Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-45-2020.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 21. júna 2021 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. U., nar. XX. XX. XXXX X. P., trvale bytom P., Ž. XXXX/X,
je vinný, že
- dňa 30.9.2019 v čase o 15:48 hod. v obci Š. U. v miestnom parku pri cúvaní s dodávkovým motorovým vozidlom zn. I. F., ev. č.: P.-XXXFO po komunikácii označenej v územnom pláne obce Š. U. ako chodník určený pre pohyb chodcov v smere od obchodného centra a pizzerie „E." k hlavnej ceste si nezabezpečil dostatočný rozhľad za vozidlom, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 3, § 22 ods. 2, ods. 3 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho zadnou časťou vozidla narazil do chodca L. B. pohybujúceho sa za pomoci opornej paličky po uvedenom chodníku v smere od obchodného centra k hlavnej ceste, v dôsledku nárazu chodec spadol na zem a bol prejdený zadnými kolesami vozidla cez trup tela s pritlačením medzi asfalt a podvozok vozidla, pričom utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol,
teda
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženému mu podľa zákona,
čím spáchal
- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 9.7.2020 obžalobu na obvineného Y. U. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §138 písm. h) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. U. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie B1 dňa 1.5.2004 a B a AM dňa 21.5.1981. Z evidenčnej karty vodiča plynie, že mu bolo uložených 8 blokových pokút, pričom nebolo zistené požitie alkoholu, resp. odmietnutie vyšetrenia a nejednalo sa ani o závažný spôsob.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je evidovaný jeden priestupok, a to podľa § 22 ods. 1 písm. l) priestupkového zákona - nedanie prednosti chodcom na priechode pre chodcov, čo bolo premietnuté do evidenčnej karty vodiča.
Súčasťou spisu je aj ospravedlnenie obžalovaného Y. U. adresované rodine zosnulého pána B., z ktorého plynie, že je mu to veľmi ľúto.
Obžalovaný Y. U. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Boli oboznámené aj listiny predložené na hlavnom pojednávaní, kde z čestného vyhlásenia zo dňa 19.6.2021 podpísaného rodičmi obžalovaného plynie, že syn im zabezpečuje nevyhnutnú starostlivosť, ktorú si vzhľadom na vek (81 a 83 rokov) nedokážu sami zabezpečiť a tá spočíva v robení nákupov, ktoré im vozí domov, v zabezpečení dostupnosti lekárskej starostlivosti
a zabezpečení nevyhnutne potrebných liekov a sú odkázaní od tejto pomoci ich syna. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne plynie, že obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný Daniel Mikula doposiaľ viedol riadny život a sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j ) a písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 2 roky až 5 rokov.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného nie je potrebné pôsobiť naň trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a uložil trest na spodnej hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov. Zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd, a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Na posilnenie účelu Trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku, charakter skutku ako aj jeho závažný následok, kedy aj keď ide o nedbanlivostný trestný čin, ale svojim konaním obžalovaný porušil predpisy týkajúce sa bezpečnosti dopravy a došlo k nenapraviteľnému následku spočívajúcom v smrti človeka súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov . Pri ukladaní výšky tohto trestu však zohľadnil samotný postoj obžalovaného, jeho vek a prihliadol aj na deklarovanú starostlivosť o rodičov vyššieho veku, a preto ukladal trest v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 2 rokov, ktorý v tomto prípade považoval za dostatočný.
Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Rozhodnutie neobsahuje výrok o náhrade škody, nakoľko si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil.
Zároveň súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania spočívajúce v prečítaní zápisníc o výsluchu navrhnutých svedkov vypočutých v prípravnom konaní (E. T. R. L. U.) ako aj zápisnicu o výsluchu znalca MUDr. Kováča, nakoľko je súd toho názoru, že uvedené dôkazy sa týkajú najmä výroku o vine, nie otázky trestu, ale vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd následne prijal, dokazovanie v otázke viny už nevykonával.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.