Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-1006-2026.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Subarea
18Ek/1006/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX E. F., o vymoženie pohľadávky vo výške 78,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava pod sp. zn. 430EX 176/26, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1006/2026 zo dňa 03. 06. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1006/2026 zo dňa 03. 06. 2026 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1006/2026 zo dňa 03. 06. 2026 z r u š u j e a vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie v r a c i a vyššej súdnej úradníčky na nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1006/2026 zo dňa 03. 06. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že vymáhanú pohľadávku už uhradil, a to dňa 14. 03. 2024 bankovým prevodom na účet oprávneného, a z tohto dôvodu sa domnieva, že vymáhaný nárok zanikol jeho riadnym a včasným splnením ešte pred začatím exekučného konania. Po preskúmaní spisového materiálu, súd k danej námietke uvádza, že povinný uhradil inú pohľadávku vo vzťahu k tomu istému oprávnenému, avšak z iného rozhodnutia, nakoľko táto úhrada bola označená rozličným variabilným symbolom. Povinný vykonal úhradu pohľadávky označenú variabilným symbolom: 3023152405 vo výške 52,00 Eur, avšak od povinného sa v exekučnom konaní vymáha pohľadávka oprávneného vyplývajúca z Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa povinný dopustil dňa 20. 02. 2024 v celkovej výške 78,00 Eur, pri ktorej úhrade mal povinný uviesť variabilný symbol: 3024110712. Z uvedeného je tak zrejmé, že povinný uhradil inú pohľadávku, označenú iným variabilným symbolom. Povinný namietal, že došlo k nesprávnemu označeniu variabilného symbolu, avšak jeho úhrada bola jednoznačne identifikovateľná na základe údajov bankovej transakcie (najmä čísla účtu, sumy, dátumu úhrady a mena a priezviska odosielateľa platby). Súd sa s takouto argumentáciou povinného nemôže stotožniť, nakoľko práve variabilný symbol je údaj nevyhnutný pre identifikáciu konkrétnej pohľadávky. Práve variabilný symbol slúži na rozlíšenie jednotlivých pohľadávok, najmä aj v prípadoch, keď má jedna osoba viacero pohľadávok v rovnakej výške voči oprávnenému. Oprávnený si práve na základe variabilného symbolu, ktorý uvádza v ním vydaných exekučných tituloch (aby povinný vedel, ako má uhrádzanú pohľadávku označiť), môže následne overiť, ktoré pohľadávky už uhradené boli, a ktoré ešte nie. Povinný teda nijakým spôsobom nepreukázal úhradu pohľadávky
vymáhanej oprávneným v tomto exekučnom konaní, pričom vyššia súdna úradníčka má za preukázané, že pohľadávka, ktorá bola povinným uhradená a pohľadávka vymáhaná v rámci tohto exekučného konania, predstavujú rozdielne pohľadávky, avšak s tým istým oprávneným a v tej istej výške. Povinný ďalej namietal postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. K danej námietke vyššia súdna úradníčka uviedla, že exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. Treba zdôrazniť, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného, vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor, pričom exekučný súd do tejto právomoci súdneho exekútora zasahuje len výnimočne. Rozhodne však nesprávny procesný postup súdneho exekútora nepredstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil povinný tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť z dôvodu, že sa nestotožňuje so závermi súdu. Súd založil svoje rozhodnutie výlučne na tvrdení oprávneného, že predmetná platba bola použitá na úhradu inej pohľadávky, bez toho, aby bolo zrejmé, akým spôsobom bola táto skutočnosť preukázaná. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, akým spôsobom oprávnený evidoval jednotlivé prijaté platby, na základe akých kritérií ich priraďoval ku konkrétnym pohľadávkam a z akého dôvodu dospel k záveru, že platba predložená povinným nemala byť započítaná na úhradu pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Povinný v súlade s poučením obsiahnutým v napadnutom uznesení uvádza nové skutočnosti významné pre posúdenie veci. Vo vzťahu k oprávnenému boli vydané dva samostatné rozkazy o uložení pokuty za správny delikt. Prvá pokuta bola zo strany povinného uhradená dňa 08. 01. 2024 a druhá pokuta bola uhradená dňa 14. 03. 2024. Pri realizácii oboch platieb bol použitý totožný variabilný symbol 3023152405. Obe platby boli oprávneným prijaté a povinnému neboli nikdy vrátené. Uvedené skutočnosti podľa názoru povinného zásadným spôsobom spochybňujú záver, že samotné označenie platby variabilným symbolom bez ďalšieho umožňuje jednoznačne určiť, ku ktorej konkrétnej pohľadávke mala byť platba započítaná. Ak oprávnený evidoval dve samostatné pohľadávky a zároveň prijal dve samostatné úhrady od toho istého subjektu, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že jedna z pohľadávok zostala neuhradená. Bez riadneho vysvetlenia spôsobu, akým boli jednotlivé prijaté platby evidované, spracované a priradené ku konkrétnym pohľadávkam. Súd založil svoje rozhodnutie predovšetkým na skutočnosti, že platba predložená povinným bola realizovaná pod variabilným symbolom vzťahujúcim sa k inej pohľadávke. Povinný má za to, že takýto záver vychádza z neprimerane formalistického posúdenia identifikácie platby. Variabilný symbol síce predstavuje významný identifikačný údaj platby, nemožno ho však považovať za jediné rozhodujúce kritérium identifikácie prijatého plnenia, najmä v situácii, keď oprávnený evidoval dve samostatné platby od toho istého subjektu, uskutočnené za účelom úhrady dvoch samostatných pokút. Pri posudzovaní účelu platby je potrebné prihliadať aj na ďalšie identifikačné údaje, najmä osobu platiteľa, dátum úhrady, sumu platby, číslo účtu odosielateľa a ďalšie údaje obsiahnuté v bankovej transakcií. Samotná skutočnosť, že pri platbe bol uvedený nesprávny alebo totožný variabilný symbol bez ďalšieho nepreukazuje, že prijaté plnenie nemalo byť započítané na úhradu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní. Povinný má za to, že ak oprávnený zastával názor, že druhá platba nebola spôsobilá na úhradu konkrétnej pohľadávky z dôvodu nesprávne uvedeného variabilného symbolu, bol namieste, aby túto skutočnosť povinnému oznámil, prípadne aby vykonal kroky smerujúce k odstráneniu vzniknutého nesúladu. Namiesto toho oprávnený ponechal prijaté finančné prostriedky vo svojej dispozícii, povinného neupozornil na údajný problém s identifikáciou platby a následne po uplynutí dlhšieho časového obdobia pristúpil k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní. Povinný je preto presvedčený, že za daných okolností mohol dôvodne nadobudnúť presvedčenie, že obe jeho povinnosti boli riadne splnené. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že vymáhaná pohľadávka nebola uhradená, bolo potrebné hodnoverným spôsobom objasniť, akým spôsobom bolo s druhou prijatou platbou naložené a z akého dôvodu nebola započítaná na úhradu druhej evidovanej pohľadávky. Bez objasnenia tejto otázky nemožno podľa názoru povinného dospieť k spoľahlivému záveru, že vymáhaný nárok nezanikol splnením.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že povinný k sťažnosti pripojil bankový výpis, z ktorého vyplýva, že prvá a druhá platba vo výške 52,-Eur zo dňa 08. 01. 2024 a 14. 03. 2024,
