Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tos/12/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.09.2026 v trestnej veci proti obž. A. A. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 7.8.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné podľa žiadosť obžalovaného A. A. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený a obhajca sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku. V písomných dôvodoch uviedol, že súd nezohľadnil dostatočne skutočnosti a dôkazy svedčiace v prospech dôvodnosti prepustenia obvineného na slobodu a uprednostnil skutočnosti a dôkazy, ktorých pravdivosť a miera vierohodnosti neboli doposiaľ dostatočne preukázané. Poukázal na to, že súd k existencii väzobných dôvodov len „primerane odkázal“ na predchádzajúce uznesenia, navyše ide o opakovanie niektorých častí ich obsahov, neodpovedá tak na argumentáciu v novej žiadosti obžalovaného. Za neudržateľné považuje konštatovanie prvostupňového súdu, že „časový odstup od ostatného rozhodnutia o väzbe zo dňa 01. 06. 2026 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 09.06.2026 nesignalizuje potenciál zásadnej zmeny dôvodov preventívnej väzby“, a to považuje za nesprávne, keďže medzičasom sa uskutočnilo prvé hlavné pojednávanie a bol vykonaný výsluch obvineného a svedkov, a práve výsledky tohto dokazovania tvoria podstatu žiadosti obžalovaného, avšak súd rezignoval na prieskum v intenciách . Obžalovaný oponoval konštatovaniu súdu, že „ Z doteraz zistených skutočností vyplýva dôvodný predpoklad, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, vykonané prvé hlavné pojednávanie bol spáchaný, má znaky zločinu sexuálneho násilia podľa , s poukazom na , a sú tu dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný A. A.“. Teda namietal, že dôvodnosť trestného stíhania vyvodil súd z výpovede maloletej poškodenej v prípravnom konaní, hodnovernosť ktorej je podľa súdu „nateraz podporená výpoveďami sestier obvineného, ml. B. A. a C. D.“. K tomu namietol, že takto formulovaný záver nezodpovedá aktuálnemu stavu trestného konania. Maloletá poškodená A. A., nar. XX.X.XXXX v konaní pred súdom vypočutá nebola. Záver o dôvodnosti trestného stíhania tak aj po vykonaní prvého hlavného pojednávania naďalej spočíva výlučne na výpovedi vykonanej v prípravnom konaní dňa 21.1.2026, pričom spôsob získania tejto výpovede obvinený od začiatku trestného konania namieta a to za súčasného rešpektovania požiadavky nevystaviť maloletú opätovnému vykonaniu výsluchu vo veci, zotrváva na svojej námietke, že výpoveď maloletej A. A. nebola získaná spontánnym spôsobom a že jej boli v priebehu výsluchu kladené sugestívne, navádzajúce a kapciózne otázky, čomu svedčí

