Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-86-2025.pdf
PDF · 139 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/86/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej, v spore žalobkyne A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, E., zastúpenej JUDr. Andrejom Hudcovicom, advokátom so sídlom Legionárska 2, Trenčín, IČO: 42 150 574, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. X, D., a 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. X, D., obom zastúpeným CANIS DEI, s. r. o., so sídlom Partizánska 52/826, Trenčín, IČO: 36 861 693, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 21C/18/2021-247 zo dňa 16. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až V. p o t v r d z u j e a výrok VI. m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. D., a to k parcelám registra "C" č. XXXX o výmere 456 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 515 m2, záhrady a k stavbe, rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX, zrušil (výrok I.), nehnuteľnosti, parcely registra "C" č. XXXX o výmere 456 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX, zapísané na LV č. XXX, k. ú. D., prikázal do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 (výrok II.), nehnuteľnosť, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere 257 m2, vytvorenú Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XXXX dňa 13.05.2025 spoločnosťou GSK Trenčín, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Gen. M. R. Štefánika 42, ktorý je súčasťou rozsudku a ktorý bol úradne overený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 21.05.2025 pod č. 668/25, prikázal do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 (výrok III.), nehnuteľnosť, parcela registra "C" č. XXXX/X o výmere 258 m2, vytvorenú Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX- XXXX dňa 13.05.2025 spoločnosťou GSK Trenčín, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Gen. M. R. Štefánika 42, ktorý je súčasťou rozsudku a ktorý bol úradne overený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 21.05.2025 pod č. 668/25, prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ v podiele 1/1 (výrok IV.), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ sumu 5.952,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.) a žalobkyni priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.). Právne vec posúdil podľa § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 1, § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zhrnul, že pôvodne sa žalobkyňa voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
k. ú. D., a to k parcelám registra "C" č. XXXX o výmere 456 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 515 m2, záhrady a k stavbe rodinného domu súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXXX, a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 3/4 a pôvodne žalovaného 3/ v podiele 1 s povinnosťou žalobkyne vyplatiť žalovaným 1/, 2/ sumu 6.550,- eur. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, a preto rozsudkom č. k. 21C/18/2021-77 zo dňa 05.05.2022 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a toto vyporiadal v súlade so žalobným návrhom žalobkyne. Na odvolanie odvolací súd uznesením č. k. 19Co/97/2022-203 zo dňa 15.05.2024 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Záver súdu prvej inštancie o nedeliteľnosti parcely č. XXXX považoval s poukazom na § 24 zákona č. 180/1995 Z. z. za predčasný a vzhľadom na úmrtie žalovaného 3/ počas odvolacieho konania, čím došlo k zmene skutkového stavu, dôvody rozhodnutia za neudržateľné.
