Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-18-2026.pdf
PDF · 162.02 KB
Case nature
Subarea
8Tos/18/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariana Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.08.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o sťažnosti obžalovanej C. D. proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/17/2026 zo dňa 31.07.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obžalovanej C. D..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť obžalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX v D., o prepustenie z väzby na slobodu, zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku písomný sľub ako náhradu za väzbu obžalovanej neprijal a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nenahradil väzbu obžalovanej dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote obžalovaná sťažnosť, ktorú následne aj prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnila. V jej dôvodoch po úvodnej rekapitulácii výroku sťažnosťou nadnutého uznesenia uviedla, že zotrváva na všetkých argumentoch a dôvodoch pre jej prepustenie z väzby, či už tých, ktoré boli popísané v jej žiadosti, resp. aj na tých, ktoré boli prezentované ňou aj jej obhajcom pri jej výsluchu pred súdom dňa 31.07.2026. Čo sa týka úvah súdu k jej tzv. útekovej väzbe obžalovanej, že čestné prehlásenie jej starých rodičov je neaktuálne, tak k tomu treba uviesť, že aj keď toto čestné prehlásenie bolo súdu predložené dňa 12.10.2025 a nie v júni 2025, ako je chybne uvedené v uznesení, tak aj napriek tomu sa nemožno stotožniť s názorom súdu, že toto je neaktuálne. Starí rodičia obvinenej toto čestné prehlásenie učinili presne na účel prepustenia z tej istej väzby obvinenej, ktorú vykonávala v mesiaci október 2025, a teda tej istej väzby, ktorú vykonáva aj teraz. Ich čestné prehlásenie nie je časovo ohraničené, a preto týmto čestným prehlásením, ktoré starí rodičia obvinenej ani neodvolali a ani ho nezrušili, je dostatočne a bez pochýb preukázané bývanie obvinenej v prípade jej prepustenia z väzby. Čo sa týka úvah súdu k tzv. preventívnej väzbe obžalovanej, tak tu treba uviesť, že aj keď u nej ide de facto o abstinenciu od návykových látok v dôsledku jej vzatia do väzby, tak máme za to, že na túto abstinenciu nemožno poukazovať donekonečna ako na dôvod prečo ju neprepustiť z väzby. Viac ako rok jej abstinencie je už dostatočne dlhá doba na to, aby sa mohla pokúsiť vrátiť do riadneho života. Takéto argumenty súdu pre ďalšie trvanie jej väzby, vzhľadom na uplynutie 14 mesiacov od jej vzatia do väzby, sú už iba argumenty formálne a účelové, presne tak ako poukaz na údajnú neaktuálnosť čestného prehlásenia jej starých rodičov. Oproti poslednému rozhodnutiu súdu o väzbe obžalovanej zo dňa 16.03.2026 je jej prepustenie na slobodu dôvodné už len samotným plynutím času, keďže už len týmto sa dôvodnosť väzby oslabuje. Navyše v tomto konkrétnom prípade treba poukázať na to, že obžalovaná sa ku skutku priznala už aj na hlavnom pojednávaní, uznala vinu v zmysle podanej obžaloby a dokonca popísala páchanie trestnej činnosti aj spoluobžalovaných, čím značne napomohla objasneniu tejto trestnej činnosti. Aj na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná
je vo väzbe kvôli tomu, že ju súd nechce vylúčiť na samostatné konanie (načo už toho času nie je podľa názoru obhajoby rozumný dôvod), pretože spoluobžalovaný C. popiera spáchanie skutku, čím je týmto umelo predlžovaná jej väzba a čím neprimerane trpí už toho času touto nedôvodnou väzbou. Zo všetkých týchto dôvodov sme preto toho názoru, že dôvody väzby už u obžalovanej dané nie sú a ak je súd toho názoru, že dané sú, tak sa mal kvalifikovanejšie v rámci odôvodnenia vysporiadať s tým, prečo u obžalovanej väzbu nenahradil navrhnutými inštitútmi nahradenia väzby, a to aj s poukazom na obhajobou prezentované rozhodnutie nadriadeného súdu, ktorým za totožnú trestnú činnosť a v totožnej trestnej sadzbe inému obžalovanému, uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, čím chcú povedať, že nato budú apelovať aj v tomto trestnom konaní pri rozhodovaní o treste, kde v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, by táto teraz vykonávaná väzba stratila zmysel. Vzhľadom na uvedené preto nadriadenému súdu, Krajskému súdu v Prešove navrhla, aby uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 31.07.2026 pod sp. zn. 4T/17/2026, ktorým zamietol jej žiadosť o prepustene z väzby na slobodu, zrušil a túto s konštatovaním, že u nej už dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a, c/ Tr. poriadku už dané nie sú, prepustil na slobodu. V prípade, ak bude nadriadený súd, Krajský súd v Prešove toho názoru, že dôvody väzby (alebo aj čo i len jeden z nich) u obžalovanej sú dané, aby túto väzbu nahradil navrhovanými inštitútmi nahradenia väzby.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaných nie je dôvodná.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade sa krajský súd opiera o komplexné hodnotenie procesnou sudkyňou nateraz vykonaných dôkazov, ktoré sa v potrebnom rozsahu aj preniesli do odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia.
Rozsah doposiaľ vykonaného dokazovania dáva preto spoľahlivý podklad pre jeho hodnotenie procesným súdom po podaní obžaloby a prebiehajúce dokazovania na hlavnom pojednávaní z hľadiska dôvodnosti trestného stíhania obžalovanej, a to aj z pohľadu hodnotených dôvodov väzby v posudzovanom prípade (§ 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. poriadku).
Toto komplexné hodnotenie dôkazov procesnou sudkyňou si krajský súd osvojil a v celom rozsahu naň odkazuje a nepovažuje za potrebné z tohto hľadiska dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, preto opätovne (duplicitne) po obsahovej stránke reprodukovať a podrobne hodnotiť, a to už aj z toho dôvodu, že sťažnostné konanie spolu s konaním pred okresným súdom tvorí jeden celok, vzhľadom na totožný predmet konania. Aj z tohto dôvodu sa v ďalšom postupe krajský súd sústredil len na reakciu na sťažnostné námietky obžalovanej právne relevantné z pohľadu prejednávaného prípadu pre toto štádium dokazovania.
