Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-1440-2025.pdf
PDF · 117.4 KB
Case nature
Subarea
52Ek/1440/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BAJO LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 860 581, právne zastúpeného: JUDr. Michaela Kajabová, so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 4 475,52 Eura, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Eva Šteinerová ml., so sídlom exekútorského úradu E. X, XXX XX F. G. F. H., sp. zn. 340 EX 321/25, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1440/2025 zo dňa 05.05.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1440/2025 zo dňa 05.05.2026 vydané vyšším súdnym úradníkom tak, že exekúciu v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.05.2025 domáhal od povinného vymoženia 4 475,52 Eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 21Csp/22/2024 - 94 zo dňa 06.06.2024 (ďalej aj len ako „Exekučný titul“) v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 16CoCsp/16/2024 - 126 zo dňa 20.11.2024. Exekučný súd poverením zo dňa 17.06.2025 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú ml., so sídlom exekútorského úradu E. X, XXX XX F. G. F. H., ktorá ju vedie pod sp. zn. 340 EX 321/25.
2. Uznesením sp. zn. 52Ek/1440/2025 zo dňa 05.05.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. K námietkam povinného týkajúcich sa skutočností, že exekúcia proti nemu je nedôvodná z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 40OdS/6/2022 zo dňa 03.04.2023 bol povinnému určený splátkový kalendár, čím súd povinného zároveň oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, súd uviedol: Ak daná skutočnosť nastala, potom ju mal povinný namietať prostredníctvom zákonom priznaného prostriedku procesnej obrany (odvolania) v základnom konaní, pričom tak povinný aj urobil a odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou vysporiadal tak, že odvolanie povinného zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, výsledkom ktorého je práve exekučný titul. Súd ďalej uviedol, že ako exekučný súd je exekučným titulom viazaný, nie je oprávnený skúmať skutočnosti a dôvodnosť vydania exekučného titulu, resp. toho, či právo oprávneného priznané exekučným titulom je alebo nie je a teda nie je oprávnený exekučný titul meniť alebo rušiť. Uvedené povinný namietal v základnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, pričom o tom bolo náležite odvolacím súdom aj rozhodnuté. Súd mal za to, že v základnom konaní orgán v ňom konajúci vychádzal z vtedy aktuálneho stavu a že právo oprávneného aj proti povinnému v tomto čase existovalo. Súd pritom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, cit.: „Exekučný súd nie je spravidla oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov
orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.“ (ďalej aj len ako „Uznesenie Ústavného súdu“). Na základe uvedeného, preto návrh na zastavenie exekúcie nie je možné využiť ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu vydanému v základnom konaní, nakoľko základné konanie a konanie o výkon rozhodnutia (exekučného titulu) sú dve samostatné konania. Návrh na zastavenie exekúcie nie je právnym inštitútom, ktorým sa osoba domáha preskúmania rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania s cieľom dosiahnutia nápravy. Predmetom rozhodovania vo vykonávacom konaní je uskutočnenie, resp. neuskutočnenie núteného výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže exekučný súd zasahovať do exekučného titulu, prípadne posudzovať dôvody, pre ktoré bol exekučný titul vydaný a skutočnosti, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Exekučný súd je obsahom exekučného titulu viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. V danom prípade však domnelé vady exekučného titulu boli vyvrátené súdom vyššej inštancie v rámci odvolacieho konania a exekučný titul bol tak potvrdený bez akýchkoľvek vád. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základnom konaní.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že exekučným titulom v tejto veci je rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2024, č. k. 21Csp/22/2024 – 94, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.11.2024, č. k. 16CoCsp/16/2024 – 126. Týmto exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 11 188,80 Eura. V predmetnej exekúcii sa však oprávnený nedomáha zaplatenia sumy priznanej exekučným titulom (11 188,80 Eura). Domáha sa vymoženia sumy 4 475,52 Eura. Táto suma nie je uvedená v žiadnom z vyššie označených rozsudkov. Suma 4 475,52 Eura sa prvýkrát objavila až v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, resp. v predchádzajúcej výzve oprávneného, a to ako jednostranný prepočet oprávneného – ako suma, ktorá by oprávnenému údajne pripadla, ak by bol zaradený do splátkového kalendára určeného povinnému ako dlžníkovi. Inými slovami, oprávnený sa svojím vlastným výpočtom