aj samotný obsah napádaného rozhodnutia, v ktorom konajúci súd na str. 10 konštatuje, že „Maloletá poškodená spontánne nevypovedala, avšak jej boli kladené otázky, z ktorých vyplynulo...“, pričom z ďalšieho opisu priebehu výsluchu vyplýva, že podstatná časť výpovede bola získaná prostredníctvom reakcií maloletej na predložené pomôcky a kladené otázky. S poukazom na a zvýraznil obžalovaný, že tieto okolnosti výrazne znižujú dôkaznú silu výpovede maloletej. V súvislosti s výpoveďou svedkýň C. D. a ml. B. A. poukázal na to, že sa netýkajú prejednávaného skutku, ale udalostí, ku ktorým malo dôjsť o mnoho rokov skôr, a ani pravdivosť týchto tvrdení nebola v konaní potvrdená. Použitie takýchto tvrdení potom už nepredstavuje hodnotenie materiálnych podmienok väzby, ale o hodnotenie povahy a sklonov obžalovaného, čo podľa obžalovaného nemôže nehradiť absenciu dôkazov o skutku, navyše aj väzobné dôvody musia byť naviazané na skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie. Obžalovaný k výpovedi svedkyne B. A., manželky, poukázal na to, že táto svedkyňa nie je priamym svedkom skutku a jej výpoveď je výpoveďou sprostredkovanou, ako to vyplýva aj zo str. 11 napádaného rozhodnutia, že o skutku sa mala dozvedieť od maloletej, ktorá jej však podľa jej vlastných slov podrobnosti neuviedla a o veci nechcela rozprávať, pričom sama svedkyňa uviedla, že sa „až pri tej výpovedi dozvedela, čo všetko sa stalo“. O udalostiach týkajúcich sa sestier obvineného sa mala dozvedieť výlučne sprostredkovane od svedkyne C. D.. Jej výpoveď tak podľa obžalovaného nemá spôsobilosť samostatne preukazovať akúkoľvek skutočnosť významnú pre posúdenie dôvodov väzby a jej použitie na potvrdenie hodnovernosti výpovede, z ktorej sama vychádza, vytvára uzavretý kruh odvodených informácií. Ďalej pokračoval obžalovaný poukazom na trestné oznámenie E. A., ktorého obsahom mal byť obsah telefonátu obžalovaného s matkou svedkyne a v ktorom sa mal obžalovaný vyjadriť o odstránení B., pričom obžalovaný takýto obsah popiera, dodal, že v konaní sa nebude ani pokračovať, a namietol, že používanie tejto okolnosti, vyfabulovaného tvrdenia, pri rozhodovaní o väzbe je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. Obžalovaný tiež namietal konštatovanie súdu v napadnutom uznesení, že obava z pokračovania v trestnej činnosti je daná predovšetkým osobou obžalovaného, závažnosťou, povahou a charakterom trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, aj tým, že to plynie zo samotného charakteru skutku, kedy sa sexuálneho násilia na svojej maloletej dcére v minulosti mal dopúšťať opakovane, pričom tieto závery považuje za nepreukázané, opakuje, že ide o kruhovú úvahy založenú na nepreukázaných skutočnostiach, a preto samotná závažnosť konania nemôže byť dôvodom ďalšieho trvania preventívnej väzby. Opätovne poukázal na závery znaleckého posudku č. 38/2026 vypracovaného prostredníctvom F. B. F. G., H., podľa ktorých je obvinený bez známok duševnej poruchy, netrpí sexuálnou deviáciou, z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a nie je u neho potrebné nariadiť ochranné psychiatrické, protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie a v rámci PPG vyšetrenia bola u obvineného zaznamenaná pozitívna reaktivita pri podnetoch svedčiacich pre príslušnosť k väčšinovej sexualite, pričom reaktivita na detské alebo sexuálne agresívne podnety zaznamenaná nebola, a znalec z hľadiska sexuologického obvineného ako nebezpečného pre spoločnosť nevyhodnotil a nezhliadol ani potrebu nariadenia ochranného sexuologického liečenia. Vyhodnotenie týchto záverov súdom tak, že ide len o jeden z vykonaných dôkazov, z ktorého automaticky neplynie, že nie je páchateľom trestného činu, považuje za nesprávne pri rozhodovaní o väzobných dôvodoch. Obžalovaný tiež namietol vyhodnotenie jeho skoršej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v jeho neprospech ako nesprávne, pretože ide o okolnosť zdravotnej povahy svedčiacej o jeho zraniteľnosti, nie nebezpečnosti pre okolie, čo vyplýva z už zmieneného znaleckého posudku. Podľa názoru obžalovaného súd konštruuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti, pričom takéto riziko je možné eliminovať cielenými obmedzeniami a povinnosťami podľa . Obžalovaný považuje za rozporné tvrdenie súdu, že v žiadosti uvádzal pobyt u B. I. a pri výsluchu už pobyt na ubytovni bez uvedenia adresy, keď v rozhodnutí sám uvádza, že sa bude zdržiavať v A. XXX. Keďže sa navyše na tomto skutkovo nesprávnom zistení zakladá jeden z nosných dôvodov zamietnutia žiadosti obvineného, ide o vadu, ktorá sama osebe odôvodňuje zrušenie napádaného rozhodnutia. Zmienka obvineného o ubytovni pritom nepredstavuje žiadny rozpor v jeho výpovedi. Naostatok obžalovaný nesúhlasil ani s nenahradením väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, závery súdu v tomto smere považuje za neprípustné, konajúci súd sa navyše žiadnym konkrétnym spôsobom nevysporiadal s obmedzeniami a povinnosťami, ktorých uloženie obvinený vo svojej žiadosti výslovne navrhol, súd ich len reprodukuje, avšak k tomu, prečo by práve tieto obmedzenia neboli spôsobilé eliminovať obavu smerujúcu voči jednej konkrétnej osobe sa konajúci súd nevyjadril, pričom podľa obžalovaného možnosť nahradenia väzby vyplýva z predložených dokumentov, zo správy o povesti obce J. i z hodnotenie ústavu na výkon väzby, ktoré neboli zohľadnené. V záver obžalovaný poukázal na to, že väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody, je inštitútom ultima ratio a s dĺžkou trvania väzby rastú nároky na konkrétnosť, aktuálnosť a presvedčivosť odôvodnenia jej trvania. Navrhol zrušiť napadnutého uznesenie, prepustiť ho na slobodu a nahradiť

väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.

Na základe tejto podanej sťažnosti obvineného krajský súd ako súd sťažnostný v zmysle ustanovenia preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 21.05.2026 obžalobu na obvineného A. A. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona, ktorého sa mal obvinený dopustiť tak, že

ako otec maloletej A.., nar. XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase, v období najmenej do presne nezisteného dňa mesiaca júl 2025 na posteli v spálni, nachádzajúcej sa na poschodí rodinného domu v obci J. XXX, K. L. a tiež v dielni tohto rodinného domu, zneužil doposiaľ presne nezistený počet krát bezbrannosť svojej dcéry A.., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že na nej vykonal sexuálne praktiky spôsobom, že potom, čo seba vyzliekol donaha ju vyzliekal tiež donaha, následne si na ňu ľahol na jej brucho a chrbát, ďalej ju perami a jazykom bozkával na jej intímne časti tela najmä v oblasti rozkroku, tiež ju chytal rukami na intímne časti tela najmä v oblasti rozkroku a vyžadoval od nej, aby ho rukami chytala a bozkávala ústami na jeho pohlavný úd, pričom jej o tom zakázal hovoriť s inými osobami s odôvodnením, že to bude ich tajomstvo, pričom takto mal v úmysle konať naposledy v presne nezistený deň začiatkom mesiaca január roku 2026 na presne nezistenom mieste, pričom maloletá A.., nar. XX.XX.XXXX to odmietla, pričom maloletá osoba z dôvodu veku nebola schopná prejaviť svoju vôľu proti konaniu otca a vzhľadom na svoj vek nedokázala sa pred jeho konaním brániť a vzhľadom na detský vek nebola do tej miery dostatočne vyspelá, aby bola schopná posúdiť význam odporu proti jeho konaniu.

Zo spisu vyplýva, že konanie je už v štádiu hlavného pojednávania, bol už vypočutý obžalovaný, svedkyňa B. A. (manželka obžalovaného), C. D. (sestra obžalovaného).

Vzhľadom na to, že o väzbe obžalovaného už bolo rozhodované viackrát, krajský súd už len stručne zosumarizuje, že obžalovaný A. A. bol vzatý do väzby rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 25. 01. 2026, č. k. -21 podľa , väzba začala plynúť dňa 22.01.2026 o 16.35 hod., sťažnosť proti tomu uzneseniu zamietol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 19.02.2026, č. k. -47, podľa , pričom už vtedy v odôvodnení okrem iného uviedol, že hodnotil všetky okolnosti predmetnej veci, nielen samotnú „kriminálnu“ minulosť obvineného, pričom , ale ani žiadna iná právna norma, nevylučuje možnosť vziať do preventívnej väzby „prvopáchateľa“, ako sa mylne domnieval sťažovateľ. Obavu z pokračovania v trestnej činnosti obvineného vyhodnotil s ohľadom na všetky v tom-ktorom štádiu trestného konania známe okolnosti, a stotožnil sa aj s názorom sudkyne pre prípravné konanie, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obvineného (ktorý je psychiatrickým pacientom a ktorý bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre samovražedné úvahy a tendencie, prepustený bol 16.09.2025 ako emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ s poruchami psychiky a správania zapríčinenými škodlivým užívaním kanabinoidov) ani dohľad probačného a mediačného úradníka, rovnako ako ani iné inštitúty v zmysle a , ktoré súdu ponúknuté boli, nie sú t. č. inštitútmi spôsobilými na nahradenie väzby obvineného a jeho prepustenie na slobodu.

