Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-70-2016.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného M. W., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 479/15/7702 zo dňa 21.04.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júna 2021 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný M. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, I.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 22. 8. 2015 v čase okolo 04.30 hod na ulici Osloboditeľov pred barom Peklo v Humennom po predchádzajúcej verbálnej roztržke medzi skupinou ľudí, kde sa nachádzal aj T.. B. C. J. I., ktorý sa tam snažil pred dotieravosťou tejto skupiny ochrániť svoju priateľku P. L., toho fyzicky napadol M. W., ktorý ho rukou udrel do oblasti tváre, pričom v dôsledku tohto napadnutia T.. B. C. spadol na zem a keď už ležal na zemi, tak ho M. W. nohou kopol do oblasti tváre, čím takto spôsobil T.. B. C. J. I. zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu vpravo s posunom, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom, pohmoždenie okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hornej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie dolnej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie pravého líca stredne ťažkého stupňa a pohmoždenie ľavého líca stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 40 dní,
teda
fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a inému tým úmyselne ublížil na zdraví,
čím spáchal
prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. j) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody poškodeným: T.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXXX/XX, I., vo výške 4.376 eur (bolestné), Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, vo výške 273,40 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Prešov, Kúpeľná 5, vo výške 2.105,59 eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obvineného M. W. obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 20.12.2017, 31.01.2018, 27.02.2019, 24.04.2019, 22.07.2020 a 21.06.2021 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po splnení zákonných podmienok bolo hlavné pojednávanie dňa 21.06.2021 vykonané v neprítomnosti poškodených Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchmi poškodeného, svedkov, znalcov, oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Dňa 22.08.2015 bol s C. v bare Peklo, asi okolo štvrtej ráno vyšli von pred bar. Videl tam skupinku ľudí, ktorí mali nejaký konflikt. Bolo to vedľa Havany. Bol tam K., C., C., L. Q. P.. C. prvý napadol K. tak, že ho odsotil od seba, K. spadol na zem. Obžalovaný k nim pribehol, postavil sa pred C. a povedal C., že nech nechá K., že je to jeho kamarát. C. bol veľmi agresívny, kričal, snažil sa pokračovať v bitke ďalej. L. Q. P. sa vzdialili vedľa baru Havana, išli si tam niečo vyjasniť. Obžalovaný sa snažil poškodeného ukľudniť, no poškodený stále vrieskal. Obžalovaný mal len v úmysle zobrať K.. C. začal fyzicky napádať obžalovaného, kričali po sebe, došlo k hádke, k drganiu, všetci sa začali naťahovať, navzájom sa udierali. Obžalovaný sa s poškodeným pomaly presúvali k L. Q. P.. Obžalovaný začal ustupovať smerom k Plzenke, asi 20 - 30 metrov, kde sa poškodený snažil obžalovaného udrieť, ktorý sa rozmachoval rukami. Obžalovaný sa vtedy strašne bál, pretože nikdy to nezažil. Následne sa na neho poškodený zvalil, spadli na zem a poškodený chytil rukami pravú nohu obžalovaného, ktorú držal, obžalovaný sa snažil vytrhnúť, podarilo sa mu to až na druhý až tretíkrát. C. ležal na zemi. Obžalovaný tvrdil, že do poškodeného nekopol. Udrel ho do tváre holou päsťou. Na nohách mal vtedy obuté botasky. Obžalovaný pripustil, že poškodeného kopol neúmyselne pri vytrhávaní nohy do oblasti tváre. Len si vytrhával nohu, ktorú mu držal poškodený, pretože poškodený na neho spadol. Obžalovaný na tretíkrát potiahol a viackrát ho nekopal. Uviedol, že kontakt s C.Š. mal aj K. Q. P., ktorí obaja ho udreli päsťou raz. Toto videl. Obžalovaný uviedol, že poškodeného nikdy predtým nevidel, ani L., ani P., ani C.. Len K. poznal, keď videl, že spadol, ho chcel zobrať preč. Hovoril poškodenému, že berie si svojho kamaráta preč. Obžalovaný priznal, že predtým vypil v bare Peklo asi 4 - 5 poldeci.
