Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-170-2026.pdf
PDF · 147.27 KB
Case nature
Subarea
14CoP/170/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom C. XXXX/XX, F., t. č. bytom D. C. XXX, F. C., právne zastúpenej Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M, advokátkou, so sídlom J. Fabu 9, Trenčín a otca, G. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom H. XXX, o návrhu matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nezhody rodičov a uloženia povinností druhému rodičovi, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/82/2026-29 zo dňa 22.06.2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/82/2026-29 zo dňa 22.06.2026 v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Matka detí svojím návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 20.05.2026, žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by určil, že trvalým pobytom maloletých detí je C. XXXX/XX, F. (ďalej len „C.“), ďalej aby otcovi detí uložil povinnosť zdržať sa akejkoľvek zmeny trvalého pobytu alebo prechodného pobytu maloletých detí z adresy C. na akúkoľvek inú adresu a v prípade, že medzičasom došlo alebo dôjde k technickému zápisu zmeny trvalého pobytu detí na základe jednostranného úkonu otca, uložil mu povinnosť vrátiť stav trvalého pobytu do pôvodného stavu a prihlásiť maloleté deti späť na adresu C.. Matka v návrhu okrem iného uviedla, že na ohlasovni pobytu zistila, že otec bez jej vedomia a súhlasu odhlásil obe deti z trvalého pobytu na adrese C. a určil obom deťom nový trvalý pobyt na adrese H. XXX (ďalej len „H.“). Matka vyjadrila podozrenie, že otec zmenil trvalý pobyt detí čisto účelovo, s cieľom zmariť prebiehajúce súdne konanie o výber školy. Svojvoľnou zmenou trvalého pobytu sa otec snaží umelo vytvoriť situáciu, kedy by deti spadali pod inú školu v mieste ním určeného pobytu. Menenie trvalého pobytu detí len z dôvodu osobných rozporov rodičov a snahy otca vyhrať súdny spor je v prichádzajúcom školskom roku detí v priamom rozpore s ich najlepším záujmom. Existuje bezprostredná a dôvodná obava, že otec bude v závislosti od vývoja súdneho sporu pobyt detí účelovo meniť, čím spôsobí chaos školám a deťom. Vlastník nehnuteľnosti na adrese C., otec matky detí, súhlasí s tým, aby deti boli prihlásené na trvalý pobyt v jeho nehnuteľnosti.
3. Otec svojím návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 17.06.2026 žiadal, aby súd naradil neodkladné opatrenie, ktorým by určil trvalý pobyt na adrese H. XXX a matke detí uložil povinnosť zdržať
sa akejkoľvek zmeny trvalého pobytu detí z adresy H. na akúkoľvek inú adresu bez predchádzajúceho výslovného a písomného súhlasu otca. Otec v návrhu okrem iného uviedol, že návrh matky žiada zamietnuť. Otec odmietol, aby súd určil deťom trvalý pobyt na adrese C., pretože sa jedná o fiktívnu adresu bydliska detí. Deti, v čase keď sú s otcom, bývajú na adrese H. a keď sú s matkou na adrese prechodného pobytu matky v F. C.. Deti na adrese C. netrávia žiaden čas, nikdy tam nespali, nemajú tam zázemie a chodia tam iba na krátkodobé návštevy starého otca. Z uvedeného vyplýva, že snaha matky zafixovať trvalý pobyt na adrese C. je čisto účelová. Matka nežiada určiť trvalý pobyt detí tam, kde reálne žijú, ale tam, kde to vyhovuje jej stratégii pri výbere školy. Otec ďalej poukázal, že v minulosti aj samotná matka detí bez jeho súhlasu zmenila trvalý pobyt maloletým deťom. Konanie otca súvisiace so zmenou trvalého pobytu na adresu H. bolo len zosúladením administratívneho a reálneho stavu, keďže deti do jeho nehnuteľnosti skutočne chodia a trávia tam polovicu času.
4. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa okresný súd oboznámil s návrhom matky, lustráciami účastníkov v registri obyvateľov, písomným vyjadrením otca zo dňa 17.06.2026, Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 19.06.2026, písomným vyjadrením matky zo dňa 19.06.2026, obsahom súdneho spisu sp. zn. 31P/82/2026, 31P/48/2026 a 31P/61/2026 a zistil nasledovný skutkový stav: „Maloletá B. má X rokov, maloletá C. bude mať budúci mesiac X rokov a obe pochádzajú z priateľského vzťahu rodičov. Na tunajšom súde pod sp. zn. 31P/61/2026 prebieha konanie o návrhu matky detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka vo svojom návrhu žiada, aby boli obe deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obdivoch rodičov v týždenných intervaloch. Vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ďalej Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/48/2026-55 zo dňa 27.04.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým za otca detí udelil súhlas na podanie žiadosti o zápis maloletej C. na Základnú školu B. I. X, F. ako aj súhlas s rozhodnutím o prijatí maloletej C. na označenú základnú školu počnúc školským rokom 2026/2027 a ďalej za otca detí udelil súhlas s prihlásením a prestupom maloletej B. na Základnú školu B. I. X, F. počnúc školským rokom 2026/2027. Uvedené rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, otec detí voči nemu podal odvolanie, ktoré sa t. č. doručuje. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.06.20269 zo šetrenia pomerov má súd okrem iného za preukázané, že otec prehlásil deťom trvalý pobyt bez súhlasu a vedomia matky. Matka sa po rozpade spoločnej domácnosti s deťmi odsťahovala do F., kde ich aj prihlásila k trvalému pobytu, čo otec až doposiaľ nerozporoval. Matka ďalej tvrdí, že realizovaná striedavá osobná starostlivosť nezodpovedá dohodnutému režimu 7:7 a deti sa viac času zdržiavajú v jej domácnosti. Otec tvrdenia matky spochybňuje a tak rozsah realizácie striedavej starostlivosti zostáva medzi rodičmi sporný. Kolízny opatrovník má za to, že v danej veci môže vzniknúť situácia, v ktorej by trvalý pobyt bol využívaný ako prostriedok na získanie výhody pri určení spádovej školy, čo by mohlo viesť k špekuláciám, pochybnostiam a nekonečným sporom medzi rodičmi. Bude v záujme zachovania stability ich výchovného prostredia a nerušeného priebehu konaní o nahradení súhlasu rodiča vo veci samej prospešné, aby až do jeho ukončenia nedochádzalo z dôvodu nezhody rodičov k zmene evidencie ich trvalého pobytu. Z tohto dôvodu je daná bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov, a to najmä za účelom zabránenia jednostranným zmenám trvalého pobytu.“
5. Matka detí v písomnom vyjadrení zo dňa 19.06.2026 k vyjadreniu otca okrem iného poukázala na to, že za rozpad ich rodiny môže práve otec detí, ktorý paralelne udržoval vzťah s inou ženou, a preto bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, čo malo za následok aj zmenu trvalého pobytu. Deti boli na trvalý pobyt na adrese C. prihlásené od roku 2024, čo otec až doposiaľ žiadnym spôsobom nenamietal. Uvedené začal riešiť až v súvislosti so súdnym sporom o nahradenie jeho súhlasu týkajúceho sa škôl maloletých detí. Ďalej poukázala na to, že konanie otca nereflektuje najlepší záujem detí, ale smeruje k vytvoreniu administratívneho stavu, ktorý by mohol ovplyvniť ďalšie rozhodovanie súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Matka tiež poukázala na to, že sama iniciovala stretnutia rodičov v Centre poradenstva a prevencie za účelom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov, zmierniť konflikty a vytvoriť priestor na prijímanie spoločných rozhodnutí týkajúcich sa detí. Vzájomný návrh otca matka žiadala zamietnuť.
6. V napadnutom uznesení okresný súd citoval § 324 ods. 1 a 2 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 334 CSP, § 360 ods. 1 a 2 CMP, § 363 CMP, 35 ods. 1 Zákona o rodine, Čl. 5 Zákona o rodine.
7. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je podmienená splnením predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov, resp. pomerov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
8. Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným, nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny, je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Toto konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia.
9. Podľa okresného súdu obaja rodičia osvedčili existenciu právneho vzťahu účastníkov, avšak hodnoverným spôsobom neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletým deťom, ohrozenie ich života, zdravia, či iného dôležitého záujmu, a preto nie sú v tomto prípade splnené zákonné podmienky pre využitie takého výnimočného procesného inštitútu, ktorým je neodkladné opatrenie. Z prebiehajúcich konaní týkajúcich sa maloletých detí mal okresný súd osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom na základe vzájomnej dohody realizujú striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, avšak panuje medzi nimi rozpor o rozsahu realizácie tejto starostlivosti. O výchovnom prostredí maloletých detí nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ďalej medzi rodičmi aktuálne panuje nezhoda vo veci týkajúcej sa školy, v ktorej si deti majú plniť povinnú školskú dochádzku a z toho vyplývajúca nezhoda vo veci určenia trvalého pobytu maloletých detí, pričom každý z rodičov obviňuje toho druhého z účelovosti jeho konania súvisiaceho s výberom školy pre maloleté deti. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/48/2026-55 zo dňa 27.04.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým za otca detí udelil súhlas na podanie žiadosti o zápis maloletej C. na Základnú školu B. I. X, Trenčín ako aj súhlas s rozhodnutím o prijatí maloletej C. na označenú základnú školu počnúc školským rokom 2026/2027 a ďalej za otca detí udelil súhlas s prihlásením a prestupom maloletej B. na Základnú školu B. I. X, F. počnúc školským rokom 2026/2027. Toto svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil trvalým pobytom maloletých detí, a teda spádovou školou podľa trvalého bydliska detí. Otec detí voči citovanému rozhodnutiu podal odvolanie a zároveň zmenil maloletým deťom trvalý pobyt. Uvedené rozhodnutie je vykonateľné, preto mal okresný súd za to, že školská dochádzka maloletých detí je týmto rozhodnutím zabezpečená a za daného stavu nemožno hovoriť o tom, že by bolo reálne ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky maloletými deťmi, ak by okresný súd neodkladným opatrením vyhovel návrhu niektorého z rodičov. Okresný súd zdôraznil, že pri osobitnom inštitúte neodkladného opatrenia nemá vytvorený dostatočný priestor na plnohodnotné dokazovanie, ktorá adresa trvalého pobytu bude pre maloleté deti v najlepšom záujme. Pre posúdenie najlepšieho záujmu detí by bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, a to najmä s poukazom na absolútne rozpory v tvrdeniach účastníkov rodičov, ktoré dokazovanie presahuje časový a skutkový rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení. O podstatných veciach maloletých detí, čo je aj prípad určenia trvalého pobytu, je potrebné rozhodovať po dokazovaní vykonanom za účasti všetkých dotknutých účastníkov. Okresný súd zdôraznil, že otázka zmeny, resp. určenia trvalého pobytu maloletých detí nemá bezprostredný dopad na ich každodenné potreby a ich vývin, a teda nemá povahu naliehavej úpravy pomerov. Ide predovšetkým o administratívny údaj, ktorý sám osebe bez ďalšieho neovplyvňuje faktické zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, ani ich bezprostredný blahobyt. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia každého z
rodičov zamietol, a to nielen v časti týkajúcej sa určenia trvalého pobytu detí, ale aj následných uložení povinností druhému rodičovi.
