Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-31-2025.pdf
PDF · 87.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/31/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený: doc. JUDr. Ing. Peter Grendel, PhD., advokát, so sídlom Trieda SNP 42, Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.340,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice z 2. júla 2025 č. k. 60Csp/120/2024-132
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.340,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 27.06.2024 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.
2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorou si podľa jej skutkového vymedzenia žalobca ako poistený uplatnil proti žalovanej v hmotnoprávnom postavení poisťovateľa nárok na náhradu trov trestného konania vo výške 2.737,43 Eur, ktoré boli priznané poškodenej E. F., nar. XX.XX.XXXX, uznesením Mestského súdu Košice z 02.01.2024 sp. zn. K2-4T/80/2019, a trovy exekučného konania dôvodiac, že tieto náklady sú uhrádzané z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z. z.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že Mestský súd Košice uznesením z 02.01.2024, sp. zn. K2-4T/80/2019 priznal poškodenej nárok na náhradu trov konania vo výške 2.737,43 Eur a zaviazal žalobcu v procesnom postavení odsúdeného zaplatiť poškodenej sumu 2.737,43 Eur na účet jej splnomocnenca. Upovedomením o začatí exekúcie z 28.05.2024, sp. zn. 196EX 331/24-5 upovedomil súdny exekútor žalobcu o tom, že dňa 27.05.2024 začalo exekučné konanie v prospech poškodenej ako oprávnenej na vymoženie pohľadávky vo výške 2.737,43 Eur. Z detailu pohybu Tatra banky a.s. z 10.06.2024 ďalej prvoinštančný súd zistil, že žalobca toho istého dňa zaslal na účet súdneho exekútora sumu 3.340,43 Eur.
4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. d), f), g), § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“) a § 442 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že ak škodca (poistený) uhradil poškodenej náklady vynaložené v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. K2-4T/80/2019, má proti poisťovateľovi z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo na náhradu týchto nákladov. Dôvodil, že žalobca, ktorý je v zmysle § 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. poisteným (zodpovedá za škodu, na ktorú sa poistenie zodpovednosti vzťahuje, nakoľko ako vodič žalovanou poisteného vozidla zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla poškodenej ujma), v tomto konaní uplatňuje nárok na poistné plnenie (tzv. refundáciu) proti žalovanej - poisťovateľovi vozidla, ktorým bola spôsobená škoda; z toho ďalej vyvodil, že tento nárok poisteného na plnenie proti poisťovateľovi nemá povahu nároku na náhradu škody, ale má povahu práva na plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu, pričom podstatou tohto druhu poistenia je právo poisteného (škodcu), aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu. Konštatujúc, že v pomeroch prejednávanej veci to znamená, že žalobca, ktorý zaplatil súdom uložené náklady konania poškodenej, má právo, aby mu poisťovateľ takto vynaložené finančné prostriedky nahradil. Pokiaľ ide o trovy exekučného konania v celkovej výške 603,- Eur, tento nárok posúdil prvoinštančný súd ako náhradu škody, ktorá by nevznikla, ak by žalovaná plnila záväzok vzniknutý na základe uzatvorenej zmluvy o PZP medzi ňou a žalobcom. Za omeškanie žalovanej so zaplatením peňažnej náhrady súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.
5. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie tiež o trovách konania tak, že priznal žalobcovi nárok na ich plnú náhradu. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalobcu v spore.
6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaná vytkla napadnutému rozsudku výlučne nesprávnosť právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pri posudzovaní rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vychádzal z úvahy, že poisťovateľ poskytuje náhradu akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli škodcovi v sporoch smerujúcich proti jeho osobe. Vo svojej argumentácii, spochybňujúcej správnosť tohto kľúčového záveru, namietala, že poisťovateľ môže byť povinný nahradiť len tie náklady, ktoré vznikli poškodenému pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody poistenému podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) až d) zák. č. 381/2001 Z. z., a vzhľadom k tomu, že si poškodená v trestnom konaní nárok na náhradu nárokov podľa zák. č. 381/2001 Z. z. neuplatnila, tak trovy, ktoré vznikli, nepredstavujú nárok, ktorý poisťovateľ nahrádza za poisteného poškodenému z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa odvolateľky neboli splnené ani ďalšie podmienky predpokladané ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 381/2001 Z. z. a má za to, že poskytla poškodenej časť nároku na náhradu škody titulom bolestného, podala písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody, neoprávnene neodmietla poskytnúť poistné plnenie a ani neoprávnene poistné plnenie nekrátila. Súd prvej inštancie podľa odvolateľky pochybil aj vo vzťahu k trovám exekučného konania, keďže podľa jej názoru nezodpovedá za nesplnenie uloženej povinnosti žalobcu nahradiť vzniknuté trovy exekučného konania, ak sa trestného konania nezúčastnila.
7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so skutkovými závermi i so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pričom poukázal na procesný postup súdu konajúceho v trestnom konaní, ktorý konštatoval, že úkony trestného konania sa týkali ustálenia výšky náhrady škody, nakoľko celé trestné konanie súviselo s nárokom na náhradu škody na zdraví pre poškodenú. Uviedol tiež, že poškodená si trovy tohto konania nemohla uplatniť skôr, keďže nebola ustálená výška škody, z čoho následne vyvodil, že trovy trestného konania sú účelne vynaloženými nákladmi spojenými s právnym zastúpením poškodenej pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. a), b) a d) zák. č. 381/2001 Z. z. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov exekučného konania dodal, že žalovaná bola informovaná o vzniku exekučného titulu, ako aj o upovedomení o začatí exekúcie, pričom pracovníkmi žalovanej mu bolo oznámené, aby vyčkal s plnením nároku a bol ubezpečený o skutočnosti, že predmetné nároky sa bežne preplácajú z povinného zmluvného poistenia.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ 355 až 358 C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
9. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke, či sa poistné plnenie vzťahuje na trovy súdneho konania v prípade, ak si poškodená neuplatnila škodu.
10. Súd prvej inštancie vystaval svoj záver, že v danom prípade má žalobca proti žalovanej (poisťovateľovi) z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo na náhradu trov trestného a exekučného konania, keďže tie predstavujú náklady podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z. z., resp. sú plnením z poistenia zodpovednosti za škodu. Tento právny názor prvoinštančného súdu nemožno považovať za správny, pretože na to, aby náklady na právne zastúpenie vynaložené poškodenou z povinného zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovanej ako poisťovateľa predstavovali poistné plnenie, na zaplatenie ktorého má žalobca potom nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného, sa vyžaduje uplatnenie nároku poškodenej. V danom prípade si však poškodená v trestnom konaní žiaden z nárokov vyplývajúcich z ust. § 4 ods. 2 písm. a), b) a d) zák. č. 381/2001 Z. z. neuplatnila. Poškodená si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu trov trestného konania z dôvodu jej účasti na predmetnom konaní, pričom tieto trovy predstavujú procesný nárok súvisiaci s hájením jej práv ako poškodenej v trestnom konaní a nesúvisia s uplatnením škody. Pokiaľ povinnosť žalovanej poskytnúť plnenie nebola daná, svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. porušiť nemohla, preto ju nemožno zaviazať nahradiť škodu, ktorá vznikla titulom zaplatenia trov exekučného konania.
11. Vzhľadom k tomu, že vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo byť odvolacím súdom potvrdené v zmysle ust. § 387 ods. 1 a contrario C.s.p. a nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené a odvolaním bola vytknutá predovšetkým právna vada, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 C.s.p. o trovách celého konania.
13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. V celom konaní, teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v jeho odvolacej časti, mala v konečnom dôsledku výlučný procesný úspech žalovaná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).