Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_32Pu-4-2026.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Subarea
32Pu/4/2026
Uznesenie
Okresný súd Galanta v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D., t.č. E. s poliklinikou Sv. B. F., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom G. D., o vyslovení prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, takto
r o z h o d o l :
I. Prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta začal uznesením č.k. XXXX/X/XXXX - 4 zo dňa 11.08.2026 konať vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného, ktorý je konkretizovaný v záhlaví tohto uznesenia, na psychiatrickom oddelení E. D. H. D. B. F., a.s., a to na základe podnetu psychiatrického oddelenia E. D. H. D. B. F., a.s. zo dňa 10.08.2026, v ktorom je uvedené, že dňa 09.08.2026 o 13.28 hod. bol na psychiatrické oddelenie E. D. H. D. B. F., A. (ďalej len „nemocnica“) prijatý umiestnený. Umiestnený odmietol podpísať informovaný súhlas. V oznámení bolo uvedené, že zrealizovaným psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že menovaný trpí duševnou poruchou alebo príznakmi duševnej poruchy, resp. poruchami správania, ktoré vyžadujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Menovaný vzhľadom na túto poruchu ohrozuje seba a okolie a môže dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, preto je indikované ponechanie v ústavnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nemocnica žiada o vyslovenie prípustnosti prevzatia, držania a liečby v zdravotníckom zariadení.
2. Dňa 12.08.2026 sa súd v zmysle § 261 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) oboznámil s názormi ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Následne v zmysle ustanovenia § 260 ods. 2 CMP vykonal vzhliadnutie umiestneného. Výpovede umiestneného a ošetrujúceho lekára sú zaprotokolované v zápisniciach, ktoré sú súčasťou spisu.
3. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky G. A. I. vyplýva, že umiestnený bol dňa 09.08.2026 privezený RZP na psychiatrické oddelenie E. D. B. F. v sprievode príslušníkov PZ. Hliadku PZ privolali náhodní okoloidúci z dôvodu, že umiestnený sa hádzal do vozovky. Jeho správanie bolo dezorganizované, pred príslušníkmi PZ unikal, pričom ho museli chytiť. Následne bol privezený na psychiatrické oddelenie s diagnózou F20.0 – paranoidná schizofrénia. Umiestnený je dlhoročným užívateľom psychotropných látok, z čoho podľa ošetrujúcej lekárky vychádza jeho chronifikovaný stav. Na H. J. E. D. B. F. bol hospitalizovaný už v apríli 2026, kedy bol prijatý vo veľmi podobnom stave. Nachádzal sa v stave logorey, nebol schopný riadnej komunikácie a predstavoval riziko pre seba, ako aj pre svoje okolie. Pri aktuálnom prijatí dňa 09.08.2026 sa nachádzal v obdobnom stave. Pri predchádzajúcej hospitalizácii bol prevezený do PnPP H., odkiaľ bol prepustený v júli 2026. Umiestnený je v súčasnosti nespolupracujúci, nonkompliantný k liečbe a nie je schopný sebaobsluhy. Podľa ošetrujúcej lekárky je možné, že sú u neho prítomné poruchy myslenia, pričom komunikácia s ním je obtiažna. Umiestnený vykrikoval na príslušníkov PZ a podľa vyjadrení obyvateľov bytového domu, v ktorom býval, takýto stav pretrvával už približne dva dni pred
jeho prijatím do zdravotníckeho zariadenia. Podľa ošetrujúcej lekárky je umiestnený nevyspytateľný, predstavuje riziko pre seba a je rizikovým pacientom. Na otázku súdu o podanej liečbe ošetrujúca lekárka uviedla, že umiestnenému bola podaná psychofarmakologická pacifikácia, na ktorú reagoval minimálne. Uvedená liečba mu bola následne podaná opakovane, pričom došlo k jeho útlmu. Po prepustení z PnPP H. mal nastavenú terapiu, z ktorej si vybral jeden liek, avšak ani tento neužíval. Na začiatku aktuálnej hospitalizácie bolo nevyhnutné umiestneného fixovať k lôžku, nakoľko ohrozoval personál. Pri príjme bol vykonaný odber moču a krvi, pričom laboratórne vyšetrenia nepotvrdili prítomnosť drog; v nižších hodnotách však bola zistená prítomnosť alkoholu.