Aj naďalej platí, že z obsahu spisu je teda zistiteľné, ako súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne uviedol, že na obžalovaných 1/. A. B. pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, 2/ C. D. pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a 3/ E. C. pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného dňa, najneskôr však od mesiaca marec 2024 si A. B. a C. D. od viacerých doposiaľ nestotožnených osôb pôsobiacich na teritóriu východného Slovenska a inde, kde jednou z týchto osôb bol aj E. C. zo F., okres G. H. I., kupovali alebo iným spôsobom zadovažovali, resp. si dávali prepraviť od dodávateľa na miesta Prešovského kraja do svojej dispozície, v rôznych časových intervaloch, zakaždým rôzne presne nezistené množstvo omamných a psychotropných látok, najmenej však v nepatrnom množstve, a to predovšetkým sušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis), ktoré sú podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok obsahujúce účinnú látku
tetrahydrokanabinol (THC) a pervitín (metamfetamín), ktorý je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, ktoré prechovávali na rôznych doposiaľ nezistených miestach, sčasti za účelom pre vlastnú potrebu a konzumáciu a sčasti na účel dosiahnutia majetkového prospechu alebo za účelom ich ďalšej distribúcie konečným užívateľom ich za odplatu alebo na výmenu poskytovali iným odberateľom alebo ich sami za odplatu distribuovali presne nezistenému počtu, najmenej však trom konečným užívateľom na území Prešovského kraja, najmä v okresoch Humenné a Vranov nad Topľou, kde následne v mieste bydliska ich ďalej aj upravovali a dávkovali podľa požiadaviek záujemcov, následne A. B. rôznym osobám predával pervitín za cenu 10,- eur za jeden dielik alebo za cenu 80,- eur za jeden kubík, ako aj sušené vrcholcovité časti rastliny konope predával 1 gram za 10,- eur, príp. 10 gramov za 70,- eur, a to
J. K., ktorému predával pervitín zväčša v množstvách 1 až 2 dieliky za cenu 20,- až 30,- eur, kde tento od neho kupoval približne 1 alebo 2-krát za dva až tri týždne, pričom len v roku 2025 bolo takýchto nákupov asi 10 a v roku 2024 viac ako 10 takýchto nákupov, kde k nákupom dochádzalo predovšetkým na sídlisku vo Vranove nad Topľou, pri cintoríne v H. D., ako aj pri Tescu v D., A. L., ktorému poskytoval pervitín v období od novembra 2024 až do 09.06.2025 spravidla ako protislužbu za to, že menovaný vykonával jeho prepravu do Michaloviec a Humenného, ako aj inde, počas ktorej dochádzalo aj k nákupu a predaju pervitínu, naposledy dňa 09.06.2025, kedy predal vo vozidle používateľa A. L. pervitín osobe M. B., ktorý si od A. B. vypýtal 6 dielikov pervitínu, pričom ten mu dal iba tri dieliky, ďalší pervitín mal A. B. z Michaloviec v množstve asi 1-2 g, ktorý uložil do krabičky od cigariet LM modrej farby, ktorú odhodil pri jeho zadržaní policajtmi ktorí ju následne zaistili, pričom sa v nej nachádzala papierová skladačka s kryštalickou látkou s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 1,79 g (1 790 mg) s priemernou koncentráciou metamfetamínu 78,8 hmotnostných %, obsahujúcu 1 411 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré je pri bežnom spôsobe už užívania schopné ovplyvniť psychiku konzumenta, ako aj plastová striekačka s kryštalickou látkou s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0.61 g (610 mg) s priemernou koncentráciou metamfetamínu 78,1 hmotnostných %. obsahujúcu 476 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré je pri bežnom spôsobe užívania schopné ovplyvniť psychiku konzumenta, N. I., ktorej predal v dvoch prípadoch vo Vranove nad Topľou marihuanu, raz o hmotnosti 8-10 g za finančnú čiastku 50,- eur a raz v množstve 3 g za finančnú čiastku 20,- eur až 30.- eur, A. J., ktorému predal nezistené množstvo pervitínu za sumu 20,- eur alebo poskytol asi v šiestich prípadoch pervitín v období od marca 2024 až do 09.06.2025 spravidla ako protislužbu za to, že menovaný vykonával jeho prepravu alebo mu požičiaval finančné prostriedky J. O. v D., vo I. H. P. a na iných miestach predal asi v 5-tich prípadoch marihuanu v množstve 5 gramov za finančnú čiastku 50,- eur, z toho dňa 18.03.2025 marihuanu za finančnú čiastku 50,- eur, z toho dňa 12.04.2025 marihuanu v množstve 10 g za finančnú čiastku 70,- eur, z toho dňa 23.04.2025 zrejme marihuanu v nezistenom množstve za finančnú čiastku 150,- eur, z toho dňa 06.05.2025 marihuanu v množstve 10 g za finančnú čiastku 70,- eur, ako aj pár krát pervitín v nezistenom množstve za finančnú čiastku 20,- eur až 30,- eur, z toho dňa 11.04.2025 pervitín za finančnú čiastku 50,- eur, ďalej dňa 16.04.2025 2 (dva) gramy marihuany a dve dávky pervitínu v celkovej čiastke 40,- eur, J. A., ktorej predal v novembri a decembri 2024 asi v 10-tich prípadoch pervitín dva dieliky za finančnú čiastku 20,- eur, Q. B. v Humennom niekedy v januári a februári 2025 predal v dvoch prípadoch pervitín v množstve 0,3 až 0,5 gramu za finančnú čiastku 20,- eur, R. A., ktorému na rôznych miestach, z toho jedenkrát v H. D., okres I. H. P. a jedenkrát vo I. H. P., po dobu jedného roka - najmenej od marca 2024 až do jeho zadržania, t.j do 09.06.2025 počas pobytu R. A. v mieste trvalého bydliska mu najmenej 8-krát predal pervitín pri jednom nákupe približne dve dávky pervitínu za sumu 20,- eur, Q. S. v H. D., okres I. H. P. a vo Vranove nad Topľou od marca 2024 až do jeho zadržania, t.j. do 09.06.2025 počas pobytu Q. S. v mieste trvalého bydliska mu predával pervitín v sumách od 100,- eur až do 500,- eur, pričom za celé toto obdobie mu predal pervitín v celkom finančnom objeme približne 2 500,- eur, N. K. zadovážil bezodplatne asi v siedmych prípadoch pervitín v množstve jednej dávky v období od marca 2024 až do 09.06.2025 spravidla ako protislužbu za to, že menovaná vykonávala jeho prepravu, M. B. vo I. H. P. v presne nezistenom období od februára 2025 do júna 2025 predal asi v piatich prípadoch pervitín v množstve jednej dávky za finančnú čiastku 10,- eur, niekedy viac dávok aj za finančnú čiastku 20,- eur až 30,- eur, pričom ku konkrétnym nákupom došlo dňa 03.02.2025, kedy mu predal nezistené