10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Proti tomuto uneseniu okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá namietala výroky I. a III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Výrok II. napadnutého uznesenia matka odvolaním nenapadla. Odvolanie sa opiera o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Matka svojím návrhom doručeným okresnému súdu dňa 20.05.2026 žiadala, aby súd určil, že trvalým pobytom maloletých detí je adresa C. XXXX/XX, F., uložil otcovi povinnosť zdržať sa akejkoľvek zmeny trvalého ani prechodného pobytu detí na inú adresu, a pre prípad, že k zmene medzičasom došlo, uložil mu povinnosť obnoviť pôvodný stav. Návrh matka odôvodnila najmä tým, že otec bez jej vedomia a súhlasu odhlásil obe maloleté deti z trvalého pobytu na C. a prihlásil ich na adresu H., a to v priamej časovej súvislosti s prebiehajúcim sporom o výber školy pre maloleté deti. Súd prvého stupňa mal na základe Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.06.2026 preukázané, že otec prehlásil deťom trvalý pobyt bez súhlasu a vedomia matky, pričom deti boli na adrese C. prihlásené na trvalý pobyt od roku 2024, čo otec až do vzniku sporu o školu nijako nenamietal. Kolízny opatrovník vo svojej správe zároveň výslovne upozornil, že trvalý pobyt „by mohol byť využívaný ako prostriedok na získanie výhody pri určení spádovej školy, čo by mohlo viesť k špekuláciám, pochybnostiam a nekonečným sporom medzi rodičmi“, a odporučil, aby až do ukončenia konania vo veci samej „nedochádzalo z dôvodu nezhody rodičov k zmene evidencie ich trvalého pobytu“. Súd prvého stupňa v odseku 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia uzavrel, že otázka trvalého pobytu maloletých detí nemá bezprostredný dopad na ich každodenné potreby a ich vývin, že ide predovšetkým o administratívny údaj, ktorý sám o sebe neovplyvňuje faktické zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti ani ich bezprostredný blahobyt, a že školská dochádzka detí je zabezpečená už uznesením č. k. 31P/48/2026-55 a návrhy oboch rodičov v celom rozsahu zamietol.
12. V odvolaní matka namietala, že súd prvého stupňa si vo vlastnom rozhodovaní protirečí. V odseku 19. napadnutého uznesenia sám uvádza, že uznesením č. k. 31P/48/2026-55 zo dňa 27.04.2026 svoje rozhodnutie (o zápise detí do Základnej školy B. I. X) odôvodnil okrem iného trvalým pobytom maloletých detí, a teda spádovou školou podľa trvalého bydliska detí. Okresný súd teda v inom, úzko súvisiacom konaní posúdil trvalý pobyt maloletých detí ako skutočnosť s priamym a rozhodujúcim právnym významom pre plnenie ich povinnej školskej dochádzky. Za tejto situácie nemôže ten istý súd v napadnutom uznesení konzistentne tvrdiť, že tá istá skutočnosť je „iba administratívnym údajom“ bez bezprostredného dopadu na potreby a vývin detí.