4. Súd sa dňa 12.08.2026 pokúsil vypočuť umiestneného, avšak vzhľadom na skutočnosť, že umiestnený nebol schopný odpovedať na otázky súdu, súd od jeho výsluchu upustil a umiestneného vzhliadol. Pri vzhliadnutí umiestnený ležal na lôžku a pravdepodobne spal. Ani po viacerých pokusoch ošetrujúcej lekárky nebolo možné umiestneného zobudiť. Umiestnený vydával rôzne zvuky, avšak na otázky ošetrujúcej lekárky ani súdu vôbec nereagoval. Nakoľko umiestnený so súdom vôbec nekomunikoval, súd sa mu pokúsil krátkou cestou doručiť uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka, tieto však umiestnený neprevzal. Uvedenému boli prítomné ošetrujúca lekárka G. A. I. a vrchná sestra. Súd preto považoval predmetné uznesenia za doručené.
5. Súd nahliadol do zdravotnej dokumentácie umiestneného, pričom sa oboznámil najmä s prijímacou správou zo dňa 09.08.2026 a s dekurzmi zo dňa 09.08.2026 až 12.08.2026, ktoré sú súčasťou spisu. Z prijímacej správy vyplýva, že umiestnený bol prijatý na psychiatrické oddelenie za účelom liečby s diagnózou F20.0 - paranoidná schizofrénia. Umiestnený bol privezený posádkou RZP v sprievode príslušníkov PZ, pre poruchy správania, pre agresívne správanie, sluchové halucinácie, vysadenie liekov, dekompenzáciu základného ochorenia, v anamnéze abúzus drog, osobnosť dekompenzovaná do manického obrazu s paranoidnou zložkou, psychotická alterácia, presuicidálny syndróm.
6. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 6 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
7. Podľa ustanovenia § 253 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
8. Podľa ustanovenia § 254 ods. 1 a 2 CMP, návrh na začatie konania môže podať umiestnený. Súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
9. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CMP, účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. Blízka osoba môže navrhnúť, aby ju súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a ochranu umiestneného za účelné.
10. Podľa ustanovenia § 256 CMP, súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
11. Podľa ustanovenia § 257 ods. 1, 2 a 3 CMP, ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si umiestnený zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme umiestneného. Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
12. Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
13. Podľa ustanovenia § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
14. Podľa ustanovenia § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
15. Podľa ustanovenia § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
17. Podľa ustanovenia § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
18. Podľa ustanovenia § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
19. Podľa ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
21. Osobná sloboda patrí k základným ľudským právam, ktoré sú garantované nielen Ústavou SR, ale aj Listinou základných práv a slobôd. V zmysle citovaného článku 17 ods. 6 Ústavy SR prípady, kedy možno osobu prevziať do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované iba zákonom a zároveň z uvedeného článku vyplýva, že takéto opatrenie sa musí súdu oznámiť do 24 hodín s tým, že súd následne o prípustnosti takéhoto držania rozhodne v lehote piatich dní.
22. Dôvody v zmysle citovaného článku 17 ods. 6 Ústavy SR, ale i ustanovenia § 253 CMP, pre ktoré môže byť (fyzická) osoba umiestnená bez svojho súhlasu v ústave, vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) tohto zákona pritom vyplýva, že informovaný súhlas sa v prípade ústavnej starostlivosti nevyžaduje, ak ide o (fyzickú) osobu, ktorá v dôsledku svojej duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu tejto osoby.
23. Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na to, aby bol umiestnený prevzatý do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu, pričom dospel k záveru, že tieto dôvody
splnené boli. Na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti proti jej vôli musia byť splnené tri podmienky: 1. osoba musí mať duševnú chorobu alebo jej príznaky, 2. musí ohrozovať seba alebo svoje okolie alebo musí hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a 3. príčinná súvislosť medzi duševnou chorobou (ktorú má alebo ktorej príznaky má) a jej konaním, prípadne rizikom zhoršenia zdravotného stavu. Citované podmienky musia byť naplnené kumulatívne a z výsluchu umiestneného, resp. zo zhliadnutia a vyjadrenia lekára, ako aj zdravotnej dokumentácie, musia byť všetky tri predpoklady dostatočne preukázané. Z výpovede ošetrujúcej lekárky, vzhliadnutia umiestneného a tiež zo zdravotnej dokumentácie umiestneného súd zistil, že umiestnený trpí základnou diagnózou F20.0 - paranoidná schizofrénia. Dňa 09.08.2026 bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie, pričom odmietol podpísať informovaný súhlas s liečbou. U umiestneného naďalej pretrváva psychická choroba, pričom súd prihliadol aj na skutočnosť, že ide už o jeho druhú hospitalizáciu v krátkom časovom období pre obdobný psychický stav. Umiestnený bol na psychiatrickom oddelení hospitalizovaný už v apríli 2026 vo veľmi podobnom stave, následne bol prevezený do H. E. H. H. H., odkiaľ bol prepustený v júli 2026, pričom už dňa 09.08.2026 bol opätovne prijatý na psychiatrické oddelenie v stave psychickej dekompenzácie. Existuje riziko, že pokiaľ umiestnený nebude užívať medikamentóznu liečbu, jeho zdravotný stav sa rapídne zhorší. V prípade umiestneného je pravdepodobnosť neužívania liekov veľmi vysoká, nakoľko podľa dostupných údajov predpísanú medikamentóznu liečbu po predchádzajúcom prepustení neužíval. V domácom prostredí bol dlhodobo rušivý a jeho správanie bolo nevyspytateľné, pričom jeho psychický stav je dekompenzovaný s rozvinutými príznakmi psychózy, čo bolo tiež dôvodom jeho aktuálnej hospitalizácie. Bezprostredne pred prijatím do zdravotníckeho zariadenia sa hádzal do vozovky, jeho správanie bolo dezorganizované a pred príslušníkmi PZ unikal. Umiestnený nie je dostatočne kritický k svojmu ochoreniu, je nebezpečný pre seba a svoje okolie, pričom na začiatku hospitalizácie bolo nevyhnutné jeho fixovanie k lôžku z dôvodu ohrozovania personálu. Umiestnený je aktuálne nespolupracujúci, nonkompliantný k liečbe a nie je schopný sebaobsluhy. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky je možné, že sú u neho prítomné aj poruchy myslenia, pričom komunikácia s ním je obtiažna. Umiestnenému bola opakovane podaná psychofarmakologická pacifikácia, na ktorú spočiatku reagoval minimálne, pričom až po jej opakovanom podaní došlo k jeho útlmu. Zo zdravotnej dokumentácie umiestneného, z výsluchu ošetrujúcej lekárky a zo vzhliadnutia umiestneného je zrejmé, že umiestnený naďalej nespolupracuje a jeho aktuálny zdravotný stav si vyžaduje pokračovanie v ústavnej psychiatrickej liečbe. Skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacov ide už o druhú hospitalizáciu pre obdobný závažný psychický stav, pričom po predchádzajúcom prepustení umiestnený neužíval nastavenú medikamentóznu liečbu a došlo k opätovnej dekompenzácii jeho zdravotného stavu, podľa názoru súdu preukazuje potrebu pokračovania v liečbe v ústavnom prostredí. Hospitalizácia je podľa názoru ošetrujúcej lekárky nevyhnutná aj proti vôli umiestneného, nakoľko umiestnený môže predstavovať riziko pre seba, ako aj pre svoje okolie. Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil s názorom ošetrujúcej lekárky a dospel k záveru, že je nevyhnutné v liečbe pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že je potrebné, aby bol umiestnený naďalej hospitalizovaný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo aj napriek absentujúcemu súhlasu s hospitalizáciou dôvodné.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).