množstvo pri pošte vo Vranove nad Topľou, dňa 23.02.2025, kedy mu zrejme v H. D., okres I. H. P. predal pervitín za finančnú čiastku 20,- eur a naposledy dňa 09.06.2025, kedy mu pri Bille pri vrátení požičaných finančných prostriedkov poskytol aj jednu dávku pervitínu, A. T. zadovážil na presne nezistených miestach bezodplatne pervitín najmenej v troch prípadoch v množstve jednorazovej dávky, pričom v jednom prípade to bolo dňa 06.04.2025 v čase okolo 20.55 hod. v Slovenskej Kajni, okres Vranov nad Topľou, kde spolu konzumovali pervitín aj s C. D., A. C. v H. D., okres I. H. P., v D. a vo Vranove nad Topľou od marca 2024 až do jeho zadržania, t.j. do 09.06.2025 počas pobytu A. C. v mieste trvalého bydliska v najmenej v 4 prípadoch predal pervitín v nezistených množstvách za finančnú čiastku po 50,- eur, B. D. v H. D., okres I. H. P. a vo Vranove nad Topľou, od marca 2024 až do jeho zadržania, t.j. do 09.06.2025 najmenej v 2 prípadoch predal pervitín vo finančných čiastkach po 20,- eur až 30,- eur, T. O. I. H. D., S. I. H. P. a vo Vranove nad Topľou od marca do apríla 2025 asi v piatich prípadoch predal pervitín v celkovej sume 50,- eur, R. O. v D., okres I. H. P. a vo Vranove nad Topľou od marca 2024 až do jeho zadržania, t.j. do 09.06.2025 asi v piatich prípadoch predal pervitín v množstve jednej alebo dvoch dávok v sumách 20,- eur až 30,- eur, pričom k jednému z takýchto predajov došlo dňa 16.01.2025, kedy mu A. B. pri Bille vo Vranove nad Topľou predal pervitín za finančnú čiastku 30,- eur, Q. U. zadovážil na presne nezistených miestach bezodplatne pervitín v nezistenom počte prípadov v množstve jednorazovej dávky, J. P. v D. a na iných miestach približne od marca 2024 do apríla 2025 asi v desiatich prípadoch predal pervitín v presne nezistených množstvách za finančnú čiastku 50,- eur, pričom k jednému z týchto predajov došlo dňa 13.04.2025, kedy od neho kúpil pervitín v nezistenom množstve a za nezistenú finančnú čiastku,
obžalovaná C. D. v období najmenej od začiatku roka 2025 až do svojho zadržania, t.j. do 10.06.2025 predala N. I. štyrikrát až päťkrát marihuanu v množstve asi 2 g a to vždy za sumu 20,- eur, ako aj asi v troch prípadoch pervitín za sumu 20,- eur za dva dieliky, A. J., ktorému najmenej v dvoch prípadoch predala pervitín a to dňa 25.01.2025 pervitín v množstve asi 0,1 g za finančnú čiastku 20,- eur a dňa 27.01.2025 mu predala pervitín v nezistenom množstve za finančnú čiastku 40,- eur, J. A., ktorej predala v januári alebo februári 2025 v jednom prípade pervitín v malom množstve za finančnú čiastku 20,- eur, Q. P. v Strážskom, okres Michalovce predala v období januára a februára 2025 asi v 4 až 5 prípadoch pervitín v množstve jeden „kubík“ za finančnú čiastku 60,- až 80,- eur, Q. S. vo I. H. P. a v Slovenskej Kajni, okres I. H. P. od marca 2024 až do jej zadržania, t.j. do 10.06.2025 počas pobytu Q. S. v mieste trvalého bydliska predala pervitín asi v 10-tich prípadoch v sumách od 100,- eur do 200,- eur, kde k jednotlivým predajom došlo aj dňa 02.04.2025, kedy predala v Slovenskej Kajni, okres Vranov nad Topľou Q. S. pervitín asi za 90,- eur až 200,- eur, M. B. vo Vranove nad Topľou v presne nezistenom období predala asi v piatich prípadoch pervitín v množstve jednej dávky za finančnú čiastku 10,- eur, A. T. zadovážila na presne nezistených miestach bezodplatne pervitín najmenej v troch prípadoch v množstve jednorazovej dávky,
obžalovaný E. C. v presne nezistenom období od marca 2024 do júna 2025 predal pervitín A. B. osobne v Žehre, okres Spišská Nová Ves, v Prešove alebo v okolí Spišského hradu alebo prostredníctvom tzv. mŕtvych schránok v okolí Spišského hradu približne 10-krát v rozmedzí od 10 gramov až 25 gramov, pričom 10 gramov bolo za cenu 500,- eur, kde aj dňa 06.04.2025 v popoludňajších hodinách predal A. B. 10 g pervitínu, ktorý nechal v tzv. mŕtvej schránke, pri koreni stromu, ktorý je jediný strom za budovou za parkoviskom v blízkosti Spišského hradu, ktorú mu ukázal E. C. prostredníctvom video hovoru dňa 06.04.2025,
pričom A. B. bol za taký čin právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.09.2020 sp. značky 13T/7/20 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 11.02.2021 sp. značky 8To/44/20 a uznaný za vinného zo zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) a z obzvlášť závažného zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) a za ktoré mu bol uložený
trest odňatia slobody nepodmienečne na 6 (šesť) rokov so zaradením pre jeho výkon do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom Prešov pod sp. značkou 31T/77/2023 zo dňa 01.12.2023 so skúšobnou dobou v trvaní 3 (tri) roky, za súčasného uloženia ochranného dohľadu v trvaní 2 (dva) roky a ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, neskôr zmeneného na formu ambulantnú, a E. C. bol za taký čin právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.07.2014 sp. značky 3T/107/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2014 a uznaný za vinného zo zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) a následne rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.02.2017 sp. značky 2T/51/16 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 19.10.2017 sp. značky 6To/30/17 bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom Prešov pod sp. značkou 31PP/9/2024 zo dňa 05.03.2024 so skúšobnou dobou v trvaní 4 (štyri) roky, za súčasného uloženia ochranného dohľadu v trvaní 2 (dva) roky a ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.
Trestné stíhanie je voči obžalovanej 2/ C. D. vedené väzobne, na základe uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 4Tp/16/2025 zo dňa 12. 06. 2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.07.2025, sp. zn. 1Tpo/15/2025 bola obžalovaná podľa § 71 ods. 1 pís. a), písm. c) Tr. poriadku vzatá do väzby, ktorá začala plynúť dňom 10. 06. 2025 o 14.20 hod.
Taktiež uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné zo dňa 13. 10. 2025, sp. zn. 4Tp/16/2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. 11. 2025, sp. zn. 1Tpo/15/2025 podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku zamietla žiadosť obžalovanej: C. D. o prepustenie z väzby na slobodu, ďalej podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku písomný sľub ako náhradu za väzbu obvinenej C. D. neprijala a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku nenahradila väzbu obvinenej C. D. dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Následne uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 4Tp/16/2025 zo dňa 08. 12. 2025 bola obžalovanej podľa § 76 ods. 3 Tr. poriadku predĺžená lehota väzby v prípravnom konaní, do 10. apríla 2026.
Napokon v ostatnom prípade po podaní už uvádzanej obžaloby okresný súd uznesením zo dňa 16. 03. 2026, sp. zn. 4T/17/2026 podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku v spojení § 72 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku obžalovanú: C. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom G. X. XXXX XX/XX, I. H. P., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. poriadku, ponechal vo väzbe. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku písomný sľub ako náhradu za väzbu obžalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom G. X. XXXX XX/XX, I. H. P., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nenahradil väzbu obžalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom G. X. XXXX XX/XX, I. H. P., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice, dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti predmetnému uznesenia žiadna z procesných strán nepodala sťažnosť, všetci sa vzdali práva podať sťažnosť, uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 03. 2026.
Rovnako správne okresný súd sumarizuje svoj postup po podaní obžaloby ak uvádza, že nariadil termín HP na deň 15. 04. 2026 o 09.15 hod, ktorý bol na žiadosť obhajcu spoluobžalovaného E. C. - B. P. P. zrušený. Nový termín súd nariadil na deň 13. 05. 2026, ktorý bol opätovne zrušený z dôvodu vypovedania plnej moci obhajcom obžalovanému. Opatrením zo dňa 11. 05. 2026, č.k. 4T/17/2016-3371 z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. d) TP obžalovanému E. C. ustanovená obhajkyňa B. V. N. C. W., ktorá požiadala o odročenie hlavného pojednávania v súlade s § 247 TP. Súd opätovne hlavné pojednávanie odročil a nariadil nový termín hlavného pojednávania na deň 17. 06. 2026, pričom na tomto hlavnom pojednávaní obžalovaný E. C. súdu oznámil, že nakoľko medzi ním a obhajkyňou nevznikla dôvera, zvolil si nového obhajcu, ktorý požiadal o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu na dnešné hlavné pojednávanie. Ďalej dňa 02. 07. 2026 sa konalo
prvé hlavné pojednávanie, na ktorom súd začal s výsluchom obžalovaných. Na tomto pojednávaní obhajca obžalovanej C. D. požiadal, aby súd v zmysle § 21 ods. 1 TP vylúčil obž. C. D. na samostatné konanie, nakoľko obžalovaná je vo väzbe viac ako rok, de facto z dôvodu neuznania viny obž. E. C. a yykonávania dokazovania iba vo vzťahu k jeho trestnej činnosti. Väzba u obž. C. D. pokračuje, preto aj z dôvodu ústavnej požiadavky primeranosti jej väzby, ju navrhol vylúčiť na samostatné konanie, kde by už mohol byť uložený trest, ktorý by mohla začať vykonávať. Okresná súd vecne správne rozhodol a uviedol, že podanému návrhu nevyhovel a podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku konanie proti obž. C. D. nevylúčil zo spoločného konania. Súd mal za to, že absentujú na urýchlenie konania a iné dôležité dôvody nevzhliadol.
Opierajúc sa o doposiaľ uvedené a o procesnému predpisu zodpovedajúci postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu sťažnosťou napadnutého uznesenia, keďže obžalovaná bola v súlade s ust. § 72 ods. 3 Tr. poriadku pred rozhodnutím súdu o ďalšom trvaní dôvodov väzby (na podklade žiadosti o prepustenie z väzby) v rámci prebiehajúceho dokazovania na hlavnom pojednávaní riadne vypočutá za prítomnosti jej obhajcu, kde mala možnosť sa vyjadriť k existencii dôvodov väzby a dôkazom o nich - krajsky súd konštatuje, že v posudzovanej veci boli splnené formálne podmienky pre väzobné stíhanie obžalovanej, preto pristúpil k preskúmaniu naplnenia existencie súčasne zákonom požadovaných materiálnych predpokladov väzby u obžalovanej. Ich podmienky (predpoklady) sú upravené v ust. § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. poriadku, podľa ktorého môže byť obvinený vzatý do väzby (prípadne vo väzbe ponechaný) len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest alebo, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že sťažnostný prieskum v posudzovanom prípade bol zásadne ovplyvnený rozsahom a dôkaznou kvalitou - sumy dôkazov ktorá bola vyprodukovaná do podania obžaloby a následne vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní vykonanom v dňoch 02.07 a 31.07.2026 (resp. výsluch k žiadosti obžalovanej o prepustenie z väzby) do rozhodnutia o žiadosti obžalovanej na prepustenie z väzby dňa 31.07.2026, v posudzovanom prípade, z pohľadu hodnotenia predovšetkým tzv. dvojitého materiálneho predpokladu vzatia do väzby pôvodne obvinenej, teraz obžalovanej - a rovnako tak aj ponechania vo výkone väzby - a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby a či sa podozrenia zo spáchania stíhanej trestnej činnosti voči teraz už obžalovanej ďalším vykonaným dokazovaním od ostatného rozhodovania o väzbe, skôr prehlbujú ako oslabujú, skúmajúc pritom aktuálne podmienky väzby, z pohľadu doterajšieho postupu procesného súdu v posudzovanom trestnom konaní, v kontexte sťažnostnej argumentácie obžalovanej a oponentnej argumentácie prokurátora.
V prejednávanej veci, aj podľa názoru krajského súdu, doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, bol spáchaný, má znaky stíhaných trestných činov a sú tu dôvody pre podozrenie, že ho okrem iného spáchala aj väzobne stíhaná obžalovaná 2/ C. D., čo možno oprieť okrem samotného priznania obžalovanej aj o výpovede svedkov N. I., J. K., A. L., A. J., J. O., J. A., Q. P., Q. B., R. A., Q. S., N. K., M. B., A. T., A. C., B. D., T. O. - T., R. O., J. P., a rovnako aj vecnými dôkazmi, ktoré boli u obžalovanej C. D. zaistené pri osobnej prehliadke, ako aj o všetky dôkazy tak boli vyčerpávajúcim spôsobom procesnou sudkyňou sumarizované na str. 10-12 odôvodnenia nadnutého uznesenia.