Následne po podaní obžaloby uznesením Okresný súd Humenné podľa v spojení obvineného A. A. pri existencii väzobných dôvodov uvedených v ponechal vo väzbe a podľa žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Sťažnosť proti tomu to uzneseniu zamietol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 9.6.2026. Je potrebné uviesť (pretože to má súvis aj s teraz opakovane predostretými námietkami obžalovaného), že už v tomto uznesení krajský súd okrem iného skonštatoval, že osoba obvineného a povaha trestnej činnosti, pre ktorú je teraz stíhaný, jednoznačne a dostatočne aj v tomto štádiu konania odôvodňujú záver o pretrvávajúcej obave, že po prepustení na slobodu by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Krajský súd sa už vtedy

nestotožnil s námietkou obvineného s oporou v záveroch znaleckého posudku č. 38/2026 vypracovanom znalcom - psychiatrom F. B. F. G., H., lebo hoci v tomto posudku bolo (okrem iného) skonštatované, že sexualita obvineného nejaví známky poruchy ani sexuálnej deviácie v pravom slova zmysle, že obvinený je bez známok duševnej poruchy alebo poruchy psychózy, že obvinenému nie je potrebné nariadiť ochranné protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie, že obvinený netrpí sexuálnou deviáciou, že z hľadiska psychiatrického pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný a obvinenému nie je potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie, tieto závery v konfrontácii so zisteniami vyplývajúcimi zo znaleckého posudku H. I. (že maloletá hovorí o udalostiach na základe svojich vlastných zážitkov, nemá snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, psychika menovanej je v porovnaní s detskými obeťami podobných trestných činov vážnejšie narušená, pravdepodobne ide o dôsledok toho, že páchateľom bol jej vlastný otec, že obvinený je náladový, emočne labilný, výbušný a intolerantný, morálne normy má širšie nastavené, neváha klamať, manipulovať so skutočnosťami, porušovať normy a pravidlá, pokiaľ by z toho mohol mať prospech, jeho osobnosť vykazuje črty disociálnej poruchy osobnosti, badať aj závislosť od návykových látok - od kanabinoidov), v konfrontácii s výpoveďou poškodenej, svedkov a faktom (ktorý konštatoval krajský súd ešte v prvom svojom uznesení), že obvinený je psychiatrickým pacientom a bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre samovražedné úvahy a tendencie a bol prepustený 16.09.2025 ako emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ s poruchami psychiky a správania zapríčinenými škodlivým užívaním kanabinoidov, nebolo možné izolovane vyhodnotiť a dospieť k iným záverom, než k akým dospel prvostupňový súd. Konštatoval, že uvedené výrazne preukazuje existujúcu obavu, že by obvinený vzhľadom na osobnostnú charakteristiku mohol po prepustení z väzby pokračovať v trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý a ktorej sa mal podľa doterajšieho dokazovania s vysokou mierou pravdepodobnosti dopúšťať voči osobitne zraniteľnej osobe – vlastnej maloletej dcére, a navyše nie jednorazovo, ale opakovane po nie zanedbateľnú dobu.

Následne obvinený podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby a o jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka s uložením primeraných povinností a obmedzení. Jej obsah podrobne uviedol v napadnutom uznesení už okresný súd, preto na všetky detaily v tomto smere krajský súd odkazuje na jeho odôvodnenie, uvádza len, že obžalovaný zotrval na stanovisku, že skutok nespáchal, že žiadny z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vo veci samej nepreukázal spáchanie skutku, že závery o existencii obavy z pokračovania v trestnej činnosti nemôžu byť založené výlučne na povahe a závažnosti skutku, opätovne poukázal na závery znaleckého posudku č. 38/2026 vypracovaného H. M. A. N. K. A., poverenou vypracovaním znaleckého posudku prostredníctvom F. B. F. G., H., že po prepustení z väzby bude bývať u svojho priateľa - B. I., na adrese A. XXX, XXX XX O. K. A. P. O., že v súčasnom štádiu trestného konania už nie sú dané také konkrétne a aktuálne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie trvanie väzby, že je potrebné zohľadniť predovšetkým výsledky dokazovania vykonaného v konaní vo veci samej, pričom žiadny z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní doposiaľ nepreukázal spáchanie skutku.