13. Matka v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil praktický dôsledok zamietnutia oboch návrhov. V skutočnosti tým, že zamietol návrh matky na obnovenie pôvodného stavu (trvalý pobyt na C., nespochybňovaný od roku 2024), ponechal v platnosti stav vyvolaný výlučne jednostranným úkonom otca, ktorý deti z tejto adresy odhlásil bez vedomia a súhlasu matky. Argumentácii otca, že zmena trvalého pobytu len zosúlaďuje evidenciu so skutočným stavom, keďže deti majú v jeho starostlivosti tráviť polovicu času, nemožno v tomto konaní, podľa matky, prisvedčiť. Súd prvého stupňa sám v odseku 5. napadnutého uznesenia konštatoval, že rozsah skutočne realizovanej striedavej starostlivosti zostáva medzi rodičmi sporný a doposiaľ nebol súdom rozhodnutý. Otec tak jednostranne vyriešil spornú otázku vo svoj prospech ešte pred tým, než bola táto otázka autoritatívne posúdená súdom, čo len podčiarkuje potrebu predbežnej, súdom regulovanej úpravy pomerov. Súd prvého stupňa sa, podľa matky, vôbec nezaoberal druhou zákonnou alternatívou predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, teda obavou, že by výkon (účinky) súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Uznesenie č. k. 31P/48/2026-55 o zápise detí do Základnej školy B. I. X „doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť“, pretože otec proti nemu podal odvolanie. Ak by odvolací súd v tomto súbežne prebiehajúcom konaní posudzoval spádovosť školy podľa aktuálneho, otcom jednostranne zmeneného trvalého pobytu detí namiesto pôvodného stavu, mohol by tým stratiť opodstatnenie samotný záver, o ktorý súd prvého stupňa v napadnutom uznesení oprel svoje tvrdenie o „zabezpečení“ školskej dochádzky detí. Existuje tak reálne a konkrétne riziko ohrozenia účinkov skoršieho súdneho rozhodnutia, ktoré súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní opomenul.
14. V odvolaní matka namietala, že napadnuté uznesenie sa nevysporiadalo s odborným stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý dočasné zachovanie nezmenenej evidencie trvalého pobytu detí až do právoplatného skončenia konania vo veci samej výslovne odporučil ako opatrenie v záujme detí. Okresný súd mal, podľa matky, v odôvodnení vysvetliť, z akých dôvodov sa od odporúčania orgánu povereného ochranou záujmov maloletých detí v konaní odchýlil. Absencia takéhoto vysvetlenia predstavuje vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Za nesprávny považovala matka aj záver súdu prvého stupňa, že posúdenie najvhodnejšej adresy trvalého pobytu detí by si vyžadovalo rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení. Tento záver stotožňuje predmet matkinho návrhu s konečným meritórnym rozhodnutím vo veci. Matka pritom nežiadala, aby okresný súd s konečnou platnosťou určil, ktorá adresa je pre deti objektívne najvhodnejšia, teda domáhala sa len predbežného, do rozhodnutia vo veci samej trvajúceho zachovania doposiaľ nespochybňovaného stavu z roku 2024 a zamedzenia jeho ďalšej jednostrannej zmene. Na osvedčenie takto vymedzeného, procesne podstatne užšieho nároku plne postačujú skutočnosti, ktoré súd sám považoval za preukázané (jednostranná zmena trvalého pobytu otcom bez súhlasu matky), bez potreby rozsiahleho dokazovania o tom, ktoré bývanie je pre deti najlepšie. Matka mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil význam trvalého pobytu maloletých detí pre ich záujem, neúplne zistil skutkový stav vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z jednostrannej zmeny trvalého pobytu a v jej súvislosti s prebiehajúcimi konaniami o škole a o úprave starostlivosti, a zaťažil konanie vadou spočívajúcou v nedostatočnom vysporiadaní sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka. Navrhla, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení výrok I. uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.06.2026, č. k. 31P/82/2026-29, tak, „že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým: a) určuje, že trvalým pobytom maloletých detí B. A., nar. XX.XX.XXXX, a C. A., nar. XX.XX.XXXX, je adresa C. XXXX/XX, F.; b) ukladá otcovi povinnosť zdržať sa akejkoľvek zmeny trvalého ani prechodného pobytu maloletých detí z uvedenej adresy na akúkoľvek inú adresu bez predchádzajúceho písomného súhlasu matky alebo právoplatného rozhodnutia súdu; c) ukladá otcovi, ak je alebo bude v čase rozhodovania odvolacieho súdu v registri obyvateľov evidovaná zmena trvalého pobytu detí vykonaná na základe jeho jednostranného úkonu, povinnosť zariadiť obnovenie ich trvalého pobytu na adrese C. XXXX/XX, F.. d) Priznáva matke náhradu trov konania.“
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná účastníčka konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
16. Predmetná odvolacia vec pod sp. zn. 14CoP/170/2026 bola Krajskému súdu v Žiline predložená na konanie o odvolaní dňa 31.07.2026 (č.l. 43 spisu). 17. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od vecne správneho rozhodnutia výrokom I. uznesenia okresného súdu odchýliť, a preto jej nemôže dať za pravdu. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého výroku I. okresného súdu, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, sa podľa odvolacieho súdu žiada zodpovedať nosné odvolacie otázky odvolateľky.
18. Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom aj v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť, zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou, nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej. Pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie, teda stav vysokej miery pravdepodobnosti, z dostupných dôkazných prostriedkov.
19. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj jeho schopností a vlôh, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, ako aj využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho použitia § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy alebo zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon predpokladá dva dôvody, ktorých existencia, či už samostatne, alebo kumulatívne, umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, a to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.
21. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade jeho konkrétneho ohrozenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či jeho nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Súd preto musí posúdiť aj proporcionalitu, teda primeranosť zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. 22. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu účastníkov, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zo skutočností osvedčených listinnými dôkazmi. Navrhovateľka musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe poskytnutia tejto neodkladnej procesnej ochrany, teda osvedčiť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je v zmysle uvedeného osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj posúdenie, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav a či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu.