Opierajúc sa teda o uvedenú sumarizáciu zabezpečených dôkazov (okresným súdom) krajský súd konštatuje, že vo veci konajúci sudca sa v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia vysporiadal s ich hodnotením z hľadiska nateraz ustáleného skutkového stavu. Opierajúc sa potom o ostatne uvádzané skutočnosti v kontexte už skôr uvádzaných a hodnotených zistení v predchádzajúcich štádiách vyšetrovania v posudzovanom prípade krajský súd dospel k záveru o pretrvávaní dôvodnosti podozrenia obžalovanej zo spáchania stíhaných skutkov v intenzite zodpovedajúcej danému štádiu konania v rámci prebiehajúceho dokazovania na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby. Preto v zhode so závermi
uvedenými v dôvodoch napadnutého uznesenia aj krajský súd dospel k zisteniu, že v posudzovanom prípade je aj naďalej splnený prvý materiálny predpoklad pre rozhodnutie o väzbe spočívajúci aj naďalej v dôvodnosti trestného stíhania obžalovanej 2/ C. D., čo napokon obžalovaná ani nenamietala.
V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, či nevine obvineného (obžalovaného), ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Z toho zároveň vyplýva, že v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie je totiž vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré nasleduje potom, čo bolo pred súdom v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie.
Následne sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil aj s komplexnou a vyčerpávajúcou argumentáciou procesnej sudkyne prezentovanou v obsahu odôvodnenia posudzovaného uznesenia o existencii dôvodov ako tzv. útekovej väzby ako aj tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. v prípade obžalovanej 2/ C. D..
Opäť je teda potrebné poukázať na znenie ust. § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. poriadku, podľa ktorého obvinený (v tomto prípade obžalovaný) môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest alebo, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
Vyčerpávajúco a aktuálne, aj vo vzťahu k sťažnostným námietkam obžalovanej, argumentuje procesná sudkyňa pre trvanie dôvodov útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku u obžalovanej, pokiaľ uvádza, že obžalovaná doposiaľ nemá stále bývanie. Tu vecne správne reaguje tak, že čestné prehlásenie, na ktoré v záverečnom návrhu poukazoval obhajca obžalovanej, bolo súdu predložené ešte v júni 2025 (správne ešte 12.10.2025) pri rozhodovaní o väzbe. No predovšetkým platí, že v súčasnej dobe súd nedisponuje iným čestným prehlásením. Čestné prehlásenie, ktorým starí rodičia prehlásili, že v prípade prepustenia obžalovanej na slobodu jej poskytnú u nich doma ubytovanie a zároveň na ňu dohliadnu, súd nepovažoval za dostatočný, najmä s poukazom, že nevystihuje aktuálnu situáciu a vzťah medzi obžalovanou a jej starými rodičmi. Títo pred vzatím obžalovanej do väzby neboli schopní pôsobiť na správanie obžalovanej. Obžalovaná s nimi nežila v spoločnej domácnosti, naopak v priebehu roka žila na viacerých adresách v rôznych mestách, a to aj napriek tomu, že v tom čase s nimi žil v spoločnej domácnosti starší syn obžalovanej. Súd opätovne poukazuje aj na doterajší spôsob života obžalovanej pred vzatím do väzby, keď v priebehu roka 2025 žila na viacerých adresách, resp. prespávala na rôznych miestach, hoci u starých rodičov žil aj jeden z jej synov. Rovnako podporu rodiny vo všetkých smeroch súd nemal žiadnym spôsobom za preukázaný, tak ako nemal preukázanú potencionálnu prácu obžalovanej konkrétnou pracovnou ponukou.
Nič na aktuálnosti nestratila už skôr uvádzaná argumentácia procesnej sudkyne okresného súdu pri hodnotení uvádzanej dôkaznej situácie a okrem iného aj osoby obžalovanej v kontexte sledovaného dôvodu tzv. preventívnej väzby (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku) v aktuálne posudzovanom štádiu trestného konania ak uviedla, že obavu z pokračovania v trestnej činnosti odôvodňuje povaha trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaná, ako aj skutočnosť, že samotná obžalovaná podľa vlastného vyjadrenia je dlhodobou užívateľkou drog (od jej 15 rokov), pričom po období tehotenstva, kedy drogy neužívala, sa od 09/2024 vrátila k užívaniu drog, pričom drogy užívala až do doby zadržania, keďže aj v deň zadržania mala podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia z krvi pozitívny výsledok na amfetamín, metamfetamín, extázu a z moču na amfetamín a metamfetamín, a tiež skutočnosť, že ku skutku malo dochádzať po dlhší čas a na viacerých osobách. Rovnako dôvodom pre pokračovanie v trestnej činnosti môže byť motivované aj finančným ziskom, nakoľko v súčasnej dobe má nedostatok financií, tvrdenia o potencionálnej práci, ktorú jej pomáha nájsť matka obžalovanej, súd nemal žiadnym spôsobom za preukázané, podložené, naopak má dlhy a nemá ani stálu prácu. Skutočnosť, že 14 mesiacov
abstinuje, ešte samo o sebe neznamená, že vydrží abstinovať aj po prepustení na slobodu, nakoľko sa stále jedná o vynútenú abstinenciu, nie dobrovoľnú vlastným rozhodnutím, najmä ak predchádzajúce protitoxikomanické liečenie, pobyt v resocializačnom zariadení a predovšetkým prostredie, v ktorom sa pohybovala pred zadržaním, môžu byť silným lákadlom a impulzom pre pokračovanie v trestne činnosti. Rovnako dôvodom pre pokračovanie v trestnej činnosti môže byť motivované aj finančným ziskom, nakoľko v súčasnej dobe má nedostatok financií, dlhy. Zo znaleckého posudku A. U. L. vyplynulo, že u obžalovanej sa jedná o osobu závislú na viacerých psychoaktívnych látkach (pervitín, marihuana). Prognóza ďalšieho vývoja jej osobnosti je podľa tejto znalkyne závislá od jej liečby a spolupráce pri nej. Za tohto stavu dôvody väzby nielen naďalej trvajú, ale vykonaným dokazovaním, najmä znaleckými posudkami, výpoveďami ďalších svedkov, ako aj z výpisu z účtu Q. E. C. IBAN C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX sa ešte posilnili. Správne potom uzatvára, že časový odstup od ostatného rozhodnutia o väzbe zo dňa 16. 03. 2026 nesignalizuje potenciál zásadnej zmeny dôvodov útekovej a preventívnej väzby. Preto súd aj v tomto štádiu konania vzhliadol u obžalovanej C. D. dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. poriadku.
Z týchto skutočností teda nepochybne naďalej plynie dôvodná obava, že pokiaľ by obžalovanej nebolo zabránené v páchaní, či už totožnej alebo obdobnej protiprávnej činnosti ako v tejto aktuálne prejednávanej trestnej veci, jej ďalším zotrvaním vo väzbe, táto by sa naďalej mohla dopúšťať totožnej, či obdobnej trestnej činnosti, ako sa jej aktuálne kladie za vinu.
