Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/127/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. XXX/XX, A., zastúpená: JUDr. Vladimír Kašuba PhD., advokát so sídlom Holubyho 51, Martin a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, A., zastúpený: JUDr. Barbora Čierna, advokátka so sídlom J. Mazúra 4418/14, Martin v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -141 zo dňa 22. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -141 zo dňa 22. apríla 2026 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom vo výroku I. návrh matky zamietol; výrokom II. uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny F., v rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie; výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zákona o rodine, , , , , , , , , vykonaným dokazovaním zistil, že od októbra 2025 sa striedavá osobná starostlivosť realizuje v súlade s posledným rozhodnutím súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom takýto model vyhovuje obom rodičom aj maloletému. Nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov osobnú starostlivosť vykonával v menšom rozsahu alebo ju zanedbával. Rovnako nezistil podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého, keďže jeho zdravotný stav, školská dochádzka aj záujmové aktivity zostali oproti poslednému rozhodnutiu v zásade nezmenené. Zistil, že príjem otca sa zvýšil približne o 15 EUR mesačne a príjem matky približne o 90 EUR mesačne, pričom tieto zmeny nepovažoval za podstatné. Pokiaľ matka poukazovala na to, že sama hradí niektoré pravidelné výdavky maloletého (lieky, školský klub detí, školské pomôcky, futbal a paušál), okresný súd vyhodnotil, že tieto predstavujú približne 95,36 EUR mesačne, pričom matka zároveň poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus, z ktorých možno uvedené výdavky pokrývať. Zároveň bolo preukázané, že rodičia sa na mimoriadnych výdavkoch maloletého podieľajú rovnakým dielom a obaja zabezpečujú jeho bežné potreby počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, preto návrh matky zamietol. Súčasne rodičom uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v

rozsahu 30 hodín z dôvodu pretrvávajúceho rodičovského konfliktu a nedostatočnej komunikácie. O trovách konania rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 3. Proti výroku I. podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého v zmysle jej podaného návrhu. Nestotožnila sa so záverom okresného súdu, že nedošlo k podstatnej zmene okolností, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia súdu. Hoci súd prvej inštancie správne zistil, že mesačne sama uhrádza (pri striedavej osobnej starostlivosti a výške mesačného príjmu otca, ktorý presahuje ten jej o sumu cca 260, EUR) sumu cca 100,- EUR, následne uviedol, že toto pokrýva prídavok na dieťa a daňový bonus. Týmto konštatovaním sa okresný súd uchýlil k zrejmej nesprávnosti. Pri poslednom rozhodovaní okresného súdu mala za to, že náklady na maloleté dieťa sa delia na polovicu (nie strava a pod.), vrátane jeho nákladov so zdravotnou starostlivosťou, mimoškolskými aktivitami, nákladmi v súvislosti so školskou dochádzkou. Napriek tomu, že maloleté dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti, otec po poslednom rozhodnutí v roku 2024 tieto náklady ponechal výlučne na ňu, čo preukazuje zmenu pomerov. Aj v čase posledného rozhodnutia (kedy takáto diskrepancia neexistovala) poberala prídavok na dieťa (v totožnej sume) a daňový bonus. No výška daňového bonusu medzitým klesla - ako vyplýva aj z pripojených výplatných pások. Ide o pokles o 40,- EUR mesačne, čo je ďalšia zmena pomerov, ktorú súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia. V konečnom dôsledku to znamená, že oproti pôvodnému rozhodnutiu sa jej disponibilný príjem znížil o 140,- EUR mesačne (náklady vyššie a daňový bonus nižší).