dodatočne a jednostranne „pripojil“ k splátkovému kalendáru povinného a sumu takto vypočítaného podielu (4 475,52 Eura) následne podriadil exekúcii. Práve táto suma je predmetom exekúcie 340 EX 321/25. Povinný ďalej uviedol, že podľa § 61r Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Poverenie a vymáhaný nárok musia mať podklad v exekučnom titule. Exekučný titul v tejto veci priznáva oprávnenému sumu 11 188,80 Eura. Sumu 4 475,52 Eura exekučný titul nepriznáva v žiadnej svojej časti a ani ju nijako nevyčísľuje. Suma 4 475,52 Eura nie je časťou priznanej istiny v zmysle jednoduchého čiastočného uplatnenia nároku. Je to suma odvodená od celkom iného právneho dôvodu – od splátkového kalendára povinného – a vypočítaná samotným oprávneným. Exekvuje sa teda plnenie založené na výpočte oprávneného, a nie na obsahu exekučného titulu. Tým je daný dôvod podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže vymáhané plnenie nemá oporu v exekučnom titule. Naviac splátkový kalendár podľa § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. je inštitútom určeným dlžníkovi. Jeho obsah, výšku a rozvrh splátok určuje súd na základe návrhu správcu, prihlásených, resp. zohľadnených pohľadávok a príjmových a majetkových pomerov dlžníka. Veriteľ nie je oprávnený sa do splátkového kalendára dlžníka sám dodatočne dosadiť a jednostranne si z neho vypočítať „svoj podiel“, ktorý by následne vymáhal exekúciou. Oprávnený si svoju pohľadávku do konania o určení splátkového kalendára povinného neprihlásil, čo je medzi stranami nesporné. O to menej mu môže patriť právo dodatočne si zo splátkového kalendára povinného odvodiť sumu 4 475,52 Eura a túto vymáhať. Takýto postup popiera samotnú podstatu a účel inštitútu splátkového kalendára a oddlženia, ktorým povinný ako fyzická osoba prešiel. Povinný ďalej uviedol, že exekučný titul je predmetom dovolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (dovolanie zo dňa 28.02.2025 podané v zákonnej lehote, súdny poplatok
zaplatený), pričom súčasťou dovolania je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 Civilného sporového poriadku, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Aj táto okolnosť svedčí o tom, že podklad exekúcie nie je definitívne ustálený.
4. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že oprávnený v skutočnosti podal návrh na exekúciu, kde riadne označil exekučný titul t.j. rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/22/2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoCsp/16/2024, v ktorom bol povinný zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 11.188,80 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Túto istinu povinný nezaplatil. Oprávnený z priznanej istiny vymáha v tomto konaní zatiaľ len sumu 4.475,52 eur, pričom riadne zdôvodnil dôvody, pre ktoré tak urobil. Oprávnený ďalej zdôraznil, že nebol vôbec povinný zdôvodňovať, z akého dôvodu sa rozhodol pre vymáhanie zatiaľ len nejakej časti exekučným titulom priznanej istiny. Je pritom na oprávnenom, akú časť exekučným titulom priznanej istiny si bude v exekučnom konaní vymáhať, oprávnený nemôže vymáhať len vyššiu časť, ako mu bola priznaná exekučným titulom, neplatí to však naopak. Vždy môže vymáhať nižšiu časť. V exekučnom konaní vymáhaná čiastka 4.475,52 eur predstavuje nárok oprávneného na parciálne plnenie z exekučného titulu. Povinný teda ani v rámci svojej sťažnosti neuviedol žiadne dôvody, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani zrušenie existujúceho exekučného titulu. Nakoľko neboli splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, tak Okresný súd Banská Bystrica správne napadnutým uznesením zo dňa 05.05.2026 č.k. 52Ek/1440/2025 rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. So zreteľom na uvedené navrhol napadnutého uznesenie potvrdiť a priznať oprávnenému náhradu trov exekučného konania z titulu vyjadrenia sa k sťažnosti povinného.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa ust § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak súd tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom je potrebné zmeniť a exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
13. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21Csp/22/2024 zo dňa 06.06.2024, ktorým súd uložil žalovanému, t.j. povinnému zaplatiť žalobcovi sumu 11.188,80 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súčasne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie je aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoCsp/16/2024-126 zo dňa 20.11.2024, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Súdom priznaná istina 11.188,80 eur predstavuje nárok oprávneného na podklade mandátnej zmluvy zo dňa 07.06.2019, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 36CbZm/3/2019 na Okresnom súde Trenčín, a to za 9 úkonov právnej služby realizovaných ku dňu 13.04.2022, kedy došlo k ukončeniu zastupovania povinného oprávneným.