O tejto žiadosti rozhodol prvostupňový súd teraz napadnutým uznesením.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v alebo 7 alebo , musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.

Podľa veta prvá obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.

Krajský súd aj po preskúmaní teraz napadnutého uznesenia dospel k záveru, že skutkové i právne závery prvostupňového súdu sú správne, sú založené na dostatočne zistenom skutkovom stave v tom rozsahu, aký je v tomto štádiu trestného konania nevyhnutný pre rozhodnutie o väzbe, právne úvahy a závery vychádzajú z náležitého posúdenia všetkých pre rozhodnutie potrebných skutočností, odôvodnenie napadnutého uznesenia je podrobné a zrozumiteľné a odkazuje jasne na skutočnosti a dôkazy, ktoré boli

podkladom rozhodnutia. Preto vzhľadom na to, že konanie na súde prvého stupňa a na súde druhého stupňa predstavujú jeden súvisiaci celok, krajský súd stotožňujúc sa so závermi súdu prvého stupňa poukazuje na odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu v celom rozsahu a nad jeho rámec a už len vo vzťahu k najdôležitejším argumentom odsúdeného uvádzaným v sťažnosti uvedie svoju argumentáciu k dôvodom sťažnosti obžalovaného.

Aj podľa krajského súdu dôkazy, ktoré boli zabezpečené a vykonané vo všetkých doterajších fázach trestného konania v súhrne, naďalej svedčia o udržateľnosti záveru, že tak formálne, ako aj materiálne podmienky väzby sú naďalej splnené. Napokon týmito sa dostatočne zaoberal krajský súd opakovane v doterajších uzneseniach. Na opodstatnenosti týchto záverov sa nič nezmenilo. Ak však obžalovaný či už v žiadosti o prepustenie, alebo v sťažnosti proti uzneseniu namieta, že žiadnym z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané spáchanie skutku, postačuje len dodať, že s prihliadnutím na počiatočné štádium hlavného pojednávania a vykonanie len malého počtu dôkazov, je takéto zúžené hodnotenie dokazovania nepriliehavé, a z toho plynúci záver o jeho nedostatočnosti nesprávny, pretože jednoznačne pre rozhodnutie o väzbe je potrebné brať do úvahy celok doteraz zrealizovaného dokazovania, ktorého malá časť už bola vykonaná aj na hlavnom pojednávaní. Na túto námietku obžalovaného preto nebolo možné prihliadnuť. Dodať je potrebné len to, že ani svedkyňa B. A. ani svedkyňa C. D. na hlavnom pojednávaní neuviedli skutočnosti, ktorými by spochybnili alebo vyvrátili skoršie svoje tvrdenia alebo iné dôkazy, o ktoré sa doterajšie súdne rozhodnutia o väzbe obžalovaného opierali. V dostatočných detailoch sú tieto, ale aj všetky ostatné dôkazy, (dokonca aj opakovane) podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Materiálnymi predpokladmi upravenými v ustanovení sa potom rozumie v prvom rade dôvodnosť trestného stíhania, to znamená zistenie dôvodného podozrenia, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú tu dôvody na podozrenie, že ho spáchal obvinený a v druhom rade existencia takých konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, ktorým hrozil.

