Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/89/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, zastúpeného Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Kukučínova 483/35, IČO: 37 916 696, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby povinnej z neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. – 17 zo dňa 29. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. r u š í .

III. Osoba povinná z neodkladného opatrenia m á voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. uložil osobe povinnej z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“ v príslušnom tvare), aby sa nepribližovala k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akýkoľvek procesný úkon orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Vo výroku II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vo výroku III. uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší a vo výroku IV. rozhodol, že povinnému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 23.04.2026 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by povinnému uložil zákaz priblížiť sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, zákaz akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľa, zákaz zdržiavať sa v blízkosti bydliska navrhovateľa a zákaz byť prítomný pri odovzdávaní maloletého dieťaťa. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 02.03.2026 bol fyzicky napadnutý povinným, ktorý ho zozadu chytil rukou okolo krku a začal ho intenzívne škrtiť. Dusenie bolo silné a trvalo určitý čas, pričom sa dostal do stavu takmer bezvedomia a mal reálnu obavu o svoj život. V dôsledku útoku utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 50 dní. Práceneschopnosť mu už skončila, avšak jeho liečenie naďalej pretrváva a naďalej pociťuje zdravotné následky útoku. Vec je v súčasnosti riešená orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom podal trestné oznámenie a absolvoval výsluch na polícii. Vzhľadom na intenzitu útoku, jeho nebezpečný charakter (škrtenie ako spôsob útoku schopný ohroziť život) a vyhrážky zo strany povinného má dôvodnú obavu, že by mohlo dôjsť k opakovaniu násilného konania. Zároveň medzi navrhovateľom

a povinným existuje kontakt v súvislosti s odovzdávaním maloletého dieťaťa, čo výrazne zvyšuje riziko ďalšieho konfliktu. Dôvodom jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zabrániť ďalšiemu incidentu, najmä pri odovzdávaní maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , , , , , , , veta prvá, , , , , , . Uviedol, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a vzťah medzi navrhovateľom a povinným vyžaduje bezodkladnú úpravu. Povinný je súčasným manželom navrhovateľovej exmanželky. Ku konfliktnej situácii medzi nimi došlo v čase, kedy navrhovateľ odovzdával maloleté dieťa, ktoré má s jeho exmanželkou – súčasnou manželkou povinného. Navrhovateľ v návrhu opísaným skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil danosť, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľa a povinného, keďže ten sa voči navrhovateľovi dopustil fyzického násilia, ktoré u neho vzbudzuje dôvodné obavy o svoj život a zdravie, čo vyplýva tak zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.04.2026, z lekárskej správy traumatologického vyšetrenia zo dňa 02.03.2026 a následnej liečby, kedy musel navrhovateľ po útoku nosiť Schanzov golier, absolvovať fyziatricko – rehabilitačné vyšetrenie a následné cvičenia na správne držanie chrbtice, jej stabilizáciu, dýchanie a v neposlednom rade z predložených fotografii, na ktorých vidno poranenia navrhovateľa na tvári a na tele. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný je vo svojom správaní pre navrhovateľa nepredvídateľným, môže opätovne dôjsť k ohrozeniu navrhovateľa atakmi povinného a fyzicky agresívnemu správaniu namierenému voči nemu, ktoré je tak nepredvídateľné. Navrhovateľ má tak z neho strach, povinný v ňom vzbudzuje obavu o jeho fyzické a psychické zdravie, teda ohrozuje jeho telesnú i duševnú integritu. Existuje predpoklad, že v budúcnosti môže dôjsť k opakovaniu obdobnej situácie, a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ má s manželkou povinného maloleté dieťa a tak existuje reálny predpoklad, že počas odovzdávania dieťaťa môže medzi nimi dôjsť ku konfliktnej situácií, ktorá by mohla opätovne vyústiť do fyzického, ale i psychického násilia povinného voči navrhovateľovi. Súd mal tak za osvedčené, že konanie povinného ohrozuje telesnú aj duševnú integritu navrhovateľa, a to z dôvodu, že povinný sa dopustil voči nemu fyzického ataku, navrhovateľ má tak odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u neho vyvolávať aj duševné útrapy. Súd na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľa nariadil neodkladné opatrenie podľa , ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Už týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľa povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 30 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Tiež bolo potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľa a povinného súčasne, na čo však navrhovateľ v návrhu nemyslel. Preto súd určil, že pokiaľ by navrhovateľ a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania, kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. Súd toto neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom povinného na navrhovateľa, aby eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj vzhľadom na osvedčené násilné správanie povinného a obavu, že by mohol svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhovateľom osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jeho telesnú aj duševnú integritu, pretože z dôvodu agresívnych prejavov povinného má navrhovateľ odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u neho vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko súd tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na kratšiu než navrhovanú a tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia), vo zvyšku súd návrh v tejto časti musel zamietnuť. Navrhovateľ sa domáhal, aby toto neodkladné opatrenie bolo nariadené bez časového obmedzenia (vychádzajúc z návrhu), teda bez toho, aby na toto konanie nadväzovalo konanie vo veci samej. Súd dospel k záveru, že na toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej. Súd navrhovateľovi preto uložil v súlade s povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti. Súd pri rozhodovaní o otázke prípadného časového obmedzenia neodkladného opatrenia nie je viazaný návrhom strany, časové obmedzenie môže pritom vo