14. Odvolací Krajský súd v Trenčíne v rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok OS Trenčín č. k. 21Csp/22/2024 zo dňa 06.06.20245 (exekučný titul) konštatoval, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pri úprave oddlženia splátkovým kalendárom neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mal veriteľ povinnosť prihlásiť pohľadávku pod hrozbou konkrétnej sankcie. Neexistuje žiadne sankčné zákonné ustanovenie, podľa ktorého by právnym dôsledkom neprihlásenia pohľadávky bolo, že sa na pohľadávku veriteľa neprihliada. Je len na ťarchu úpadcu, ak neuvedie všetky svoje záväzky, že sa pri určení splátkového kalendára nebude zohľadňovať skutočnosť, že má viac dlhov. Skutočnosť, že oprávneného pohľadávka nie je uvedená v návrhu splátkového kalendára nemá žiadny vplyv na jej vymáhateľnosť. Veriteľom je každý, komu pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bola poskytnutá dlžníkovi ochrana pred veriteľmi, čo sa stalo aj v tomto prípade, žalobca mohol podať žalobu, o ktorej mohol súd konať a vo veci rozhodnúť.
15. Na uvedené rozhodnutie poukazoval aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, keď konštatoval, že odvolací súd sa s argumentáciu povinného vysporiadal tak, že odvolanie povinného zamietol a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu, výsledkom ktorého je exekučný titul (odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, odvolanie povinného nezamietol – poznámka sťažnostného súdu), v dôsledku ktorej skutočnosti následne posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný.
16. Súd sa nestotožňuje s odôvodnením pojatým v exekučnom titule (vrátane rozhodnutia v odvolacom konaní) a to ohľadom vyjadrenia „skutočnosť, že oprávneného pohľadávka nie je uvedená v návrhu splátkového kalendára nemá žiadny vplyv“ na jej vymáhateľnosť. Aj keď je pravdou, že s neprihlásením pohľadávky veriteľa, jej neuvedením v návrhu splátkového kalendára úpadcom nie je spojená zákonná sankcia pre veriteľa, absencia uvedenia pohľadávky oprávneného v návrhu splátkového kalendára, neuvedenie pohľadávky v návrhu splátkového kalendára (prípadne účinnej obrany oprávneného v podobe podania námietok) má zásadný vplyv na jej vymáhateľnosť, a to v zmysle ust. § 166e ods. 2 Exekučného poriadku. Právne účinky oddlženia postihujú všetky pohľadávky, ktoré mali byť uspokojené splátkovým kalendárnom bez ohľadu na to, či v ňom boli alebo neboli uvedené.
