Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-71-2026.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Subarea
24Co/71/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D. B., zastúpený: Advokátska kancelária NOVUS s. r. o., IČO: 56 620 683 so sídlom Magnezitárska 2B, 040 01 Košice, proti žalovanému: E. s. r. o., IČO: 56 875 355, so sídlom D. XXXX/XXX, XXX XX F., vo veci o uloženie povinnosti vydať nehnuteľnosť, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. XXX/XX/ XXXX - 18 zo dňa XX. XXXX XXXX, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres: Trnava, obec: D. B., katastrálne územie: D. B., ako pozemok na parcele registra „C“, s parcelným číslom XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2, pozemok na parcele registra „C“, s parcelným číslom XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku na parcele registra „C“, s parcelným číslom XXX/ XX, (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu prvej inštancie doručený spoločne so žalobou, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému vydať predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.11.2025, tvorený predmetnými nehnuteľnosťami.
1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie žalobca navrhol nariadiť z dôvodu, že dňa 28.11.2025 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode predmetných nehnuteľností, vklad do katastra povolil katastrálny úrad dňa 16.01.2026. Kupujúci neuhradil v súlade s kúpnou zmluvou sumu vo výške XXX XXX eur na účet Slovenskej sporiteľne a. s., predávajúci preto dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy nereagoval. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k predmetným nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek nakladanie s nimi môže mať vplyv na prebiehajúci súdny spor. Na osvedčenie svojich tvrdení predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.2025, rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. B..
1.2 Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd vecne odôvodnil tým, že nemal za preukázanú dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Poukázal na to, že žalobca v konaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť podaného
návrhu, ani žiadne zo skutočností, ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza. Ak žalobca tvrdí, že existuje dôvodná obava, že s predmetnými nehnuteľnosťami bude žalovaný ďalej nakladať, žalobca túto obavu ničím konkrétnejším nepodložil, žiadnym spôsobom nepreukázal ani neosvedčil, že takáto skutočnosť hrozí, uvedené zostalo iba v rovine jeho podozrení. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2025. Dokument obsahujúci právny úkon odstúpenia od zmluvy nebol k žalobe ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložený. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. B. je zrejmé, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný. Prvoinštančný súd tak uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Vydanie predmetu kúpnej zmluvy bude predmetom konania vo veci samej a po riadne vykonanom dokazovaní vydá súd vo veci rozhodnutie.
1.3. Právne odôvodnil rozhodnutie aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“) a
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
2.1 Žalobca predovšetkým poukázal na nesprávnu terminológiu, keď súd prvej inštancie v napadnutom uznesení opakovane používa formulácie, že žalobca „nepreukázal“ dôvodnosť návrhu, „nepreukázal“ platné odstúpenie a „nepreukázal“ bezprostrednú hrozbu. Podľa žalobcu bolo potrebné osvedčiť, nie úplne preukázať existenciu právneho vzťahu medzi stranami, pravdepodobnosť nároku vo veci samej, potrebu dočasnej úpravy pomerov a primeranosť navrhovaného opatrenia, pričom tieto podmienky boli splnené. Existencia právneho vzťahu vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2025. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, č. V XXXX/XXXX. Porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť, resp. zabezpečiť úhradu kúpnej ceny, vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu a z obsahu samotnej kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je doložené listinou „Odstúpenie od zmluvy spolu s výzvou na vrátenie predmetu kúpy“ zo dňa 30.03.2026. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že listina o odstúpení nebola v spise založená, nejde o dôvod na vecné zamietnutie návrhu za situácie, keď žalobca odstúpenie výslovne tvrdil a zároveň toto odstúpenie existovalo už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odstúpenie bolo podané ako listinný dôkaz v samotnej žalobe a žalobca ju opätovne predložil spolu s odvolaním. Žalobca ďalej dôvodil tým, že v predmetnej veci žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak nesplnil svoju podstatnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy a to, že nezaplatil, respektíve nezabezpečil úhradu podstatnej časti dohodnutej kúpnej ceny. Žalobca preto odstúpil od kúpnej zmluvy a žalovaného vyzval na vrátenie predmetu kúpy. Tým je osvedčený hmotnoprávny nárok žalobcu vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, že nárok žalobcu nie je zjavne nedôvodný, má reálny právny základ a je podložený listinnými dôkazmi. V súvislosti s osvedčením hmotnoprávneho nároku žalobca poukázal na ustanovenia § 48 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka.