výroku uznesenia vyjadriť aj vtedy, keď tak strana podávajúca návrh neučinila. Pokiaľ sa však časového obmedzenia neodkladného opatrenia strana nedomáhala, alebo ak sa výslovne domáhala trvania neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, musí súd pri konštituovaní časového ohraničenia osobitným výrokom návrh na nariadenia neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnuť. Preto súd samostatným výrokom tohto uznesenia návrh vo zvyšku zamietol, pričom zamietnutou časťou je teda len časť, ktorá predstavovala navrhované neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia. Súd je toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, je nutné komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania obťažujúceho konania zo strany povinného do budúcnosti a mieru hroziacej ujmy na strane navrhovateľa po zadovážení dôkazov oboch strán. Súčasne bude nutné meritórne vyhodnotiť prípadné výsledky ešte stále prebiehajúcich konaní. Tieto okolnosti totiž presahujú rámec osvedčovania skutočností, ktorý je charakteristický pre konanie o neodkladnom opatrení. V tomto konaní súd ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a vychádza len z osvedčených skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán. Na základe popisu skutočností tak, ako ich popísal navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčil dostupnými listinami, možno ale nateraz konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhal, je dôvodná. V časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ navrhol, aby sa povinnému zamedzilo zdržiavať sa v okolí bydliska navrhovateľa, zakázalo kontaktovať navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom, súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko z predložených dôkazov súd nemal osvedčené skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by sa povinný zdržiaval v okolí bydliska navrhovateľa, taktiež nebolo osvedčené, že by povinný navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom kontaktoval (nebolo osvedčené, že by ho vôbec kontaktoval). S poukazom na uložený zákaz priblíženia mal súd zato, že tento konzumuje aj zákaz zdržiavať sa v okolí bydliska navrhovateľa. V časti uloženia zákazu povinnému byť prítomný pri odovzdávaní maloletého dieťaťa súd návrh pre nadbytočnosť, t. j. uložený zákaz priblíženia sa, taktiež zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , , tak, že úspešnejšiemu povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoc by mu prináležal, keďže povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti výrokom I. a IV. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že napadnuté uznesenie vychádza len z navrhovateľom nepravdivo, neúplne či zavádzajúco opísaných okolností. Vôbec nešlo o incident pri odovzdávaní dieťaťa. Incident sa stal v súvislosti s opakovaným porušovaním rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo strany navrhovateľa, ktorý opakovane neodovzdával maloletú H. v určených, či dohodnutých časoch jej matke, manželke povinného, zatajoval jej zdravotný stav, či miesto pobytu, bránil matke v kontakte s ňou v čase, kedy už táto mala byť v jej starostlivosti. Z týchto dôvodov podala manželka povinného návrh na výkon rozhodnutia. Dňa 01.03.2026 bola dcéra manželky povinného odovzdaná jej otcovi – navrhovateľovi, ktorý ju mal podľa dohody vrátiť matke v ten istý deň. Po pár hodinách navrhovateľ informoval manželku povinného, že maloletá má teploty, a že ju neodovzdá a s manželkou povinného prestal komunikovať. Po neúspešných pokusoch o kontakt s navrhovateľom šiel povinný s manželkou oznámiť vec na políciu. Dňa 02.03.2026 sa obaja snažili znovu kontaktovať navrhovateľa, no neúspešne a znovu išli na políciu, a to povinný, jeho manželka a jej matka. Cestou pri obchodnom dome Kaufland v Trenčíne zbadali dodávku navrhovateľa, zastavili vedľa nej a manželka povinného zavolala políciu a dostala od nej pokyn zostať na mieste. Navrhovateľ vyšiel z obchodného domu a oni mu oznámili, že na pokyn polície majú zostať na mieste, že polícia posiela hliadku. Navrhovateľ sa od začiatku správal nervózne a agresívne. Počas čakania sa manželka povinného a jej matka snažili zistiť informácie o mieste pobytu maloletej a o jej aktuálnom zdravotnom stave, na čo navrhovateľ odmietal odpovedať a dokonca naznačil, že sa z jeho strany jedná o akúsi pomstu. Medzitým telefonoval alebo predstieral telefonát s právnikom, ktorý mu údajne poradil, aby z miesta ušiel. Povinný preto svojim autom zablokoval dodávku navrhovateľa, pričom z druhej strany bol blokovaný iným autom, ktoré tam parkovalo. Toto auto po niekoľkých minútach odišlo. V tom momente stála manželka povinného pri otvorených dverách vodiča, navrhovateľ sedel na mieste vodiča a manželkina mama stála pri otvorených dverách spolujazdca. Navrhovateľ sa pokúsil ujsť tak, že najskôr pribuchol manželke povinného, ktorá bola v deviatom mesiaci tehotenstva, brucho do dverí auta. Povinný stál za ňou a chytil ju. V tom momente počul krik z druhej strany, vošiel do dverí vodiča a videl, ako navrhovateľ kopol z celej sily manželkinu mamu do hlavy a chystal sa na ďalšie kopnutie. Povinný ho vtedy chytil zozadu a vtiahol do vozidla a pokúsil sa ho spacifikovať, pričom navrhovateľ ho poškriabal na chrbte a roztrhal mu tričko. Chvíľu zápasili, navrhovateľ sa po chvíli upokojil a po svojich vyšiel z auta. Incident videli aj dvaja svedkovia. Tvrdenia navrhovateľa, že bol údajne v nejakom čiastočnom bezvedomí, nie sú pravdivé. Navrhovateľ na to začal vykrikovať, že ho napadli,