16. Súd ďalej udáva, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na zaplatenie istiny 4.475,52 eur v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.06.2004, sp. zn. 21Csp/22/2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.11.2024, sp. zn. 16CoCsp/16/2024, v zmysle ktorých súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 11.188,80 eur. Z uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva: Okresný súd Trenčín v konaní sp. zn. 40Ods/6/2022 oddlžil povinného splátkovým kalendárom uznesením zo dňa 03.04.2023 zverejneným v Obchodnom vestníku 11.04.2023. Pohľadávka oprávneného vznikla v zmysle ust. § 166a ZoKR pred rozhodujúcim dňom, a preto povinný musí uspokojiť oprávneného splátkovým kalendárom počas piatich rokov v mesačných splátkach splatných ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. V zmysle ust. § 168f ods. 2 ZoKR plnenie začína od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol určený splátkový kalendár t.j od mája 2023. V zmysle uznesenia Okresného súdu Trenčín z 03.04.2023 povinný musí zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi 100% istiny počas piatich rokov (60 mesiacov), čo predstavuje mesačnú splátku pre oprávneného vo výške 11.188,80 eur /60 = 186,48/mesačne. Ku 13.05.2025 povinný je v omeškaní so splácaním súdom judikovaných mesačných splátok od mája 2023 do apríla 2025, čo predstavuje 24 mesačných splátok po 186,48 eur, t.j spolu vo výške 4.475,52 eur. V zmysle ust. § 168b ZoKR účinky ochrany pred veriteľmi zanikli na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo 24.04.2023, ktorým rozhodol o skončení konania o určenie splátkového kalendára. Uvedená norma má svoj význam, pretože účinky ochrany pred veriteľmi majú význam počas rozhodovania o oddlžení splátkovým kalendárom, kedy ešte nie je isté, aká časť istiny bude súdom určená na plnenie veriteľom, avšak po určení splátkového kalendára je dlžník povinný plniť. V prípade, ak dlžník neplní splátky riadne a včas, logicky nastupuje možnosť veriteľa exekvovať vykonateľnú časť pohľadávky. Vo veci povinného súd určil, že musí plniť 100% istiny v prospech nezabezpečených veriteľov.
17. V predmetnom konaní sa tak oprávnený domáha vymoženia pohľadávky, ktorú je možné uspokojiť iba splátkovým kalendárom (t.j. pohľadávky podľa § 166a ZKR).
18. Podľa ust. § 166e ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenie zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
19. Podľa ust. § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
20. „Rozhodnutím o oddlžení sa stávajú nevymáhateľné tie pohľadávky, ktoré sú uvedené v § 166a a v § 166b. Pohľadávky uvedené v § 166a sú nevymáhateľné bez ohľadu na to, či si ich veriteľ v konkurze prihlási alebo nie. Veriteľ si tieto pohľadávky nemôže vymáhať iným spôsobom ako prihláškou v konkurze. V takom rozsahu, ako bude pohľadávka uspokojená v konkurze, zaniká a vo zvyšku je nevymáhateľná. To isté platí aj v prípade rozhodnutia o oddlžení v konaní o určenie splátkového kalendára.“ (G. I., Zákon o konkurze a reštrutkraulizácii, Komentár 5. vyd. Bratislava: C.H.Beck, 2026, ISBN:978-80-7699-063-0, str. 1403).
21. Podľa ust. § 168c ods. 4 ZKR, uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30% z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.
22. Podľa ust. § 168f ods. 5 ZKR, ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (§ 166a), takéto konanie pokračuje i naďalej. Rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť pohľadávku, však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára.
23. V nadväznosti na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd udáva, že v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdS/6/2022 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 69/2023 mal súd preukázané, že súd určil splátkový kalendár tak, že uložil dlžníkovi v lehotách podľa § 168f ZKR zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky podľa § 166a kvótu 100% z tejto pohľadávky.
24 Komentár k ust. § 168f ods. 5 ZKR uvádza, že „Predmetom splátkového kalendára sú len nezabezpečené pohľadávky. Ak sa pred určením splátkového kalendára začalo súdne alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom (ust. § 166a), takéto konanie pokračuje. Rozhodnutie však možno vykonať iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára. Zákon nerieši situáciu, ak súd prizná veriteľovi menšiu sumu, ako je pôvodná pohľadávka, alebo žalobu zamietne z dôvodu jej neoprávnenosti. Pretože rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je záväzné pre dlžníka, ako aj veriteľa, dlžník nie je povinný plniť vo väčšom rozsahu ako mu to určuje toto rozhodnutie. Rozsah a lehoty plnenia sa riadia pravidlami stanovenými splátkovým kalendárom. Ak by podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu bola pohľadávka neoprávnená v celom rozsahu, splátkový kalendár nezachová právny dôvod pre doteraz poskytnuté plnenie. V konaní o určenie splátkového kalendára sa pohľadávky neverifikujú a samotný splátkový kalendár len určuje mieru plnenia pohľadávky, ktorá de iure existuje a určuje jej lehoty plnenia. Podľa platnej právnej úpravy splátkový kalendár nie je exekučným titulom a jeho neplnenie je len právnym dôvodom na zrušenie oddlženia. (G. I., Zákon o konkurze a reštrutkraulizácii, Komentár 5. vyd. Bratislava: C.H.Beck, 2026, , ISBN:978-80-7699-063-0, str. 1612).
25. Uvedené ust. § 168f ods. 5 ZKR počíta s predpokladom vedenia konania vo vzťahu ku pohľadávke, ktorá je pojatá do splátkového kalendára (z uvedeného ustanovenia priamo vyplýva, že súdne konanie ohľadom pohľadávky malo začať pred určením splátkového kalendára), t.j. povinný podal návrh na
oddlženie formou splátkového kalendára s uvedením svojho veriteľa do zoznamu záväzkov, alebo sa veriteľ stal účastníkom konania na základe vznesenej námietky. V zmysle ust. § 168d ZKR môže totiž každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, právo podať u správcu do 90 dní od zverejnenia návrhu splátkového kalendára námietku.
26. Komentár k ust. § 168d ZKR uvádza: „Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, je oprávnený podať u správcu námietku do 90 dní od zverejnenia návrhu splátkového kalendára v insolvenčnom registri. Každý veriteľ, ktorý podal námietku vrátane námietky ohľadne pomeru uspokojenia oproti konkurzu, sa ex lege stáva účastníkom konania. Zákon priznáva právo podať námietky každému veriteľovi, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom. Termín veriteľ je potrebné interpretovať extenzívne a je ním každá osoba, ktorá má právo požadovať plnenie od dlžníka, pričom je právne irelevantné, či právo na plnenie vzniklo na základe predpisov súkromného alebo verejného práva. Námietky sa môžu týkať len tých pohľadávok, ktoré je správca oprávnený a povinný zahrnúť do splátkového kalendára tak, ako sú vymedzené v § 166a. Námietky sa môžu týkať predovšetkým výšky pohľadávky, ale aj tej skutočnosti, že pohľadávka nie je zahrnutá do plánu, i keď podľa § 166a tam mala byť zahrnutá.“ (G. I., Zákon o konkurze a reštrutkraulizácii, Komentár 5. vyd. Bratislava: C.H.Beck, 2026, ISBN:978-80-7699-063-0, str.1604 ).
27. Uvedený splátkový kalendár teda predpokladá existenciu uvedeného záväzku a teda logicky počíta s tým, že tento záväzok bude zo strany dlžníka uspokojený iba v rozsahu a v lehotách podľa splátkového kalendára.
28. V tejto súvislosti súd poukazuje opätovne na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého: „Vo výroku súd určí splátkový kalendár tým spôsobom, že stanoví percentuálne, v akom rozsahu je povinný dlžník splatiť každú pohľadávku nezabezpečeného veriteľa, ktorá sa uspokojuje v splátkovom kalendári. Nedostatkom zákona pri právnej úprave splátkového kalendára je predovšetkým to, že pohľadávky si veritelia neprihlasujú a nie sú ani žiadnym spôsobom verifikované. Správca môže vychádzať v zásade len zo zoznamu záväzkov, ktoré predloží dlžník k návrhu na určenie splátkového kalendára, i keď je logické, že dlžník by mal mať prirodzený záujem o oddlženie a mal by preto uvádzať všetky svoje záväzky. Ani tento logický predpoklad nemusí byť spoľahlivý, keď zoberieme do úvahy potencionálnych dlžníkov, ktorí vystupujú do oddlžovacieho konania. Potom sa môžeme spoliehať len na zásadu vigilantibus leges sunt scriptae. každý ktorý sa pokladá za veriteľa dlžníka, môže po zverejnení oznámenia o zostavení splátkového kalendára podať námietky v lehote 90 dní. Preferujeme názor, podľa ktorého pre vykonateľnosť výroku by mal byť uvedený veriteľ a výška jeho pohľadávky, výška splátky a jej splatnosť (mesačná, polročná, ročná, alebo päťročná s uvedením termínu splatnosti). Identifikácia veriteľa ako účastníka konania, jeho pohľadávky, jej celkovej výšky a výšky jej plnenia vrátane lehôt plnenia je conditio sine qua non pre vykonateľnosť súdneho rozhodnutia a pre určitosť jeho výroku. V opačnom prípade by súd nerozhodoval o konkrétnych veriteľoch a ich pohľadávkach (o ich právach) čo nepovažujeme za správne a čo vnáša právnu neistotu v exekučnom konaní, v ktorom by sa potom musela prejudiciálne riešiť otázka, či určitá pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a v akom rozsahu.“ (G. I., Zákon o konkurze a reštrutkraulizácii, Komentár 5. vyd. Bratislava: C.H.Beck, 2026, ISBN:978-80-7699-063-0, str. 1608-1609).
