Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_88Cb-7-2024.pdf
PDF · 74.32 KB
Case nature
Area
Subarea
88Cb/7/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu Kabel Plus consulting, s.r.o., IČO: 36 652 466, so sídlom Prešovská 54, Družstevná pri Hornáde, proti žalovanému A. A. B., CABO, IČO: 37 001 621, s miestom podnikania C. XXX/XX, D., právne zastúpenému LEGAL & CORP s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, Bratislava, v konaní o zaplatenie 6 379,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. novembra 2023, domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 6 379,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 6 379,20 eur od 1. februára 2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že nárok vznikol z faktúr, mesačne vystavovaných za pravidelnú spoluprácu.
3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca k žalobe pripojil faktúru č. X/XXXX z 31. januára 2020, faktúru č. X/XXXX z 29. februára 2020, faktúru č. XX/XXXX z 31. marca 2020, faktúru č. XX/XXXX z 30. apríla 2020, faktúru č. XX/XXXX z 31. mája 2020, faktúru č. XX/XXXX z 30. júna 2020, faktúru č. XX/XXXX z 31. júla 2020, faktúru č. XX/XXXX z 31. augusta 2020, faktúru č. XX/XXXX z 30. septembra 2020, faktúru č. XX/XXXX z 31. októbra 2020, faktúru č. XX/XXXX z 30. novembra 2020 a faktúru č. XX/XXXX z 31. decembra 2020.
4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. novembra 2023 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 13. decembra 2023 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
5. Podaný odpor žalovaný odôvodnil tým, že napriek jeho výzve mu zo strany žalobcu nebola doručená Zmluva o spolupráci z 20. decembra 2013, na základe ktorej mal žalobou uplatnený nárok vzniknúť.
6. Žalobca v podaní zo 17. februára 2024 v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a súčasne sa vyjadril k podanému odporu žalovaného. V replike uviedol, že Zmluva o spolupráci z 20. decembra 2013, na ktorú sa odvolávajú v konaní uplatnené faktúry, bola uzatvorená ústne. Mal za to, že jej existenciu preukazujú jednak úhrady faktúr, vystavených na jej podklade v období od roku 2014 do roku 2020, zo
strany žalovaného, ktoré vyplývajú z výpisu z účtov žalobcu, ktoré spolu s príslušnými faktúrami predložil súdu v prílohe svojho podania, ako aj výpoveď tejto zmluvy zo 17. októbra 2023 zo strany žalovaného, ktorú v prílohe repliky taktiež predložil súdu. Za účelom preukázania komunikácie strán sporu ohľadom spôsobu fakturácie služieb poskytovaných na základe predmetnej zmluvy žalobca pripojil aj príslušnú e-mailovú komunikáciu.
7. Dňa 19. februára 2024 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie.
8. Výzvou z 5. marca 2024, doručenou žalobcovi dňa 21. marca 2024, ho tunajší súd vyzval, aby v zmysle § 150 ods. 2 CSP doplnil skutkové tvrdenia o uvedenie, čo tvorilo predmet Zmluvy o spolupráci z 20. decembra 2013, respektíve poskytovanie akých služieb bolo jej predmetom.
9. Podaním z 23. marca 2024 žalobca oznámil súdu, že dňa 20. marca 2024 podpísal so žalovaným Dohodu o urovnaní, týkajúcu sa aj nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal zastaviť konanie. Súčasne žiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Vo vzťahu k trovám konania navrhol, aby súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania sa nepriznáva žiadnej strane sporu.
10. Podaním z 15. apríla 2024 žalovaný v reakcii na výzvu súdu potvrdil, že dňa 20. marca 2024 uzatvoril so žalobcom Dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej zanikol nárok, ktorý je predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené súhlasil so späťvzatím žaloby. Zároveň, rovnako ako žalobca, žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania sa nepriznáva žiadnej strane sporu.
11. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu z 23. marca 2024, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, a tak prejavil vôľu o tejto ďalej nekonať, súd, postupujúc podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1 a ods. 2 CSP, rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I.). Žalovaný síce v reakcii na výzvu súdu ohľadom nároku na náhradu trov konania oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak jeho súhlas s uvedeným procesným postupom (teda zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby) nebol potrebný, pretože akékoľvek jeho stanovisko k späťvzatiu žaloby by s ohľadom na znenie ustanovenia § 146 ods. 1, druhá veta, CSP nemalo vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania žiadnu relevanciu, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a zároveň v predmetnej veci nejde ani o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto uznesení aj o nároku na náhradu trov konania.
20. V prejednávanej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril mimosúdnu dohodu o urovnaní, ktorej uzavretie potvrdil vo svojom podaní aj žalovaný.
21. Súd v nadväznosti na uvedený dôvod späťvzatia žaloby žalobcom poukazuje na súdnu prax, s ktorou sa v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožnil, nezistiac žiadny legitímny dôvod na zaujatie odlišného právneho názoru, a podľa ktorej sa v prípade zastavenia konania na základe späťvzatia žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody postupuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásady procesného zavinenia tak, že aplikujúc § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 2 CSP, sa náhrada trov konania nepriznáva žalobcovi ani žalovanému, keďže v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody nemožno u žiadnej zo strán sporu konštatovať zavinenie zastavenia konania.
22. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
23. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Záverom súd len pre úplnosť uvádza, že žalobca zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 191,00 eur. Späťvzatím žaloby pred prvým pojednávaním vzniká poplatníkovi nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku (§ 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov – ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"). O vrátení kráteného súdneho poplatku súd však nemôže rozhodnúť spolu s rozhodnutím o zastavení konania pre späťvzatie žaloby v jednom rozhodnutí. Proti uzneseniu o zastavení konania pre späťvzatie žaloby je prípustné odvolanie [§ 357 písm. a) CSP], z ktorého dôvodu o ňom môže rozhodnúť len sudca (a nie vyšší súdny úradník) (§ 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v účinnom znení). V konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch, a teda aj v konaní o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, koná a rozhoduje (len) vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch). Keďže konať a rozhodnúť o zastavení konania pre späťvzatie žaloby môže len sudca a o vrátení súdneho poplatku len vyšší súdny úradník, je vylúčené rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku už v rozhodnutí o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, vydanom sudcom. O vrátení kráteného súdneho poplatku tak rozhodne súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (pre úplnosť možno dodať, že skôr, ako bude súdne konanie právoplatne skončené, nemôže vzniknúť dôvod na vrátenie súdneho poplatku pre zastavenie konania).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.