreniu podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, skúmal či boli osvedčené predpoklady jeho nariadenia.
Toto ustanovenie predpokladá taký zásah do telesnej alebo duševnej integrity, ktorý spôsobuje neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia a objektívne znemožňuje jeho pokračovanie. Intenzita správania musí byť osvedčená konkrétnymi skutočnosťami, pričom dôkazné bremeno nesie navrhovateľka. Navrhovateľka tvrdila, že odporca sa voči nej v stave opitosti správal agresívne, čo osvedčovala predloženou SMS komunikáciou. Súd prvej inštancie z jej obsahu vyvodil záver o správaní, ktoré mohla navrhovateľka vnímať ako psychicky zaťažujúce a evokujúce hrozbu fyzického či psychického násilia, najmä zo správy: „Si myslím, čo sa udeje, do roboty už nepôjdeš“. Odvolací súd však konštatuje, že navrhovateľkou predložená SMS komunikácia nepostačuje na osvedčenie intenzity zásahu do integrity v rozsahu vyžadovanom § 325 ods. 2 písm. f) CSP, keďže nepreukazuje takú mieru ohrozenia, ktorá by odôvodňovala zásah do vlastníckeho práva odporcu formou zákazu vstupu do domu. 23. Odporca v odvolaní namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo neopodstatnené, keďže neexistovala bezprostredná hrozba ujmy ani potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Tvrdil, že voči navrhovateľke nevyvíjal fyzické ani psychické násilie. Odvolací súd sa s touto námietkou stotožňuje a konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v čase podania návrhu. Z jej tvrdení vyplýva, že správanie odporcu, ktoré označuje za agresívne, má dlhodobý charakter a ide o problém pretrvávajúci „už roky“. Sama uviedla, že o rozvode manželstva uvažovala dlhodobo. Takéto tvrdenia nezodpovedajú kritériu bezodkladnosti, ktoré je nevyhnutné pre zásah formou neodkladného opatrenia. Dlhodobé konflikty bez preukázania aktuálnej eskalácie alebo bezprostrednej hrozby ujmy neodôvodňujú potrebu okamžitej úpravy pomerov. Navrhovateľka tiež uvádzala, že disponuje lekárskymi správami a že v minulosti boli k účastníkom privolané policajné hliadky. Tieto listiny však súdu na účely osvedčenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila a na ich existenciu poukázala až v odvolacom konaní. Zároveň aj tieto tvrdenia však potvrdzujú, že ide o dlhodobý problém, nie o situáciu vyžadujúcu okamžitý zásah. Samotná existencia starších incidentov alebo dlhodobých manželských konfliktov nepostačuje na osvedčenie bezprostrednej hrozby ujmy, ktorá by odôvodňovala zásah do vlastníckeho práva odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nespochybňuje tvrdenia navrhovateľky o problematickom manželskom spolužití, avšak z obsahu návrhu (ako aj následných vyjadrení) je zrejmé, že ide o dlhodobý stav, ktorý si vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej, nie okamžitý zásah formou neodkladného opatrenia. 24. Vo vzťahu k zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť 30 metrov (výrok II.) odvolací súd uvádza, že po tom, čo dospel k záveru o nedôvodnosti neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu odporcu do spoločnej nehnuteľnosti, nemožno ponechať v platnosti ani obsahovo súvisiace obmedzenie vo forme zákazu priblíženia sa. V prípade, ak by odporca bol oprávnený užívať nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, dodržiavanie zákazu priblíženia na vzdialenosť 30 metrov by bolo značne sťažené, prípadne nevykonateľné, keďže vzájomný kontakt účastníkov by mohol byť prirodzeným dôsledkom výkonu ich práv k spoločnej nehnuteľnosti. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je potrebné osvedčiť také skutkové okolnosti, z ktorých možno dôvodne vyvodiť, že telesná alebo duševná integrita navrhovateľa môže byť konaním odporcu ohrozená, a zároveň preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Zákaz priblíženia predstavuje preventívny prostriedok ochrany, ktorého účelom je predísť ďalším zásahom do chránenej sféry navrhovateľa. V prejednávanej veci však navrhovateľka neosvedčila existenciu takého stupňa ohrozenia svojej telesnej alebo duševnej integrity, ktorý by odôvodňoval nariadenie predmetného opatrenia. Predložená SMS komunikácia síce svedčí o konfliktných vzťahoch medzi účastníkmi a má emotívny charakter, jej obsah však nepreukazuje také správanie odporcu, ktoré by zakladalo potrebu bezodkladnej súdnej ochrany formou zákazu priblíženia. Za týchto okolností nebola osvedčená ani naliehavosť, ani bezprostredná potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky odporcu smerujúce proti výroku II. ako dôvodné. 25. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila také konanie odporcu v období bezprostredne predchádzajúcom podaniu návrhu, z ktorého by bolo možné vyvodiť existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach alebo právom chránených záujmoch. Neosvedčila preto ani naliehavosť požadovanej ochrany, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný zásah do práv osoby, voči ktorej smeruje, a preto musí spĺňať požiadavku proporcionality. Uložené obmedzenia musia byť primerané povahe a intenzite konania odporcu a nevyhnutné na ochranu práv navrhovateľky. V danom prípade osvedčené skutočnosti neodôvodňovali tak závažný zásah do práv odporcu, akým je zákaz vstupu do nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve a zákaz priblíženia sa k navrhovateľke. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia preto splnené neboli. Odvolací súd však súčasne považuje za
potrebné uviesť, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní nebráni navrhovateľke domáhať sa takejto ochrany opätovne, pokiaľ v budúcnosti dôjde k novým skutkovým okolnostiam alebo k takému správaniu odporcu, ktoré bude odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Toto rozhodnutie je preto viazané výlučne na skutkový stav osvedčený v čase rozhodovania súdu.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže výroky IV. a V. boli akcesoricky viazané na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd ich podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Išlo o výroky, ktorými bola navrhovateľke uložená povinnosť podať proti odporcovi žalobu vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívacieho práva k domu a žalobu o uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke, ako aj o poučenie o následkoch nepodania týchto žalôb v určenej lehote. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný, neboli splnené ani podmienky pre uloženie povinnosti podľa § 336 ods. 1 CSP a s tým súvisiace poučenie o následkoch nepodania žaloby vo veci samej. Výrok III. napadnutého uznesenia, o zamietnutí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zostávajúcej časti týkajúcej sa zákazu kontaktovania navrhovateľky odporcom, nebol odvolaním napadnutý, a preto zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 27. Odvolací súd, považujúc toto rozhodnutie za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej, rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a podľa § 396 ods. 1 CSP zároveň o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na plný úspech odporcu v konaní, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý, priznal odvolací súd odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že trovy prvoinštančného a odvolacieho konania tvoria jeden celok. V prejednávanej veci však odporcovi preukázateľne vznikli len trovy odvolacieho konania, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie mu žiadne trovy nevznikli. 28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].