Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/33/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej, PhD. a sudkýň JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ a prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa , , o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.06.2026, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. augusta 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: dňa XX. XXXXXXXX XXXX v čase do XX.XX hodine v meste C. na D. ceste pri reštaurácií E. viedol osobné motorové vozidlo značky F. G., evidenčné číslo XXXXXX, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno z dôvodu poznatku, že uvedené motorové vozidlo má viesť osoba, ktorá má uložený právoplatný zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, pričom bolo zistené, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 06. mája 2024, s právoplatnosťou toho istého dňa, okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. zo dňa 26. mája 2024, s právoplatnosťou toho istého dňa, uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. z 08. augusta 2025, s právoplatnosťou toho istého dňa, okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu jedného roka, počas uvedenej kontroly policajnej hliadke po zákonnom poučení postupom podľa dobrovoľne vydal 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom označeným s obsahom kryštalickej látky označenej ako stopa č. 1 a 1 ks papierovú skladačku s obsahom kryštalickej látky označenej ako stopa č. 2, ktoré sa nachádzali pod sedadlom spolujazdca vpredu a ktorú si mal zabezpečiť od presne nestotožnenej osoby, pričom v predloženom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom označeným ako stopa č. 1 sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 0,209 g, obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 78,7 % hmotnostných a z toho množstva obsahujúce 164 mg absolútneho metamfetamínu, a v predloženom poskladanom papieriku označenom ako stopa č. 2 sa nachádzal biely práškový materiál s hmotnosťou 0,073 g, obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 75,5 % hmotnostných a z toho množstva obsahujúce 55 mg absolútneho metamfetamínu, ktorá látka je zaradená v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do lI. skupiny psychotropných látok,

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., so zistením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle , uvedené vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie len ohľadom výroku o treste. Vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej pri trestnom čine najprísnejšie trestnom ( Tr. zák.), teda vzťahujúcej sa na Tr. zák. v rozpätí od 6 mesiacov trestu odňatia slobody do 3 rokov trestu odňatia slobody, pričom zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa k spáchaniu trestného činu v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval ( Tr. zák.), napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný a nebolo potrebné v tomto smere na hlavnom pojednávaní ďalej vykonávať dokazovanie ( Tr. zák.) a zároveň boli zistené dve priťažujúce okolnosti, a to že mu súd ukladal trest za viac trestných činov ( Tr. zák.), teda ukladal úhrnný trest odňatia slobody a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák, teda že doposiaľ sa dostal do rozporu s v desiatich prípadoch. V dvoch prípadoch sa jednalo o odsúdenie zahraničnými súdmi a dvakrát bol potrestaný aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno sp. zn. a na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. . V ostatných troch prípadoch bol odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 08.08.2025, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou 30 mesiacov (do 09.02.2028), ako aj zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 1 rok. Na druhej strane prihliadol na učinené vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní a tak vychádzal z trestnej sadzby od 4 mesiacov trestu odňatia slobody až do 3 rokov trestu odňatia slobody ( Tr. zák.). Súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov trestu odňatia slobody a zároveň aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 3 rokov v rámci trestnej sadzby od 1 roka do 10 rokov, keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s takouto činnosťou. Trest bol ukladaný za okolnosti, že obžalovaný spáchal predmetné trestné činy XX.XX.XXXX, teda len krátko po tom, ako mu začala plynúť skúšobná doba v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a to rovnako pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. Zároveň súd I. stupňa rozhodol, že ho na výkon tohto trestu zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keď v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu pre úmyselný trestný čin a to vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , kde bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa Tr. zák. a trest odňatia slobody vykonal 03.10.2021.

Uvedený rozsudok, ihneď po vyhlásení, odvolaním napadla prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len prokurátor) proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že súd I. stupňa postupoval v rozpore s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pretože neprihliadol najmä na spôsob a okolnosti spáchania činu, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a uložil obžalovanému neprimerane nízky trest. Z odpisu registra vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný. V posledných troch prípadoch bol odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ide o špeciálnu recidívu. Poukázal na skutočnosť, že v posledných dvoch prípadoch, vedených na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , sa ďalšej trestnej činnosti dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, uloženého vo veciach vedených na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a sp. zn. , v nadväznosti na to mu uvedené tresty boli aj premenené. Skutok obžalovaný spáchal počas skúšobnej doby troch odsúdení, a to vo veciach vedených na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s tým, že spáchal dva ďalšie trestné činy, a to prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Zdôraznil, že doposiaľ uložené tresty nesplnili svoj účel a nezabránili obžalovanému v tom, aby pokračoval v tej istej trestnej činnosti. Ďalej zvýraznil, že trest uložený vo výmere 8 mesiacov, nie je

spôsobilý na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na účinnú nápravu páchateľa Navrhol, aby odvolací súd podľa , , zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu odňatia slobody.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, prostredníctvom obhajkyne, obžalovaný uviedol, že rozsudok v napadnutom výroku o treste odňatia slobody považuje za správny a zákonný. Súd I. stupňa vykonal vo vzťahu k výroku o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré majú význam pre posúdenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák. Pri posudzovaní tohto výroku vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, prihliadol na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, správanie sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, ako aj na závažnosť a charakter trestnej činnosti. Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a dospel k správnemu záveru, že tieto sú v rovnováhe. Pri ukladaní trestu sa dôsledne riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 a nasl. Tr. zák., ktoré vyžadujú, aby trest bol zákonný, primeraný povahe a závažnosti trestného činu, ako aj pomerom páchateľa a aby napĺňal účel trestu — ochranu spoločnosti, individuálnu prevenciu a generálnu prevenciu. Účelom trestu nie je len represia, ale aj resocializácia páchateľa, preto je uložená výmera trestu taká, aby bola pre obžalovaného dostatočne výchovná a zároveň nie neprimerane prísna. V súlade so zásadou ultima ratio trestného práva, ktorú dlhodobo zdôrazňuje judikatúra Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva, musí byt' trestné právo a ukladanie trestov využívané len v nevyhnutnej miere a trest musí byť primeraný povahe a závažnosti činu. Nepodmienečný trest odňatia slobody preto nemá byt' dlhší, než je potrebné na dosiahnutie účelu trestu a nemá pôsobiť nadmerne represívne. Argument, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, je síce právne významný, avšak bude mat' svoje dôsledky pri rozhodovaní o premene podmienečného trestu na nepodmienečný podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. Nemožno preto uvažovať o potrebe ďalšieho sprísnenia už uloženého nepodmienečného trestu, ktorý je dostatočne primeraný a spôsobilý naplniť účel trestu. Ak je trest neprimerane prísny, môže prestávať motivovať odsúdeného k náprave a namiesto výchovného efektu pôsobiť len represívne, čím sa znižuje jeho účinnosť a efektívnosť. Navrhol, aby odvolací súd podľa odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že ľutuje, čo spravil a viackrát sa to nezopakuje.

Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a konštatovala, že uložený trest je primeraný, zákonný a spôsobilý splniť účel trestu podľa Tr. zák. Navrhla postup podľa a odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Zástupca krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomne podaného odvolania a zdôraznil, že uložený trest je neprimerane nízky z dôvodu, že obžalovaný opakovane ignoruje ukladané tresty zákazu činnosti ako aj podmienečné tresty. V konečnom návrhu navrhol, aby odvolací súd odvolaniu prokurátora vyhovel a podľa , zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a podľa rozhodol o treste sám tak, že ponechajúc ostatné časti výroku o treste nezmenené uloží obžalovanému primeraný nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - prokurátorom, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámení sa s námietkami uvádzanými v písomných dôvodoch odvolania prokurátora odvolací súd zistil, že súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, odpovedal na všetky otázky podľa , , , a kladne a po stanovisku prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, vykonával dokazovanie len ohľadne skutočností týkajúcich sa ukladania trestu.

Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Čo sa týka odvolaním napadnutého výroku o ukladanom treste, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a správne prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia , s ktorými sa aj odvolací súd stotožňuje, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v Tr. zák., a preto odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa, ako na správne, v podrobnostiach plne poukazuje.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na osobu obžalovaného, ako osobu, ktorá sa opakovane dopúšťala rovnakej trestnej činnosti, keď počas uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, opakovane viedla osobné motorové vozidlo, navyše počas plynutia skúšobnej doby za rovnakú trestnú činnosť. Rovnako aj odvolací súd upriamuje pozornosť na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný napriek predchádzajúcim trestom, pokračoval v protiprávnej činnosti a dokonca aj napriek tomu, že mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, opakovane porušil aj predchádzajúce zákazy činnosti. Za potrebné považoval odvolací súd upriamiť pozornosť na to, že opakovane uložený zákaz činnosti nebol obžalovaným rešpektovaný a popri podmienečne uloženom treste stratil voči obžalovanému efektívnosť, čím bola odôvodnená potreba pristúpi k represívnejšiemu trestu a to nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Aj odvolací súd pri osobe obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., ako i dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.. Keďže odsúdený spáchal dva trestné činy, bolo potrebné mu postupom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladať úhrnný trest, vychádzajúc z § 171 ods. 3 Tr. zák., ktorý ustanovuje trestnú sadzbu 6 mesiacov až 3 roky, ako trest z nich najprísnejšie trestný. Je potrebné uviesť, že uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov sa pohybuje v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov. Skutočnosť, že uložený trest sa nachádza v dolnej časti zákonom ustanovenej trestnej sadzby, sama osebe neznamená, že ide o trest neprimerane mierny. Pri posudzovaní primeranosti trestu nemožno vychádzať iba z jeho matematického pomeru k zákonnej trestnej sadzbe, ale je potrebné prihliadať na všetky kritériá rozhodné pre individualizáciu trestu, najmä na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, spôsob jeho vykonania, jeho následky, mieru zavinenia, pohnútku páchateľa, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, podľa ktorého samotná výmera trestu 8 mesiacov odôvodňuje záver o jeho neprimeranej miernosti. Trest má byť individualizovaný tak, aby zodpovedal konkrétnym okolnostiam posudzovaného prípadu a zároveň napĺňal účel trestu. Ak súd I. stupňa pri jeho ukladaní vyhodnotil všetky relevantné okolnosti prípadu a dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu postačuje trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, nejde bez ďalšieho o takú výmeru trestu, ktorá by nezodpovedala požiadavkám zákona alebo ktorá by svojou miernosťou nezabezpečovala ochranu spoločnosti a individuálnu ani generálnu prevenciu.

Pokiaľ ide o okolnosť, že súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol zmätočne ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., hoci toto ustanovenie vo výroku o treste neuviedol, odvolací súd považuje uvedenie tohto ustanovenia v odôvodnení za zjavný nesúlad, resp. pochybenie v odôvodnení rozhodnutia.

Takéto pochybenie však samo osebe nemení obsah výroku o treste a ani nemá za následok, že by uložený trest bol nezákonný alebo neprimerane mierny. Rozhodujúci je predovšetkým výrok rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený konkrétny trest a jeho súlad so zákonom. V posudzovanom prípade bol trest odňatia slobody uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom zo samotného výroku nevyplýva, že by súd postupoval podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. alebo že by na základe tohto ustanovenia uložil trest spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia slúži na vysvetlenie úvah, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil, avšak samo osebe nemôže rozšíriť alebo zmeniť obsah formulovaného výroku, ktorý bol verejne vyhlásený na hlavnom pojednávaní. Ak teda súd I. stupňa vo výroku neuviedol, že trest ukladá s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák., nemožno

len z uvedenia tohto ustanovenia v odôvodnení vyvodzovať, že predmetné ustanovenie bolo aj reálne aplikované spôsobom, majúcim vplyv na zákonnosť alebo primeranosť uloženého trestu. Pochybenie súdu I. stupňa pri uvedení ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. v odôvodnení rozsudku preto odvolací súd hodnotí ako nesprávnosť odôvodnenia, ktorý však v posudzovanej veci nemal vplyv na správnosť výroku o treste. Nie je preto dôvodom na sprísnenie trestu, keďže samotný uložený trest vo výmere 8 mesiacov je zákonný, nachádza sa v rámci príslušnej trestnej sadzby a vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu ho nemožno považovať za zjavne neprimerane mierny.

Odvolací súd ohľadne námietok prokurátora voči uloženému trestu poukazuje na účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák. - nielen napravenie páchateľa, ale aj ochrana spoločnosti a výchovné pôsobenie. Obžalovaný sa dopustil trestných činov vedome, opakovane a v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdu. Práve opakovanie trestnej činnosti rovnakého druhu poukazuje na to, že doteraz ukladané miernejšie tresty neplnili účel, a preto bol nevyhnutný nepodmienečný trest s tým, že výmera 8 mesiacov je primeraná. Uložený trest súdom I. stupňa pri dolnej hranici trestnej sadzby, rešpektuje individualizáciu, nepresahuje mieru nevyhnutnú na splnenie preventívneho účelu a súd I. stupňa zvážil zistené priťažujúce i poľahčujúce okolnosť, ktorých pomer bol vyrovnaný. Zásada proporcionality bola rešpektovaná tým, že súd I. stupňa nevychádzal len z formálnych trestných činov, ale aj z ich závažnosti, motivácie obžalovaného, jeho znaleckým posudkom zistenej závislosti na psychostimulanciách a hlavne jeho doterajšieho postoja k právnemu poriadku Slovenskej republiky. Zásada proporcionality chráni aj verejnosť pred recidivujúcim správaním, nakoľko ak páchateľ nerešpektuje súdne rozhodnutia a opakovane porušuje zákony, potom verejný záujem na ochrane právneho poriadku prevažuje nad individuálnym záujmom obžalovaného, čiže proporcionalita neznamená len ochranu obžalovaného pred tvrdosťou trestu, ale aj ochranu spoločnosti pred recidívou. Správne súd I. stupňa zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu, najmä opakované porušenie súdom uloženého zákazu činnosti, vedomé a úmyselné konanie obžalovaného napriek predchádzajúcim sankciám, pričom jeho správanie vykazuje znaky rezistencie voči miernejším formám trestu.

Čo sa týka uloženia trestu zákazu činnosti, skutočnosť, že predchádzajúce zákazy činnosti obžalovaný opakovane porušil, znamená, že tento trest je primeraný a nevyhnutný, pretože signalizuje pretrvávajúcu nebezpečnosť obžalovaného vo vzťahu k vedeniu vozidiel. Zároveň dĺžka zákazu činnosti je v súlade s potrebou ochrany spoločnosti pred ďalším protiprávnym konaním zo strany obžalovaného. Záujem spoločnosti na dodržiavaní právoplatných rozhodnutí a bezpečnosti cestnej premávky má prednosť pred záujmom obžalovaného na miernejšom postihu, najmä, ak predchádzajúce miernejšie tresty neboli účinné.

Možno preto konštatovať, že súdom I. stupňa uložený trest obžalovanému bol primeraný závažnosti konania, osobe obžalovaného a nevybočil z medzí ustanovených zákonom. Námietky prokurátora preto odvolací súd považoval za nedôvodné.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v spojení s trestom zákazu činnosti plne v súlade s účelom trestu, zásadou individualizácie a proporcionality a uložené tresty odvolací súd nepovažuje za neprimerané, ale naopak, sú relevantnou a adekvátnou reakciou na recidivujúce konanie obžalovaného.

Súd I. stupňa zároveň správne a zákonne rozhodol o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a to v trestnej veci Okresného súdu Komárno sp. zn. .

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.