Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

87Cb/37/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ing. Nikolou Kosman v konaní navrhovateľa: CHARINET, s. r. o., so sídlom Za dráhou 1919/27, 034 01 Ružomberok, IČO: 46 241 795, pr. zast.: Mgr. Michal Kurnota, advokát, s miestom podnikania Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, proti odporcovi: Sinks & Taps s. r. o., so sídlom Malokrasňanská 10161/10, 831 54 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 53 122 500, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. III. Navrhovateľovi ani odporcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2026 domáhal voči odporcovi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na hnuteľných veciach vo vlastníctve odporcu, a to: Mobile bridge saw „Speedycut Mod. FK/NC 800“ (rok výroby 2008), Kompresor Mark MSM2-7,5/10 DX-500F a Bekom (rok výroby 2017), SILO mod. C8 a Flokulačná stanica s elektrickou skriňou a pumpou (ďalej spolu len „hnuteľný majetok resp. stroje“), a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania hnuteľným majetkom v rozsahu úkonov, ktorými by tieto veci previedol na tretiu osobu alebo tretie osoby na základe scudzovacej zmluvy, ktorej následkom by bol prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu, ktorou by na nich zriadil predkupné právo v prospech tretej osoby, ktorou by umožnil tretej osobe s nimi akokoľvek nakladať, predal ich na dobrovoľnej dražbe, zaťažil ich zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom, záložným právom alebo iným právom tretej osoby, vložil ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby a taktiež sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%.

2. Navrhovateľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia voči odporcovi odôvodnil tým, že navrhovateľ má voči spoločnosti STONE COMPANY s.r.o., so sídlom Družstevná 74, 034 01 Ružomberok, IČO: 51 700 387 (ďalej len „dlžník“) pohľadávku z titulu poskytovania dohodnutých internetových služieb (program Individual GARANT + VPN client-to-site 6x účet) a montážnych a servisných prác kamerového systému vrátane materiálu na základe vystavených faktúr č. 2400038 zo dňa 15.05.2024 v sume 3.997,- EUR, splatnej dňa 22.05.2024 a faktúry č. 2400039 zo dňa 15.05.2024 v sume 3.014,47 EUR, splatnej dňa 22.05.2024, ktoré neboli dlžníkom ani len z časti navrhovateľovi uhradené. Navrhovateľ na základe vyššie uvedených skutočností podal žalobu o zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi v sume 7.011,47 EUR s príslušenstvom na Okresný súd Žilina, ktorý rozsudkom č. k. – 405 zo dňa 29.05.2026 rozhodol, že dlžník je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.011,47 EUR s úrokom z omeškania 13,5 % ročne z tejto sumy od 17.06.2024 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania

voči dlžníkovi v rozsahu 100%. Dlžník sa voči uvedenému rozsudku odvolal. Navrhovateľ vo svojom návrhu argumentuje, že obrana dlžníka je výlučne účelová a jej zámerom je dosiahnuť zánik dlžníka ešte pred vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci, nakoľko z verejných registrov vyplýva, že Okresný súd Žilina začal dňa 29.11.2024 konanie pod sp. zn. o výmaz dlžníka podľa v dôsledku toho, že konateľ dlžníka p. A. B. sa vzdal svojej funkcie a došlo k zániku oprávnenia dlžníka užívať nehnuteľnosť vedenú ako jeho sídlo.

3. Ako hlavný dôvod svojho návrhu navrhovateľ uvádza, že dlžník bol vlastníkom materiálu – kamenných dosiek značky Laminam (určených na výrobu obkladov), ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2024 predal odporcovi ako kupujúcemu za sumu 54.715,97 EUR vrátane DPH, pričom išlo o dvojnásobne až trojnásobne podhodnotenú kúpnu cenu, vzhľadom k sume ponúkanej výrobcom tohto materiálu, ktorý ich ponúka v cenníku v rozmedzí od 210,- EUR//m2 až 290,- EUR/m2 za hrúbku 5+ mm a od 420,- EUR/m2 až 635,- EUR/m2 za hrúbku 12+mm, kým v kúpnej zmluve sú ceny uvedené za materiál Laminam maximálne vo výške 117,- EUR/m2. Predmetom predaja bol materiál, pri ktorom navrhovateľ odkazuje na k návrhu priložený cenník výrobcu tohto materiálu (ďalej spolu len “materiál”).