23. Krajský súd uvádza, že predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie, či boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia trvalého pobytu maloletých detí a uloženia súvisiacich povinností rodičom uvádzaných v návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu, skutkových zistení súdu prvej inštancie, odvolacích námietok matky, ako aj stanoviska kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
25. Primárne odvolací súd za potrebné považoval vymedziť predmet svojho odvolacieho prieskumu. V predmetnej veci nebolo úlohou odvolacieho súdu rozhodnúť s konečnou platnosťou o tom, ktorý z rodičov má mať rozhodujúce postavenie pri určovaní miesta pobytu maloletých detí, ani prejudiciálne rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností, či o tom, kde sa má nachádzať centrum života maloletých detí. Rovnako nebolo predmetom tohto odvolacieho konania konečné posúdenie otázky, či
bol postup otca pri zmene evidencie trvalého pobytu maloletých detí správny alebo zákonný. Predmetom odvolacieho prieskumu bola predovšetkým otázka, či boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a či matkou tvrdené a dostupnými dôkazmi osvedčené skutočnosti dosahovali intenzitu odôvodňujúcu bezodkladnú súdnu intervenciu.
26. Tak, ako odvolací súd uviedol už vyššie, neodkladné opatrenie predstavuje osobitný a výnimočný procesný prostriedok, ktorého účelom nie je vyriešenie celého sporu medzi účastníkmi, ale poskytnutie dočasnej súdnej ochrany v situácii, keď je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo keď existuje konkrétna obava z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. Charakteristickou črtou tohto procesného inštitútu je jeho dočasnosť, rýchlosť a zjednodušený spôsob rozhodovania. Z toho vyplýva aj odlišný rozsah zisťovania skutkového stavu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom na konečné rozhodnutie vo veci samej, ale vychádza z tvrdení navrhovateľa a z dostupných dôkazných prostriedkov a posudzuje, či boli rozhodujúce skutočnosti v potrebnej miere osvedčené. Rozhodujúcou otázkou preto v prejednávanej veci nebolo, či medzi rodičmi existuje spor o trvalý pobyt maloletých detí, či bol tento spor vyvolaný jednostranným konaním jedného z rodičov alebo či môže mať zmena trvalého pobytu praktické dôsledky. Rozhodujúce bolo, či ponechanie existujúceho stavu až do rozhodnutia vo veci samej vytvára takú konkrétnu, bezprostrednú a naliehavú hrozbu ujmy na právach alebo oprávnených záujmoch maloletých detí, ktorú nie je možné účinne odvrátiť inak, než okamžitým zásahom súdu formou neodkladného opatrenia.
27. Odvolací súd pritom nepovažuje za správne bezvýhradne prevziať všetky úvahy súdu prvej inštancie. Pokiaľ okresný súd trvalý pobyt maloletých detí označil v podstate za čisto administratívny údaj bez ďalšieho významu, takúto formuláciu nemožno považovať za úplne presnú. Trvalý pobyt maloletého dieťaťa síce nemožno stotožňovať s jeho skutočným miestom života a sám osebe neurčuje, kde má dieťa bývať ani ktorý z rodičov má zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť, avšak v určitých právnych a praktických súvislostiach môže mať význam. Môže byť relevantný napríklad pri posudzovaní spádovej oblasti školy alebo pri výkone niektorých práv a povinností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa. Preto nemožno význam evidencie trvalého pobytu úplne bagatelizovať. Táto skutočnosť však sama osebe ešte neznamená, že každá zmena trvalého pobytu maloletého dieťaťa zakladá potrebu bezodkladného zásahu súdu. Aj pri zohľadnení praktického významu trvalého pobytu je totiž potrebné skúmať konkrétne následky, ktoré daná zmena v konkrétnom prípade vyvoláva, a predovšetkým to, či tieto následky dosahujú intenzitu vyžadovanú na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Odvolací súd preto posudzoval predovšetkým tvrdenie matky, podľa ktorého zmena trvalého pobytu maloletých detí môže zasiahnuť do ich práv a môže mať následky aj vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky. Ani v tejto časti však nemožno dospieť k záveru, že bola osvedčená bezprostredná a konkrétna hrozba ujmy, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Zo spisu nevyplýva, že by v dôsledku zmeny evidencie trvalého pobytu boli ohrozené základné životné potreby maloletých detí, ich zdravotný stav, ich fyzický alebo psychický vývin, ich citové väzby, výchovné prostredie alebo samotný výkon osobnej starostlivosti o ne. Nebolo osvedčené ani to, že by zmena trvalého pobytu bezprostredne spôsobila stav, v ktorom by maloleté deti nemohli plniť povinnú školskú dochádzku alebo by im hrozilo reálne znemožnenie navštevovať školu, do ktorej boli prijaté. Významnou okolnosťou je pritom skutočnosť, že otázka školskej dochádzky maloletých detí už bola predmetom osobitného súdneho rozhodovania. Zo spisu vyplýva existencia vykonateľného rozhodnutia týkajúceho sa prijatia maloletých detí na základnú školu. Skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, sama osebe neznamená, že vznikol nový stav bezprostredného ohrozenia, ktorý by si vyžadoval ďalšiu okamžitú úpravu pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti rozlišuje medzi reálnou a bezprostrednou hrozbou a iba možnosťou, že určitá okolnosť môže mať nepriaznivé dôsledky v budúcnosti. Pre nariadenie neodkladného opatrenia však nestačí iba všeobecná obava z možného budúceho vývoja. Musí byť osvedčené, že bez okamžitého zásahu súdu existuje konkrétne riziko vzniku ujmy, ktorá by mohla byť neskorším rozhodnutím vo veci samej len ťažko odstrániteľná alebo by jej odstránenie bolo spojené s podstatnými následkami. V tejto súvislosti odvolací súd nepovažuje za dostatočné ani tvrdenia matky o možnom budúcom procesnom využití evidencie trvalého pobytu v ďalších konaniach. Úvaha, že zmena trvalého pobytu môže byť v inom konaní určitým spôsobom zohľadnená, alebo že môže ovplyvniť budúce rozhodovanie orgánov verejnej moci, predstavuje predovšetkým predpoklad budúceho vývoja. Takáto úvaha však sama osebe nepreukazuje
existenciu bezprostrednej hrozby. Neodkladné opatrenie nemožno založiť iba na reťazci hypotetických predpokladov o tom, čo by sa mohlo stať v ďalšom konaní.
