Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-503-2015.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/503/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: AutomationBot, s. r. o., IČO: 46 166 165, Vidlicová 39/A, 831 01 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Baďurová, s.r.o., IČO: 51 477 998, Budatínska 12, 851 06 Bratislava, proti žalovanému: GEFCO SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 898 526, Bajkalská 19/B, 821 01 Bratislava, zastúpenému: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., Karlovo náměstí 671/24, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, IČO: 35 884 703, o zaplatenie 61.496,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne s obchodným menom pack&ging, s.r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 61.496,40 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia 6 faktúr za dodanie tovaru v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2011. V žalobe uviedol, že ako predávajúci na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2011 a 13 objednávok žalovaného v období máj - október 2015 dodal žalovanému (ako kupujúcemu) riadne a včas tovar (v období jún - október 2015), za ktorý mu vystavil 15 dodacích listov a 6 faktúr v celkovej sume 61.496,40 eur, ktoré žalovaný neuhradil.
2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v čl. 2 bod 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že 2 zálohy (v celkovej sume 56.145,60 eur) od kupujúceho budú zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho. Nakoľko tak žalobca neučinil, žalovaný započítal tieto dve zálohové platby s pohľadávkami žalobcu, a to zápočtom zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015. Uplatnený nárok žalobcu z fa č. 110402015 považuje žalovaný za nedôvodný, nakoľko zanikol čiastočne započítaním zo zvyšnou časťou nároku žalovaného na započítanie zvyšnej časti uhradených záloh (3.807,72 eur) a v sume 5.350,80 si žalovaný uplatňuje kompenzačnú námietku v súvislosti s náhradou škody, ktorá žalovanému vznikla v súvislosti s porušením záväzku žalobcu započítať predmetné zálohové platby s prvými faktúrami za dodanie tovaru.
3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.04.2016 uviedol, že zúčtoval poskytnuté zálohy faktúrou č. 110012011 zo dňa 30.08.2011 a č. 110022011 zo dňa 30.11.2011, čím si tak riadne splnil povinnosť vyplývajúci z predmetnej zmluvy. Jednostranné započítania vykonané žalovaným tak považuje žalobca za neplatné.
4. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 D. G. Š., ktorý pre žalovaného pracoval od 2006 do 2014 ako finančný manažér uviedol, že v tomto prípade išlo o formy, ktoré tvorili obaly, v ktorých sa prevážali autodiely do Argentíny a Brazílie. Dohoda bola taká, že žalovaný má zaplatiť formy a tieto sa mali splácať v cene. Pred začiatkom spolupráce so žalobcom urobili test vo Francúzsku a všetky obaly boli v poriadku. A teda v spolupráci so žalobcom pokračovali. Žalobca žalovanému fakturoval obaly za nižšiu cenu ako bolo dohodnuté. Záloha podľa jeho názoru znamená, že žalovaný zaplatí za formy a postupne sa to odpočíta. Bol zodpovedný za schvaľovanie faktúr v rámci jeho oddelenia. Nevedel odpovedať na otázku, ako bola zúčtovaná faktúra.
5. Na pojednávaní dňa 16.04.2018 D. C. J., ktorý u žalovaného pracoval na logistickej pozícii v období 2006 - 2016 uviedol, že podľa jeho vedomostí predmetný spor nastal, keď vo firme už nepracoval. Firma žalobcu im odovzdávala materiály na jeden projekt a spoluprácu ukončili počas jeho pôsobenia vo firme na žiadosť žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k formám, ani k zmluve, keďže žiadnu nevidel. Systém schvaľovania bol u nich taký, že každá zložka mala limit a keď sa prekročil, musela to schváliť vyššia zložka. Počas spolupráce boli formy u žalobcu.