na ktorej je uvedený variabilný symbol 3023152405 bola priradená k rozkazu o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/152405-36/98/264038, ktorý nie je exekučným titulom. Povinný platbou vyplývajúcu z bankového výpisu nepreukázal, že exekučný titul uhrádzal, nakoľko na bankovom výpise sa nenachádza variabilný symbol zhodný s exekučným titulom a preto neuviedol skutočnosti, ktoré by oprávňovali hlavné mesto podať návrh na zastavenie exekúcie. Rozhodujúce je nielen vykonanie úhrady, ale aj jej jednoznačná identifikovateľnosť vo vzťahu ku konkrétnej vymáhanej pohľadávke, najmä prostredníctvom variabilného symbolu. Oprávnený si práve na základe variabilného symbolu, ktorý je uvedený vo vydaných exekučných tituloch (aby povinný vedel, ako má uhrádzanú pohľadávku označiť), môže následne overiť, ktoré pohľadávky už uhradené boli, a ktoré ešte nie. K vyjadreniu povinného, že po doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy pohľadávky v náhradnej lehote zo dňa 21. 08. 2024 oznámil oprávnenému, že predmetnú pohľadávku považuje za uhradenú oprávnený nesúhlasí, nakoľko povinný pri komunikácii s oprávneným hlavným mestom nevyvinul všetky prostriedky (písomné, elektronické napr. G.), aby na základe chybne zadaného variabilného symbolu bola platba dohľadaná a správne priradená, ale naopak sa spoliehal iba na jeden kontakt a bezdôvodne sa spoliehal, že žiadosť povinného je vybavená, na ktorú nedostal odpoveď, čiže nevyvinul všetko možné úsilie pre skutočné splnenie pohľadávky a vyriešenie vzniknutej situácie.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 04. 2026 sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia sumy 78,-Eur, a to na základe exekučného titulu - rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/24/110712-36/98/264038 vydaný oprávneným dňa 27. 02. 2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18. 04. 2024 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu v sume 78,-Eur s tým, že ak v lehote do 15 dní od doručenia rozkazu budú na uvedený bankový účet (E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, teda suma 52,- Eur, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške (§ 139b ods. 5 zákona o cestnej premávke).
13. Návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že po doručení exekučného titulu predmetnú pohľadávku uhradil dňa 14. 03. 2024 bankovým prevodom na účet oprávneného, o čom predložil listinný dôkaz (výpis z účtu).
14. Vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla, keď konštatovala, že povinný platbu vykonal k inému variabilnému symbolu, a teda uhrádzal inú pohľadávku oprávneného. V rámci podanej sťažnosti povinný uvedené namietal a poukázal na to, že vykonal dve úhrady (08. 01. 2024 a 14. 03. 2024), obe k tomu istému variabilnému symbolu, pričom zotrval na obrane, že platbou zo dňa 14. 03. 2024 hradil pokutu z exekučného titulu predloženého v tejto exekúcii.
15. Po preskúmaní podanej sťažnosti vrátane pripojených listinných dôkazov a ostatného obsahu súdneho spisu sťažnostný súd dopytom na oprávneného zistil, že povinný na účet oprávneného uhradil dve platby, a to platbu vo výške 52,-Eur zo dňa 08. 01. 2024 a platbu vo výške 52,-Eur zo dňa 14. 03. 2024, obe platby k VS: 3023152405, pričom obe platby boli započítané na rozkaz o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/152405-36/98/264038, na ktorom je uvedený VS: 3023152405. Platba zo dňa 14. 03. 2024 je evidovaná ako preplatok vo výške 52,-Eur, je duplicitná a nebola povinnému vrátená. Oprávnený naďalej eviduje obidve platby povinného.
16. V nadväznosti na vyššie zistený skutkový stav súd prvej inštancie musí konštatovať dôvodnosť podanej sťažnosti ako aj samotného návrhu na zastavenie exekúcie. Tu treba úvodom zdôrazniť, že pre súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o sťažnosti, je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia o sťažnosti. Preto súd prvej inštancie musel prihliadnuť aj na nové dôkazy tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššou súdnou úradníčkou, pričom takouto novotou bol zo strany povinného predložený výpis z účtu preukazujúci vykonané platby. Aj s prihliadnutím na tento nový listinný dôkaz a na vyjadrenie oprávneného zo dňa 21. 08. 2026 tak sťažnostný súd dospel k záveru, že povinný si peňažnú povinnosť uloženú mu exekučným titulom splnil pred začatím exekučného konania.