Preto aj naďalej platí, že tieto konkrétne skutočnosti v spojení s povahou trestnej činnosti, zo spáchania ktorej je nateraz dôvodne podozrivá aj obžalovaná a okolnosti, za ktorých sa jej mala dopustiť a vzhľadom na jej osobu, v súhrne vyvolávajú reálnu obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by mohlo v trestnej činnosti pokračovať tak, ako to predpokladá ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.
V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že reálnosť obavy, že by obžalovaná mohla pokračovať v páchaní trestnej činnosti, nie je možné interpretovať - len z pohľadu, či existuje reálna obava, aby mohla pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorá sa jej nateraz kladie za vinu – veď predsa k skutku sa už priznala, viac ako 14 mesiacov abstinuje a má všetku podporu blízkej rodiny.
Časť znenia ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku - ...bude pokračovať v trestnej činnosti... - je totižto potrebné vykladať tak, že pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu, ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy, okrem trestnej činnosti, ktorá sa obžalovanému kladie za vinu.
Aj keď v posudzovanom prípade primárne je povinnosťou súdu skúmať obavu z naplnenia hodnoteného dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z pohľadu stíhanej trestnej činnosti, no rovnako je potrebné opäť zvýrazniť, že obžalovaná sa sama priznala, že je aktívnou užívateľkou omamných a psychotropných látok už od 15 rokov, pričom po období tehotenstva, kedy drogy neužívala, sa od 09/2024 vrátila k užívaniu drog, pričom drogy užívala až do doby zadržania, keďže aj v deň zadržania mala podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia z krvi pozitívny výsledok na amfetamín, metamfetamín, extázu a z moču na amfetamín a metamfetamín, a tiež skutočnosť, že ku skutku malo dochádzať po dlhší čas a na viacerých osobách, čo jednoznačne svedčí o tom, že intenzita závažnosti jej konania, ako už bolo hodnotené aj procesnou sudkyňou okresného súdu, má zjavne rôznorodú, no najmä kolísavú tendenciu z hľadiska závažnosti jej konania, kde sa motivácia obžalovanej pri hodnotení jej protiprávnej činnosti spája nielen so zištným a teda materiálnym dôvodom, ktorým je zabezpečenie si prostriedkov pre základné životné potreby, keďže je podozrivá, že konala tak aj za účelom zisku, ale aj nekontrolovateľné požívanie týchto zakázaných a návykových látok, kde tieto vo všeobecnosti vedú k odstráneniu zábran u páchateľov trestnej činnosti pre dodržiavanie základných spoločenských pravidiel a všeobecne záväzných právnych predpisov - zákonov, čo na základe uvedeného aj v posudzovanom prípade sa nateraz javí tak, že obžalovaná je náchylná v tomto stave tieto pravidlá porušovať, ale dokonca sa dopúšťa aj skupinovej trestnej činnosti.
V kontexte uvedeného opierajúc sa aj o rozhodovaciu činnosť súdov príkladmo (NS SR sp. zn. 4Tost /41/2018) krajský súd zvýrazňuje, že opakovaním trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný, sa rozumie nielen opakovanie rovnakého trestného činu, ale aj druhovo rovnakej trestnej činnosti. Tá sa vyznačuje určitým charakteristickým spoločným rysom, ktorým môže byť spoločná pohnútka (zištnosť, sexuálny, rasový motív a pod.) alebo rovnaký spôsob konania (násilie voči osobám). Určujúcim znakom
trestnej činnosti rovnakej povahy bude tzv. druhový a skupinový objekt trestného činu. Nebezpečenstvo opakovania trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, musí byť aktuálne, obvinený musí byť schopný aj naďalej takú trestnú činnosť páchať, kde v posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu tieto kritéria nebezpečenstva opakovania trestnej činnosti zo strany obžalovaných, najmä po požití omamných a psychotropných látok, naplnené sú.
Ďalej podľa § 80 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ alebo ods. 3 písm. b/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 80 ods. 1 Tr. poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.
Podľa § 82 ods. 1 Tr. poriadku, ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä a) zákaz vycestovania do zahraničia,
b) zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,
c) zákaz návštev určených miest,
d) povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,
e) zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,
f) povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,
g) zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vodičského preukazu,
h) zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
i) povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely zabezpečenia nároku poškodeného na náhradu škody,
j) zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo
k) zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.
Podľa § 82 ods. 2 Tr. poriadku, povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd. Rovnako sa postupuje vo vzťahu k udeleniu výnimky z uložených primeraných povinností alebo obmedzení na nevyhnutný čas, ak bola nariadená kontrola technickými prostriedkami.
Podľa § 82 ods. 3 Tr. poriadku, plnenie a kontrolu uložených povinností alebo obmedzení vykonáva súdom určený probačný a mediačný úradník.
Podľa § 82 ods. 4 Tr. poriadku, obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa odseku 1, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel aj krajský súd k presvedčeniu, že väzobné stíhanie obžalovanej je aj v tomto štádiu konania opodstatnené, keďže jeho účel (ďalšom páchaní protiprávneho konania), nemožno dosiahnuť navrhovanými väzobnými náhradami (§ 80 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku) ako inými, do základných práv a slobôd sťažovateľov menej zasahujúcimi obmedzeniami (§ 2 ods. 2, § 80 ods. 2, ods. 3 Tr. poriadku) tak, ako to správne uzavrel aj procesný súd, u obžalovanej, čo bol aj dôvod, prečo krajský súd opätovne o tomto návrhu obžalovanej (prednesenom v sťažnosti) nerozhodoval.
Komplexne opísané skutočnosti spájané s osobou obžalovanej a plynúce aj so záverov znaleckého skúmania z odboru psychológie, ale aj odvetvia psychiatrie len dopĺňajú konkrétne skutočnosti, ktoré spolu z hore opísaným rozsahom a závažnosťou jej konania jej kladeného za vinu len umocňujú vecne správny záver procesnej sudkyne o nesplnení podmienok ani v tomto štádiu konania po vykonaní rozhodujúceho množstva dôkazov na hlavnom pojednávaní na možné nahradenie existujúcich dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ponúkanými procesnými inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. b/, c/ u všetkých obžalovaných.
Tieto prostriedky náhrady väzby, no najmä obžalovanou zvýraznená napríklad aj povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ktorých použitie podmieňuje pred tým uloženie obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 1 Tr. poriadku, pokiaľ by bol obvinený prepustený na slobodu a väzba bola nahradená niektorým z procesných inštitútov podľa § § 80, 81 Tr. poriadku, nie sú v tomto štádiu dokazovania spôsobilé zásadným spôsobom oslabiť obavu z naplnenia sledovaného dôvodu väzby – ktorým je pokračovanie v páchaní protiprávneho konania obžalovanými.
