Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/31/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, D. E., 2/ F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom G. H. H. XXXX/XX, I., zastúpených: JUDr. Michal Krutek s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/ XX, J., zastúpenému: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, o zaplatenie 2.004 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 26. januára 2026 č.k. -222

- proti výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdzuje.

II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodne samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , (ďalej len „“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 1.8.2023 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 2.004 eur s prísl. a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. z 2.3.2022 zaviazaný zaplatiť žalobcom náhradu škody vo výške 2.004 eur a žalobcovia boli so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 26.1.2023 bolo rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. z 2.3.2022 zrušené v celom rozsahu, a okrem iného, boli žalobcovi odkázaní s ich (celými) nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. z 21.2.2024 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. z 26.1.2023. Následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo 14.5.2024 odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. z 2.3.2022 (len) vo výroku, ktorým boli poškodení (vrátane žalobcov) odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces a súčasne odmietol odvolanie obžalovaného (žalovaného v tomto konaní). Výrok o priznanej náhrade škody v sume 2.004 eur z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. z 2.3.2022 tak nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2024.Dňa 30.12.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcov, ktorým vzali žalobu späť a žiadali priznať náhradu trov konania. Uviedli, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože v čase podania žaloby bol právoplatný rozsudok odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 26.1.2023, podľa ktorého boli žalobcovia odkázaní so svojim nárokom na občianskoprávne konanie. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal Generálny prokurátor

SR, čo nemohli žalobcovia žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobcovia nezavinili vznik tohto konania, naopak žalovaný popieral svoju vinu, vznik škody a odmietal spôsobenú škodu uhradiť. Žalobcovia nezavinili ani ukončenie konania, nakoľko žalovaný uhradil žalovanú sumu v niekoľkých splátkach v období od 14.10.2024 do 10.4.2025, čo preukázali potvrdením o úhrade. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia vzali svoju žalobu späť v celom rozsahu, konanie zastavil.