17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinný v lehote do 15 dní od doručenia exekučného titulu (doručený dňa 14. 03. 2024) uhradil dňa 14. 03. 2024 na účet oprávneného (E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) dve tretiny z uloženej výšky pokuty, teda suma 52,- Eur, čím sa pokuta mala považovať za uhradenú v plnej výške (§ 139b ods. 5 zákona o cestnej premávke). Hoci povinný pri uvedenej platbe uviedol nesprávny variabilný symbol patriaci k inej pokute z iného rozhodnutia (rozkaz o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/152405-36/98/264038 zo dňa 12. 12. 2023), súd prvej inštancie poukazuje na to, že variabilný symbol je síce číslo, na základe ktorého vie príjemca platby túto platbu identifikovať (napr. vie platbu priradiť ku konkrétnej pohľadávke), z hľadiska právnych následkov týkajúcich sa splnenia dlhu (povinnosti), nesplnenie resp. zlé označenie platby akýmkoľvek symbolom (variabilný, konštantný alebo špecifický) je irelevantné. Tento právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/33/2014 zo dňa 27. 05. 2015. Podporne súd prvej inštancie poukazuje i na § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.“ Pre zánik peňažnej pohľadávky splnením tak postačuje jej pripísanie na účet veriteľa, čo sa v predmetnom prípade stalo dňa 14. 03. 2024. Nesprávne uvedenie variabilného symbolu v zásade neznamená, že nedošlo k plneniu.
18. Súčasne je potrebné ďalej konštatovať, že platbou zo dňa 14. 03. 2024 povinný neplnil pokutu z rozkazu o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/152405-36/98/264038 zo dňa 12. 12. 2023, pretože v čase platby zo dňa 14. 03. 2024 už bola táto iná pokuta povinným uhradená, a to platbou zo dňa 08. 01. 2024, čo potvrdil samotný oprávnený. Platba zo dňa 14. 03. 2024 tak bola započítaná ako duplicitná, pričom oprávnený túto platbu dosiaľ nevrátil, platbu stále eviduje, a teda prijal plnenie poskytnuté povinným. Existenciu inej (ďalšej) pohľadávky povinného oprávnený netvrdil. Za tohto stavu potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že platbou zo dňa 14. 03. 2024 povinný splnil práve peňažnú povinnosť uloženú mu exekučným titulom predloženým v tejto exekúcii a keďže sa tak stalo ešte pred začatím exekučného konania, uvedené jednoznačne predstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
19. Uvedenými úvahami sťažnostný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď bolo preukázané, že exekučný titul bol splnený v celom rozsahu pred začatím exekučného konania, a preto podanej sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1006/2026 zo dňa 03. 06. 2026 vo výroku I. postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
20. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, sťažnostný súd zrušil výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách účastníkov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že zmenou napadnutého uznesenia a zastavením exekúcie nemožno rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky o trovách považovať za vecne správne. V dôsledku uvedeného a aj z dôvodu potreby zachovania dvojinštančnosti konania o trovách tak súd prvej inštancie nemohol inak ako postupom podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) vrátiť vyššej súdnej úradníčke na nové rozhodnutie.
21. Úlohou vyššej súdnej úradníčky v ďalšom priebehu konania tak bude rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, a teda rozhodnúť, ktorému z účastníkov v dôsledku zastavenia exekúcie a vzhľadom na dôvod jej zastavenia patrí náhrada trov konania a prípadne v akej výške. Súčasne, vzhľadom na rozhodnutie o zastavení exekúcie, vyššia súdna úradníčka rozhodne aj o tom, ktorý z účastníkov bude hradiť trovy súdneho exekútora a v akej výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).