pričom zabudol spomenúť, že on sám zaútočil na dve ženy. Po chvíli prišla polícia a sanitka. Zdravotníci ošetrili manželku povinného, aj jej matku a manželku previezli do nemocnice. Jej matka a povinný sa dopravili do nemocnice sami a išli sa dať ošetriť na urgentný príjem. Tento incident obaja nahlásili polícii a svokra povinného podala na navrhovateľa trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Bánovce nad Bebravou. Opis situácie navrhovateľom nezodpovedá skutočnosti a je v rozpore s lekárskymi správami manželky a svokry povinného, ktoré preukazujú zranenia na ich strane spôsobené navrhovateľom. Skutočným agresorom v opísanom konflikte bol práve navrhovateľ, ktorý pred súdom zamlčal zásadné skutočnosti. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že jeho poranenia boli natoľko závažné, že v dôsledku nich bol práceneschopný až 50 dní, ale o dĺžke PN nepredložil dôkaz a z ním predložených lekárskych správ nevyplýva, že by jeho poranenia mohli byť dôvodom takejto dĺžky PN. V čase údajnej práceneschopnosti vykonával bežné činnosti. Podľa ním predložených dokladov mal nosiť golier 3 – 4 dni, no on ho nosil celé týždne, avšak výlučne na verejnosti, a to zrejme preto, aby vyvolával dojem, že jeho zranenia majú závažný charakter. Maloletá hovorila jej matke, že doma ho nenosí vôbec. Incident sa stal dňa 02.03.2026, avšak navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až 23.04.2026, t. j. až o 53 dní, čo nesvedčí o tom, že by sa navrhovateľ cítil povinným naozaj reálne ohrozený, keďže medzitým došlo niekoľkokrát k odovzdávaniu dieťaťa aj za prítomnosti povinného. V tomto prípade tak nemožno hovoriť o splnení podmienok na bezodkladnosť v zmysle . Ak by navrhovateľ skutočne pociťoval bezprostrednú hrozbu zo strany povinného, podal by návrh okamžite, kontaktoval by políciu, vyhľadal pomoc a nečakal takmer dva mesiace. Takýto časový odstup vylučuje existenciu potreby bezodkladnosti, ktorá je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ tvrdil, že sa obáva o svoj život a zdravie, avšak jeho zranenia boli len povrchové, lekárske správy sú minimálne a vyšetrenia potvrdili jeho stav bez nejakých vážnych nálezov. Tvrdenia navrhovateľa o „takmer bezvedomí“ a „škrtení ohrozujúcom život“ nemajú oporu v ním predložených listinných dôkazoch. Potvrdenie o PN bolo vystavené až 05.03.2026 bez uvedenia vychádzok, no navrhovateľ počas PN opakovane jazdil autom dlhé trasy a vozil dcéru. Tieto fakty vyvracajú ním tvrdenú obavu o život a zdravie. Vzhľadom na uvedené je neodkladné opatrenie neprimerané, nepotrebné, nedôvodné, zasahujúce do práv povinného, komplikujúce odovzdávanie maloletej dcéry manželky povinného navrhovateľovi, a