4. V časti o trovách konania mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade žalobcovia žalobu museli zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, a preto žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Z tohto dôvodu priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas v rozsahu výroku o trovách konania (výrok II.) odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, že žalobcom sa náhrada trov konania neprizná, subsidiárne tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil ust. , a . Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia , keď procesné zavinenie žalovaného vyvodzuje zo skutočnosti, že žalovaný splnil hmotnoprávnu povinnosť po začatí civilného konania a že následne došlo k späťvzatiu žaloby. Procesné zavinenie nemožno založiť na splnení povinnosti po začatí konania, pokiaľ je preukázané, že žalovaný nemohol svojím správaním zabrániť vedeniu konania v čase jeho začatia. V čase podania civilnej žaloby neexistoval právne záväzný titul, ktorý by žalovanému ukladal povinnosť plniť. Trestné konanie nebolo právoplatne skončené a do veci navyše zasiahla Generálna prokuratúra SR mimoriadnym opravným prostriedkom. Civilná žaloba bola podaná v situácii, v ktorej jej podanie nebolo determinované procesným správaním žalovaného, ale rozhodnutím žalobcov konať napriek neustálenému právnemu stavu. Medzi procesným správaním žalovaného a začatím ani zastavením civilného konania neexistuje kauzálny nexus, ktorý je nevyhnutným predpokladom aplikácie . Späťvzatie žaloby bolo dôsledkom následnej zmeny právneho stavu, ku ktorej došlo nezávisle od procesného správania a mimo dispozičnej sféry žalovaného. Súd prvej inštancie zároveň neprípustne prihliadal na skutočnosť, že žalovaný v konaní uplatňoval procesnú obranu a popieral nárok. Procesná obrana žalovaného nemala žiadny vplyv na vznik a trvanie konania a jej zohľadnenie pri rozhodovaní o trovách je neprípustné. Ak by odvolací súd napriek tomu dospel k záveru, že procesné zavinenie nemožno jednoznačne prisúdiť ani jednej zo strán, je povinný aplikovať . Podľa žalovaného výnimočné okolnosti, ktoré vylučujú aplikáciu , predstavuje právna neistota v čase podania žaloby, mimoriadny procesný vývoj trestného konania, absencia procesnej obštrukcie zo strany žalovaného, skutočnosť, že žalovaný splnil povinnosť bezprostredne po jej právoplatnom ustálení. V čase podania civilnej žaloby neexistoval právny ani skutkový stav, ktorý by umožňoval žalovanému zabrániť vedeniu konania dobrovoľným plnením, keďže právna existencia a rozsah uplatňovaného nároku neboli ustálené. Späťvzatie žaloby bolo vyvolané výlučne následnou zmenou právneho stavu, nie procesným správaním žalovaného. Za týchto okolností by zastavenie konania nastalo nezávisle od toho, či by žalovaný v období právnej neistoty plnil alebo neplnil. Súd sa v odôvodnení nevysporiadal s tým, že civilné konanie bolo iniciované v čase právnej neistoty, trestné konanie nebolo právoplatne skončené, do veci zasiahla Generálna prokuratúra SR mimoriadnym opravným prostriedkom, procesný vývoj bol objektívne nepredvídateľný a mimo dispozície žalovaného. Podľa žalovaného je tiež rozporuplné tvrdenie súdu, že žalobcovia nemohli ovplyvniť skutočnosť, týkajúcu sa podania dovolania Generálnou prokuratúrou SR (dňa 22.8.2023), keď rovnako tak túto skutočnosť nemohol ovplyvniť ani sám žalovaný. Žalobcovia mali objektívnu možnosť zvoliť postup, ktorý by minimalizoval vznik trov, najmä vyčkať na právoplatné ustálenie rozhodujúcich okolností v nadväznosti na trestné konanie a jeho procesný vývoj.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne potvrdiť (posudzujúc ho podľa obsahu) a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázali na chronológiu tohto konania, ako aj trestného konania, a mali za to, že v čase, kedy žalobcovia boli donútení domáhať náhrady škody v civilnom konaní (rozsudkom Krajského súdu v Trnave boli na tento druh uplatnenia nároku výslovne odkázaní právoplatným rozhodnutím), trestné konanie bolo právoplatne skončené a žalobcovia neboli ani informovaní o tom, že bolo podané dovolanie generálnym prokurátorom. V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu bol žalovaný v tom čase právoplatným rozsudkom krajského súdu uznaný za vinného zo skutku, ktorým žalobcom spôsobil ublíženie na zdraví, napriek tomu aj v podanom odpore tvrdil, že nespôsobil žalobcom akékoľvek zranenia. Druh, rozsah a spôsob vzniku zranení spôsobených žalovaným žalobcom bol súčasťou skutkovej vety rozsudku krajského súdu. V tomto smere preto nie

je možné hovoriť o akejkoľvek právnej neistote. Práve procesné správanie žalovaného, ktorý napriek uvedenému popieral svoju vinu a ujmu spôsobenú na zdraví žalobcov, ktorá bola objektivizovaná aj znalcom v trestnom konaní, viedlo k podaniu predžalobnej výzvy a následne k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný teda procesne zavinil vznik tohto konania. Keďže sa po začatí tohto konania žalovaný rozhodol ním spôsobenú škodu, vyčíslenú podľa znaleckého posudku z trestného konania, uhradiť žalobcom, tak to bol opäť žalovaný, ktorý splnením nároku zavinil zastavenie konania. Nesúhlasili tiež s argumentáciu žalovaného, že by výkon procesnej obrany nemohol byť považovaný za procesné zavinenie konania. Súčasne mali žalobcovia za to, že v tomto konaní neexistujú žiadne také výnimočné okolnosti, ktoré by zbavovali žalovaného jeho povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%. Zdôraznili tiež, že základ nároku žalobcov spočívajúci v tom, že žalobcovia boli napadnutí žalovaným, ktorý im spôsobil zranenia obsiahnuté aj v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, sa nezmenil a zostal rovnaký pred aj po zrušujúcom rozhodnutí NS SR. Jediným výsledkom dovolacieho konania bolo to, že bol zrušený výrok súdu o odkázaní žalobcov s nárokom na náhradu škody na civilný proces a že žalovaný bol uznaný za vinného tak z poručovania domovej slobody, ako aj z úmyselného ublíženia na zdraví.

7. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov konania vo výroku vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

9. Keďže zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a nebolo preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov konania dôvodiac, že žalovaný zavinil, že konanie sa muselo v celom rozsahu zastaviť.

11. Žalovaný v podanom odvolaní so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaný teda podal odvolanie z dôvodov podľa ust. , , .

12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 1.8.2023 žalobcovia doručili návrh na vydanie platobného rozkazu upomínaciemu súdu, ktorý dňa 23.8.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcov vyhovel. Na základe odporu proti platobnému rozkazu podaného žalovaným a návrhu žalobcov na pokračovanie v konaní bola vec následne postúpená súdu prvej inštancie. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -339 z 2.3.2022 rozhodol tak, že uznal obžalovaného (žalovaný v tomto konaní) za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa , bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, obžalovaného tiež zaviazal k náhrade škody poškodeným (žalobcom 1/ a 2/ v tomto konaní) vo výške spolu 2.004 eur a so zvyškom nároku boli poškodení odkázaní na civilný proces. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. -399 z 26.1.2023 (právoplatným dňa 26.1.2023) na základe odvolania žalovaného rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -339 z 2.3.2022 v celom rozsahu zrušil a žalovaného uznal za vinného len z prečinu porušovania domovej slobody podľa a poškodených (žalobcov 1/ a 2/) odkázal na civilný proces. Dňa 21.2.2024 Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozsudkom sp.zn. z dôvodu porušenia zákona v prospech žalovaného zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. z 26.1.2023, súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia

na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Ako možno ďalej vyvodiť z obsahu spisu, predmetná trestná vec sa na Krajskom súde v Trnave následne viedla pod sp.zn. , a právoplatne bola skončená rozsudkom č.k. -542 zo dňa 14.5.2024, právoplatným toho istého dňa, ktorým odvolací súd výrokom I. zrušil napadnutý rozsudok č.k. -339 z 2.3.2022 vo výroku, ktorým boli poškodení odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces a výrokom II. odvolanie obžalovaného (žalovaný v tomto konaní) zamietol.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je upravená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa .

18. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dôvodnosť žaloby posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcimi nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín zavinenie nemožno interpretovať - čo zodpovedá ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu, a teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (por. nález Ústavného súdu SR , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

19. V súdenej veci má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný, keďže z obsahu spisu jednoznačne vyplýva a zároveň to ani medzi stranami sporné nebolo, že po podaní žaloby žalovaný uhradil žalovanú sumu, teda jednoznačne možno konštatovať, že sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Späťvzatie žaloby tak bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného. Neobstojí v tejto súvislosti opakovaná námietka žalovaného, že v čase začatia tohto civilného konania nebolo trestné konanie právoplatne skončené. Odvolací súd sa k tejto otázke vyjadril už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, a opätovne uvádza, že v čase začatia tohto civilného sporového konania bolo trestné konanie právoplatne skončené (dňa 26.1.2023), pričom žalobcovia boli odkázaní so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces. Právoplatné trestné rozhodnutie č.k. -399 z 26.1.2023 bolo zrušené až dňa 21.2.2024. Žalobu žalobcovia podali dňa 1.8.2023. Adhézne konanie, v ktorom si žalobcovia ako poškodení uplatnili totožný nárok na náhradu škody, bolo teda v čase začatia tohto civilného sporu právoplatne skončené. Až na základe mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania podaného generálnym prokurátorom proti právoplatnému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v trestnej veci) došlo v priebehu civilného konania k zrušeniu právoplatného trestného rozhodnutia, ktorým boli žalobcovia odkázaní na uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v civilnom konaní. Následným trestným rozhodnutím odvolacieho súdu zo 14.5.2024 sa stal právoplatným i výrok trestného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol poškodeným (žalobcom v tomto konaní) priznaná náhrada škody (nárok uplatnený v tomto konaní).

20. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v danej veci išlo z procesného hľadiska o dôvodne podanú žalobu, pretože výsledok správania žalovaného zodpovedal požiadavkám žalobcov, keď žalovanú sumu v priebehu tohto súdneho konania uhradil. Žalobcovia sa teda domohli uplatneného nároku, a to bez ohľadu na to, že v priebehu civilného konania nadobudol právoplatnosť výrok o nároku na náhradu škody, o ktorom rozhodol trestný súd v rámci adhézneho konania, čím zároveň aj odpadol predmet konania. Zastavenie konania zavinil žalovaný, preto bolo potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle a žalovaného ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazať nahradiť žalobcom trovy konania v plnom rozsahu, ako to správne uzavrel i súd prvej inštancie.

21. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že súd prvej inštancie neprípustne prihliadal na skutočnosť, že žalovaný v konaní uplatňoval procesnú obranu a popieral nárok, pretože žiadne také úvahy z napadnutého uznesenia nevyplývajú. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil výlučne v ods. 8 napadnutého uznesenia, a to zavinením zastavenia konania žalovaným v dôsledku úhrady žalovanej sumy po začatí konania. V ods. 3 súd prvej inštancie len stručne konštatoval podstatný obsah podania žalobcov – späťvzatia žaloby, teda nejedná sa úvahy súdu prvej inštancie, ako sa mylne domnieva žalovaný. Nie je možné stotožniť sa ani s argumentáciou žalovaného, že späťvzatie žaloby bolo dôsledkom následnej zmeny právneho stavu, ku ktorej došlo nezávisle od jeho procesného správania a mimo jeho dispozičnej sféry. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v danej veci išlo z procesného hľadiska o dôvodne podanú žalobu, pretože výsledok správania žalovaného zodpovedal požiadavkám žalobcov, ktorý sa zachoval v súlade so žalobnou požiadavkou.

22. V súvislosti s požiadavkou žalovaného na aplikáciu ust. odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia , súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť; moderovať možno trovy aj zastaveného konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ).

23. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na aplikáciu ust. , a teda nepriznanie náhrady trov konania žalobcom. Dôvody uvádzané žalovaným, a to právna neistota v čase podania žaloby, mimoriadny procesný vývoj trestného konania, absencia procesnej obštrukcie zo strany žalovaného, skutočnosť, že žalovaný splnil povinnosť bezprostredne po jej právoplatnom ustálení, nemôžu zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalobcom nemal priznať nárok na náhradu trov konania. V čase začatia tohto civilného sporového konania bolo trestné konanie právoplatne skončené tak, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody, pričom skutková veta, v zmysle ktorej jednoznačne žalovaným svojím konaním spôsobil ujmu na zdraví obom žalobcom s dobou liečenia 3 týždne, sa nijak nezmenila. Neobstojí potom argumentácia žalovaného stavom právnej neistoty, pretože skutok, za ktorý bol napokon i právoplatne odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -339 z 2.3.2022 právoplatným dňa 14.5.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -542 zo 14.5.2024), sa nijak nezmenil, len bol v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 26.1.2023 nesprávne právne kvalifikovaný len ako prečin porušovania domovej slobody podľa . Ani skutočnosť tvrdená žalovaným, že splnil svoju povinnosť bezprostredne po jej právoplatnom ustálení, nezodpovedá obsahu spisu, pretože výrok o náhrade škody v rámci adhézneho konania nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2024 a úhradu žalovanej sumy začal žalovaný vykonávať až od 14.10.2024. Za situácie, keď žalovaný nepriznanie náhrady trov konania žalobcom nezdôvodňoval ďalšími skutočnosťami (napr. svojimi nepriaznivými majetkovými pomermi, sociálnou situáciou, atď.), odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je daný žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, keď ani postoj žalovaného v konaní dôvod pre aplikáciu nezakladá.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania (výrok II.) ako vecne správne podľa potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , tak, že v odvolacom konaní procesne plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

26. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).