4. Okrem toho navrhovateľ uvádza, že dlžník bol tiež vlastníkom nasledovného hnuteľného majetku: Mobile bridge saw „Speedycut Mod. FK/NC 800“ (rok výroby 2008), výrobné číslo: 41437, v hodnote približne 50.000,- EUR, Kompresor Mark MSM2-7,5/10 DX-500F a Bekom (rok výroby 2017), hodnote približne 7.000,- EUR, SILO mod. C8 v hodnote 15.000,- EUR a Flokulačná stanica s elektrickou skriňou a pumpou v hodnote 4.000,- EUR, ktoré majú spolu hodnotu 76.000,- EUR. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.07.2024 dlžník ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným strojom za kúpnu cenu 32.676,30 EUR s DPH, pričom podľa navrhovateľa ide o nevýhodne uzavretú zmluvu, nakoľko kúpna cena s poskytnutou 25 % zľavou je výrazne podhodnotená oproti skutočnej trhovej hodnote každého z uvedených strojov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Má za to, že trhová cena hodnota každého z predaných prístrojov je minimálne dvojnásobná, ak nie trojnásobná či štvornásobná oproti stranami dojednanej kúpnej cene. Vo vzťahu k stroju Mobile bridge saw „Speedycut Mod. FK/NC 800“ (rok výroby 2008) bola kúpna cena určená v kúpnej zmluve bez zľavy 25% ako 14.372,- EUR, pričom táto cena je podľa navrhovateľa zjavne podhodnotená, keďže v inej veci ešte v roku 2013 prebehla dražba a jeho vyvolávacia cena bola 390.000,- CZK, teda cca 16.100,- EUR. Oproti tomu dlžník predal odporcovi kompletný, plne funkčný a používaný stroj svojej spriaznenej spoločnosti za výrazne vyššiu cenu.

5. Podstata argumentácie navrhovateľa spočíva v tvrdení, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a predajom vyššie špecifikovaných strojov a materiálu došlo k ukráteniu žalobcu odporovateľnými právnymi úkonmi – kúpnymi zmluvami, z ktorých mal prospech odporca. Navrhovateľ poukázal na to, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv bol p. A. B., jediným konateľom a spoločníkom žalovaného a jedným z konateľov a spoločníkov dlžníka a zároveň konal pri uzatvráraní odporovateľných kúpnych zmlúv za dlžníka aj za odporcu, čím mu nevýhodnosť zmlúv musela byť známa. A. B. ako konateľ dlžníka postupne podľa navrhovateľa vykonával úkony, ktorými zmenšoval majetok dlžníka a ukrátil minimálne jedného veriteľa – navrhovateľa. Dlžník v súčasnosti nedisponuje žiadnym majetkom. Navrhovateľ ďalej uvádza, že A. B. ako bývalý konateľ dlžníka nebol oprávnený uzavrieť vyššie uvedené kúpne zmluvy o prevode majetku dlžníka, nakoľko z ustanovenia čl. X bod 5 písm. b) spoločenskej zmluvy dlžníka vyplývala povinnosť konať výlučne na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia a to pri úkonoch s obstarávacou cenou presahujúcou sumu 5.000,- EUR. V obidvoch kúpnych zmluvách bola dohodnutá kúpna zmluva viac ako 5.000,- EUR, pričom tieto boli uzatvorené bez súhlasu valného zhromaždenia, čím A. B. porušil povinnosť vyplývajúcu priamo zo spoločenskej zmluvy. Z rozhovoru so zahraničnými spoločníkmi sa žalobca dozvedel, že nemali vedomosť o konaní A. B. a vedomosť o tom, že sa vedie konanie o zrušenie dlžníka. Navrhovateľ má vzhľadom na úmyselné nevyplatenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi, prevody majetku dlžníka na žalovaného, vzdanie sa funkcie konateľa v spoločnosti dlžníka a „zabezpečenie“ začiatku konania o zrušenie spoločnosti dlžníka dôvodnú obavu, že žalovaný bude aktívne vykonávať úkony k tomu, aby uchránil svoj majetok pred nárokmi veriteľov. Podľa navrhovateľa teda možno očakávať, že žalovaný sa pokúsi hnuteľný majetok previesť na inú osobu, skryť resp. celé podnikanie žalovaného utlmiť a pokračovať v novej spoločnosti, tak ako sa to stalo vo vzťahu k dlžníkovi.