29. Odvolací súd nepovažuje za rozhodujúce, pre nariadenie neodkladného opatrenia, že matka nesúhlasila so zmenou trvalého pobytu a že túto zmenu vykonal otec bez jej súhlasu. Táto okolnosť môže byť právne významná v konaní vo veci samej a môže byť predmetom hodnotenia pri posudzovaní výkonu rodičovských práv a povinností. Samotné jednostranné konanie jedného z rodičov však ešte automaticky nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu je potrebné odlišovať otázku, či bol určitý úkon rodiča vykonaný v súlade s právnymi predpismi alebo s rodičovskými právami druhého rodiča, od otázky, či v dôsledku tohto úkonu vznikla bezprostredná potreba súdnej ochrany. Aj keby sa v konaní vo veci samej preukázalo, že postup otca nebol správny, neznamenalo by to bez ďalšieho, že už samotná táto skutočnosť zakladala podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia totiž nie je sankcionovať predchádzajúce konanie účastníka ani automaticky obnovovať každý stav, ktorý existoval pred vznikom sporu. Jeho účelom je odvrátiť konkrétnu hroziacu ujmu alebo zabezpečiť účinnú dočasnú ochranu práv v situácii, ktorá neznesie odklad. Ak je spor medzi rodičmi založený predovšetkým na rozdielnych predstavách o tom, kde majú maloleté deti žiť, akým spôsobom má byť vykonávaná osobná starostlivosť a ktorý z rodičov má mať v konkrétnej otázke rozhodujúce postavenie, ide o otázky, ktoré si spravidla vyžadujú riadne dokazovanie vo veci samej. Odvolací súd preto považuje za relevantnú aj okolnosť, že návrh matky svojimi účinkami smeroval k obnoveniu alebo zachovaniu predchádzajúceho stavu evidencie trvalého pobytu maloletých detí. Hoci matka takýto návrh prezentovala ako dočasné opatrenie, ktorým by sa iba zachoval stav existujúci pred jednostranným konaním otca, nemožno prehliadnuť, že jeho praktickým výsledkom by bolo dočasné autoritatívne preferovanie jedného z rodičmi presadzovaných riešení. Takéto rozhodnutie by preto nebolo úplne neutrálne. V situácii, keď sa rodičia nezhodujú na mieste života maloletých detí a keď otázka trvalého pobytu súvisí s ďalšími otázkami výkonu rodičovských práv a povinností, by návrat k predchádzajúcej evidencii znamenal do určitej miery prejudikovanie jednej zo strán sporu. Na prijatie takéhoto zásahu, by preto musel existovať osobitne závažný dôvod spočívajúci v potrebe okamžitej ochrany maloletých detí. Takýto dôvod však odvolací súd v posudzovanom prípade nezistil. Pre rozhodnutie o tom, ktorý pobytový režim maloletých detí najlepšie zodpovedá ich záujmu, by bolo potrebné zohľadniť širší skutkový kontext, najmä skutočné miesto ich života, rozsah osobnej starostlivosti vykonávanej jednotlivými rodičmi, stabilitu jednotlivých výchovných prostredí, školské a sociálne väzby maloletých detí, ich vzťahy k obom rodičom, ako aj ďalšie okolnosti významné z hľadiska najlepšieho záujmu maloletých detí. Takéto posúdenie presahuje rámec zjednodušeného konania o neodkladnom opatrení.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je prvoradým hľadiskom ich najlepší záujem. Táto zásada však neznamená, že pri každom rodičovskom konflikte musí súd neodkladným opatrením okamžite upravovať všetky sporné otázky. Naopak, aj pri ochrane najlepšieho záujmu maloletých detí musí súd rešpektovať účel a charakter neodkladného opatrenia a skúmať, či existuje konkrétna naliehavá potreba okamžitého zásahu. V posudzovanej veci nebolo osvedčené, že by ponechanie súčasnej evidencie trvalého pobytu maloletých detí do rozhodnutia vo veci samej samo osebe predstavovalo ohrozenie ich najlepšieho záujmu. Nebolo preukázané, že by v dôsledku tohto stavu maloletým deťom hrozila strata bývania, prerušenie školskej dochádzky, zásadný zásah do ich vzťahov s rodičmi, zdravotná ujma alebo iný následok takej intenzity, ktorý by vyžadoval okamžitú súdnu ochranu.
