Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-1277-2024.pdf
PDF · 111.18 KB
Case nature
Subarea
58Ek/1277/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A. E., právne zast.: JUDr. Veronika Fröhlich, advokátka, so sídlom Záleská 12, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 52 701 344, o vymoženie 35 000 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 18.12.2025, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 18.12.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 18.12.2025 z a m i e t a.
II. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 18.12.2025 z a m i e t a.
III. Oprávnený a povinný n e m a j ú právo na náhradu trov tohto sťažnostného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 35.000,- Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1CbZm/45/2017 zo dňa 29.06.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňa 08.03.2024. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.08.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Ing. Mgr. Štefan Majchrák, so sídlom exekútorského úradu Palárikova 13, 811 04 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 104EX 247/24.
2. Povinný po začatí exekúcie podal návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením sp.zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 26.02.2025, ktorým návrh na zastavenie exekúcie zamietla a priznala oprávnenému voči povinnému náhradu trov exekučného konania vo výške 312,24 Eur. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčke podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Sudkyňa o podanej sťažnosti rozhodla uznesením sp.zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 30.06.2025, v ktorom zmenila výrok I. tak, že exekúciu zastavila v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zrušila výrok II. o trovách.
3. Rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie vznikla súdu povinnosť rozhodnúť aj o trovách exekúcie vrátane trov v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti a trovách súdneho exekútora, o ktorých rozhodla vyššia súdna úradníčka uznesením sp.zn. 58/1277/2024 zo dňa 18.12.2025 tak, že oprávneného zaviazala povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (I. výrok) a zároveň rozhodla tak, že oprávnený je povinný nahradiť
povinnému trovy konania vo výške 781,71 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného (II. výrok).
4. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť a žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnil tým, že vyššia súdna úradníčka vec nesprávne právne posúdila a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 29.06.2020 č.k. 1CbZm/45/2017-214 zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému zmenkovú sumu vo výške 35 000,- EUR, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 35 000,- EUR od 23.08.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 116,67 EUR. Táto povinnosť by zanikla v rozsahu plnenia, ktoré by uhradila spoločnosť Maxis Group, s.r.o., v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.11.2017 č.k. 1CbZm/45/2017-54. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.01.2024 č.k. 1CoZm/9/2021-255 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie ďalej aj „exekučný titul“). Povinný následne kontaktoval oprávneného s návrhom splácať pohľadávku v mesačných splátkach vo výške 100,- EUR. Návrh oprávnený neakceptoval z dôvodu, že iba splácanie istiny by trvalo 29 rokov. Týmto konaním povinný prejavil vôľu zaplatiť dlh a vyhnúť sa exekúcii. Podľa oprávneného nič nenasvedčovalo tomu, že povinný chcel napadnúť exekučný titul na dovolacom súde. Dňa 02.05.2024 boli oprávnenému doručené doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený z dôvodu, že nedošlo k dobrovoľnej úhrade judikovanej pohľadávky zo strany povinného inicioval exekučné konanie. Exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe ktorého súdny exekútor F. D. C. F. vydal dňa 07.08.2024 upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 104EX 247/24. Povinný podal dňa 22.08.2024 návrh na zastavenie exekúcie (doručený oprávnenému dňa 30.08.2024), ktorý odôvodnil absenciou vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd uznesením sp.zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 30.06.2025 zastavil exekúciu s tým, že ak oprávnený iniciuje exekučné konanie v čase, keď má v rukách exekučný titul s odloženou vykonateľnosťou, tak exekučné konanie je začaté nedôvodne bez riadneho formálne vykonateľného exekučného titulu a v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného je potrebné takémuto návrhu povinného vyhovieť. Súd konštatoval, že vo všeobecnosti možno dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému, keďže v prípade, ak by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, súdnemu exekútorovi by v súvislosti s vedením exekúcie nevznikli žiadne náklady. Oprávnený ďalej poukázal na to, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (26.06.2024) oprávnený nemal vedomosť o odložení vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 444 ods. 4 CSP. Až z návrhu na zastavenie exekúcie sa dozvedel o dovolaní povinného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.01.2024 č. k. 1CbZm/45/2017-54. Zdôraznil že súd prvej inštancie dovolanie zaslal oprávnenému až dňa 02.12.2024 spolu s výzvou na vyjadrenie. Podľa oprávneného by bolo zjavne nespravodlivé, aby znášal trovy exekúcie, vrátane trov konania o sťažnosti. Dôvodne sa totiž spoliehal na to, že existujú predpoklady pre iniciovanie exekučného konania. Zároveň vychádzal z právneho stavu, ktorý mu bol známy v čase podania návrhu. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, ktorý oprávnený nemohol predvídať (najmä ak povinný prejavil záujem splatiť judikovanú pohľadávku v splátkach) ani ovplyvniť a preto mu ho nemožno pričítať. Vyššia súdna úradníčka túto zákonnú možnosť nezohľadnila a svoj postup ani nezdôvodnila. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
5. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote aj povinný sťažnosť a žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnil tým, že uznesenie považuje za nepreskúmateľné a vecne nesprávne v rozpore s ustanovením § 199a Exekučného poriadku, nakoľko priznáva povinnému trovy konania vo výške 781,71 EUR, pričom v súlade s povinným predloženým vyčíslením trov vzniknutých mu v exekučnom konaní sa malo jednať o náhradu trov exekučného konania vo výške 3 484,30 EUR. Povinný poukázal na to, že uvedenú výšku trov konania riadne podložil a preukázal svojím podaním zo dňa 04.11.2025 a priloženými listinami. Povinný namietal, že konajúci súd riadnym spôsobom nezdôvodnil skutočnosti z ktorých vychádzal pri napadnutým uznesením určenej výške trov konania, pričom výšku trov konania uplatnenú povinným jeho podaním zo dňa 04.11.2025 nespochybnil. Navrhol, aby napadnuté uznesenie konajúci súd v celom rozsahu zrušil ako vecne nesprávne a nepreskúmateľné vo veci náhrady trov exekučného konania a povinnému priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3 484,30 EUR.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 197 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
13. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
15. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
18. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
19. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
21. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri
začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
22. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.01.2024 (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
26. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom od 01.01.2024, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.
27. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
28. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť oprávneného ako aj sťažnosť povinného boli podané včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného ako aj sťažnosť povinného neboli podané dôvodne, a preto ich zamietol.
29. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka zaviazala oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 EUR (I. výrok) a zároveň oprávneného povinnosťou nahradiť povinnému trovy konania vo výške 781,71 EUR (II. výrok), a preto naň v podrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami.
30. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
31. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky pokiaľ ide o sťažnosť oprávneného súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa, že v danom prípade nebolo sporné, že exekučné konanie sa
viedlo na základe exekučného titulu, ktorým sa rozhodlo o nároku zo zmenky. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1CbZm/45/2017-214 zo dňa 25.01.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2024 a ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 1CbZm/45/2017 zo dňa 29.06.2020, bolo povinným podané dovolanie. Z toho vyplýva, že exekučný titul nebol ku dňu začatia exekúcie vykonateľným exekučným titulom, pretože jeho vykonateľnosť bola ex lege odložená z dôvodu podania dovolania, ktoré podal povinný. Sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Exekučné konanie je civilným súdnym konaním, ktoré sa začína výlučne na návrh oprávneného a je vedené na vymoženie jeho pohľadávky. Principiálne teda podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania má byť rizikom oprávneného. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie teda prechádza na oprávneného riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti. K zastaveniu exekúcie došlo v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) EP. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vznikol okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie a to bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Ak došlo k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, trovy exekúcie platí oprávnený. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie vyhlášky č. 68/2017 Z. z., a to konkrétne § 21 ods.1, § 21 ods. 2 prvá veta, § 22 ods. 1 a § 22 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2024. Je potrebné zdôrazniť, že súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako svoje povolanie, navyše sa na exekútora vzťahuje zákaz inkompatibility. Trovy exekúcie sú teda jediným zdrojom príjmu súdneho exekútora. Efektívne fungovanie súdnej exekúcie vyžaduje nemalé prostriedky (režijné, mzdové, technické vybavenie atď.). Je nesporné, že v tomto prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu že exekučný titul nebol vykonateľný a zároveň ani nebol vykonateľný ani ku dňu začatia exekučného konania, čo bolo inou skutočnosťou, ktorá bránila vymáhateľnosti exekučného titulu, začo však nemožno sankcionovať súdneho exekútora v podobe nepriznania trov exekúcie. Keďže súd exekúciu zastavil, bolo úlohou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky. Z ust. § 197 ods. 1, resp. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (formulácia „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania...“, resp. „...patrí exekútorovi náhrada výdavkov...“), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Základnou otázkou, ktorú musel následne exekučný súd pri určovaní osoby, ktorá má byť zaviazaná na náhradu trov konania rozhodnúť, je komu má byť pričítané zastavenie exekúcie, t. j. rozhodujúca bola otázka pričítateľnosti zastavenia exekúcie.