3. Súd prvej inštancie súc viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rodinný dom nie je reálne deliteľný. Pozemok parc. č. XXXX je parcela v zastavanom území obce o výmere 456 m2. Z tejto výmery zastavaná plocha stavbou rodinného domu predstavuje výmeru 172,78 m2. Pokiaľ by z tejto parcely došlo k vyčleneniu podielu žalovaných 1/, 2/ o veľkosti 1, išlo by o výmeru 228 m2, pričom vlastníkovi domu by zostalo po odpočítaní zastavanej plochy k užívaniu 55 m2, čo je plocha, ktorá by prakticky znemožnila plnohodnotné užívanie stavby samotnej. V prípade pozemku parc. č. XXXX dospel súd prvej inštancie k názoru, že táto je reálne deliteľná, a to s poukazom na § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 180/1995 Z. z., keď informáciou č. OV-338/2025/MAT-862 od Mesta D. zo dňa 11.03.2025 bolo zistené, že táto parcela je v zmysle Územného plánu mesta Nemšová určená v regulačnom bloku ZZ, čo je Územie záhrad. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XXXX zo dňa 13.05.2025, boli vytvorené dva pozemky, č. XXXX/X o výmere 257 m2 a č. XXXX/X o výmere 258 m2. Obidve parcely kratšou stranou nadväzujú na parc. č. XXXX, na ktorej je dom súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X dlhšou stranou nadväzuje na parc. č. XXXX/X, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Pozdĺžnym rozdelením parc. č. XXXX boli geometrickým plánom vytvorené dve parcely, každá o šírke cca 7,6 m. Pokiaľ by existovali samostatne, ich funkčná využiteľnosť by bola prinajmenšom sporná. V danej veci ale v reálnom priestore samostatne neexistujú; parc. č. XXXX/X priamo nadväzuje na parc. č. XXXX, zväčší tak priestor priliehajúci k rodinnému domu č. XXX a parc. č. XXXX/X priamo nadväzuje na parc. č. XXXX/X, pozemok patriaci žalovaným 1/ a 2/, čím rovnako zväčší priestor, ktorý majú žalovaní 1/, 2/ už teraz k dispozícii. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že dôležitým hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je aj zistenie, či pri novo vzniknutých pozemkoch je zabezpečený prístup, a to buď priamo z komunikácie, alebo cestou po cudzom pozemku. V danom prípade pri oboch novovzniknutých parcelách je prístup zabezpečený, na parc. č. XXXX/X z parc. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X z parc. č. XXXX/X. Novovzniknutú parc. č. XXXX/X preto súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a novovzniknutú parc. č. XXXX/X do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Pri rozhodovaní o otázke prikázania nedeliteľných nehnuteľností niektorému zo spoluvlastníkov zohľadnil najmä historické hľadisko, komu dom patril a kto v ňom býval, nakoľko podiely oboch strán boli rovnaké, obe strany o nehnuteľnosti prejavili záujem, obe strany prezentovali vôľu zveľadiť a rozšíriť svoj majetok. Ani jedna strana však v minulosti nevyvinula iniciatívu realizovať aspoň základnú údržbu. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v dome bývala do svojich 12 rokov, neskôr až do svojej smrti tu býval jej otec, ktorého navštevovala, dom patril jej starým rodičom, mal za to, že žalobkyňu viažu k dotknutým nehnuteľnostiam spomienky, emócie spájané s detstvom. Keďže dom bol jej domovom, prikázal tento spolu s pozemkom parc. č. XXXX do jej výlučného vlastníctva. Hodnotu vyrovnacieho podielu určil vo výške 5.952,96 eur nasledovným spôsobom: hodnota domu súp. č. XXX podľa odborného posudku je 6.349,54 eur, polovica tejto sumy je 3.174,77 eur. Parc. č. XXXX má hodnotu 5.558,74 eur, polovica tejto hodnoty je 2.779,37 eur, 3.174,77 eur + 2.779,37 eur = 5.954,14 eur. Suma 5 954,14 eur teda patrí žalovaným 1/ a 2/ ako náhrada za to, že ich podiel 1 na dome súp. č. XXX a parc. č. XXXX nadobudla žalobkyňa. Parc. č. XXXX bola rozdelená na parc. č. XXXX/X o výmere 257 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 258 m2, žalovaným 1/ a 2/ bol prikázaný pozemok v rozsahu väčšom o 1 m2. Hodnota parc. č. XXXX bola určená sumou 1.220,55 eur, pri výmere 515 m2 má 1 m2 hodnotu 2,37 eur. Polovica z tejto hodnoty je 1,185 eur, ktorú by žalovaní 1/ a 2/ mali zaplatiť žalobkyni. Potom 5.954,14 eur – 1,185 eur = 5.952,955 eur, zaokrúhlene 5 952,96 eur. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie konštatujúc plný úspech v konaní na strane žalobkyne, keď prakticky dosiahla vyporiadanie, ktoré navrhovala, preukázala tiež listinnými dôkazmi, že mala snahu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo mimo súdu, pre nečinnosť
žalovaných 1/ a 2/ bola nútená podať žalobu, v priebehu konania súdu predložila podstatné dôkazy, geometrický plán a stanovisko Mesta Nemšová.