29. Keďže oprávnený nebol v zozname záväzkov uvedený (ktorá skutočnosť nebola sporná) tento nepodal ani námietky, súdom schválený splátkový kalendár pre tohto veriteľa neobsahuje žiadny určený rozsah ani lehoty na plnenie. Splátkový kalendár nefunguje ako všeobecná povinnosť dlžníka platiť plošne percentá každému nezabezpečenému veriteľovi, ktorý sa kedykoľvek objaví. Splátkový kalendár schválený súdom je adresný voči veriteľom (t.j. subjektom uvedeným zo strany dlžníka, resp. veriteľom, ktorý vo veci podali námietky) a určuje ich podiely. Oprava alebo dopĺňanie nových veriteľov do už existujúceho kalendára právna úprava neobsahuje. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX, v zmysle ktorého: „Vyhotovenie návrhu splátkového kalendára sa realizuje v úzkej súčinnosti s dlžníkom, ktorý má jednak povinnosť, ale zároveň aj zákonnú možnosť predložiť čo najúplnejšie podklady okrem iných aj o svojich výdavkoch tak, aby splátkový kalendár bol splniteľný. Zákon o konkurze nemá ustanovenia, ktoré by umožňovali dodatočne meniť a upravovať už súdom určený splátkový kalendár.“ Nič to však nemení na skutočnosti, že pokiaľ si dlžník nesplnil svoju povinnosť a v prípade podaného návrhu na oddlženie formou splátkového kalendára neuviedol všetky svoje záväzky, vystavil sa sám riziku možného zrušenia oddlženia formou splátkového kalendára pre nepoctivý zámer.
30. Súd pre úplnosť udáva, že aj za predpokladu alebo situácie, ak by išlo o pohľadávku veriteľa, ktorá pohľadávka je zahrnutá do splátkového kalendára, ani v takomto prípade by sa veriteľ nemohol domáhať návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia alikvotných splátok z titulu doteraz neplneného splátkového kalendára.
31. Kým je splátkový kalendár v platnosti, veriteľ nemôže podať návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé zameškané alikvotné splátky. Určením splátkového kalendára súdom nastali účinky oddlženia a pohľadávky nezabezpečených veriteľov (bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené) sa stávajú voči dlžníkovi právne nevymáhateľné (§ 166e ods. 2 ZKR). Táto ochrana platí plošne a nezaniká automaticky tým, že dlžník jednu alebo viac splátok vynechá. Dlžník je rozhodnutím o oddlžení a o určení splátkového kalendára chránený proti exekúciám a právnym dôsledkom omeškania s plnením pôvodnej pohľadávky je možnosť veriteľa domáhať sa zrušenia oddlženia.
32. „Rozhodnutie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi má zabrániť individuálnemu uspokojovaniu veriteľov a odňatiu majetku dlžníkovi..... Zverejnením rozhodnutia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v insolvenčnom registri sa dlžníkovi poskytuje ochrana pred exekúciou, dobrovoľnou dražbou obydlia. Účinnosťou rozhodnutia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadne pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom. Ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi, budúce pohľadávky ručiteľa, spoludlžníka, prípadne iných osôb, ak budú plniť za dlžníka pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ZKR). Ak súd následne rozhodne o určení splátkového kalendára, exekučné konanie musí byť bez zbytočného odkladu zastavené (§ 168b ods. 1 ZKR).“ (G. I., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár 5. vyd. Bratislava: C.H.Beck, 2026, ISBN:978-80-7699-063-0, str. 1596).