Poškodený T.. B.Á. C. ku skutku uviedol, že z baru Crazy spolu s C., partnerkou L. Q. K. sa presunuli pred Peklo, pretože chceli si objednať taxík. Prišli pred peklo, taxík nebol žiaden, pozeral do mobilu, že si ho zavolá. L. mu povedala, že si ide niečo kúpiť jesť. Zrazu počul krik, plesknutie a L. bola na zemi. Okolo nej boli dve postavy, dvaja chlapci, poškodený išiel k nim, do K. sotil, ale nespadol. Reagoval tak preto, že videl, že nad kamarátkou stoja dvaja neznámi. Boli veľmi blízko pri nej, tak K. odsotil, lebo bol oproti L.. Stalo sa to medzi barom Peklo a Havanou. Spýtal sa, že čo robia. Oni, že čo sa stará, jednoducho potom sa to všetko zomlelo a začali poškodeného napádať a jeden z nich držal L.. Potom L. Q. K. zostali na tom mieste a poškodený s W. išli na tú ulicu z chodníka. L. Q. P. sa presunuli za bar Havanu. Na chodníku mal poškodený s obžalovaným potýčku, kde ho obžalovaný začal rukami, päsťami udierať do tváre a potom sa ocitol na kolenách. A už len počul, ako mu K. povedal, že ešte ho doraz. Obžalovaný ho na to kopol do tváre, obžalovaný mal botasky na nohách, bol to kopanec do pravej časti tváre botaskou. Vtedy bol poškodený na kolenách. Kopom bol zasiahnutý do pravého líca. Najväčšiu bolesť pocítil po kopnutí. Potom ho zdvihol C. zo zeme. Pred tým incidentom nikoho okrem L. nepoznal. Priznal, že on sprvu sotil do K., ktorý ale nespadol, vtedy pri ňom bol obžalovaný. C. A. P. sa pozerali, ale nezasahovali. Až keď ho W. kopol, potom C. pribehol k poškodenému, v tom už poškodený ležal na chrbte na zemi. Neposkytovali mu pomoc. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, ale dobre si pamätá na tie udalosti.
Keď sa bili, snažil sa vyhýbať ranám a snažil sa aj útočiť. Hneď po incidente ho zobrala sanitka, odviezli na CT s krvácaním do mozgu. Najväčšiu bolesť pocítil po kopnutí. Bolo to nohou s botaskou. On nevidel konkrétne, aby ho kopol obžalovaný, ale mimo neho tam nebol nikto, kto by ho mohol kopnúť. Podľa poškodeného organizátorom toho všetkého bol K. Q. P.. P. zabával C.Í., lebo on by prišiel poškodenému na pomoc a K. držal L.. P. ho určite neudrel, pretože pri ňom nestál. Ani K. ho neudrel.