4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/, v ktorom namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP a žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam odvolací súd zruší, nehnuteľnosti parcela registra C, parc. č. XXXX o výmere 456 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. D. prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, nehnuteľnosť pozemok parcela registra C, parc. č. XXXX o výmere 515 m2, záhrada prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ v podiele 1/1 a žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania, eventuálne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so základnými princípmi Ústavy SR, Občianskeho zákonníka, Civilného sporového poriadku a v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, pretože nerešpektuje a zjavne ignoruje zákonné kritériá zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Výrok rozhodnutia považujú za nesprávny, nespravodlivý a odôvodnenie za nedostatočné a nepresvedčivé, nie je v súlade s čl. 2 CSP a nespĺňa kritériá na spravodlivosť, právnu istotu, predvídateľnosť a právo účastníkov konania na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie. Rozsudok bol vyhlásený na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odôvodnenie sa opiera o nelogické právne úvahy a vytvára namiesto právnej istoty predpoklad ďalšieho sporu. Súd prvej inštancie počas celého konania vychádzal len z názorov žalobkyne, neprihliadal na vecnú argumentáciu žalovaných 1/, 2/ a rozhodol v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a v rozpore s právami žalovaných 1/, 2/. Geometrický plán, na základe ktorého súd rozhodol, doručil žalovaným 1/, 2/ len krátkou cestou, pričom títo o ňom dovtedy nevedeli. Súd navrhovanú obhliadku vykonal až na základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vo vzťahu k predchádzajúcemu rozsudku. Z obhliadky nevyhotovil žiadnu fotodokumentáciu, z ktorej by bol stav nehnuteľnosti a ich užívania zrejmý aj pre potreby rozhodovania odvolacieho súdu. Považujú za absurdné, aby súd prisúdil žalobkyni na úkor žalovaných, ktorí vlastnia rovnaký 50 %-ný podiel na nehnuteľnostiach, 100 % podiel na domovej nehnuteľnosti a de facto 3 z pozemkov a žalovaným 1/, 2/ prisúdil iba 1 z pozemkov a stanovil jej povinnosť vyplatiť za cenu podstatne nižšiu, než za akú ho nadobudli. Podotkli, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2018 svoj podiel na dotknutých nehnuteľnostiach nadobudli za cenu 22.000,- eur, avšak v dôsledku napadnutého rozhodnutia by im žalobkyňa mala vyplatiť len sumu 5.952,96 eur, ktorú opiera len o svoj subjektívny výpočet podľa odborného posudku č. 10/2019 zo dňa 26.04.2019, ktorý opakovane spochybnili, čo je v rozpore s dobrými mravmi a konštantnou judikatúrou. Napriek tomu, že žalovaní 1/, 2/ opakovane v priebehu konania deklarovali, že nehnuteľnosti sú reálne predateľné a deklarovali aj ochotu vyplatiť žalobkyni reálnu trhovú cenu nehnuteľností, vyššiu, akú žalobkyňa navrhovala vyplatiť im, súd sa touto právne podstatnou vecou nezaoberal a reálnu cenu nehnuteľností v čase rozhodovania vôbec nezisťoval. Súd prvej inštancie ignoruje ústavou garantovanú rovnosť práv a povinností všetkých účastníkov v situácii, kedy je kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov rovnaké a kritérium účelného využitia veci (starostlivosť a užívanie pozemkov) je na strane žalovaných 1/, 2/ ako vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, ktorí sa o pozemky aj dlhodobo starajú. Správanie a postup žalobkyne sú v rozpore s dobrými mravmi. Argumenty, pre ktoré žiadala nehnuteľnosti prikázať, a to zabezpečenie bývania pre svojho otca, po jeho smrti zmenila na úmysel nehnuteľnosti užívať napriek tomu, že jej vlastníctvo bolo obmedzené len na formálny zápis na LV, keďže bývala v Nemecku a na Slovensku vlastnila viacero iných nehnuteľností, ktoré prenajímala, resp. predala. Súd nezobral do úvahy, že žalobkyňa sama nehnuteľnosti nijak neužíva, v dome nebýva a o záhradu sa nestará. Jedinými osobami, ktoré záhradu využívajú a starajú sa o ňu dlhodobo, sú iba žalovaní 1/, 2/. Žalobkyni nikdy nebránili vo výkone jej spoluvlastníckeho práva a nikdy nemali úmysel byť s ňou v spore, ktorý iniciovala v čase, keď vlastnila podiel o veľkosti 1. Súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie ani dôkladne, ani presvedčivo. V odôvodnení prezentuje subjektívne názory, ktoré nemajú reálny právny základ a supluje nimi procesnú aktivitu žalobkyne, ktorej tvrdenia neboli v konaní preukázané, resp. sú nepravdivé. Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedli, že s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a všetky okolnosti konania, ktoré sa vedie bez zavinenia zo strany žalovaných, je aj tento v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie mal v súlade s princípom elementárnej spravodlivosti a slušnosti vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Opakovane poznamenali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je logicky, skutkovo aj právne neudržateľné, je v rozpore s princípom právnej istoty a aj v rozpore s dobrými mravmi.
5. Žalobkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé. Súd prvej inštancie, viazaný predchádzajúcim zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, dôsledne vykonal dokazovanie. Správne zistil skutkový stav a aplikoval naň relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s ustálenou súdnou praxou. Odvolanie žalovaných považuje za nedôvodné a účelové. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväzným poradím spôsobov vyporiadania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne skúmal možnosť reálneho rozdelenia veci. Po zistení deliteľnosti pristúpil k tomuto zákonom preferovanému spôsobu vyporiadania a novovytvorenú parcelu prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/. Tento krok iniciovaný žalobkyňou je dôkazom jej snahy o spravodlivé usporiadanie a rešpektovanie vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/. Po konštatovaní nedeliteľnosti domu a priľahlého pozemku pristúpil súd k v poradí druhému spôsobu, a to k prikázaniu veci za primeranú náhradu. Aj to je dôkazom, že rozhodnutie nebolo arbitrárne, ale bolo výsledkom dôkladnej analýzy a snahy o čo najspravodlivejšie usporiadanie vzťahov v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ spochybňujú prikázanie domu žalobkyni s tým, že v ňom nebýva, upozornila, že súdna prax chápe ako účelné využitie nie len ako aktuálny stav, ale aj ako budúci zámer a schopnosť vec zachovať a zhodnotiť. V konaní preukázala jednoznačný zámer dom zrekonštruovať, nasťahovať sa a trvalo v ňom bývať. Má k nemu hlboký osobný vzťah. Jej zámer nie je špekulatívny, ale smeruje k záchrane a obnoveniu primárnej funkcie domu – bývania. Skutočnosť, že sa vrátila na Slovensko a v súčasnosti býva v 1-izbovom byte, tento zámer len potvrdzuje. Vlastníctvo iných nehnuteľností slúžiacich na podnikateľský prenájom nevylučuje jej právo a potrebu zriadiť si trvalé bývanie v rodičovskom dome. Žalovaní 1/, 2/ počas celého konania neprejavili o domovú nehnuteľnosť žiadny reálny záujem. Dom chátral, do jeho údržby neinvestovali a nepredložili žiadny alternatívny plán jeho záchrany a využitia. Svojím správaním dávali jasne najavo, že ich zaujíma iba záhrada, ktorú občas pokosili a bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi spílili niektoré stromy. Prikázať dom žalovaným 1/, 2/ by znamenalo jeho chátranie alebo okamžitý predaj tretej osobe, čo je v rozpore s princípom účelného využitia. Súdna prax potvrdzuje, že kritérium veľkosti podielov nie je jediné a rozhodujúce. Súd je povinný zvážiť komplex všetkých relevantných skutočností. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil, že zámer záchrany a budúceho trvalého bývania prevážil nad čisto matematickým vyjadrením podielov, ktoré sa po úmrtí otca žalobkyne celkom vyrovnalo. Námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho hodnotenia dôkazov považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie, najmä po opätovnom prejednaní veci, založil svoje rozhodnutie na komplexnom dokazovaní. Kľúčové otázky – deliteľnosť a všeobecná hodnota – boli posúdené na základe znaleckého posudku, vyjadrenia Mesta Nemšová a geometrického plánu, ktoré dôkazy zaobstarala žalobkyňa. Žalovaní 1/, 2/ mali možnosť v konaní závery znalca spochybniť, navrhnúť doplnenie alebo predložiť vlastný znalecký posudok, vlastný geometrický plán, čo neurobili. Ich pasivita nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podrobne a logicky odôvodnené a jeho štruktúra presne kopíruje postup vyžadovaný zákonom. Podaním žaloby si uplatnila svoje základné právo vyplývajúce z § 142 Občianskeho zákonníka postavené na zásade, že nikto nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Uplatnenie tohto práva nemôže byť považované za šikanu. Jej konanie bolo konštruktívne, pred podaním žaloby sa snažila o dohodu a v priebehu konania sama navrhla riešenie rešpektujúce podiely žalovaných 1/, 2/. Od roku 2018, kedy sa s otcom dozvedela, že žalovaní 1/, 2/ sa stali podielovými spoluvlastníkmi, sa snažila o mimosúdnu dohodu tak, že ich podiel odkúpi. Jej otec nechcel zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými 1/, 2/ a opakovane tvrdil, že mu žalovaní 1/, 2/ bývanie a užívanie nehnuteľností znepríjemňujú. Opakované stretnutia so žalovanými 1/, 2/ neviedli k dohode, preto sa rozhodla situáciu riešiť súdnou cestou.
6. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. Zdôraznili, že pri rešpektovaní zákonných kritérií požadujú iba spravodlivé vyporiadanie nehnuteľností, ktoré im v podiele 1/2 patria, t. j. tak, aby do ich vlastníctva pripadla aspoň 1 podielového spoluvlastníctva, ktorou je záhrada parc. č. XXXX, a to aj za cenu, že stavba a pozemok parc. č. XXXX, na ktorom je stavba postavená, pripadne žalobkyni. Žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nezaujímala, nikdy do nich nič neinvestovala, ani prácu, ani peniaze a neurobila žiaden úkon potrebný na ich správu, údržbu a užívanie. Žalobkyňa prezentuje vymyslené informácie ako fakty bez akýchkoľvek dôkazov. Nikdy neprezentovali záujem nehnuteľnosť predať.
7. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rovnako zotrvala na svojej argumentácii a dodala, že argumentácia žalovaných 1/, 2/, v ktorej porovnávajú náhradu na vyrovnanie s kúpnou cenou zaplatenou za podiel v roku 2018, je právne irelevantná. Podľa ustálenej judikatúry
sa primeraná náhrada určuje na základe všeobecnej (trhovej) hodnoty veci v čase rozhodovania súdu. Historická kúpna cena nezohľadňuje vývoj na trhu ani stav nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď pri určení výšky náhrady vychádzal z aktuálnej hodnoty. Návrh žalovaných 1/, 2/, aby celá záhrada parc. č. XXXX pripadla do ich vlastníctva, je v rozpore so zmyslom a účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Takéto riešenie by bolo nefunkčné a viedlo by ku konfliktom. Záhrada tvorí s rodinným domom jeden funkčný celok, jej úplné oddelenie by viedlo k výraznému znehodnoteniu domu, strate súkromia a k obmedzeniu jeho riadneho užívania. Nesúhlasila, že nemala záujem o kúpu podielov. Pripomenula, že súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je aukcia a rozhodujúcim kritériom pre prikázanie veci je účelné využitie, nie výška ponúkanej sumy.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. až V. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny a vo výroku VI. podľa § 388 CSP zmeniť.
9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a žalovaní 1/, 2/ ako odvolatelia ich ani netvrdil.
10. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovaní 1/, 2/ namietali porušenie práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP), inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP), nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP) a nesprávnosť právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) CSP).
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že pod obsahom práva na spravodlivý proces je potrebné vnímať možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonom zodpovedajúce konanie súdu a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré porušenie tak znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
12. Odvolací súd v danom prípade neidentifikoval taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z pohľadu vznesených odvolacích námietok možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco odôvodnené, je zrozumiteľné a presvedčivé. Z dotknutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, čo z nich zistil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vec právne posúdil a podrobne rozviedol svoje
úvahy, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie tak spĺňa požiadavky kladené ustanoveniami CSP na jeho odôvodnenie. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ zásah do práva na spravodlivý proces videli v tom, že súd prvej inštancie im geometrický plán, na základe ktorého rozhodol, doručil na pojednávaní len krátkou cestou, pričom dovtedy o ňom nemali vedomosť, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nijak nepochybil a riadne si splnil svoju povinnosť, keď rozhodujúcu listinu žalovaným 1/, 2/ na pojednávaní doručil. Žalovaným 1/, 2/ po doručení a oboznámení obsahu tejto listiny umožnil sa k nej vyjadriť, čo žalovaní 1/, 2/ využili a prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k doručenej listine vyjadrili. Postupu súdu prvej inštancie tak niet čo vytknúť. Odvolací súd preto námietky žalovaných 1/, 2/ napĺňajúce odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vyhodnotil ako neopodstatnené.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli (teda nemuseli) mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v čl. 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď) a pod..
14. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadne také vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ naplnenie uvedeného dôvodu videli v tom, že súd prvej inštancie z obhliadky predmetu konania nevyhotovil žiadnu fotodokumentáciu, možno konštatovať, že takýto postup nie je vadný, nakoľko žiadny právny predpis neukladá povinnosť súdu fotodokumentáciu vyhotoviť. Odvolací súd súhlasí, že fotodokumentácia z obhliadky je vhodným prostriedkom pre zachytenie stavu obhliadanej veci, avšak nie je nevyhnutná. Jej nevyhotovením súd prvej inštancie nezaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacia námietka žalovaných 1/, 2/ je tak neopodstatnená.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP bude daný vtedy, ak strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré strana sporu navrhne. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku.
