Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/37/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Komunita Kráľovnej pokoja, so sídlom Piešťanská 11/18, Radošina, IČO: 34 003 681, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2025/4416, O-375/2025 zo dňa 10.02.2026, č. spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2026/2359, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.04.2026 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.04.2026, doručenou správnemu súdu toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2025/4416, O-375/2025 zo dňa 10.02.2026, č. spisu: NIP/NIP_PO/BEZ/2026/2359 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 455/25/práv. zo dňa 26.11.2025, č. spisu: IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2025/1700, ktorým podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) uložil žalobcovi pokutu X.XXX,- eur za porušenie povinností, vyplývajúcich z predpisov uvedených v . .

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mu spôsobil závažnú ujmu a značnú hospodársku škodu tým, že okamžité zaplatenie pokuty by ohrozilo úhradu miezd, odvodov a prevádzkových nákladov a prehĺbilo by riziko omeškaní pri záväzkoch voči jeho dodávateľom. Poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadrený v náleze sp. zn. zo dňa 18.09.2018, podľa ktorého odkladný účinok slúži na predchádzanie nenapraviteľnej ujmy počas súdneho konania a tiež na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-143/88), ktorá zdôrazňuje potrebu proporcionality a ochrany hospodárskej existencie podnikateľských subjektov v prípade čisto finančných sankcií. Žalobca odkázal na obsah žaloby, v ktorej uvádza námietky o nesprávnej právnej kvalifikácií skutku, neprimeranosti výšky sankcie a procesných pochybeniach orgánu verejnej správy. S odkazom na žalobca uviedol, že v prípade výkonu rozhodnutia pred právoplatným skončením súdneho konania by mohlo dôjsť k vymoženiu pokuty vo výške, ktorá môže byť následne rozhodnutím správneho súdu podstatne znížená. Podľa žalobcu nebude priznaním odkladného účinku správnej žalobe dotknutý ani verejný záujem, keďže jeho priznanie neohrozí budúce splnenie povinnosti, len odloží jej vykonanie do právoplatného rozhodnutia súdu.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.07.2026 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že argumenty žalobcu nie sú podložené žiadnymi relevantnými dokladmi a nijakým spôsobom

nenaznačujú možnú hrozbu závažnej ujmy, či možný vznik značnej hospodárskej, prípadne finančnej škody, ktorá by žalobcovi mala, resp. mohla hroziť.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je potrebné naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo s jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne stanovuje podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

8. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

10. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu

hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

11. S prihliadnutím na správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu, vyjadrením žalovaného a pripojeným administratívnym spisom, nezistil správny súd zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca sa v rámci návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obmedzil iba na tvrdenie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda a že okamžité zaplatenie pokuty by ohrozilo úhradu miezd, odvodov a prevádzkových nákladov a prehĺbilo by riziko omeškaní pri záväzkoch voči jeho dodávateľom. Žalobca však ním tvrdenú hroziacu ujmu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale tento dôvod musí správnemu súdu aj preukázať. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu, a na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu napadnutého rozhodnutia na majetkovú sféru žalobcu. Samotná výška uloženej pokuty sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy. Z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej ujmy. Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Pokiaľ žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré eventuálne (hypoteticky) môžu nastať, z takýchto dôvodov nemôže jeho návrh obstáť ako dôvodný. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodložené tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

13. K argumentácií žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , ktoré ustanovenie predstavuje určitú formu predbežnej ochrany v danom konaní. Správny súd sa pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú a v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

14. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež nijakým spôsobom neosvedčil. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

16. Nakoľko vo veci neboli splnené základné, zákonom vyžadované predpoklady, definované v , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .