Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-2253-2019.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Subarea
23Ek/2253/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KORSO Credit, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 175 797, právne zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 287,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Dulina (náhradník odvolaného súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra), so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 111EX 197/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca oprávneného (KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.) sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 3.12.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 287,- eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 8Up/610/2018 zo dňa 13.9.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.11.2018. 2. Poverením zo dňa 4.2.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra, ktorého náhradníkom sa po jeho odvolaní dňa 15.12.2023 v priebehu exekúcie stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju ďalej vedie pod spisovou značkou 111EX 197/20. 3. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Súd na túto skutočnosť prihliadol tak, že dňa 7.10.2025 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V dôsledku tejto skutočnosti sa novým oprávneným v predmetnom exekučnom konaní stala spoločnosť KORSO Credit, s.r.o. 4. Súdny exekútor vydal dňa 23.3.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie, súčasťou ktorého bola aj výzva na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorou na náhradu výdavkov súdneho exekútora vo výške 73,80 eur zaviazal oprávneného. Súdny exekútor zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 5. Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej 15 – dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky, v ktorých uviedol, že predmetné upovedomenie bolo podľa názoru oprávneného vydané v rozpore s Exekučným poriadkom, nakoľko
súdny exekútor nevykonal všetky úkony potrebné k zisteniu majetku povinného, pričom z exekučného spisu nevyplýva, že by súdny exekútor vykonal súpis hnuteľných vecí povinného. Oprávnený má informácie, že v bydlisku povinného sa nachádzajú hnuteľné veci, ktorých speňažením by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vrátane trov súdneho exekútora. Súdny exekútor však nevykonal žiadne úkony za účelom zistenia majetkových pomerov v bydlisku povinného, a preto podľa názoru oprávneného nekonal s odbornou starostlivosťou, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 29 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného súdny exekútor mohol a mal pristúpiť k súpisu hnuteľného majetku povinného alebo jeho zabezpečeniu, avšak takýto úkon nebol podľa dostupného spisového materiálu nikdy realizovaný, pričom súdny exekútor ani neuviedol žiadne dôvody, prečo k takémuto súpisu nedošlo. Oprávnený je toho názoru, že súdny exekútor nepreukázal, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorého predajom by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo spolu s trovami exekúcie, resp. že tento majetok je nevymožiteľný. Skutočnosť, že v období piatich rokov nebol zistený žiadny majetok povinného, neznamená automaticky, že takýto majetok neexistuje. Znamená to skôr, že súdny exekútor sa nepokúsil využiť všetky zákonné možnosti na zistenie majetku povinného, obzvlášť tým, že neuskutočnil jeden zo základných spôsobov vykonania exekúcie, a to súpis hnuteľných vecí povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhoval, aby súd podaným námietkam vyhovel a zrušil napadnuté upovedomenie. 6. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, cit.: „Z dôvodu prečo nedošlo k súpisu hnuteľného majetku povinného poukazujem na výklad súdu prvej inštancie v exekučnej veci sp. zn. súdu: 44Ek/576/2020 v rozhodnutí zo dňa 29.10. 2025, v ktorom figuruje ten istý oprávnený a namieta to isté, a v ktorom súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil prečo sa nepristúpi k súpisu hnuteľného majetku v každom exekučnom konaní: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súdny exekútor námietky oprávneného za nedôvodné. 7. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania. 10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 11. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Napriek tomu má oprávnený, v niektorých prípadoch, možnosť použiť procesnú obranu proti takémuto rozhodnutiu súdneho exekútora v podobe podania námietok, ktoré súdny exekútor predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 12. Súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného či tretích osôb. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, toto preskúmavanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. 13. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia zisťovania majetku (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. 14. Oprávnený prostredníctvom námietok namietal, že súdny exekútor mohol a mal pristúpiť k súpisu hnuteľného majetku povinného alebo jeho zabezpečeniu, nakoľko oprávnený má informácie, že v bydlisku povinného sa nachádzajú hnuteľné veci, ktorých speňažením by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vrátane trov súdneho exekútora. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Poverený súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, a to najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. 15. Exekučný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd
mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný vlastní hnuteľný majetok v mieste svojho bydliska, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané. 16. Vzhľadom na to, že od začatia exekúcie, ktorá sa začala podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 4.2.2020, do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom dňa 23.3.2026, uplynulo obdobie piatich rokov, a počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi napriek jeho činnosti nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a zároveň keďže po dobu vedenia exekúcie nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov, má súd za to, že súdny exekútor dôvodne pristúpil k postupu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Súd na záver dodáva, že ide o zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovné podanie návrhu na vykonanie exekúcie. 17. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne. Oprávnený nepreukázal existenciu relevantného exekvovateľného majetku povinného ani iné dôvody, pre ktoré by mal súd námietkam vyhovieť. Súd preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.