31. Pokiaľ ide o stanovisko kolízneho opatrovníka, odvolací súd mu venoval osobitnú pozornosť. Zo spisu vyplýva, že kolízny opatrovník upozornil na možné negatívne dôsledky jednostrannej zmeny evidencie trvalého pobytu a vyslovil názor smerujúci k zachovaniu doterajšieho stavu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd nepovažuje tento názor za bezvýznamný. Naopak, v konaní týkajúcom sa maloletých detí ide o stanovisko subjektu, ktorého úlohou je chrániť záujmy maloletých detí, a preto sa ním súd musí zaoberať. Zároveň však platí, že stanovisko kolízneho opatrovníka nemá povahu záväzného rozhodnutia a súd nie je povinný automaticky prevziať jeho odporúčanie. Konečné posúdenie toho, či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, patrí súdu. Súd preto môže dospieť k odlišnému záveru, ak svoje rozhodnutie založí na právnom posúdení všetkých relevantných okolností. Odvolací súd pritom pripúšťa, že súd prvej inštancie mohol dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka, vysvetliť podrobnejšie. Najmä bolo vhodné podrobnejšie uviesť, prečo samotná možnosť praktického významu trvalého
pobytu, ako aj obavy kolízneho opatrovníka, nepredstavujú dostatočný dôvod na prijatie dočasnej úpravy. Táto nedostatočná podrobnosť odôvodnenia však podľa názoru odvolacieho súdu nedosahuje takú intenzitu, aby viedla k záveru o vecnej nesprávnosti rozhodnutia v napadnutej časti. Z obsahu napadnutého uznesenia je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie stanovisko kolízneho opatrovníka poznal a pri rozhodovaní ho zohľadnil. Skutočnosť, že sa s jeho odporúčaním nestotožnil, neznamená, že ho opomenul. Rozhodujúce je, že okresný súd dospel k záveru o absencii zákonom vyžadovanej naliehavosti, a tento záver má oporu v skutkových okolnostiach vyplývajúcich zo spisu.
32. Odvolací súd osobitne posudzoval aj argumentáciu matky týkajúcu sa možného ohrozenia účinkov rozhodnutia o prijatí maloletých detí do školy. Ani v tejto časti však nebola osvedčená konkrétna a bezprostredná hrozba. Zmena evidencie trvalého pobytu sama osebe nepreukazuje, že by maloleté deti nemohli navštevovať školu, do ktorej boli prijaté, ani že by rozhodnutie týkajúce sa ich školskej dochádzky bolo fakticky nevykonateľné. Pokiaľ matka poukazuje na možné dôsledky budúceho rozhodnutia alebo na skutočnosť, že výsledok jedného konania môže byť významný pre konanie iné, ide o otázku, ktorá môže byť relevantná v ďalšom procesnom vývoji, avšak sama osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemožno založiť na hypotetickom predpoklade, že určitá okolnosť by v budúcnosti mohla mať nepriaznivý procesný alebo právny účinok. Odvolací súd zároveň nepovažuje za potrebné v tomto konaní prejudikovať otázku, či zmena trvalého pobytu vykonaná otcom bola alebo nebola oprávnená. Takéto posúdenie by presahovalo rámec otázky, ktorú bolo potrebné vyriešiť v konaní o neodkladnom opatrení. Ak medzi rodičmi existuje spor o oprávnenosť tohto úkonu, jeho definitívne vyriešenie patrí do konania, v ktorom bude možné vykonať úplné dokazovanie a posúdiť všetky relevantné okolnosti v ich vzájomných súvislostiach.