2.2 Ďalšia námietka žalobcu sa týkala záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca neosvedčil reálnu obavu z nakladania žalovaného s nehnuteľnosťami. Takýto záver je formalistický a nezohľadňuje povahu sporu, pretože existuje objektívna potreba zabrániť tomu, aby žalovaný počas konania vo veci samej previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu, zaťažil nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom, uzavrel nájomnú alebo inú zmluvu, ktorá by zhoršila právne alebo faktické postavenie žalobcu alebo spôsobil stav, ktorý by meritórne rozhodnutie vo veci samej výrazne sťažil alebo prakticky znehodnotil. Nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby čakal, kým žalovaný nehnuteľnosti skutočne prevedie alebo zaťaží. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 s tým, že pri neodkladných opatreniach, ktorými sa majú obmedziť dispozičné úkony, nemožno vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby nakladať s majetkom, pretože takýto úmysel je spravidla rozpoznateľný až po jeho realizovaní, teda v čase, keď je na zabránenie následkom už neskoro. Navrhované neodkladné opatrenie je podľa žalobcu primerané, domáha sa výlučne dočasného zákazu právneho nakladania s nehnuteľnosťami do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, čo nepredstavuje nezvratný zásah do práv žalovaného. Žalobca súčasne poukázal na skutočnosť, že vo veci samej sa domáha ochrany smerujúcej k vydaniu predmetu kúpnej zmluvy, resp. k odstráneniu následkov porušenia kúpnej zmluvy a odstúpenia od nej. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože by nevylúčilo riziko ďalšieho prevodu alebo zaťaženia nehnuteľností..
2.3 Odvolacím návrhom sa žalobca domáha zmeny rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že odvolací súd nariadi navrhované neodkladné opatrenie.
3. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu s tým, že odvolacie dôvody považuje za zjavne neopodstatnené a účelové. Poukázal pritom na absenciu hmotnoprávneho nároku žalobcu. Namietol tiež predloženie listiny o odstúpení zo dňa 30.03.2026 až v odvolacom konaní, čo zakladá neprípustnú novotu v zmysle § 366 C. s. p., odvolací súd na túto listinu nemôže prihliadať. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil a ani nepreukázal platné a účinné odstúpenie od kúpnej zmluvy z jeho strany, zároveň nepreukázal porušenie záväzkov žalovaného z kúpnej zmluvy, následkom ktorého by mu vzniklo oprávnenie na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že v predmetnej kúpnej zmluve nebolo dohodnuté oprávnenie predávajúceho odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania kupujúceho so zaplatením časti kúpnej ceny. Ani právna úprava nezakladá pri kúpnej zmluve na nehnuteľnosť všeobecné právo predávajúceho odstúpiť od zmluvy len z dôvodu omeškania kupujúceho s úhradou kúpnej ceny. Žalovaný nebol žalobcom vyzvaný na dodatočné splnenie svojho záväzku s poskytnutím primeranej lehoty v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Konštatoval tiež, že žalobca nepredložil ani jeden dôkaz alebo indíciu o tom, že žalovaný robí kroky smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti.
3.1 Žalobca neosvedčil existenciu svojho hmotnoprávneho nároku vo veci samej a neosvedčil ani reálnu, bezprostrednú obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, súčasne navrhol aby mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha uloženia povinnosti vydať predmet kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.11.2025 – predmetné nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že žalobca ako predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa voči žalovanému súčasne domáha uloženia povinnosti zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej spôsobom opísaným v odseku 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, neosvedčil, že by došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy.