4. Otec vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že pokiaľ ide o mimoriadne výdavky, tak sa na nich riadne podieľa v jednej polovici, prispel na okuliare, lyžiarsky a korčuliarsky výcvik, čo nebolo matkou popreté. Naposledy dňa 8.6.2026 uhradil sumu 21,- EUR na výlet do B. G.. Taktiež pravidelne kupuje oblečenie, pomôcky do školy, atď. Pokiaľ ide o zníženie daňového bonusu o 40,- EUR, tak to nie je zmena, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch rodičov. Matka nepreukázala, že by sa snažila zvýšiť si príjem inou prácou. Pre jej vzdelaní by mohla vykonávať aj inú prácu za vyššiu mzdu v porovnaní so mzdou, ktorú má. Jeho a matkin príjem je porovnateľný a náklady na maloletého obaja riadne platia. Pokiaľ ide o výdavky na družinu, lieky, atď, tak ich uhrádza matka z dôvodu, že jej ponechal prídavok na dieťa a daňový bonus, čo bolo medzi nimi vzájomne dohodnuté. 5. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že otec v nijakom smere nevyvracia jej odvolacie argumenty. Je vyjadrením názoru na rozsudok súdu prvej inštancie, nič viac. Pomenovala náklady, ktoré otec ponechal na ňu (a k tomu došlo až po rozhodnutí súdu v roku 2024), príspevok na okuliare na tom nič nemení. Dodala, že nie celkom rozumie logike nadväzujúcich výrokov vyjadrenia o tom, že by mohla vykonávať aj inú prácu za vyššiu mzdu (pri svojom vzdelaní), po ktorom sa konštatuje, že príjem rodičov je porovnateľný. Uvedené by teda malo platiť aj na otca, to však asi nebolo zamýšľaným cieľom podaného vyjadrenia. 6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto ho v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v , v spojení s . 7. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ). 9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 10. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. 11. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z , , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých skutočností rozhodných pre posúdenie návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otcovi počas realizovanej striedavej osobnej starostlivosti. Správne zisťoval odôvodnené potreby maloletého, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom tieto skutočnosti následne porovnal s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia Okresného súdu Martin č.k. zo dňa 20. júna 2024. Na základe takto vykonaného porovnania správne dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov podľa , ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca. 13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že odpadol samotný dôvod, na ktorom matka svoj návrh pôvodne založila. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že od októbra 2025 sa striedavá osobná starostlivosť realizuje v rozsahu určenom posledným rozhodnutím súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, teda v rovnakých časových intervaloch u oboch rodičov. Nebolo preukázané, že by ktorýkoľvek z rodičov osobnú starostlivosť o maloletého vykonával v menšom rozsahu alebo ju zanedbával. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že samotný rozsah výkonu osobnej starostlivosti neodôvodňuje určenie vyživovacej povinnosti otcovi. 14. Rovnako správne okresný súd vyhodnotil, že od posledného rozhodovania nedošlo ani k podstatnej zmene odôvodnených potrieb maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý bol už v čase predchádzajúceho rozhodovania žiakom základnej školy, navštevoval školský klub detí, venoval sa futbalu a trpel alergiou a atopickým ekzémom, pričom aj potreba zabezpečovania liekov existovala už v tom čase. Nejde preto o nové okolnosti, ktoré by zakladali podstatnú zmenu pomerov v zmysle .

15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku matky, podľa ktorej zmenu pomerov odôvodňuje skutočnosť, že pravidelné výdavky na maloletého znáša prevažne ona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa podieľajú na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletého, najmä nákladov na lyžiarsky a korčuliarsky výcvik, školu v prírode a ďalšie jednorazové výdavky, v zásade rovnakým dielom. Obaja rodičia zároveň zabezpečujú bežné potreby maloletého počas výkonu svojej osobnej starostlivosti a obaja nakupujú maloletému oblečenie, obuv a športové potreby. Pokiaľ ide o pravidelné výdavky, ktoré podľa skutkových zistení okresného súdu predstavujú približne 95 € mesačne, okresný súd ich správne posudzoval vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zistenými okolnosťami prípadu. Správne pritom prihliadol aj na skutočnosť, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa a zároveň si uplatňuje daňový bonus na maloleté dieťa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že pri realizovanej striedavej osobnej starostlivosti právna úprava nevylučuje, aby sa rodičia na poberaní uvedených plnení dohodli aj iným spôsobom. V posudzovanej veci však prídavok na dieťa aj daňový bonus poberá výlučne matka, čo predstavovalo jednu zo skutočností, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní celkových majetkových pomerov rodičov. 16. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na zníženie daňového bonusu približne o 40 EUR mesačne, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd pri posudzovaní majetkových pomerov matky vychádzal z jej aktuálneho čistého príjmu vrátane daňového bonusu, teda z reálneho disponibilného príjmu dosahovaného matkou v čase rozhodovania. Zároveň vykonaným dokazovaním zistil, že oproti stavu existujúcemu v čase predchádzajúceho rozhodovania došlo k zvýšeniu príjmu oboch rodičov, pričom čistý mesačný príjem matky vzrástol z 1 042,65 EUR na 1 132,58 EUR a príjem otca z 1 385,30 EUR na približne 1 400 EUR. Hoci medzi rodičmi naďalej existuje určitý rozdiel vo výške ich príjmov, nejde o takú zmenu ich schopností, možností a majetkových pomerov, ktorá by oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu podstatným spôsobom zmenila životnú úroveň rodičov alebo odôvodňovala nové rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. 17. Pokles daňového bonusu preto sám osebe nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Ide len o jednu zo skutočností, ktoré je potrebné hodnotiť v spojení s ostatnými okolnosťami rozhodnými pre posúdenie existencie podstatnej zmeny pomerov. Daňový bonus predstavuje zákonom upravené daňové zvýhodnenie rodiča vyživujúceho nezaopatrené dieťa a nie je plnením, ktorým by sa nahrádzala alebo určovala vyživovacia povinnosť druhého rodiča. Samotnú zmenu jeho výšky preto nemožno bez ďalšieho automaticky premietať do rozhodovania o vzniku alebo rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča bez komplexného posúdenia odôvodnených potrieb maloletého a schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Uvedené závery sú o to významnejšie v prejednávanej veci, keď napriek realizovanej striedavej osobnej

starostlivosti prídavok na dieťa aj daňový bonus poberá výlučne matka. Ani táto okolnosť sama osebe nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov v zmysle a bez ďalších relevantných zmien nemôže odôvodniť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca. 18. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v . 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.