6. K požiadavke navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že považuje za vhodné, aby popri zabezpečovacom opatrení súd nariadil aj neodkladné opatrenie, ktorým zakáže

odporcovi nakladať s hnuteľnými vecami, nakoľko vzhľadom na povahu týchto vecí je ich možné medzi fyzickými osobami pomerne jednoducho bez dokladov predať a ani samotné zabezpečovacie opatrenie nemusí byť dostatočným nástrojom. Na záver navrhovateľ doplnil, že žiadne ustanovenie nezakazuje súčasné zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia o obmedzení nakladania s vecou.

7. Navrhovateľ k návrhu pripojil cenník výrobcu spoločnosti Laminam S.p.A. so sídlom Via Ghiarola Nuova, 258 I 41042, Fiorano Modenese I Modena – Italy, platný 04/2024 (č. l. 7-19), kúpnu zmluvu zo dňa 19.06.2024 uzatvorenú medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim s prislúchajúcou faktúrou č. 240125A (č. l. 20-22), kúpnu zmluvu zo dňa 30.07.2024 uzatvorenú medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim s prislúchajúcou faktúrou č. 240141 (č. l. 23-24), rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. – 405 zo dňa 29.05.2026 (č. l. 25-36), spoločenskú zmluva dlžníka zo dňa 11.04.2018 (č. l. 37-41), uznesenie exekútorského úřadu Náchod, JUDr. Kamil Souček, soudní exekútor zo dňa 22.11.2013 (č. l. 42), výpis dlžníka z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zo dňa 23.07.2026 (č. l. 43-44), vzdanie sa funkcie konateľa zo dňa 27.06.2024 (č. l. 45), plnomocenstvo na zastupovanie (č. l. 46-47), faktúru č. 2400038 (č. l. 48), faktúru č. 2400039 (č. l. 49).

8. Súd mal na základe vyššie uvedených dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom a na základe jeho tvrdení osvedčené, že medzi navrhovateľom a dlžníkom prebiehal odplatný obchodný vzťah, z ktorého navrhovateľovi vznikla pohľadávka z titulu poskytovania dohodnutých internetových služieb (program Individual GARANT + VPN client-to-site 6x účet) a montážnych a servisných prác kamerového systému vrátane materiálu. Tieto plnenia boli dlžníkovi vyúčtované na základe vystavenej faktúry č. 2400038 zo dňa 15.05.2024 v sume 3.997,- EUR, splatnej dňa 22.05.2024, a faktúry č. 2400039 zo dňa 15.05.2024 v sume 3.014,47 EUR, splatnej dňa 22.05.2024. Z uvedených neuhradených faktúr vyplýva, že navrhovateľ fakturoval dlžníkovi tovar a služby v celkovej výške 7.011,47 EUR. Z priloženého rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. -405 zo dňa 29.05.2026 vyplýva, že prvostupňový súd uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.011,47 EUR ročne spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne z tejto sumy od 17.06.2024 do zaplatenia a priznal navrhovateľovi voči dlžníkovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetné rozhodnutie prvoinštančného súdu zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté odvolaním dlžníka. Z výpisu z obchodného registra dlžníka súd zistil, že jeho spoločníkmi od vzniku až do dnešného dňa zostávajú tri osoby: A. B., C. D. E., a Graham Stanley Tointon, pričom uvedení spoločníci boli zároveň konateľmi dlžníka až do zániku funkcie konateľa p. B. dňa 04.11.2024. Z predloženého dokumentu označeného ako „Vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti STONE COMPANY s. r. o.“ zo dňa 27.06.2024 vyplýva, že p. B. sa vzdal funkcie konateľa v spoločnosti dlžníka. Z výpisu z obchodného registra dlžníka vyplýva, že dňa 29.11.2024 začal súd konanie o zrušení spoločnosti podľa , konanie je vedené pod sp. zn. . Súd ďalej zo spoločenskej zmluvy dlžníka zo dňa 11.04.2018 zistil, že podľa jej čl. X. bodu 5 sú konatelia vo veciach patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia oprávnení robiť v mene spoločnosti opatrenia a úkony len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia. V iných veciach, ako sú uvedené v čl. IX, sú konatelia oprávnení robiť v mene spoločnosti opatrenia a úkony rovnako len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia, pričom v zmysle písm. b) tohto ustanovenia sa takýto predchádzajúci súhlas vyžaduje explicitne aj na nákup, predaj, nájom alebo zaťaženie hnuteľného majetku s obstarávacou cenou vyššou ako 5.000,- EUR. Súd z kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2024 uzatvorenej medzi dlžníkom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim zistil, že predmetom predaja bol materiál v celkovej hodnote 54.715,97 EUR vrátane DPH. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2024, uzatvorenej medzi tými istými stranami vyplýva, že jej predmetom bol predaj strojov špecifikovaných v petite návrhu v celkovej sume 32.676,30 EUR, pričom na tento hnuteľný majetok bola predávajúcim – dlžníkom poskytnutá zľava vo výške 25 %. Z uznesenia súdneho exekútora JUDr. Kamila Součka súd zistil, že tento nariadil dňa 22.11.2013 dražbu CNC frézy na kameň zn. Breton, Speedy Cut FK/NC 800 s odhadnou cenou 390.000,- CZK a vyvolávacou cenou vo výške 130.000,- CZK, pričom exekútor označil predmetný stroj za nekompletný a poškodený. Napokon súd z predloženého cenníka výrobcu materiálu platného pre apríl 2024, vydaného spoločnosťou Laminam S.p.A., so sídlom Via Ghiarola Nuova, 258, I 41042, Fiorano Modenese / Modena, Taliansko a porovnaním faktúry č. 240125A súd zistil, že dlžník odpredal žalovanému materiál za sumy násobne nižšie ako bola nadobúdacia cena tohto materiálu.

K návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia:

9. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

13. Súd uvádza, že podstatou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie ochrany veriteľovi peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi resp. posilnenie postavenia veriteľa, u ktorého hrozí, že v prípade právoplatného judikovania veriteľovej pohľadávky bude exekúcia na jej vymoženie ohrozená, prípadne úplne zmarená. Toto posilnenie postavenia veriteľa sa realizuje zriadením sudcovského záložného práva na veci resp. veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách, čím získa veriteľ postavenie záložného veriteľa s príslušným poradím jeho záložného práva podľa času jeho vzniku.

14. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu, ako aj po skončení konania, avšak pre jeho nariadenie je potrebné kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: i) návrh na jeho nariadenie, ii) existencia skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, iii) existencia spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve dlžníka navrhovateľa, ktorým sú veci práva alebo majetkové hodnoty, iv) zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi, v) existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, vi) proporcionalita, t. j. zabezpečovacie opatrenie nemôže obmedzovať povinnú osobu - žalovaného nad nevyhnutný rozsah. Všetky tieto podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu náležitým spôsobom osvedčiť a v prípade, že neosvedčí čo i len jednu z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd jeho návrh zamietne. Zároveň má zabezpečovacie opatrenie prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi len za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Osvedčenie podstatných skutkových okolností pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vnímať oproti plnohodnotnému dokazovaniu ako nižší dôkazný štandard, kedy súd nepostupuje striktne v zmysle všetkých formálnych pravidiel platných pri dokazovaní, a to aj s ohľadom na krátku lehotu pre rozhodnutie súdu o návrhu, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní vychádza len z návrhu a skutočností uvádzaných žalobcom. Pri osvedčení postačuje, že sa súdu z ponúknutých dôkazných prostriedkov javí osvedčená skutočnosť ako nanajvýš pravdepodobná (k tomu pozri uznesenie NS SR zo dňa 25.04.2012, sp. zn. ).

16. Súd aplikujúc vyššie uvedené teoretické východiská na posudzovaný prípad uvádza, že žalobca podal návrh na nariadenie pod bodom 1 uznesenia špecifikovaného zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 7.011,47 EUR s príslušenstvom za ukrátenie žalobcu v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2024, ktorou dlžník predal žalovanému materiál a kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2024, ktorou dlžník predal žalovanému hnuteľné veci – stroje, pričom navrhovateľ v návrhu uvádza, že sa bude samostatnou žalobou domáhať vyslovenia neúčinnosti týchto zmlúv.

17. K existencii skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a existencii spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve dlžníka súd uvádza, že navrhovateľ nemá voči odporcovi peňažnú pohľadávku.