32. Exekučné konanie je civilným súdnym konaním a ako také sa toto konanie začína na návrh oprávneného. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Principiálne však podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania má byť rizikom žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) a pokiaľ oprávnený nebude v exekučnom konaní úspešný, musí znášať aj s tým spojené nepriaznivé následky spočívajúce v tom, že bude zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Náhrada trov v exekučnom konaní je totiž rovnako ako náhrada trov v celom civilnom sporovom konaní koncipovaná ako zodpovednosť za konečný, t. j. právoplatný výsledok voči druhej strane. Ak tento výsledok je pre oprávneného negatívny, musí ich druhej strane (vrátane súdneho exekútora) nahradiť. Inými slovami povedané, za situácie, keď je exekúcia nedôvodná, je oprávnený tým subjektom, ktorý je povinný znášať trovy exekúcie. Ďalej považuje exekučný súd za nevyhnutné uviesť, že oprávnený musí počítať aj s tým, že ak podá návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia môže byť zastavená z dôvodu existencie inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorou je aj absencia vykonateľnosti exekučného titulu. Zákonodarca v súvislosti s náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút zavinenia subjektu práva, tak ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave exekučného konania do 31.03.2017, ale používa systém objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok a používa v § 199c ods. 1, resp. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku slovné spojenie „zastavenie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať“. V tomto smere totiž nie je rozhodujúci nejaký subjektívny vzťah (vedomostná či vôľová zložka) účastníka konania, t. j. konkrétne správanie sa účastníka exekúcie, resp. iného subjektu, či orgánu k výsledku konania ako takému, ale je teda potrebné pozerať na dôvod zastavenie exekúcie ako taký, z neho vyvodiť, kto nesie objektívnu zodpovednosť a toto preniesť do záveru o náhrade trov exekúcie. Pokiaľ oprávnený namietal, že nič nenasvedčovalo tomu, že povinný chce napadnúť exekučný titul sťažnostný súd uvádza, že práve naopak za situácie,
keď oprávnený nesúhlasil s návrhom povinného splácať pohľadávku v mesačných splátkach 100,- EUR logicky neostávalo povinnému nič iné ako postupovať tak, že využil svoje procesné právo a podal dovolanie, čo je z pohľadu súdu predvídateľné konanie. V tomto prípade sťažnostný súd považuje v konečnom dôsledku povinného za viac hodného ochrany ako oprávneného, keďže oprávnenému možno aspoň pričítať iniciovanie exekúcie. Podľa sťažnostného súdu je oprávnenému možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie. V exekučnom konaní oprávnený, ktorý ako dominus litus podal návrh na vykonanie exekúcie, nesie v súlade so základnou zásadou exekučného konania „nulla executio sine titulo“ objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom, nielen ku dňu vydania poverenia. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Taktiež na nikoho iného nemožno preniesť ani sekundárne právne následky tejto zodpovednosti (napr. v časti týkajúce sa náhrady trov exekúcie). Ak dôvodom zastavenia exekúcie je, že exekučný titul nebol ku dňu začatia exekúcie vykonateľným exekučným titulom, pretože jeho vykonateľnosť bola ex lege odložená z dôvodu podania dovolania povinným, je potrebné tento dôvod zastavenia vždy vykladať na vrub oprávneného. Aj inštitút trov totiž zapadá do koncepcie legitímnych očakávaní a ak oprávnený vyvolal exekúciu, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená (t. j. bola zastavená, nakoľko keď exekučný súd po prejednaní sporu medzi oprávneným a povinným o dôvodnosť vedenia exekúcie zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať), niet najmenšieho dôvodu, aby neparticipoval na náhrade trov konania dotknutých subjektov, ktorými nie je len povinný ale aj súdny exekútor. Z týchto súvislostí k tomuto problému pristúpil i zákonodarca, keď na riešenie tejto situácie zvolil vo vyššie uvedených ustanoveniach sloveso pričítať, ktoré vyjadruje objektívny charakter tejto zodpovednosti namiesto slovesa spôsobil či zavinil, ktorý vyjadruje subjektívny charakter zodpovednosti. Sťažnostný súd tak uzatvára, že bol to oprávnený, ktorý sa hoc aj v dobrej viere návrhom na vykonanie exekúcie domáhal svojho práva, keď predložil rozhodnutie, o ktorom bolo zistené, že nebolo ku dňu začatia exekúcie vykonateľným exekučným titulom, pretože jeho vykonateľnosť bola ex lege odložená. Preto to bol práve oprávnený, ktorému možno pričítať zastavenie konania. Takúto vadu (absenciu vykonateľnosti exekučného titulu) nemožno preniesť, či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy a bolo by voči nim nespravodlivé, aby znášali trovy zastavanej exekúcie.
33. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky pokiaľ ide o sťažnosť povinného sťažnostný súd nad rámec dopĺňa, že nebolo sporné, že povinný si prostredníctvom právneho zástupcu riadne uplatnil a vyčíslil vo svojom podaní zo dňa 04.11.2025 trovy konania v celkovej výške 3 484,30 EUR. Vyššia súdna úradníčka povinnému priznala trovy konania v celkovej výške 781,71 EUR. Poukázala na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Povinnému priznala tak nárok na náhradu trov, a to trov za právne zastúpenie za tri úkony právnej služby - prevzatie právneho zastúpenia, podanie návrhu na zastavenie exekúcie a podanie sťažnosti, ku ktorým pripočítala hodnotu troch režijných paušálov za príslušné roky. Povinnému tak priznala nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 781,71 EUR (3 x 246,47 Eur + 2 x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur a 1 x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 Eur). Pokiaľ sťažovateľ (povinný) namietal, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a vecne nesprávne v rozpore s ustanovením § 199a Exekučného poriadku, sťažnostný súd nemôže súhlasiť s povinným. Je nepochybné, že v exekučnom konaní vznikajú trovy exekúcie aj účastníkom exekučného konania. Pokiaľ však ide o povinného môžu mu vzniknúť v exekúcii aj náklady, ktorých náhradu nie je možné v nej uplatňovať - náklady na právne zastúpenie za úkony, pri ktorých náhradu zákon výslovne neumožňuje, a taktiež náklady spojené s vypracovaním odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku (§ 39 ods. 3 EP, §122 EP). Povinný má nárok na trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, za predpokladu, že mu bola náhrada trov priznaná rozhodnutím o zastavení exekúcie. Trovy povinného budú predstavovať trovy právneho zastúpenia. V danom prípade, keď exekúcia bola zastavená v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku prináležia povinnému trovy vo výške účelne vynaložených nákladov a to: 1.) zastupovanie v exekučnom konaní (16.08.2024) v súvislosti s 2.) návrhom povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.08.2024 a 3.) podanie sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 26.02.2025. Preto podľa názoru súdu rozhodla vyššia súdna úradníčka správne, keď uznesením sp. zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 18.12.2025 zaviazala oprávneného k povinnosti nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 781,71 EUR (3 úkony
právnej služby, príprava a prevzatie veci, návrh na zastavenie exekúcie a podanie sťažnosti), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní je v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a predstavuje sumu 246,47 EUR (3x 246,47 EUR t.j. spolu vo výške 739,41 EUR) a zároveň k tomu prináležiaci režijný paušál 2 x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 EUR (2x 13,73 EUR t.j. za rok 2024 spolu vo výške 27,46 EUR) a 1x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 EUR. Ostatné vyššou súdnou úradníčkou nepriznané úkony právnej služby vyčíslené povinným prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 04.11.2025 nespĺňajú požiadavku taxatívne vymedzených úkonov právnej služby a zároveň nie sú v súlade s požiadavkou minimalizácie trov exekučného konania, ktorú sleduje Exekučný poriadok, a ich vykonávanie by viedlo k neodôvodnenému navyšovaniu ďalších trov exekučného konania.
34. Záverom sťažnostný súd už len poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 278/2014-10 zo dňa 13.05.2014, v zmysle ktorého „V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.“ a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS XXX/ XXXX-23 zo dňa 02.03.2023.
35. V danom prípade, vyššia súdna úradníčka vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.12.2025 riadne zistila skutkový stav, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami účastníkov konania. Vo vydanom rozhodnutí v bodoch 27.), 29.), 30.) a 31.) zrozumiteľným spôsobom uviedla dôvody svojho rozhodnutia a pri aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlila od znenia príslušných zákonných predpisov, t. j. vo svojom rozhodnutí uviedla dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založila, pričom dostatočnosť a relevantnosť vyššou súdnou úradníčkou uvedených dôvodov sa týka tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia. Jej postupom súdu nebolo porušené právo povinného na súdnu ochranu a za vadu nemožno považovať, že vyššia súdna úradníčka neodôvodnila svoje rozhodnutie podľa predstáv sťažovateľa.
36. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, podľa názoru sťažnostného súdu rozhodla vyššia súdna úradníčka správne, keď uznesením sp.zn. 58Ek/1277/2024 zo dňa 18.12.2025 zaviazala oprávneného povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 EUR (50,- EUR v súlade s ustanovením § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. a náhradu DPH vo výške 11,50 EUR (23% z 50,- EUR) (I. výrok) a zároveň oprávneného zaviazala povinnosťou nahradiť povinnému trovy konania vo výške 781,71 EUR (II. výrok) a preto sťažnostný súd sťažnosť oprávneného ako aj sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
37. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného a v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol sťažnostný súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený a neúspešný povinný nemajú nárok na ich náhradu, keďže ich sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).