16. V preskúmavanej veci ani tento odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie neopomenul vykonať žiaden taký dôkaz, ktorý by bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom odvolaní ani neoznačili dôkaz, ktorý by bol navrhnutý a súdom prvej inštancie nevykonaný. Pokiaľ poukazovali na skutočnosť, že súd pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal z Odborného posudku č. 10/2019 zo dňa 26.04.2019, hoci ho opakovane spochybňovali, odvolací súd poznamenáva, že z obsahu celého spisu toto tvrdenie žalovaných 1/, 2/ nevyplynulo. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.04.2022, obe strany, t. j. aj žalovaní 1/, 2/, súhlasili s hodnotou nehnuteľností stanovenou uvedeným odborným posudkom a sami navrhovali určiť primeranú náhradu voči žalobkyni podľa tohto odborného posudku, ak by súd vyhovel ich návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Počas celého nasledujúceho konania sa k odbornému posudku viac nevyjadrili. Ak by s ním postupom času nesúhlasili, nič im nebránilo navrhnúť dôkaz, ktorým by bola preukázaná aktuálna hodnota dotknutých nehnuteľností, čo však neurobili. Je potrebné si uvedomiť, že súd vykonáva dôkazy len na základe návrhu strán sporu. Pokiaľ však návrh na vykonanie dokazovania nebol vznesený, súd prvej inštancie nebol povinný a ani oprávnený dokazovanie vykonať. Nevykonanie nenavrhnutého dôkazu tak nemôže zakladať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Za daného stavu súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného odborného posudku, a to aj napriek tomu, že od jeho vypracovania už uplynul značný čas. Skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní dňa 07.04.2025 po tom, čo žalobkyňa navrhla prikázať všetky nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za náhradu 31.000,- eur, ponúkli žalobkyni náhradu vo výške 33.000,- eur, ak nehnuteľnosti budú prikázané do ich bezpodielového spoluvlastníctva, neznamená, že predmetné nehnuteľnosti aj skutočne takúto hodnotu majú, a už vôbec to neznamená spochybnenie záverov odborného posudku.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Súd prvej inštancie súdenú vec správne právne posúdil podľa § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 23 ods. 1, § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
19. Občiansky zákonník vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, umožňuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Spolu so zrušením podielového spoluvlastníctva súd vykoná jeho vyporiadanie podľa zásad a spôsobom ustanoveným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie stanovuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je reálne rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a predaj veci a rozdelenie výťažku. Súd je týmto poradím viazaný a je povinný preskúmať postupne všetky spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva bez ohľadu na stranami navrhovaný spôsob. Súd totiž nie je v tomto smere viazaný žalobou a môže rozhodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom. Okrem spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva zákon tiež určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská. Súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne. Súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je rozhodujúca.
20. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu dôsledne riadil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č. k. 19Co/97/2022-203 zo dňa 15.05.2024, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 21C/18/2021-77 zo dňa 05.05.2022. Jeho závery nie sú nijak subjektívne a vychádzajú z podrobne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie správne skúmal možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností tvoriacich predmet sporu a správne dospel k záveru, že rodinný dom súp. č. XXX s poukazom na záver znalca Ing. Prekopa nie je reálne deliteľný. Ako reálne nedeliteľný správne vyhodnotil aj pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2. Jedná sa o pozemok zastavaný rodinným domom a v prípade jeho rozdelenia podľa výšky spoluvlastníckych podielov by každej strane sporu prináležal novovzniknutý pozemok o výmere 228 m2. Vlastníkovi rodinného domu by po odpočítaní plochy rodinného domu zostal pozemok o rozlohe 55 m2. Takéto rozdelenie pozemku parc. č. XXXX by vlastníkovi rodinného domu znemožnilo jeho plnohodnotné užívanie a bolo by neúčelné, nakoľko pozemok o takejto výmere by vlastník nemohol nijak účelne využiť. Keďže reálna deľba uvedených nehnuteľností nebola dobre možná, pristúpil súd prvej inštancie správne k posúdeniu druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to k prikázaniu týchto nehnuteľností do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Za stavu, kedy žalobkyňa i žalovaní 1/, 2/ vlastnia rovnaký podiel na dotknutých nehnuteľnostiach a u oboch strán je rovnaký predpoklad ich účelného využitia (rozšíriť a zveľadiť svoj majetok), prihliadol súd prvej inštancie správne k historickému hľadisku a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, keď táto v dome vyrastala, dom vždy patril jej rodine a k tomuto miestu ju viažu spomienky na detstvo. Naproti tomu žalovaní 1/, 2/ nemajú k dotknutým nehnuteľnostiam žiadnu citovú väzbu. Súd prvej inštancie nepochybil, keď v danej individuálnej situácii vec posúdil podľa kritéria, ktoré sám uznal za vhodné, pričom zvolené riešenie odvolací súd považuje za súladné s ustálenou súdnou praxou. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, kritérium veľkosti podielov a účelného využitia veci nie sú jediné rozhodujúce kritériá, ale súd prihliada aj na iné okolnosti prípadu. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali, že o pozemok sa starali, treba uviesť, že starostlivosť o predmet vlastníctva patrí k základným povinnostiam vlastníka a rovnako ako veľkosť podielov či účelné využitie nie je rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná. Žalovaní 1/, 2/ tiež v odvolaní poukazovali, že prejavili ochotu žalobkyni zaplatiť na vyrovnanie podielov vyššiu sumu, ako tú, ktorú ponúkla ona. Pre rozhodnutie, komu bude vec prikázaná, je úplne nepodstatné,
kto je ochotný zaplatiť na vyrovnanie podielov vyššiu sumu. Princíp „kto dá viac“ nie je totiž kritériom prikázania veci niektorému zo spoluvlastníkov.