Odporca nie je dlžníkom navrhovateľa a nenastupuje do pozície dlžníka ani z titulu, že je zmluvnou stranou odporovaných právnych úkonov. V zmysle hmotnoprávnej úpravy navrhovateľ nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči odporcovi, jediná peňažná pohľadávka, ktorá mu môže za určitých okolností vzniknúť je pohľadávka predpokladaná v ustanovení , pre vznik ktorej je nevyhnutný úspech navrhovateľa v konaní o neúčinnosť právnych úkonov a zároveň nemožnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi z toho, čo napadnutými kúpnymi zmluvami z dlžníkovho majetku ušlo, ide teda o substitučný resp. subsidiárny a podmienený nárok. Súd tiež uvádza, že rozhodnutie o odporovacej žalobe resp. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu je rozhodnutím konštitutívnym, čo znamená, že odporovateľnosť nie je možné riešiť ako predbežnú otázku a je až dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu (k tomu pozri napr. bod 18.2 a 19.5 rozhodnutia NS SR zo dňa 24.06.2020 sp. zn. ). Dlžníkom navrhovateľa z titulu vystavených faktúr a neprávoplatného rozhodnutia prvostupňového súdu je výlučne spoločnosť STONE COMPANY, s.r.o. a nie odporca. Keďže prístroje vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ žiada zriadiť záložné právo nie sú vo vlastníctve jeho dlžníka, ale sú vo vlastníctve odporcu, ktorý jeho dlžníkom nie je a zároveň súd nemôže prejudiciálne posudzovať tvrdenú pohľadávku voči odporcovi z titulu peňažnej náhrady v zmysle , nie je možné návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť a je nutné ho zamietnuť. K uvedenému záveru pozri aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2022, č. k. -333 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 01.04.2024. Súd sa s ohľadom na vyššie uvedené závery nezaoberal ďalšími doktrínou dovodenými predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.)

K návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia:

18. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa , V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva.

23. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie

24. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

25. Neodkladné opatrenie je v zásade výnimočným procesným inštitútom v prípade, že sa preukáže bezodkladná potreba upravenia pomerov medzi stranami prípadne hrozba, že budúca exekúcia môže byť zmarená. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že inštitút neodkladného opatrenia je možné použiť len tam, kde reálne hrozí škoda resp. iná ujma a jediným spôsobom, ako ju odvrátiť, je nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Z doktrinálnych záverov vyplýva, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia posudzuje (i) existenciu právneho vzťahu medzi stranami, (ii) či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), (iii) to, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má podľa okolností dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav a zároveň, (v) či účinky neodkladného opatrenia neprimerane a nad nevyhnutný rozsah neobmedzia povinnú osobu (princíp proporcionality).

27. Súd už vyššie pri posúdení návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia konštatoval, že navrhovateľ v aktuálnom štádiu konania nedisponuje pohľadávkou voči odporcovi, ale má len peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, pričom súd podotýka, že navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nepodal ani žalobu vo veci samej.

28. V rozhodovanej veci sa navrhovateľ snaží dosiahnuť zabezpečenie ako svojej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 7.011,47 EUR s príslušenstvom, tak aj tvrdenej pohľadávky v zmysle voči odporcovi z titulu potenciálne vzniknutej peňažnej náhrady. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil povahou vecí – hnuteľných strojov vo vzťahu ku ktorým žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdil, že keďže je tieto možné pomerne jednoducho bez dokladov predávať resp. s nimi inak nakladať, samotné zabezpečovacie opatrenie nemusí byť dostatočným nástrojom a požadoval, aby súd vo vzťahu k predmetným strojom uložil odporcovi povinnosť zdržania sa nakladania s nimi v rozsahu ním špecifikovaných úkonov. Zároveň poukázal na to, že vzhľadom na doterajšie konanie konateľa odporcu a dlžníka p. B., a to neúmyselné nevyplatenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi, prevody majetku od dlžníka na p. B. plne ovládanú spoločnosť – odporcu, vzdanie sa funkcie konateľa p. B. v spoločnosti dlžníka a zabezpečenie začiatku konania o zrušenie spoločnosti dlžníka má navrhovateľ dôvodnú obavu, že odporca bude aktívne vykonávať úkony k tomu, aby svoj majetok uchránil pre nárokmi veriteľov.

29. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, kedy nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje právne alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že toto konanie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku dlžníka) alebo podľa okolností prípadu aj s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity).