Znalec MUDr. Dušan Sukovský, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, konštatoval, že poškodený utrpel v inkriminovaný deň poranenia: zlomenina zygomatikomaxilárneho komplexu vpravo s posunom, zlomenina spodiny očnice vpravo s posunom, pohmoždenie okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hornej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie dolnej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie pravého líca stredne ťažkého stupňa a pohmoždenie ľavého líca stredne ťažkého stupňa. Najzávažnejším poranením bola zlomenina v oblasti jarmového oblúka a očnice, toto poranenie vzniklo na základe úderu päsťou, nemohlo vzniknúť na základe pádu na zem, ani na základe úderu spôsobom facky otvorenou rukou. V zdravotnej dokumentácii nie sú opísané príznaky, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že poranenie by vzniklo na základe kopnutia obutou nohou. Pohmoždenia v oblasti tváre vznikli jednak údermi päsťou, poprípade niektoré mohli vzniknúť aj úderom dlane otvorenou rukou. Nie sú príznaky, na základe ktorých by bolo možné uviesť, že k poraneniu došlo na základe kopnutia obutou nohou, resp. že by spadol tvárou na drsnú podložku. Znalec ale poukázal na to, že poškodený mohol byť kopnutý do oblastí mäkkých častí napr. pier, kopnutie bolo vedené slabou silou, ale samotné zlomeniny vznikli na základe úderu päsťou. Znalec nevylúčil možnosť kopnutia. Trval na tom, že najťažšie poranenie - zlomenina - vzniklo na základe úderu päsťou, pričom poškodený utrpel zranenia jednak úderom päsťou do oblasti poranenia, aj kopnutím mäkkou časťou nohy pri komplexnom hodnotení. Pád dominantne vylúčil. Spôsob kopnutia do oblasti mimo zlomeniny bol vedený malou intenzitou sily. Táto malá intenzita nezanechala známky, ktoré pozorujú pri veľkých intenzitách kopnutia. Znalec pripustil, že mohlo ísť aj o obojstranné fyzické napadnutie, kedy sú spôsobené aj jednému aj druhému rôzne typy poranení v oblasti tváre, prípadne aj iných častí tela, pretože intenzita mimo poranenia zlomeniny poukazuje na to, že údery boli vedené nie veľkou silou, len úder na oblasť pravej strany tváre, ktorý spôsobil zlomeninu, bol väčšej intenzity. Z hľadiska posúdenia obmedzení uviedol, že poškodený sa liečil na následky poranenia 40 dní, čo je adekvátna doba liečenia. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života spočívalo v tom, že poškodený mal bolesti v oblasti tváre, hlavne v oblasti pravej strany v mieste zlomeniny. Ako najdominantnejšie poškodenie mohlo mať bolestivosť miernu až stredne veľkú počas doby cca 14 dní. Štandardne pri týchto poraneniach a to hlavne s prihliadnutím na zlomeninu sú obmedzení v ťažšej fyzickej práci a to počas celej doby liečenia, štandardne 10-14 dní sú takto poškodené osoby obmedzené v bežnom kontakte z dôvodu opuchov a hematómov v oblasti tváre. Keďže sa jednalo o zlomeninu bez posunu úlomkov, poranenie nevytvorilo predpoklad pre vznik trvalých následkov. Útok pP nemá otázyvo OP:žšej fyzickyp oškodený udáva: na poškodeného bol vedený na oblasť životne dôležitých orgánov, pretože v oblasti hlavy ako celku sa nachádzajú životne dôležité orgány a to mozog a pravé oko. Jeden úder bol vedený päsťou a jednak kopnutím. Pri silnejších nárazoch na hlavu dochádza aj k poškodeniu mozgu. Pri tomto útoku došlo vo všeobecnosti k ohrozeniu dôležitého orgánu.
Svedkyňa V. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že po odchode z baru Crazy v Humennom spolu s C., C. Q. L. boli chvíľu na námestí, keď k nim prišla skupinka chlapcov, z ktorých dvaja boli otravní. Narúšali jej osobný priestor, boli dotieraví a z ich strany išlo o jednosmernú provokáciu. Musela ich mierne odstrkovať od seba. To bolo najprv na námestí pred Crazy Barom, potom sa presunuli pred peklo, chlapci išli za nimi, stále do nich skákali. Bola z toho znechutená, odišla skôr domov na taxíku, preto útok priamo nevidela, ani hádku.
Svedok B. P. kritického dňa osobne bitku nevidel. Počas incidentu najprv bol s P. za Peklom, lebo si chcela niečo vyrozprávať. Boli tam obžalovaný, K., poškodený, P. L. Q. C.. Nevidel, aby niekto udrel C. alebo aby C. udrel niekoho. Boli tam nejaké strkačky. Vtedy aj svedok asi dostal facku od poškodeného, no nepamätal si presne, ale neutrpel žiadne zranenie. Situáciu svedok nevnímal, pretože bol opitý. Nevedel ani, kto zavolal sanitku. Bol tam do príchodu polície, ale potom utiekol, pretože sa bál problémov. Videl ležať C. na zemi. Keď k nemu prišiel, obžalovaný tam už nebol. C. mal na sebe krv.
Svedok N. K. uviedol, že konflikt vznikol tak, že poškodený zaútočil na neho, rovno ho napadol - udrel do tváre, svedok spadol na zem, bol celý od krvi. Mal poranenie, ale nebol u lekára. Vtedy sa ho obžalovaný zastal. Bolo to pri rohu Havany. Vznikla potýčka medzi C. Q. W., počas ktorej obžalovaný
cúval - pohyboval sa dozadu a C. išiel s rukami na neho. Oni boli od svedka možno 15 metrov od Havany. Nevidel, aby obžalovaný kopol do poškodeného, ani aby do neho udrel. Na C. nikto neútočil. Keď sa svedok postavil, poškodený už ležal na zemi. Nevidel, aby niekto iný mimo W. útočil na C..
Svedok E. C.Í. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a K. napadli poškodeného. Boli tam dvaja chlapci a jeden ho udrel. Z tých dvoch bol jeden obžalovaný. Bolo tam svetlo. Mali kapucne, ale videl, ako tam išli. Jedine ten druhý, čo tam bol s ním, mohol mu spôsobiť zranenie, ale ten do neho nekopal. Poškodeného kopol W.. Bola to chvíľka, zhodili ho na zem a kopli do tváre. Niekto z nich dvoch ho bil päsťami. Svedok zavolal sanitku, prišla aj polícia. Policajti všetkých chytili za bytovkou. Nikto iný poškodeného nenapadol. Nevidel, aby poškodený niekoho udrel. Poškodený dostal kopanec a otočilo ho na chrbát.
Svedkyňa P. L. vypovedala, že na ceste z baru Crazy sa hádala s poškodeným, išli smerom k baru Peklo. Boli tam s nimi ešte E. C. Q. V. K.. Vtedy po ceste išli neznámi chlapci, ani sa o nich nezaujímala, lebo sa hádala. Spred Pekla si chceli zavolať taxík. V. K. odišla, lebo ju tí chlapci obťažovali. Potom začali obťažovať ich, začali byť veľmi drzí, hlavne K., vymenili si názory, pristúpila k nemu a vtedy ju udrel a ona spadla. Vtedy zasiahol poškodený, zomlelo sa to veľmi rýchlo. Kým sa postavila, videla, že poškodený sa naťahuje s ďalším chlapcom. K. stál pred ňou a nedovolil jej do bitky zasiahnuť. Potom videla, ako poškodený kľačí na štyroch, potom už ležal na zemi. Nevedela uviesť, koľkokrát obžalovaný udrel poškodeného, pretože K. jej bránil vo výhľade. Nikto okrem obžalovaného poškodeného nebil. Po bitke K. A. W. utekali krížom cez park. Ona ešte bežala za nimi, v tom sa K. otočil a ešte raz ju udrel, spadla do trávy, oni utekali ďalej. Vrátila sa k poškodenému, ktorý ležal na boku na zemi a pri ňom kľačal P. Q. C., pričom C. už volal sanitku. Keď pristúpila, tak spoznala P., ktorý začal tiež utekať za nimi. Potom prišla záchranka a polícia.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, najmä správ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Sociálnej poisťovne, potvrdenia o vyplatených dávkach a potvrdenia zamestnávateľa poškodeného. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Prešov, si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.105,59 eur za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi B. C.. Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 273,40 eur, táto suma predstavovala sumu vyplatených dávok nemocenského poistenia poškodenému B. C. v období od 24.08.2015 do 30.09.2015. Skutočnosť, že poškodený bol v tom čase práceneschopný, preukazuje aj potvrdenie zamestnávateľa poškodeného.
Zástupca KEÚ PZ Košice k znaleckému posudku č. 3751/2015, ktorý bol vypracovaný ku dňu 11.02.2016, zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Na expertízne skúmanie bola predložená jedna vecná stopa označená č. 1 a to jeden pár tenisiek a aj porovnávací materiál bukálny ster osoby T.. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Na predloženej vecnej stope označenej č. 1 pravej teniske bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov DNA analýz vyplynulo, že DNA profil zistený z ľudskej krvi zaistenej zo stopy č. 1 a to z oteru ľudskej krvi nachádzajúcom sa na pravej teniske, v znaleckom posudku na obrázku č. 3 miesto označené bielym krúžkom a taktiež z kvapiek ľudskej krvi nachádzajúcich sa na vonkajšej strane pravej tenisky v znaleckom posudku na obrázku č. 4 - miesto označené čiernym krúžkom, je zhodný s DNA profilom osoby B. C., nar. XX.XX.XXXX, I., B. A. XXXX/ XX. Teda DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom tejto ľudskej krvi zaistenej z uvedených stôp je osoba B. C., nar. XX.XX.XXXX. Zo stopy č. 1 z oteru hnedej farby nachádzajúcom sa na spodnej strane podrážky pravej tenisky v znaleckom posudku na obrázku č. 5, miesto označené čiernou šípkou, bola vykonaná izolácia DNA. Kvantifikáciou izolovanej DNA z biologického materiálu zaisteného z uvedenej stopy nebola v uvedenej vzorke zistená prítomnosť dostatočného množstva vhodného biologického materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy. Uvedená stopa je teda k ďalšiemu skúmaniu DNA analýzou nepoužiteľná. DNA analýza zo stopy č. 1 a to z oteru krvi nachádzajúcej sa na ľavej teniske v oblasti päty, v ZP na obrázku č. 2, miesto označené čiernou šípkou, nebola úspešná. Žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré sú uvedené v tomto znaleckom posudku, neboli pri expertíznom skúmaní zistené.
Súd postupom podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním aktualizovaných medzirezortných lustrácii, a to odpisu registra trestov a Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v odpise registra trestov nemá žiaden záznam. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má záznam o priestupku proti verejnému poriadku podľa zákona č.
372/1990 Zb., priestupku sa dopustil dňa 07.07.2020 a bola mu zaň v blokovom konaní uložená pokuta 30,00 eur, ktorú zaplatil na mieste.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu úhrnný podmienečný trest odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby a zároveň, aby zaviazal obžalovaného na povinnosť nahradiť škodu. Navrhol v podstate rozhodnúť rovnako ako v predchádzajúcom rozsudku okresného súdu.
Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného k náhrade škody na zdraví, ktorá vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 4.376 eur.
Obhajca obžalovaného uviedol, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe a zdôraznil, že všetci svedkovia aj obžalovaný hodnotili rozdielne priebeh a okolnosti skutku. Najmä výpoveď poškodeného je od začiatku rozporuplná, pretože v prípravnom konaní pri prvom výsluchu povedal, že si na nič nepamätá a jeho neskoršie výpovede sú len akousi zmesou informácií, ktoré získal od iných osôb. Tento konflikt prebiehal v troch fázach, prvá bola bezprostredne pri reštaurácii Havana club, ďalšia fáza prebiehala o niečo ďalej pri bytovkách a posledná fáza prebiehala pri materskej škole, ktorá je smerom k reštaurácii Plzenská. Počas priebehu týchto fáz konfliktu ako agresor vystupoval práve poškodený C.. C. bol ten, kto vyprovokoval celý konflikt tým, že fyzicky napadol K.. Obžalovaný W. chcel iba zamedziť konfliktu, no a to bol zrejme dôvod, pre ktorý následne C. zaútočil aj na neho. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, že by bez akýchkoľvek pochybností preukázal v konaní pred súdom, že zranenia, ktoré boli spôsobené poškodenému spôsobil práve obžalovaný. C. bol zo zúčastnených najviac opitý a tieto zranenia si s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil sám. Pokiaľ súd obžalovaného neoslobodí spod obžaloby, mal by jeho trestnú vec postúpiť na prejednanie priestupku. Trval na tom, že v prejednávanecj veci sú také pochybnosti, v ktorých je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo, a teda rozhodnúť v prospech obžalovaného. Už pre vyslovené pochybnosti navrhol odkázať poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným. Konflikt začal C. tým, že napadol K.. Ďalšiu časť záverečnej reči adresoval prítomnému poškodenému, pričom uviedol, že ak by tušil, že K. bol ten zlý, ktorý obťažoval P., tak by sa do toho určite nemiešal. Poškodeného udreli P. Q. K.. Pokračoval smerom k súdu a dodal, že sa necíti byť vinný, len sa bránil. Pri prednese posledného slova uviedol, že okolnosti nastali bez akéhokoľvek jeho pôsobenia, nenesie zodpovednosť za zranenie poškodeného. Iba sa bránil voči agresívnemu správaniu poškodeného C. a nakoniec je preto trestne stíhaný. Na mieste skutku sa ocitol úplne náhodou a počas vyšetrovania objasňoval priebeh skutku orgánom činným v trestnom konaní. Necíti sa byť vinný.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 2Pv 479/15/7702 zo dňa 21.04.2016 je dôvodná. Prokurátor uniesol dôkazné bremeno, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v samotnej obžalobe. Za preukázané tak súd považuje spáchanie súdeného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona zo strany obžalovaného M. W., pretože bolo dokázané, že sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol T.. B. C. a tomu úmyselne ublížil na zdraví. Svoju vinu ohľadne tohto skutku síce obžalovaný poprel, zo zisteného sledu udalostí však vyplynulo, že dňa 22.08.2015 v čase okolo 04.30 hod. na ulici Osloboditeľov pred barom Peklo v Humennom po predchádzajúcej verbálnej roztržke medzi skupinou ľudí M. W. fyzicky napadol T.. B. C., tohto rukou udrel do oblasti tváre, v dôsledku tohto napadnutia poškodený spadol na zem a keď ležal na zemi, obžalovaný ho nohou kopol do oblasti tváre, čím mu spôsobil viaceré zranenia.
Vinu obžalovaného preukazuje výpoveď poškodeného T.. B. C., ktorý potvrdil, že to bol obžalovaný, kto ho napadol a spôsobil mu popísané zranenia. Výpoveď menovaného potvrdili ďalší vypočutí svedkovia, a to najmä E. C.Ř., ktorý popísal celý priebeh incidentu podobne ako poškodený. Ďalším dôkazom, ktorý potvrdzuje napadnutie poškodeného zo strany obžalovaného, je DNA analýza, ktorou bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi na teniske zaistenej od obžalovaného a DNA profil z tejto ľudskej krvi je zhodný s DNA profilom poškodeného. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplynulo, že uvedeného dňa T.. C. utrpel zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu vpravo s posunom, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom, pohmoždenie okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hornej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie dolnej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie pravého líca stredne
ťažkého stupňa a pohmoždenie ľavého líca stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia 40 dní. Po posúdení mechanizmu vzniku zranení znalec konštatoval, že tieto poranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísal T.. B. C.. Na základe týchto vykonaných dôkazov tak bola vyvrátená obrana a obhajoba obžalovaného, podľa ktorého sa skutok nestal tak, ako to bolo uvedené v obžalobe prokurátora.
U obžalovaného M. W. prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu, pretože v tomto konaní ho súd odsudzuje za dva trestné činy. Pri prísnejšie posudzovanom prečine výtržníctva je trestná sadzba pri treste odňatia slobody až tri roky. Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) trestného zákona, to je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Bola zistená jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti súd vyhodnotil ako vyrovnanú.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení relevantných skutočností súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na jeden rok a tri mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určil skúšobnú dobu na dva roky. Trest bol uložený v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Dal tak obžalovanému možnosť preukázať, že si skutočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania a jeho dôsledky a že v uloženej skúšobnej dobe preukáže svoju prevýchovu tým, že v nej bude viesť riadny život.
Takto uložený trest súd považuje za najvhodnejší na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je primárne prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.
Poškodený T.. B. C. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestnými činmi, preto súd rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu vo výške 4.376,00 eur (bolestné). Nárok na náhradu škody si riadne a včas uplatnili aj Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (titulom náhrady nemocenských dávok vyplatených poškodenému) a Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Prešov (ako úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému poistencovi), preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni, pobočke Michalovce, škodu vo výške 273,40 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke Prešov, škodu vo výške 2.105,59 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.