21. Čo sa týka pozemku parc. č. XXXX, na rozdiel od vyššie uvedených nehnuteľností, súd prvej inštancie konštatoval jeho reálnu deliteľnosť. Aj pri posudzovaní možnosti rozdelenia veci sú určujúcimi kritériami najmä veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci. Súd pritom dbá na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/93/2010). Okrem faktickej deliteľnosti musí byť vec deliteľná aj právne, čo znamená, že jeho rozdeleniu nebráni žiadna zákonná úprava. Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že pozemok parc. č. XXXX je fakticky deliteľný, nakoľko pri jeho celkovej výmere 515 m2 rozdelením podľa veľkosti podielov vzniknú 2 samostatné pozemky o výmere 258 m2 a 257 m2, ktoré tým, že sú priľahlými pozemkami, či už k pozemku vo vlastníctve žalobkyne alebo k pozemku vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ v spojení s nimi vytvoria celky účelne využiteľné pre potreby ich vlastníkov, pričom prístup na tieto novovytvorené pozemky bude zabezpečený cez pozemky vo vlastníctve tej ktorej strany sporu, t. j. na novovytvorený pozemok vo vlastníctve žalobkyne sa táto dostane cez pozemky vo svojom vlastníctve a na novovytvorený pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ sa títo dostanú cez pozemky v ich vlastníctve. Predmetný pozemok je aj právne deliteľný. Jedná sa síce o poľnohospodársky pozemok mimo zastavaného územia obce, avšak v súlade s územným plánom Mesta Nemšová je zaradený do bloku určeného pre zriadenie záhrad. V zmysle § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 180/1995 Z. z. sa na takéto pozemky zákaz drobenia nevzťahuje. Neexistuje tak žiadna zákonná prekážka brániaca rozdeleniu tohto pozemku. Ak teda súd prvej inštancie po zhodnotení uvedených podmienok napadnutým rozhodnutím rozdelil pozemok parc. č. XXXX, postupoval v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou a jeho rozhodnutiu nie je čo vytknúť. Skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ sa o tento pozemok starali, nie je pre rozdelenie veci nijak významná.
22. Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní namietali, že vyporiadaním spoluvlastníctva tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie de facto žalobkyňa nadobudla na dotknutých nehnuteľnostiach podiel 3 a oni nadobudli len podiel vo veľkosti 1. Z laického pohľadu sa môže zdať byť tvrdenie žalovaných 1/, 2/ pravdivé, avšak po právnej stránke tomu tak rozhodne nie je. Je potrebné si uvedomiť, že hoci v reálnom prostredí sú dotknuté nehnuteľnosti vzájomne bezprostredne spojené a pôsobia ako jeden celok, z právneho hľadiska ide o samostatné veci. Samostatnou vecou je tak rodinný dom, pozemok parc. č. XXXX i pozemok parc. č. XXXX. Preto, ak strany sporu vlastnili na daných nehnuteľnostiach podiel každá o veľkosti 1, bolo potrebné pri vyporiadaní tento podiel každej strany sporu aj dodržať. Súd prvej inštancie pozemok parc. č. XXXX rozdelil na dve časti, jednu o výmere 257 m2 a druhú o výmere 258 m2, čiže s výnimkou 1 m2 na dve rovnaké časti, pričom za 1 m2 navyše v prospech žalovaných 1/, 2/ priznal žalobkyni primeranú náhradu a túto započítal s jej povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu žalovaným 1/, 2/. Výška spoluvlastníckeho podielu pri rozdelení tak bola jednoznačne dodržaná a každej strane bol prikázaný novovzniknutý pozemok zodpovedajúci jej podielu. Rodinný dom súp. č. XXX a pozemok parc. č. XXXX neboli reálne deliteľné, preto bolo potrebné ich prikázať niektorému zo spoluvlastníkov, tu žalobkyni, ale naproti tomu bola žalobkyni uložená povinnosť za prikázaný podiel pôvodne žalovaných 1/, 2/ zaplatiť im vyčíslenú primeranú náhradu zodpovedajúcu ich podielu. Žalovaní 1/, 2/ tak neboli nijak ukrátení a dostalo sa im toľko, koľko prináleží na ich spoluvlastnícky podiel či už v podobe novovzniknutého pozemku alebo primeranej náhrady. Ich odvolacia námietka je preto v tomto smere nedôvodná.