hlavne založené výlučne na nepravdivých, či zavádzajúcich tvrdeniach navrhovateľa. Povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že s odvolacími námietkami povinného nesúhlasí, keďže z ich obsahu nevyplývajú žiadne skutkové ani právne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu nariadeného neodkladného opatrenia. Medzi navrhovateľom a povinným neexistuje žiadny právny, majetkový, obchodný, pracovný, ani iný vzťah, ktorý by si vyžadoval osobný kontakt alebo pravidelné stretávanie. Neexistuje žiadna objektívna okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu približovania sa povinného k osobe navrhovateľa. Povinný nie je rodičom maloletej H. (dcéry navrhovateľa) a nevykonáva vo vzťahu k maloletému dieťaťu žiadne rodičovské práva ani povinnosti. Z uvedeného dôvodu neexistuje ani žiadny legitímny dôvod, aby bol prítomný pri odovzdávaní alebo preberaní maloletého dieťaťa, prípadne pri iných úkonoch súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Rovnako neexistuje právny ani faktický dôvod, aby bol prítomný pri zdravotných vyšetreniach, školských aktivitách, kultúrnych podujatiach, športových aktivitách alebo iných udalostiach súvisiacich s maloletou H. spôsobom, ktorý by si vyžadoval osobný kontakt s navrhovateľom alebo priblíženie sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako určil súd. Povinný v podanom odvolaní neuvádza jedinú konkrétnu okolnosť, ktorá by preukazovala potrebu jej osobného kontaktu s navrhovateľom. Pokiaľ povinný tvrdí, že nariadené neodkladné opatrenie predstavuje pre neho obmedzenie, mal by konkrétne uviesť, akého práva sa toto obmedzenie týka a z akého dôvodu nie je možné predmetné právo vykonávať bez osobného kontaktu s navrhovateľom. Takéto tvrdenia ani dôkazy však odvolanie neobsahuje. Povinný vo svojom odvolaní zároveň vo významnom rozsahu hodnotí zdravotný stav navrhovateľa, rozsah jeho zranení, dĺžku liečenia a následky útoku. Takáto argumentácia je však z pohľadu predmetu odvolacieho konania právne irelevantná. Povinný nie je lekárom, súdnym znalcom, ani inou odborne spôsobilou osobou oprávnenou posudzovať zdravotný stav iných osôb. Posudzovanie zdravotného stavu patrí výlučne ošetrujúcim lekárom, prípadne znalcom ustanoveným v príslušnom konaní. Ani prípadný nesúhlas povinného s lekárskymi závermi nie je spôsobilý založiť dôvod na zrušenie súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zdravotného stavu navrhovateľa, ale posúdenie, či naďalej existujú dôvody na ochranu jeho telesnej a duševnej integrity. Zákaz priblíženia uložený súdom povinnému nijakým spôsobom nebráni vo výkone jeho práv, ani mu neukladá neprimerané obmedzenia. Naopak, predstavuje primerané