33. Odvolací súd, preto v zhode s okresným súdom konštatuje, že v danom prípade nebola osvedčená potreba takej bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by nezniesla odklad do rozhodnutia vo veci samej. Nebolo osvedčené bezprostredné ohrozenie maloletých detí ani vznik nenapraviteľného alebo ťažko napraviteľného stavu. Nebolo osvedčené ani to, že by ponechanie existujúcej evidencie trvalého pobytu do právoplatného skončenia konania spôsobilo maloletým deťom konkrétnu a bezprostrednú ujmu. Za tejto situácie by nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo zásah do pomerov účastníkov bez toho, aby bola preukázaná jeho nevyhnutnosť. Pri posudzovaní návrhu je pritom potrebné rešpektovať aj princíp proporcionality. Súd musí zvažovať nielen to, či navrhovaná úprava môže určitým spôsobom chrániť záujmy navrhovateľa alebo maloletých detí, ale aj to, či je takýto zásah nevyhnutný, primeraný sledovanému účelu a či ním nedôjde k faktickému prejudikovaniu otázok, ktoré majú byť vyriešené až v konaní vo veci samej. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že podmienky proporcionality v spojení s podmienkou naliehavosti splnené neboli. Na jednej strane stojí záujem matky na zachovaní predchádzajúceho stavu evidencie trvalého pobytu maloletých detí a jej obava z možných budúcich dôsledkov zmeny. Na druhej strane však stojí potreba rešpektovať dočasný charakter neodkladného opatrenia a skutočnosť, že otázky týkajúce sa skutočného miesta života maloletých detí, výkonu rodičovských práv a povinností a ďalších súvisiacich otázok majú byť vyriešené na základe úplného skutkového a dôkazného podkladu. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné, aby prostredníctvom neodkladného opatrenia v tejto fáze konania dočasne autoritatívne určil, ktorý z rodičmi presadzovaných pobytových režimov má byť preferovaný, keď nebola preukázaná naliehavá potreba takéhoto zásahu.
34. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím neprejudikuje výsledok konania vo veci samej. Záver o nenaplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená záver o tom, že postup otca pri zmene trvalého pobytu bol nepochybne správny, ani že matkou uplatňované argumenty sú z hľadiska meritórneho rozhodnutia bezvýznamné. Znamená iba to, že v štádiu konania, v ktorom sa rozhodovalo o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola osvedčená taká intenzita ohrozenia práv a záujmov maloletých detí, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Ak bude v konaní vo veci samej vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynú ďalšie skutočnosti relevantné pre posúdenie trvalého pobytu maloletých detí, ich faktického miesta života, školskej dochádzky alebo výkonu rodičovských práv a povinností, tieto skutočnosti budú predmetom riadneho meritórneho posúdenia. Rovnako nemožno vylúčiť, že pri zmene skutkových okolností alebo pri vzniku novej konkrétnej a bezprostrednej hrozby bude možné opätovne posúdiť potrebu dočasnej súdnej ochrany. Pre rozhodnutie o preskúmavanom návrhu matky však takáto situácia osvedčená nebola.
35. Odvolací súd, preto po vyhodnotení všetkých odvolacích námietok matky pre odstránenie akýchkoľvek pochybnosti akcentuje, že hoci niektoré jednotlivé úvahy súdu prvej inštancie, najmä
označenie trvalého pobytu maloletých detí za údaj výlučne administratívnej povahy a nedostatočné rozvedenie dôvodov, pre ktoré sa okresný súd nestotožnil so stanoviskom kolízneho opatrovníka, možno považovať za nepresné alebo menej podrobné, tieto nedostatky nemajú za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia. Rozhodujúci záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí, je totiž správny. Zo spisu nevyplýva existencia konkrétnej a bezprostrednej ujmy, ktorej by bolo potrebné zabrániť okamžitým zásahom súdu. Nebolo osvedčené ohrozenie života, zdravia, psychického alebo citového vývinu maloletých detí, ich základných životných potrieb ani ich školskej dochádzky. Rovnako nebolo osvedčené, že by ponechanie súčasného stavu do rozhodnutia vo veci samej viedlo k nenapraviteľným alebo len veľmi ťažko napraviteľným následkom.
36. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa jednotlivo so všetkými odvolacími námietkami matky, ale iba s tými, ktoré boli z hľadiska predmetu odvolacieho konania a prijatého rozhodnutia podstatné a právne relevantné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednotlivú poznámku alebo pripomienku účastníka konania, ktorý ju v priebehu konania alebo v odvolaní uplatnil. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov, ktoré môžu mať význam pre posúdenie veci a ktoré sú spôsobilé ovplyvniť výsledok konania (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009 a pod.). Odvolací súd sa preto zaoberal všetkými rozhodujúcimi námietkami matky, pričom dospel k záveru, že žiadna z nich nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.
37. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených úvah mal odvolací súd za to, že matka v odvolacom konaní neosvedčila existenciu takých podstatných a rozhodujúcich skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia alebo správnosť postupu súdu prvej inštancie. Nebola osvedčená existencia bezprostrednej a naliehavej potreby úpravy pomerov maloletých detí B. a C. v intenzite vyžadovanej pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch, preto podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.
38. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že všetky skutkové zistenia, právne závery a interpretácia relevantných právnych predpisov uvedené v tomto rozhodnutí boli formulované výlučne so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci týkajúcej sa maloletých detí B. a C. a na osobitný procesný rámec konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Ratio decidendi tohto rozhodnutia je preto neoddeliteľne späté s konkrétnymi skutkovými okolnosťami predmetnej veci a nemožno mu priznávať všeobecnú normatívnu ani precedenčnú povahu. Vyslovené právne závery nemožno bez ďalšieho generalizovať ani ich považovať za všeobecne použiteľné výkladové pravidlá v iných konaniach, ktorých skutkové okolnosti alebo procesná situácia sa od prejednávanej veci odlišujú. Ich použiteľnosť je viazaná na posúdenie splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci a vo vzťahu k maloletým deťom B. a C..
39. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.