S poukazom na vyššie uvedené, sa teda ani po začatí hlavného pojednávania a vykonaní malej časti dôkazov, na závere o splnení materiálnych podmienok väzby nič nezmenilo. Naďalej všetky doposiaľ získané dôkazy, a niektoré vykonané už aj na hlavnom pojednávaní, usvedčujú obžalovaného naďalej v miere dostatočnej pre záver o podozrení, že sa mal dopustiť trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba. Pre účely rozhodovania o väzbe tieto závery sú postačujúce. Obvinený ani pri tejto príležitosti neuvádza žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli viesť k iným záverom v tomto smere, iba opakovane popiera spáchanie skutku, spochybňuje výpovede svedkov, zotrváva na stanovisku, že dôkazy nie sú dostačujúce. V spojitosti s namietaným spôsobom vypočutia maloletej, ktoré obžalovaný považuje za nesprávne, nezákonné, čo výrazne znižuje dôkaznú váhu tohto dôkazu, krajský súd uvádza, že podľa názoru krajského súdu obžalovaným predostretá interpretácia spôsobu správneho výsluchu takejto zvlášť zraniteľnej maloletej osoby pri takomto trestnom čine je tak formalistická, že svojim formalizmom vybočuje z rámca účelu, ktorý sleduje v spojení s , a v mnohých prípadoch by viedla k znemožneniu získavania akýchkoľvek informácii práve priamo od obetí takej trestnej činnosti, aká je aj predmetom tejto trestnej veci. Krajský súd z týchto dôvodov považuje námietku obžalovaného ohľadom neprípustnosti kladenia kapcióznych, sugestívnych a navádzajúcich otázok maloletej za nedôvodnú.

Aj v tejto fáze konania tak možno naďalej zotrvať na závere, že je daný dôvodný predpoklad, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu a že ho spáchal obvinený, čo je nevyhnutný predpoklad pre pokračovanie vo väzobnom stíhaní obžalovaného podľa .

Opakovane je potrebné uviesť, že k výroku o vine/nevine už priamo smeruje prebiehajúce hlavné pojednávanie, preto ani vyššie konštatovania nenahrádzajú výroky súdu. V tomto štádiu konania pre posúdenie, či sú splnené podmienky väzby, postačuje, ak je tu dôvodné podozrenie s určitou rozumnou mierou pravdepodobnosti zodpovedajúcou štádiu trestného konania, že skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu sa stal, je trestným činom a že ho spáchal práve obvinený.

Krajský súd sa okrem dôvodnosti trestného stíhania stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že v danom prípade naďalej existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú reálnu obavu, že v prípade, ak by bol obvinený prepustený na slobodu mohol by v trestnej činnosti pokračovať ( ), a tieto už skôr hodnotené a konštatované skutočnosti sa neoslabili.

Otázky osoby obvineného a povahy trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, boli opakovane skúmané, a hoci obžalovaný namieta doterajšie hodnotiace závery súdov v tomto smere, jednoznačne a dostatočne naďalej odôvodňujú záver o pretrvávajúcej obave, že po prepustení na slobodu by mohol obžalovaný pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Opakovaná námietka s oporou v záveroch znaleckého posudku č. 38/2026 vypracovaného znalcom - psychiatrom F. B. F. G., H. už bola vyriešená súdmi oboch stupňov v doterajších rozhodnutiach. Aj krajský súd už skôr a opakovane zdôrazňoval, že námietky obžalovaného v nadväznosti na tieto znalecké závery izolovane neobstoja, lebo nie sú jedinými dôkazmi týkajúcimi sa osoby, osobnosti obžalovaného. Konfrontácia týchto záverov so zisteniami vyplývajúcimi zo znaleckého posudku H. I. (opakovane a detailne špecifikované v uzneseniach súdov oboch stupňov ), s výpoveďou poškodenej (bez ohľadu na opakovanú námietku obžalovaného o procesnej nespôsobilosti tohto dôkazu), s výpoveďami svedkov, s faktom (ktorý konštatoval krajský súd už v predošlom uznesení), že obvinený je psychiatrickým pacientom a bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre samovražedné úvahy a tendencie, a bol prepustený ako emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ s poruchami psychiky a správania zapríčinenými škodlivým užívaním kanabinoidov, naďalej poskytuje dostatočný základ pre záver o existujúcej obave, že obžalovaný by na slobode mohol pokračovať v trestnej činnosti. Uvedené konkrétne skutočnosti zatiaľ v aktuálnom štádiu konania neboli vyvrátené, ani nezmiernili mieru obavy, že by obvinený vzhľadom na osobnostnú charakteristiku mohol po prepustení z väzby pokračovať v trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý a ktorej sa mal podľa doterajšieho dokazovania s vysokou mierou pravdepodobnosti mal dopúšťať voči osobitne zraniteľnej osobe – vlastnej maloletej dcére.