6. Rozsudkom zo 17.09.2018 súd žalobe vyhovel, avšak Krajský súd v Bratislave uznesením z 13.02.2020 tento rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 07.10.2020 uviedol, že z čl. 2 bod. 5 kúpnej zmluvy vyplýva, že dve zálohy poskytnuté predávajúcemu boli určené pre prvú dodávku tovarov, ktoré budú slúžiť na výrobu nerezových foriem na výrobu rohov, ktoré budú súčasťou tovaru. Taktiež z predmetného ustanovenia vyplýva, že tieto poskytnuté zálohy budú zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho. Má za to, že nikde v zmluve sa neuvádza, že by kúpna cena obalov mala byť znížená o poskytnutú zálohu. Naopak v zmluve sa výslovne uvádza a vyplynulo to napokon aj z dokazovania výsluchom svedkov, že tieto zálohy majú byť zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho, teda žalobcu. Pojem zúčtovanie a zníženie ceny sú dva rozdielne pojmy a nie je možné ich zamieňať práve vo vzťahu k výslovne dojednanému ustanoveniu, podľa ktorého majú tieto zálohy slúžiť na výrobu nerezových foriem na výrobu rohov. Vysvetlil, že prvé dve faktúry vystavené žalobcom v r. 2011 boli práve na zúčtovanie nerezových foriem na výrobu plastových rohov. Zálohy boli poskytnuté v r. 2011 žalovaným pre žalobcu a jednostranné započítacie úkony žalovaného, ktoré sa týkali práve vysporiadania predmetných faktúr, resp. záloh boli urobené v r. 2015. Žalobca vzniesol námietku premlčania ohľadom započítacieho úkonu a poskytnutých záloh s faktúrami v r. 2015, nakoľko boli zálohy prijaté v r. 2011, t.z. splatnosť prijatých záloh sa so splatnosťami faktúr r. 2015 nestretli ani jeden deň. To znamená, že tento započítaný úkon nie je platný. Podľa legislatívy platnej v čase uzavretia rámcovej zmluvy neexistuje legálna definícia pojmu tovar. Tovarom je akékoľvek a každé plnenie, ktoré jedna strana zmluvného vzťahu podľa zmluvy dodáva alebo má dodať alebo zabezpečiť pre druhú zmluvnú stranu. Žalobca má za to, že v tomto kontexte je potrebné vykladať aj prvé dve faktúry žalobcu vystavené voči žalovanému. Tieto prvé 2 faktúry boli žalovaným riadne zaúčtované a rozporované boli až po 4 rokoch. Ani pri prvej fakturácii za dodávku obalov túto žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a riadne ju uhradil práve s ohľadom na jeho neskoršie tvrdenie, že podľa jeho názoru malo dôjsť k zúčtovaniu poskytnutých záloh. Bolo dojednané, že zálohy mali byť výslovne zúčtované prvou faktúrou a logicky výkladom tejto vety vyplýva, že tu nešlo o žalovaným podsúvaný názor, že o zálohu má byť znížená cena obalov, nakoľko táto záloha bola výslovne dojednaná na výrobu predmetných nerezových foriem, čo žaloba aj splnil.
8. Žalovaný vo vyjadrení z 30.10.2020 uviedol, že ako odvolací súd argumentoval, z faktúr č. XXXXXXXXX S. XXXXXXXXX nevyplýva, že by týmito faktúrami došlo k zníženiu účtovanej ceny za dodaný tovar o čiastku zodpovedajúcu uhradenej zálohe, ako bolo dohodnuté vo vyššie citovanom ustanovení zmluvy. Týmito faktúrami ani nebola účtovaná dodávka tovaru, o čom svedčí aj list žalovaného zo dňa 08.09.2015, v ktorom uviedol, že faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 30.105,60 EUR a č. XXXXXXXXX na sumu 26.040,- EUR, ktoré vystavil žalobca, nie sú doložené žiadnymi dokladmi preukazujúcimi dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle uvedených zálohových faktúr. Z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca mal nielen poskytnutú zálohu žalovanému vrátiť (zúčtovať), ale aj že k tomuto zúčtovaniu nedošlo na základe faktúr č. XXXXXXXXX S. XXXXXXXXX. Žalobca si tak nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zálohu zúčtovať a doteraz ani nepredložil žiadny dôkaz, že by si svoju povinnosť splnil iným spôsobom (resp. neskôr). Žalobca nezohľadnil prijatú zálohu vo faktúrach za dodaný tovar, a preto bol povinný zálohu žalovanému vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o námietku premlčania voči započítaniu
pohľadávok žalovaným zo dňa 05.11.2015 a zo dňa 24.11.2015, s tým že splatnosť záloh žalovaného sa zo splatnosťami faktúr žalobcu roku 2015 nestretli ani jeden deň, uvedený názor žalobcu je nesprávny. V zmysle čl. II bod 5 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným mal žalobca zálohy zúčtovať s prvou faktúrou od žalobcu. Ako žalovaný uviedol už v odpore k platobnému rozkazu žalobca dodal a vyfakturoval žalovanému tovar prvýkrát až faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 (v sume 11.138,92 EUR) bez toho, aby zúčtoval záloh poskytnutý žalovaným. Následne žalobca mal započítať aj ďalšie faktúry (XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX), a to až po faktúru XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 (všetky faktúry boli žalovaným predložené v odpore k platobnému rozkazu). Nakoľko žalobcovi vznikla prvýkrát povinnosť započítať (zúčtovať) záloh žalovaného až v máji 2012 nemohlo v súlade s § 397 Obchodného zákonníka dôjsť k premlčaniu nároku žalovaného skôr ako v máji 2016. Všetky pohľadávky žalobcu voči žalovanému boli z roku 2015, a preto boli spôsobilé na započítanie s nárokom žalovaného podľa zápočtov vykonaných žalovaným dňa 05.11.2015 a dňa 24.11.2015.