6. S prihliadnutím na uplatnené odvolacie dôvody a odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd podrobil prvoinštančné uznesenie prieskumu, predmetom ktorého bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia jeho hmotnoprávneho nároku a potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a teda aj hrozbu neoprávneného zásahu do jeho práv. Odvolací súd preto v prvom rade skúmal, či je osvedčené na strane žalobcu právo, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, a teda či je daná hrozba neoprávneného zásahu do jeho (osvedčeného) práva.
7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím civilno- procesným prostriedkom. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010). Odvolací súd poukazuje aj na odbornú literatúru, ktorá korešponduje s vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa ktorej je navrhovateľ povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia ( porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s.1249 a nasl.).
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie postupoval správne keď skúmal hodnovernosť osvedčenia hmotnoprávneho nároku žalobcu vo veci samej, ktorému mala byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.
17. Žalobca považoval svoj hmotnoprávny nárok za osvedčený tým, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nezaplatil však podstatnú časť dohodnutej kúpnej ceny. Odstúpil preto od kúpnej zmluvy a žalovaného vyzval na vrátenie predmetu kúpy. Napriek tvrdeniu o odstúpení od kúpnej zmluvy, žalobca toto svoje tvrdenie neosvedčil, pretože k svojmu návrhu nepriložil listinu, z ktorej by odstúpenie od zmluvy vyplývalo tak, ako predpokladá citované ustanovenie § 326 ods. 2 C. s. p.. Podľa citovaného ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a to stav skutkový aj právny. Teda aj pre odvolacie konanie je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. I keď listina o odstúpení od kúpnej zmluvy nebola k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ani k žalobe) pripojená, neosvedčenie nároku vo veci samej v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé z listín, ktoré k návrhu boli pripojené – najmä z kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2025.
19. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno od zmluvy odstúpiť, ak je to ustanovené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi.
20. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením zmluva od začiatku zrušuje, ak zákon alebo dohoda účastníkov neustanovuje inak.
21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní; ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
22. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
23. Podľa obsahu pripojenej kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2025 si účastníci tejto kúpnej zmluvy dohodli možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy pre kupujúceho (žalovaného) pri splnení podmienok uvedených v čl. 4 ods. 2 a ods. 3. Možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy pre predávajúceho (žalobcu) v kúpnej zmluve dohodnutá nebola. Zákon spája možnosť odstúpenia od zmluvy pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny kupujúcim v prípade, ak dlžník (žalovaný) v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom (žalobcom) nesplní svoj dlh – teda nezaplatí kúpnu cenu ( § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ani zo žaloby ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva tvrdenie (ani dôkaz), žeby žalobca ako veriteľ vyzval žalovaného ako dlžníka na zaplatenie nezaplatenej časti kúpnej ceny a poskytol mu dodatočnú primeranú lehotu. Z uvedeného sa v tomto štádiu konania javí nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením ako nedôvodný, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Žalobcovi preto nie je možné poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením.
24. K ďalším odvolacím námietkam sa odvolací súd nevyjadruje, pretože s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tieto nie sú relevantné pre rozhodnutie o odvolaní.
25. Odvolací súd uzatvára, že žalobca neosvedčil existenciu práva, ktorému by bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak naplnené neboli. Súd prvej inštancie správne zistil skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci a správne aplikoval príslušné právne normy, v konaní prvoinštančného súdu nebolo zistená žiadna vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Neobstojí ani aplikácia odvolacieho dôvodu uplatneného podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p., pretože v predmetnom odvolaní nebolo uplatnené žiadne tvrdenie žalobcu ani návrh na vykonanie dôkazov ako prostriedkov procesného útoku (§ 149 C. s. p.), ktoré by neboli uplatnené už v prvoinštančnom konaní.
26. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neboli naplnené, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto potrebné postupom podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdiť.
28. O trovách konania súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.).
29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).