Vzhľadom na štádium, v ktorom sa konanie nachádza, možno jednoznačne očakávať, že práve tieto otázky, budú podrobne skúmané, a hoci obžalovaný namietal ako nepotvrdené závery ohľadom jeho sexuality a ohrozenia okolia, jeho nebezpečnosti pre okolie, tie budú zvlášť podrobené potrebnému detailnému dokazovaniu a skúmaniu vo vzájomných súvislostiach a nepochybne budú tie závery, ktoré obžalovaný zvýrazňuje ako svedčiace v jeho prospech (s oporou v spomenutom znaleckom posudku č. 38/2026 znalca - psychiatra F. B. F. G., H.) precízne konfrontované so závermi zatiaľ svedčiacimi v jeho neprospech a plynúcimi zo znaleckého posudku H. I., ale tiež z výpovedí poškodenej, svedkov. Takto podľa názoru krajského súdu bude dostatočne zabezpečené, že relevantné okolnosti veci budú posudzované nie izolovane a jednostranne, ale vyhodnocované zákonným spôsobom (ako doteraz) vo všetkých vzájomných súvislostiach.

Krajský súd vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie nenašiel dôvody pre iný záver, než k akému dospel prvostupňový súd vo vzťahu k nedôvodnosti žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby. Konkrétne skutočnosti naďalej veľmi výrazne aj v tomto štádiu konania preukazujú existujúcu obavu, že by obžalovaný vzhľadom všetky zistenia mohol po prepustení z väzby pokračovať v trestnej činnosti, z ktorej je naďalej podozrivý, a pre ktorú bola na neho podaná obžaloba.

Paradoxne sa mohol krajský súd stotožniť so záverom obžalovaného v sťažnosti, že použitie tvrdení svedkyne D. a A. poskytuje základ pre hodnotenie povahy a sklonov obžalovaného. Na rozdiel od obžalovaného však krajský súd takéto vyjadrenia, v spojení s ďalšími skutočnosťami považuje za nevyhnutnú súčasť skúmania hodnotenia materiálnych podmienok väzby, pri ktorom sa posudzuje možná obava z pokračovania v protiprávnom konaní, pretože tá v mnohých ohľadoch môže byť daná a ovplyvňovaná práve povahou a sklonmi obžalovaného, o ktorých sa súd dozvedá z výpovedí svedkov aj v iných súvislostiach jeho konania a správania. V tomto smere sa preto krajský súd nestotožnil s názormi obžalovaného. Rovnako sa nestotožnil so záverom obžalovaného ohľadom nepoužiteľnosti niektorých výpovedí svedkov pri rozhodovaní o väzbe kvôli ich sprostredkovanému základu, pretože aj takáto výpoveď, i keď sprostredkovaná (tvoriaca kruh odvodených informácií, ako uvádza obžalovaný), dopĺňa všetky súvislosti pre hodnotenie materiálneho základu väzby, ktorým je aj otázka, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania, a to je jednoznačne ovplyvňované aj zisteniami ohľadom osoby obžalovaného, jeho povahy, sklonov, o ktorých sa dá niečo usudzovať aj vzhľadom na jeho minulosť.

Za irelevantnú považoval krajský súd aj námietku obžalovaného vzťahujúcu sa k súdom prvého stupňa využitej okolnosti podania trestného oznámenia zo strany sestry obžalovaného E. A., ktorá oznamovala okolnosti svedčiace o spáchaní trestného činu na základe telefonického rozhovoru jej matky s obžalovaným. Strohé zaznamenanie tejto okolnosti súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, nemohlo mať vplyv na vyhodnotenie nezákonnosti rozhodnutia z tohto dôvodu.

Aj podľa krajského súdu sú nateraz dostatočne dané väzobné dôvody u obvineného, keďže ako bolo vyššie uvedené (a v napadnutom uznesením detailne opísané) do sústavy uvedených konkrétnych skutočností odôvodňujúcich existenciu väzobných dôvodov u obvineného ani pokračujúce dokazovanie nič nové, čo by malo vplyv na zmenu ich hodnotenia, neprinieslo.