23. Nedôvodná je i námietka žalovaných 1/, 2/, že správanie a postup žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú spoločensky uznávaným komplexom mienok, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má alebo môže byť obsah ich konania, aby bolo z hľadiska všeobecných morálnych zásad demokratickej spoločnosti akceptovateľné. V predmetnej veci odvolací súd nevzhliadol v konaní žalobkyne také správanie, ktoré by bolo možné objektívne hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Žalobkyňa využila svoje právo vyplývajúce jej z § 142 Občianskeho zákonníka a po tom, čo medzi stranami nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, obrátila sa na súd. Využitie právnych prostriedkov na dosiahnutie účelu právnej normy nemožno kvalifikovať ako postup v rozpore s dobrými mravmi. Ani skutočnosť, že žalobkyňa pôvodne žiadala nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva sebe a žalovanému 3/ (jej otcovi) pre účely zabezpečenia bývania
pre neho a po jeho smrti zmenila dôvod, pre ktorý mala záujem nehnuteľnosti vlastniť, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemohla predpokladať, že jej otec sa konca konania nedožije a zmenou dôvodu po jeho smrti len naďalej deklarovala vôľu ponechať nehnuteľnosti vo svojej rodine, ktorá ich vlastnila po viaceré generácie, k čomu v konečnom dôsledku prihliadol aj súd prvej inštancie.
24. V neposlednom rade žalovaní 1/, 2/ namietli aj správnosť výroku o trovách konania, keď tento vzhľadom na všetky okolnosti konania, ktoré sa vedie bez akéhokoľvek ich zavinenia iba na základe žaloby podanej žalobkyňou, je v rozpore s dobrými mravmi.
25. Základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej, je § 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1) a (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2). Za úspech žalobcu v spore sa považuje, ak súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu, respektíve ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/94/2022 zo dňa 26.09.2023). Vylúčené nie je ani zohľadnenie postoja oboch strán počas celého konania.
26. Po preskúmaní veci v časti výroku o trovách konania sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala plný úspech v konaní. Porovnaním petitu uvedeného v žalobe a výroku napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že súd prvej inštancie nerozhodol v celom rozsahu tak, ako žalobkyňa žiadala. Vyhovel je v časti prikázania rodinného domu súp. č. XXX a pozemku parc. č. XXXX do jej výlučného vlastníctva, avšak pozemok parc. č. XXXX už do jej výlučného vlastníctva neprikázal, ale tento medzi strany sporu rozdelil. Hoci žalobkyňa v závere konania predložila geometrický plán na účely rozdelenia pozemku parc. č. XXXX a informáciu Mesta Nemšová o umiestnení tohto pozemku podľa územného plánu mesta a navrhla rodinný dom súp. č. XXX spolu s pozemkom parc. č. XXXX prikázať do jej výlučného vlastníctva a pozemok parc. č. XXXX medzi strany sporu rozdeliť, odvolací súd poukazuje na jej postoj v konaní, keď od podania žaloby zotrvávala na prikázaní všetkých nehnuteľností najprv do spoluvlastníctva jej a pôvodne žalovaného 3/, neskôr po smrti žalovaného 3/ do svojho výlučného vlastníctva, a to aj po tom, čo odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa reálnou deliteľnosťou pozemku parc. č. XXXX. Neskôr ako ďalšiu možnosť navrhla rozdelenie všetkých dotknutých nehnuteľností (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 07.04.2025). Za takéhoto stavu, keď žalobkyňa opakovane menila návrhy na rozhodnutie vo veci, až kým súd prvej inštancie v zmysle posledného nerozhodol, má odvolací súd za to, že nie je spravodlivé vysloviť jej plný úspech vo veci a priznať jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Berúc do úvahy čo žalobkyňa pôvodne žiadala a presadzovala počas takmer celého konania a spôsob, akým súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal, možno dospieť k záveru, že žalobkyňa mala v konaní úspech v časti prikázania rodinného domu súp. č. XXX a pozemku parc. č. XXXX do jej výlučného vlastníctva a v ostatnej časti úspešná nebola, t. j. mala úspech čiastočný. V dôsledku toho čiastočne úspešnými boli potom aj žalovaní 1/, 2/, pričom obe strany mali úspech približne rovnaký, a preto odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách (výrok VI.) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
27. S poukazom na uvedené, za zistenia, že vo vzťahu k výrokom I. až V. napadnutého rozhodnutia nebol naplnený žiadny zo žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti výroku VI. rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil.
28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko aj v odvolacom konaní bola každá strana čiastočne úspešná, keď žalobkyňa mala úspech v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaní 1/, 2/ mali úspech v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.
29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).