30. Súd konštatuje, že navrhovateľ nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi odôvodňuje obavou z ohrozenia exekúcie, a to obavou z následného prevádzaním hnuteľného majetku – strojov vo vzťahu ku ktorým žiadal súd o uloženie zákazu nakladania. K uvedenému súd uvádza, že ak by súd konajúci vo veci samej konštatoval relatívnu neúčinnosť kúpnych zmlúv, ktorými bol prevedený materiál a stroje z dlžníka na odporcu a zároveň by odporca previedol medzičasom tieto stroje na tretiu osobu, mal by navrhovateľ nárok na peňažnú náhradu v zmysle . Zároveň navrhovateľ súdu neosvedčil majetkové pomery odporcu a ani netvrdil, že predmetné stroje predstavujú jeho jediný majetok. Rovnako tak podľa súdu nie je možné len z konštatovania, že p. B. previedol majetok a v zásade aj celé podnikanie na odporcu konštatovať, že existuje obava z ohrozenia exekúcie. Práve naopak, vo vzťahu k spoločnosti odporcu, keďže práve tam sústreďuje p. B. svoje ekonomické aktivity, je veľký predpoklad, že spoločnosť odporcu disponuje výrobným materiálom, prístrojmi, finančnými prostriedkami či iným majetkom z ktorého bude možné potenciálne vzniknutú pohľadávku voči odporcovi uspokojiť. Tvrdenie, že odporca bude aktívne vykonávať úkony k tomu, aby svoj majetok uchránil pre nárokmi veriteľov je podľa súdu čisto hypotetické a ničím nepodložené. Rozhodujúcimi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú konkrétne a objektivizované skutočnosti nasvedčujúce tomu, že budúce uspokojenie pohľadávky sa môže reálne sťažiť alebo zmariť (k tomu pozri R 20/1998, ktoré je aplikovateľné aj na aktuálnu právnu úpravu neodkladných a zabezpečovacích opatrení). Keďže navrhovateľ súdu neponúkol žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by jeho prípadné budúce uspokojenie pohľadávky podľa voči odporcovi bolo ohrozené, má súd za to, že navrhovateľ obavu z ohrozenia exekúcie neosvedčil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

31. Súd tiež uvádza, že stroje vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ žiada súd o uloženie zákazu nakladania nie sú okrem jedného z nich (Mobile bridge saw „Speedycut Mod. FK/NC 800 rok výroby 2008, výrobné číslo: 41437) dostatočne individualizované tak, aby neboli zameniteľné s inými strojmi, ktoré môže odporca vlastniť a aby bolo prípadne vydané rozhodnutie o zákaze nakladania so strojmi aj vykonateľné. Rovnako tak súd nemá vedomosť o tom, či odporca tieto stroje ešte vlastní, keďže od roku 2024, kedy

ich podľa navrhovateľom predloženej kúpnej zmluvy nadobudol, ubehli viac ako dva roky a s ohľadom na znenie je pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení rozhodujúci stav v čase jeho vydania.

32. Súdu tiež nie je zrejmá proporcionalita požadovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k pohľadávke voči dlžníkovi resp. prípadnej budúcej pohľadávke voči odporcovi, keď navrhovateľ v návrhu sám tvrdí, že predmetné stroje majú hodnotu minimálne 76.000,- EUR, prípadne vyššiu keď tvrdí, že ich hodnota bola v kúpnej zmluve výrazne podhodnotená a mohla byť aj trojnásobná resp. štvornásobná voči kúpnej cene dojednanej medzi dlžníkom a odporcom v zmluve. Keďže navrhovateľ osvedčil súdu existenciu pohľadávky vo výške 7.011,47 EUR s príslušenstvom, bolo by zriadenie zákazu nakladania s vecami v hodnote minimálne 76.000,- EUR zjavne neproporcionálne.

33. Sumarizujúc vyššie uvedené, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nedostatočnej individualizácie predmetu neodkladného opatrenia a neproporcionality návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k výške tvrdenej pohľadávky navrhovateľa (výrok II.).

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

35. Podľa , súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Vo vzťahu k trovám konania súd konštatuje, že rozhodol na základe zásady úspechu v spore. Navrhovateľ v konaní síce nebol úspešný, avšak odporcovi v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, preto súd žiadnemu z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).