Krajský súd sa následne stotožnil s prvostupňovým súdom okrem záveru o prítomnosti formálnych a materiálnych väzobných podmienok aj so záverom, že väzbu v danom prípade, pri danosti dôvodu podľa , nemožno nahradiť inštitútmi v zmysle . Aj podľa krajského súdu všetky vyššie uvedené skutočnosti a špecifiká tejto trestnej veci preukázali, že nahradenie väzby nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka s uložením primeraných obmedzení a povinností, by nebolo u obvineného nateraz dostatočné, a to vzhľadom na charakter spáchaného skutku voči chránenej blízkej osobe a osobnosť obvineného. V danej chvíli je aj podľa názoru krajského súdu stále namieste väzobné stíhanie obvineného, keďže väzobné dôvody vyššie prezentované sú stále intenzívne a od momentu jeho vzatia do väzby doposiaľ zásadne neoslabili. Naďalej aj pri zohľadnení proporcionality medzi výrazným zásahom do osobnej slobody obvineného na jednej strane a ochranou spoločnosti pred jeho možným protiprávnym konaním a sledovaným účelom väzby na druhej strane, je namieste väzobné stíhanie obvineného. Žiadne novšie zistené a vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru krajského súdu nepriniesli zmenu do vyhodnotenia proporcionality zásahu do práv obžalovaného väzbou, ktorej ďalšie trvanie zatiaľ nevybočuje z rámca proporcionality, primeranosti tohto prostriedku. Krajský súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že uvedené inštitúty nie sú nateraz spôsobilým prostriedkom na nahradenie väzby, jej účelu. Inštitút dohľadu probačného a mediačného úradníka podľa nemožno považovať za postačujúci v tejto veci, nepredpokladá totiž 24 hodinovú prísnu a bezprostrednú kontrolu správania sa obvineného a ani technická podpora výkonu tohto inštitútu kontrolnými technickým prostriedkami by nateraz nebola dostatočná, nešlo by o spôsobilý prostriedok nahrádzajúci väzbu, aj podľa krajského súdu by nedostatočne zabezpečoval účel väzby, a to aj v spojení s primeranými obmedzeniami a povinnosťami.

Pokiaľ ide o obžalovaného argumentáciu vo vzťahu k neprehľadnému hodnoteniu a vysvetleniu možnosti obžalovaného ubytovať sa po prepustená z väzby prvostupňovým súdom, krajský súd túto argumentáciu nepovažuje za podstatnú pre zmenu rozhodnutia v tomto výroku, pri výsluchu pred rozhodnutím o žiadosti obžalovaný uvádzal, že by si pre začiatok zohnal bývanie niekde na ubytovni, po zohnaní si nejakého prechodného bydliska, si musí poriešiť úrad práce, sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, nájsť si urýchlene prácu, k osobe B. I., ktorého spomínal vo svojej žiadosti, a ktorý by mu bol ochotný poskytnúť bývanie, tak je to osoba, s ktorou bol vo väzobnom stíhaní na cele asi 3 mesiace, žije v Slovinkách, je s ním v telefonickom kontakte. Ústne sa táto osoba vyjadrila, že v prípade prepustenia na slobodu mu poskytne pomoc, a bývať u neho je jedna z možností obžalovaného. Od tejto osoby mal vedomosť, že žije sám v dome, ktorý by mal mať 5 izieb, po jeho prepustení z väzby začali byť v telefonickom kontakte, keď sa on vrátil domov po prepustení, našiel byt vykradnutý a aj preto sa vyjadril, že nemá problém poskytnúť mu ubytovanie, aby kým on bude v nemocnici, dom strážil. Vo svetle týchto tvrdení, ktoré poskytol obžalovaný pri výsluchu, jeho námietky k forme opisovania a k protirečivosti odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti sú bez vplyvu na správnosť napadnutého uznesenia aj v tomto ohľade.

Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, krajský súd nezistil pochybenia, sťažnosť obvineného ako nedôvodnú postupom podľa zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.