V prvom rade hodnotená tzv. drogová minulosť u obžalovanej už vopred vylučuje možnosť prijatia písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku ponúknutého obžalovanými ako náhradu väzby, keďže osoba obžalovanej – bez absolvovania reálneho liečenia, resp. započatia liečenia - nespĺňajú základné kritéria dôveryhodne osoby, ktoré by mala len raz v tomto prípade nedopatrením vybočiť inak z riadneho spôsobu života.
Aj naďalej nič na aktuálnosti nestratil záver, ako už krajský súd skôr posudzoval už uvádzané skutočnosti aj v kontexte už hodnotených skutočností, totižto prostredníctvom obžalovanými navrhnutými obmedzeniami, resp. povinnosťami, ktoré by mali príkladmo monitorovať ich pohyb, či zákaz vzďaľovať sa z miesta bydliska, resp. dokonca zabrániť v stretávaní sa príkladmo ďalšími závadovými osobami, nie je možné v kontexte povahy stíhanej trestnej činnosti a spôsobu ich spáchania, z ktorého je nateraz dôvodne podozrivá, no najmä bez miesta stáleho bydliska - totižto vylúčiť kontakt obžalovanej aj s inými osobami v súkromí za tzv. „zavretými dverami“, kde dosah dozoru mediačného
a probačného úradníka je zjavne nevykonateľný (nepredpokladá 24 hodinovú osobnú kontrolu), a to aj vrátane kontroly uložených povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1 Tr. poriadku prostredníctvom technických prostriedkov, čo v kontexte doposiaľ uvedeného stále vyvoláva zásadnú obavu z naplnenia sledovaného dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku do takej miery, že ho nateraz pri tejto dôkaznej situácii nahradiť ponúkanými procesnými inštitútmi možné nie je.
Rovnako tak krajský súd ako súd sťažnostný nezistil v postupe procesnej sudkyne vykonávajúcej dokazovania na hlavnom pojednávaní bezdôvodné prieťahy, jej postup bol a je plynulý aj z hľadiska počtu obžalovaných, spôsobu spáchania skutku a okolností, za ktorých sa ho dopustili a spôsobu obhajobnej obrany, inak povedané postup okresného súdu po podaní obžaloby zodpovedá procesnému predpisu – trestná vec bola a je vybavovaná - prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6 Tr. poriadku)
K námietke obžalovanej o ne/aktuálnosti čestného prehlásenia starých rodičov o možnosti jej okamžitého ubytovania v ich spoločnej domácnosti platí vo všeobecnosti hodnotenie procesnej sudkyne v odôvodnení napadnutého uznesenia (ktoré si v celosti osvojil aj sťažnostný súd) k aktuálnej situácii (daného stavu) rodinného a sociálneho zázemia obžalovanej opierajúce sa o vecne správny záver okresného súdu o nateraz aktuálnej (v čase rozhodovania súdu a to na oboch stupňoch) neexistencii skutočne aj reálne predložených dôkazov, ktoré by mali verbálne tvrdenia obžalovanej osvedčovať (v rámci jej výsluchu, či vyjadrenia prostredníctvom obhajcu aj k žiadosti o prepustenie z väzby) o jej terajšom (znovu vytvorenom) vzťahu s najbližšou rodinou a možnostiach okamžitého ubytovania a pracovného zaradenia, finančnej výpomoci aj na podklade osobných, resp. telefonických kontaktov s najbližšími.
V prvom rade nepostačí v kontexte argumentácie obsiahnutej v žiadosti obžalovanej o prepustenie z väzby, bez predloženia aj reálne vykonateľných dôkazov, ako na to správne upozornila aj procesná sudkyňa, pre rozhodovanie súdu v tomto štádiu dokazovania pri nepochybnej existencii ďalšej (pretrvávajúcej) dôvodnej obavy z naplnenia sledovaného dôvodu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, z pohľadu možného nahradenia dôvodu väzby navrhnutými procesnými inštitútmi, len verbálne (slovné) vyjadrenia obžalovanej pri výsluchu o intenzívnom telefonickom kontakte s matkou, či dokonca osobnom stretnutí s otcom, o ďalších plánoch a predsavzatiach v prípade prepustenia na slobodu, o „pozliepaní„ najbližšej rodiny, vytvorenia spoločnej domácnosti pre jej maloletých synov, o možnosti okamžitého ubytovania u starých rodičov (ich 10 mesiacov starého prísľubu, bez osvedčenia jeho aktuálnosti), či finančného krytia a pod.
V posudzovanom prípade totižto vecne správne okresný súd pri hodnotení ponúknutých procesných inštitútov ako náhradu väzby obžalovanej predovšetkým v súlade ust. § 80 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku vyhodnotil ako nedostatočné s ohľadom na osobu obžalovanej (závery znaleckých posudkov jednak z odboru psychológie, ale predovšetkým z odvetvia psychiatrie), no najmä povahu prejednávaného prípadu, nateraz preukázanú mieru zavinenia a charakteru stíhanej trestnej činnosti a jej závažnosti tak, ako je opísaná v skutkovej vete obžalobného návrhu, totižto v rozumnej miere pravdepodobností reálne existuje odôvodnená obava, že by po prepustení na slobodu mohla obžalovaná jednoducho povedané – v prípade neúspešného naplnenia ňou plánovaných cieľov - opätovne tzv. podľahnúť užívaniu návykových a psychotropných látok, či dokonca opätovne začať páchať stíhanú trestnú činnosť.
Za danej situácie preto neobstoja námietky obhajoby obžalovanej o bezdôvodnom akoby „opakovaní“, resp. k opakovaným odkazom súdu na jej (znaleckým skúmaním ustálenú) závislosť na užívaní psychotropných látok, resp. opakované nútenú abstinenciu, keďže už len samotným plynutím času (cca už viac ako 14 mesiacov od obmedzenia osobnej slobody), týmto sa dôvodnosť väzby oslabuje.
V tejto súvislosti je totižto namieste zvýrazniť, že bez predloženia reálnych dôkazov o pripravenosti najbližších pomôcť obžalovanej, o ktorej len obžalovaná tzv. hovorí, bez reálne predložených dôkazov spolu s ich návrhmi ako dôveryhodných osôb zaručujúcich sa za jej ďalšie správanie spojenými s konkrétnymi propozíciami ako vplývať na jej ďalšie správanie, a v prvom rade za súčasnej odbornej psychologickej, či lekárskej pomoci (v podobe nie len verbálneho prísľubu, ale aj príkladmo konkrétnych liečebných konzultácii v psychiatrickej ambulancii so zameraním na „drogovú závislosť“), je na teraz v rozumnej miere pravdepodobnosti predpokladaná možnosť zlyhania obžalovanej reálna a s tým spojená možnosť opätovného páchania takto závažnej trestnej činnosti, v rámci čoho by napokon mohli na to doplatiť, opäť jej najbližší, medzi ktorých je potrebné predovšetkým považovať jej maloleté deti.