33. „Na rozdiel od právnej úpravy oddlžovacieho konkurzu sa v konaní o určenie splátkového kalendára zastavujú len začaté exekučné a nie iné obdobné vykonávacie konania. V záujme dosiahnutia účelu konania o určenie splátkového kalendára je potrebné termín „všetky exekúcie“ vykladať extenzívne a odklad exekúcie aplikovať na všetky exekúcie, nielen na exekúcie podľa Exekučného poriadku. Zároveň zákon nezakazuje začať nové exekučné konania. Napriek takejto formulácii zákona musíme prísť k záveru, že nie je možné začať ani nové exekučné konania ohľadne tých pohľadávok, ktoré sa uspokojujú v splátkovom kalendári a ani u pohľadávok uvedených v ust. § 166b, pretože inak by sa stratil zmysel a funkcie splátkového kalendára. Ak by aj bol podaný návrh na začatie exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania, dochádza ex lege k odkladu týchto konaní. Tento záver platí aj na exekučné konania, ktoré by mali začať po rozhodnutí o určení splátkového kalendára. (G. I., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár 5. vyd. Bratislava: C.H.Beck, 2026, ISBN:978-80-7699-063-0, str. 1596-1597 ).“
34. K argumentácii oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, že v zmysle ust. § 168b ZoKR účinky ochrany pred veriteľmi zanikli na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo 24.04.2023, ktorý rozhodol o skončení konania o určenie splátkového kalendára súd udáva, že účinky rozhodnutia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi nastávajú zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri a zanikajú skončením konania:
- podľa ust. § 168a ZKR z dôvodu odmietnutia návrhu alebo zastavenia konania,
- podľa ust. § 168c ZKR, ak dospel správca k záveru, že splátkový kalendár nie je možné zostaviť, oznámi uvedenú skutočnosť v insolvenčnom registri – zverejnením oznámenia sa konanie o určenie splátkového kalendára ex lege končí a zanikajú účinky ochrany pred veriteľmi,
- v zmysle ust. § 168e ZKR vydaním uznesenia o nemožnosti určiť splátkový kalendár. V predmetnom konaní bolo dňa 27.04.2023 v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o skončení konania o návrhu na určenie splátkového kalendára a to z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40Ods/6/2022 zo dňa 11.04.2023 zverejneným v obchodnom vestníku č. 69/2023 zo dňa 11.04.2023 bol dlžníkovi – povinnému určený splátkový kalendár a zároveň bol dlžník oddlžený tak, že ho súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom a to v rozsahu, v akom nebudú splátkovým kalendárom uspokojené a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Správca v konaní o návrhu na určenie splátkového kalendára oznámil, že konanie o návrhu určenie splátkového kalendára sa teda skončilo (rozhodnutím súdu o určení splátkového kalendára). Uvedené oznámenie správcu teda neznamená, že došlo k ukončeniu účinkov rozhodnutia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi.
Uvedeným oznámením správca iba formálne uzavrel administratívnu fázu celého procesu, nejednalo sa o žiadnu zo situácií uvedených v § 168a, 168c, či 168e popísaných vyššie, dlžník je naďalej povinný splácať pohľadávky veriteľov uvedené v splátkovom kalendári.
35. Súd na záver sumarizuje, že oprávnený sa v predmetnom konaní domáha vymoženia pohľadávky, ktorá mohla byť uspokojená iba splátkovým kalendárom, pričom absencia jej poňatia do splátkového kalendára má za následok jej následnú nevymáhateľnosť v kontexte ust. § 166 ods. 2 ZKR.. Naviac ako súd vyššie konštatoval, pohľadávku by nebolo možné exekučne vymáhať ani za predpokladu jej poňatia do splátkového kalendára z dôvodu, že účinky ochrany pred veriteľmi naďalej pretrvávajú (ust. § 168b ZKR). K zrušeniu oddlženia doposiaľ nedošlo.
36. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a konanie vo veci podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
37. O trovách konania vrátane trov súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník (v záujme zachovania dvojinštančnosti) samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).