Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-56-2026.pdf
PDF · 101.99 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/56/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2026 v trestnej veci obžalovaného A. A. za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 23.03.2026, sp. zn. 5T/108/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák, na tom skutkovom základe, že dňa 06.05.2025 v presne nezistenom čase okolo 12:30 hodiny B. C., na ulici D. E. XX, za prevádzkou „F. G." F. odzadu k H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorú chytil za ľavú ruku, v ktorej mala kabelku, túto jej vykrútil dozadu za chrbát a pravou rukou ju začal udierať do pleca, do hlavy a do krížov, podkopol jej nohu a strčil ju, v dôsledku čoho táto spadla tvárou na chodník, pričom jej z ruky vytrhol kabelku, v ktorej mala vloženú peňaženku béžovej farby s finančnou hotovosťou vo výške približne 47 €, občiansky preukaz, zdravotnú kartu a rôzne zákaznícke karty, dioptrické okuliare uložené v puzdre čiernej farby, slnečné okuliare s tmavým rámom, dáždnik červenej farby, zväzok kľúčov, mobilný telefón Honor X Lite čiernej farby so S IM kartou a dve platobné karty J. D. a následne z miesta ušiel na neznáme miesto, kde si túto zjavne vyhliadol s tým, že ide o staršiu osobu, ktorá bude klásť menší odpor a je ľahším objektom na prekonanie prekážky v súvislosti so zmocnením sa veci, ktorú mala pri sebe, čím H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. E. XXXX/XX, C. spôsobil škodu odcudzením kabelky s celým jej obsahom vo výške 173,40 € a zranenia, a to pomliaždenie a odreniny v nadočnicovej oblasti tváre vľavo, odreninu nosa, pomliaždenie ľavého hrudníka a pomliaždenie ľavého lakťa ľahkého stupňa s plošnou odreninou kože, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní.
Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci - bielej mikiny s nápismi a tmavomodré tepláky, pričom podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 3 Tr. zák. bolo ďalej obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 3 Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 5 Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou potrvá najviac tri mesiace. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. E. XXXX/XX, C., škodu vo výške 1.087,80 € a poškodenej spoločnosti B. C. F., H., K. K. F. L. X, D. -M. N. F., O.: XX XXX XXX, D. škodu vo výške 142,76 €.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 23.03.2026 po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný A. A. do všetkých jeho výrokov. Následne takto podané odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 26.05.2026, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 27.05.2026. V jeho dôvodoch primárne zopakoval a zdôraznil, že sa necíti byť vinným zo skutku ako bol popísaný v obžalobe, je si vedomý že poškodenej zobral kabelku, ale popiera že by ju strčil alebo že by jej vykrútil ruku. Má za to, že poškodená sama spadla pod vplyvom toho, ako jej vytrhol kabelku z ruky a nie v dôsledku akéhokoľvek jeho priameho násilia voči jej osobe.
Argumentoval tým, že sa zmocnil kabelky poškodenej pod vplyvom jeho mimoriadne nepriaznivej životnej situácie, keď bol niekoľko mesiacov nezamestnaný, nachádzal sa vo finančnej tiesni a v deň skutku sa cítil pod enormným psychickým tlakom aj z dôvodu, že založil v záložni tablet svojej priateľky, v ktorom mala uloženú záverečnú prácu do školy.
Trestnoprávnosť svojho konania si uvedomuje a svoje konanie úprimne ľutuje, avšak nie je si vedomý, že by voči poškodenej použil akékoľvek násilie. Domnieva sa, že poškodená spadla na zem v dôsledku toho, že stratila rovnováhu v okamihu, keď jej vytrhol kabelku z jej ruky. Z tohto dôvodu má za to, že skutok mal byť správne právne kvalifikovaný ako prečin krádeže.