9. Na pojednávaní dňa 21.06.2021 žalovaný uviedol, že žiadna dohoda o nákupe foriem nebola a keby aj bola, bola by neplatná, keďže v písomnej zmluve je ustanovené, že sa môže meniť iba písomne. Žalobca kontroval, že dohoda o formách síce nebola obsiahnutá priamo v písomnej zmluve, ale vyplývala z výpovede svedka p. Šimkoviča. Nešlo o zmenu písomnej zmluvy, ale o samostatnú dohodu o formách, ktorá nadväzuje na písomnú zmluvu. Podľa názoru žalovaného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zálohová faktúra sa mala odpočítať za celkovej faktúry za výrobu foriem. Formy si žalobca uviedol a účtoval v účtovníctve ako svoj majetok, žalovaný ich v účtovníctve neeviduje. Predmet zmluvy je dohodnutý jasne a určito. Túto zmluvu je možné meniť len písomne a nie je možné ju dovykladávať prostredníctvom výpovede svedka, ktorý mal priateľský vzťah s konateľom žalobcu.
10. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 378 Obchodného zákonníka sa škoda nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
11. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, vykonaným dokazovaním, ako aj s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je v celom rozsahu neopodstatnený. V konaní bolo nesporné, že subjekty konania uzatvorili dňa 22.8.2011 Kúpnu zmluvu č. N., ktorej predmetom bola dodávka určitých obalov žalobcom žalovanému. Podľa čl. II bod 5 Kúpnej zmluvy „Predávajúci (správne má byť kupujúci) poskytne Kupujúcemu (správne má byť predávajúcemu) 2 zálohy pre prvú dodávku tovarov, ktoré budú slúžiť na výrobu nerezových foriem na výrobu plastových rohov, ktoré budú súčasťou tovaru ako aj zabezpečenie kúpy prvotných surovín, a to v nasledujúcich termínoch a hodnotách bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho: 24.08.2011-30 105,60 eur a 05.09.2011- 26 040,00 eur. Tieto zálohy budú zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho“. Zo znenia citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal poskytnúť žalobcovi zálohu v dohodnutej výške. V zmluve je uvedené, na čo žalobca zálohu použije (nákup suroviny a nákup nerezových foriem) a tiež, že dôjde k zúčtovaniu poskytnutej zálohy v prvej faktúre za dodávku tovaru. Žalovaný dohodnutú zálohu v celkovej sume 56.145,60 eur žalobcovi riadne uhradil, čo medzi sporovými stranami nebolo sporné. Podľa čl. II bod 5 predmetnej X. tieto zálohy mali byť zúčtované s prvou faktúrou od predávajúceho, čo však z faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX nevyplýva. Týmito faktúrami nedošlo k zníženiu účtovanej ceny za dodaný tovar o čiastku zodpovedajúcu uhradenej zálohe, ako bolo dohodnuté vo vyššie citovanom ustanovení zmluvy. Suma, ktorú mal žalovaný za dodaný tovar uhradiť mala byť znížená o poskytnutú zálohu. Týmito faktúrami ani nebola účtovaná dodávka tovaru, o čom svedčí aj list žalovaného zo dňa 8.9.2015, v ktorom uviedol, že faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 30.105,60 eur a č. XXXXXXXXX na sumu 26.040,- eur, ktoré vystavil žalobca, nie sú doložené žiadnymi dokladmi preukazujúcimi dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle uvedených zálohových faktúr. Z týchto faktúr taktiež nevyplýva, že išlo o faktúry, ktoré potvrdzovali prijatie zálohy. Žalobca na pojednávaní dňa 07.10.2020 vysvetlil, že prvé dve faktúry vystavené žalobcom v r. 2011 boli práve na zúčtovanie nerezových foriem na výrobu plastových rohov. Žalobca však relevantným spôsobom nepreukázal, že záloha zložená žalovaným bola výslovne dojednaná na výrobu predmetných nerezových foriem. Uvedené totižto z uzavretej zmluvy nevyplýva, pričom akékoľvek zmeny zmluvy možno robiť len písomne. Hoci dohoda o formách nebola obsiahnutá priamo v písomnej zmluve, žalobca tvrdí, že vyplývala z výpovede svedka p. Š. a že nešlo o zmenu písomnej zmluvy, ale