a súdom posúdené opatrenie na ochranu osoby navrhovateľa po incidente, ktorý bol predmetom konania o neodkladnom opatrení. Zákaz priblíženia nebráni povinnému zúčastňovať sa súdnych konaní, ani iných úradných úkonov, keďže samotné rozhodnutie obsahuje výnimky pre tieto situácie. Povinný nepreukázal existenciu žiadnej relevantnej skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorá by odôvodňovala zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia. Naopak, dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, naďalej pretrvávajú, pričom uložený zákaz priblíženia predstavuje primeraný a nevyhnutný prostriedok ochrany telesnej a duševnej integrity navrhovateľa. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zmeniť podľa a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z týchto dôvodov:

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Vo vzťahu k zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby v návrhu navrhovateľ opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísal skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá tiež musí byť osvedčená.

8. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia právo ochrany, ktorého sa domáha, osvedčiť. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán tak nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému dochádza vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný. Nariadením neodkladného opatrenia zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb potrebný okamžitý zásah súdu. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nie je riadnym kontradiktórnym procesom s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. Preukazovanie skutočností tvrdených stranami sporu má v tomto konaní povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe tvrdení strán a nimi predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (, ) (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

9. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ neopísal rozhodujúce skutočnosti dostatočne konkrétne a zároveň, a čo je podstatné, neosvedčil potrebu bezodkladnej a naliehavej potreby navrhovanej úpravy pomerov, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že bol dňa 02.03.2026 fyzicky napadnutý povinným tým spôsobom, že povinný ho mal zozadu chytiť rukou okolo krku a škrtiť, avšak vôbec neopísal situáciu a neuviedol

dôvody, za ktorých malo k takémuto útoku zo strany povinného dôjsť. Zrejme aj v dôsledku toho potom súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že k útoku došlo v čase, kedy navrhovateľ odovzdával maloleté dieťa, ktoré má so súčasnou manželkou povinného, čo však z návrhu ani z jeho príloh nevyplýva.

11. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že v dôsledku útoku utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 50 dní, a že práceneschopnosť mu už skončila, avšak jeho liečenie naďalej pretrváva. Navrhovateľ však neuviedol, aké konkrétne zranenia mu mali byť útokom povinného spôsobené, a napriek tvrdeniu o dĺžke jeho práceneschopnosti a o tom, že táto už skončila, predložil iba odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 05.03.2026, v ktorom je uvedený začiatok práceneschopnosti 03.03.2026 a dátum predpokladaného skončenia práceneschopnosti 12.03.2026, hoc návrh podával 23.04.2026. Všetky lekárske správy predložené navrhovateľom sú z marca 2026, posledná zo dňa 17.03.2026. Posledná lekárska správa je tak zo dňa, ktorý viac ako mesiac predchádza dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ podal návrh na 52. deň od údajného útoku povinného, tvrdiac, že jeho liečenie trvá a jeho práceneschopnosť trvala 50 dní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ neosvedčil ním tvrdené trvanie práceneschopnosti, ani ním tvrdené trvanie liečenia v čase podania návrhu.

12. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je podmienené osvedčením skutočnosti, že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo, o to viac nie je podstatné, že ak povinný navrhovateľa napadol, ako dlho trvalo liečenie, prípadne práceneschopnosť navrhovateľa. Na druhej strane však súd vychádza len z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a z dôkazov, ktoré pre osvedčenie dôvodnosti návrhu predložil, a preto je súd povinný o to viac venovať pozornosť jednotlivým tvrdeniam navrhovateľa a dôkazom, ktorými svoj nárok osvedčuje. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neopísal, za akej situácie mal byť napadnutý, čo všetko napadnutiu predchádzalo, neosvedčil ani len ním tvrdenú dĺžku trvania práceneschopnosti a ani ním tvrdené trvanie liečenia zranení v čase podania návrhu, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že napadnutie navrhovateľa povinným sa nejaví ako nanajvýš pravdepodobné. Z lekárskych správ je zrejmé, že navrhovateľ utrpel dňa 02.03.2026 určité zranenia a odvolací súd pripúšťa, že k týmto mohlo dôjsť aj v dôsledku konania povinného, avšak pre absentujúci opis celej situácie zo strany navrhovateľa, za ktorej k zraneniam navrhovateľa došlo, nemožno mať za osvedčené, že sa tak stalo v dôsledku protiprávneho konania povinného. Vyhodnotiac uvedené v súvislosti s tým, že navrhovateľ neosvedčil ani tie svoje tvrdenia, ktoré ak by zodpovedali skutočnosti (o dĺžke PN, o trvaní liečenia v čase podania návrhu), osvedčiť mohol (predložením dokladu o ukončení práceneschopnosti, dokladov o aktuálnom liečení a pod.), nemohol dospieť odvolací súd k inému záveru, než je ten, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil najvýznamnejšie skutočnosti, za ktorých by bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie spôsobom, ako ho nariadil súd prvej inštancie. Zranenia navrhovateľa ani za situácie, že mohli byť spôsobené povinným, bez ďalšieho neznamenajú, že povinný si počínal neoprávnene, nezákonne, a že nekonal napr. v sebaobrane a podobne. Protiprávnosť konania povinného nie je možné považovať za osvedčenú, keď samotný navrhovateľ ani len nepopísal okolnosti, za ktorých malo k útoku dôjsť, neuviedol, akým konkrétnym vyhrážkam mal zo strany povinného čeliť a obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o vyhrážkach zo strany povinného, pričom dôvodnosť celého jeho návrhu je spochybnená neosvedčením ďalších okolností, ktoré osvedčiť mohol. Rovnako z návrhu nevyplýva a nie je osvedčené, že povinný je vo svojom správaní pre navrhovateľa nepredvídateľným, a že navrhovateľ má z neho strach, resp. že povinný v ňom vzbudzuje obavu o jeho fyzické a psychické zdravie, teda ohrozuje jeho telesnú i duševnú integritu.

14. Navrhovateľ potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval obavou z možného opakovania sa násilného konania zo strany povinného, ako aj tým, že v dôsledku kontaktu oboch strán sporu pri odovzdávaní maloletého dieťaťa je zvýšené riziko ďalšieho konfliktu.

15. Navrhovateľ však podal návrh na 52. deň odo dňa, keď mal byť povinným napadnutý. Časový úsek, ktorý uplynul od navrhovateľom tvrdeného útoku povinného, neosvedčuje naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá tiež musí byť osvedčená. Už len samotný časový odstup medzi tvrdeným útokom povinného a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčuje potrebu naliehavej úpravy pomerov strán sporu, a preto aj z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podľa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, uložil výrokom III. napadnutého uznesenia navrhovateľovi v zmysle povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu na ochranu osobnosti. Hoc tento výrok odvolaním napadnutý nebol, ide v zmysle o výrok závislý na výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia, a preto bol odvolací súd povinný preskúmať ho ex offo a v zmysle tento výrok zrušiť, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo výrokom III. rozhodnuté, zanikli tým, že odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , . Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a povinný tak bol v tomto konaní plne úspešný. Odvolací súd preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania) tak, že povinnému priznal nárok na ich náhradu proti navrhovateľovi v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ): dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).