V tejto súvislosti je potrebné totižto oproti obhajobnej argumentácii obžalovanej namietať, že stav tzv. “nútenej“ abstinencie je v odbornej lekárskej praxi pravidelne používaný pojem, ktorý sa spája s diagnostickým stavom abstinencie osoby závislej od užívania návykových, či psychotropných látok, ktorá pri pravidelnom režime dňa vo výkone väzby, či trestu odňatia slobody „nútene a nie dobrovoľne“ abstinuje a bez riadnej odbornej liečby, ktorej úspešnosť posudzuje lekár – psychiater špecializujúci sa na takého ochorenia, nie je možné učiniť záver o kontrolovanej a vedomej absencii osoby závislej, ktorá sa spravidla spája so stavom, kedy je pacient opakovane pod dohľadom odborne spôsobilých špecialistov vystavovaný a konfrontovaný aj s prípadnou možnosťou užitia týchto závislosť spôsobujúcich látok a s následkami s tým spojenými pre pacienta, no aj napriek tomu vedome a cielene liečená osoba aj naďalej abstinuje.
V kontexte uvedeného v posudzovanom prípade však súd nateraz nemá, okrem už konštatovanej neexistencii konkrétnej aktuálnej záruky zo strany najbližšej rodiny, súčasne ani žiadnu odbornú záruku – príkladmo aj o konkrétnom bezodkladnom nastúpení na dobrovoľnú minimálne ambulantnú protitoxikomanickú liečbu - o ktorú by mohol opierať záver o rozumnom predpoklade, že obžalovaná je spôsobila po prepustení z výkonu väzby vedome a dobrovoľne aj naďalej abstinovať aj s pomocou najbližších, čo by bol jeden z prvých predpokladov, o ktoré by bolo možné opierať možné úvahy o jej prepustení z výkonu väzby v rámci prebiehajúceho trestného stíhania v konaní pred súdom.
Napokon k tvrdeniu obhajoby, že oproti poslednému rozhodovaniu o väzbe obžalovanej sa tiež významne zmenil jej postoj aj k trestnej činnosti spoluobžalovaného C., proti ktorému už na hlavnom pojednávaní vypovedala, čo je tiež z dôvodov podporujúcich už ďalšie „nepredlžovanie“ väzobného stíhania obžalovanej, si krajský súd v celosti nemohol osvojiť, je potrebné totižto uviesť, ako to vyplýva z obsahu spisu, že obžalovaná v procese prebiehajúceho dokazovania, najsamprv odmietla vypovedať v celom rozsahu (a to opakovane v dňoch 10.6., 11.6. a 12.6.2025), následne až dňa 04. 11. 2025 priznala tú časť protiprávneho konania, ktoré sa týkalo len jej konania – vo vzťahu k ďalším osobám, ktoré mali byť tzv. konzumentmi (jej zákazníkmi) totižto pôvodne odmietla vypovedať, no najmä odmietla vypovedať (čo je tiež významné z hľadiska jej celkového postoja k stíhanej trestnej činnosti) k osobám spolupodieľajúcim sa na tzv. drogovej trestnej činnosti, kde k obžalovanému E. C. vypovedala až na hlavnom pojednávaní.
Inak povedané opierajúc sa výpovede obžalovanej C. D. k prejednávanému prípadu, jej vyjadrenia k veci nemajú charakter spontánnej výpovede od začiatku trestného stíhania, kde by sa v celom rozsahu priznala nie len k svojej trestnej činnosti, ale bez doplňujúcich otázok OČTK by vypovedala aj k trestnej činnosti iných osôb, čo nateraz nie je možné hodnotiť inak (aj napriek aktuálnemu procesnému štádiu, kde vyhlásila vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), ako postoj obžalovanej, prispôsobujúci sa k výsledkom vykonaného dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní, kde obžalovaná sama po oboznámení sa s jeho obsahom osvedčuje skutočnosti, ktoré boli už vykonaným dokovaním – nie sama, z vlastnej vôle spontánne, ešte predtým – už len osvedčuje skutočnosti OČTK známe, z iných už vykonaných dôkazov.
Aj v kontexte doposiaľ uvedeného krajský súd preto považuje za predčasné úvahy obhajoby obžalovanej k možnému ukladaniu trestu odňatia slobody za žalovanú trestnú činnosť súdom obžalovanej (aj s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovanou) nespojeného s jeho výkonom tzv. trestu podmienečnému, stotožňujúc sa plne z argumentáciou procesnej sudkyne k nateraz existujúcej rovnováhe v rámci proporcionality väzby obžalovanej pri porovnaní závažnosti stíhanej trestnej činnosti (§ 173 ods. 3 Tr. zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody v ustanovenej trestnej sadzbe od 7 do 15 rokov), možnej celkovej doby väzby 36 mesiacov pre daný prípad sa ani krajskému súdu v tomto štádiu konania nejaví celková doby väzby obžalovanej za neprimeranú.
Účelom trestného konania je nielen náležité zistenie trestného činu a spravodlivé potrestanie páchateľa podľa zákona v zmysle § 1 Tr. poriadku (generálne vyjadrený účel zákona z hľadiska rozhodnutia vo veci samej), ale aj zamedzenie okolnostiam, na odvrátenie ktorých je zamerané ustanovenie § 71 Tr. poriadku o dôvodoch väzby. Ochrana práv fyzických a právnických osôb presahuje najmä pri tzv. preventívnej väzbe (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku) rámec stíhania obžalovaného na slobode za skutok, ktorý je predmetom dotknutého konania.
Tento záver však nebráni do budúcna úvahám, po doplnení dokazovania v predmetne veci – v intenciách naznačených krajským súdom - a s prihliadnutím na jeho výsledky a predpokladaný návrh obžalovanej, aby okresný súd zvážil, či v danom prípade existuje aj naďalej dôvod pre väzobné stíhanie obžalovanej, či neexistujú inštitúty, ktorými by bolo možné obmedzenie jej osobnej slobody, teda dôvody väzby nahradiť tak, ako to predpokladá aj procesný predpis v ustanovení § 80 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku s použitím kontroly technickými prostriedkami nad plnením a kontrolou uložených povinností alebo obmedzení v súlade s ustanovením § 82 ods. 1, ods. 4 Tr. poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd, nezistiac žiadne dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť obžalovanej 2/ C. D. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.