o samostatnú dohodu o formách, ktorá nadväzuje na písomnú zmluvu. Uvedené tvrdenie súd nemôže akceptovať, nakoľko zo zmluvy nijak nevyplýva, že je možné uzavrieť samostatnú dohodu o nerezových formách (t.j. dohodu týkajúcu sa náležitostí zmluvy) ústnou formou a že táto bude nadväzovať na písomnú zmluvu. Výpoveď svedka na tejto skutočnosti nič nemení. Žalobca tak uhradené zálohy zo strany žalovaného nezohľadnil pri prvej faktúre za dodaný tovar, tak ako to vyplýva zo zmluvy, čím žalovanému vznikol nárok na vrátenie záloh zo strany žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia. Súd preto považuje za platné jednostranné započítanie žalovaného zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015, ktorými došlo k započítaniu jeho dvoch zálohových platieb spolu v sume 56.145,60 eur s pohľadávkami žalobcu na zaplatenie sumy 52.337,89 eur a 9.158,52 eur v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Uvedené zápočty boli žalobcovi riadne doručené, čo vyplýva z doručeniek založených do spisu. Súd nedospel k presvedčeniu že námietku premlčania žalobcu voči započítaniu pohľadávok žalovaným zo dňa 05.11.2015 a zo dňa 24.11.2015 je dôvodná. V zmysle čl. II bod 5 kúpnej zmluvy mal žalobca zálohy zúčtovať s prvou faktúrou od žalobcu. Žalobca však dodal a vyfakturoval žalovanému tovar prvýkrát až faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 (v sume 11.138,92 EUR) bez toho, aby zúčtoval záloh poskytnutý žalovaným. Následne žalobca mal započítať aj ďalšie faktúry (XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX), a to až po faktúru XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012. Žalobcovi tak vznikla prvýkrát povinnosť započítať (zúčtovať) záloh žalovaného až v máji 2012, čiže nemohlo v súlade s § 397 Obchodného zákonníka dôjsť k premlčaniu nároku žalovaného na vrátenie záloh skôr ako v máji 2016 (započítací úkon bol vykonaný ešte v roku 2015). Uplatnený nárok žalobcu z fa č. 110402015 (v sume 9.158,52 eur) je nedôvodný aj na základe relevantnej kompenzačnej námietky žalovaného v sume 5.350,80 eur v súvislosti s náhradou škody, ktorá žalovanému vznikla kvôli porušeniu záväzku žalobcu započítať predmetné zálohové platby s prvými faktúrami za dodanie tovaru. Keďže žalobca nezapočítal zálohové platby s prvými faktúrami za dodanie tovaru, žalovaný musel žalobcovi uhradiť viac ako bol povinný, čím žalovanému vznikla škoda, nakoľko nemohol tieto finančné prostriedky použiť inak. Nárok žalovaného na náhradu škody tak predstavuje ušlý zisk žalovaného ako veriteľa žalobcu na úroky ako „cenu dočasne obetovaných peňazí“. Žalobca dodal a vyfakturoval žalovanému tovar prvýkrát faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, dátum zdaniteľného plnenia 04.05.2012 na sumu
11.138,92 eur, pričom následne mal žalobca započítať aj ďalšie faktúry až po faktúru XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012, dátum zdaniteľného plnenia 10.10.2012 na sumu 11.262,60 eur. V roku 2012 bola priemerná úroková miera úverov na základe údajov z NBS vo výške 3,45 %, čiže ku dňu splatnosti faktúry č. 110402015, t.j. ku dňu 21.11.2015 žalovanému vznikla škoda v sume 6.483,34 eur, ktorej výšku žalobca v priebehu konania nerozporoval. Nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 61.496,40 eur z faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX S. XXXXXXXXX je tak nedôvodný v celom rozsahu, keďže zanikol na základe započítania s dvoma zálohovými platbami zloženými žalovaným v celkovej sume 56.145,60 eur (k čomu došlo zápočtami zo dňa 05.11.2015 a 24.11.2015) a vo zvyšnej sume 5.350,80 eur je nedôvodný, keďže žalovaný vzniesol relevantnú kompenzačnú námietku v súvislosti s náhradou škody, ktorá žalovanému vznikla vo výške 6.483,34 eur.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.