Následne uviedol, že ak by súd dospel k takejto právnej kvalifikácii skutku, bolo by dôvodné uvažovať o miernejšom treste odňatia slobody, prípadne o alternatívnom treste, nakoľko uložený trest považuje za neprimerane prísny, ktorý nezodpovedá zásade individualizácie trestu podľa § 34 Tr. zák. Okresný súd síce správne prihliadol na niektoré okolnosti týkajúce sa jeho osoby, avšak nepriznal im primeraný význam pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Taktiež okresný súd podľa jeho názoru nesprávne spochybnil možnosť, že si priebeh skutku nepamätal. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že mal rozvinutú závislosť od alkoholu. V odbornej literatúre je pritom palimpsest pri alkoholovej intoxikácii popisovaný ako amnestická medzera pre udalosti odohrávajúce sa počas intoxikácie alkoholom, pričom osoba môže navonok pôsobiť koordinovane a schopná komunikácie. Ide o stav, keď si človek po vytriezvení nedokáže vybaviť časť alebo celé obdobie svojho správania počas opitosti, hoci počas intoxikácie nemusel pôsobiť bezvedome alebo nekoordinovane. Psychiatrická a adiktologická literatúra používa aj označenie „alkoholový palimpsest“ alebo „blackout" momentálneho výpadku pamäte pri požití väčšieho množstva alkoholu. Mechanizmus vzniku súvisí s poruchou ukladania pamäťových stôp v dôsledku vysokej hladiny alkoholu. Nejde teda o bežné zabudnutie, ale o stav, keď sa pamäťová stopa vôbec nevytvorí. Palimpsest sám osebe nevylučuje trestnú zodpovednosť, avšak je nepochybne významný pri hodnotení zachovania ovládacích či rozpoznávacích schopností v čase skutku. Znalec aj samotný okresný súd konštatovali, že vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania síce len v ľahko zníženej miere, avšak svoje konanie vedel ovládať len v obmedzenej miere. Znalec výslovne uviedol, že ovládacie schopnosti mal znížené vo forenzne významnej miere, hoci sa tak udialo pod vplyvom opojenia alkoholom.
Zo znaleckého dokazovania zároveň vyplynulo aj to, že trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. Znalec konštatoval, že rozpoznávacie schopnosti mal znížené len mierne, avšak ovládacie schopnosti boli pod vplyvom alkoholu znížené vo forenzne významnej miere. Okresný súd sa s týmito závermi vysporiadal len formálne a nepriznal im primeraný význam pri úvahe o druhu a výmere trestu. Je toho názoru, že je preukázateľne osobou intelektuálne podpriemernou, sociálne s mierne zníženou schopnosťou sebaregulácie, pričom tieto deficity boli v čase skutku ešte umocnené použitím alkoholu, psychickou tiesňou a sociálne nepriaznivou situáciou a ani týmto záverom okresný súd nepriznal primeraný význam pri úvahe o druhu a výmere trestu.
Netvrdí, že by nebol trestne zodpovedný alebo že by nevedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Tvrdí, že jeho mierne znížená rozpoznávacia zložka zistená znalcom a významne znížená ovládacia zložka hoci ovplyvnená požitím veľkého množstva alkoholu v kontexte všetkých ostatných zistených skutočností a preukázanej jeho náprave bezprostredne po skutku trvajúcej dodnes, s prihliadnutím na to, že pracuje, vedie riadny život, stará sa o partnerku výživou odkázanú jedine na neho, súd dôvodmi na to, aby mu bol uložený trest odňatia slobody, výkon ktorého bude podmienečne odložený.
Na základe horeuvedených skutočností navrhol krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine i treste a rozhodujúc sám, aby posudzovaný skutok právne kvalifikoval miernejšie a to ako trestný čin krádeže a následne mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, výkon ktorého bude odložený na primeranú skúšobnú dobu, resp. ak krajský súd nedospeje k dôvodnosti zmeny právnej kvalifikácie skutku, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc sám, aby mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, výkon ktorého bude odložený na primeranú skúšobnú dobu. Zároveň požiadal, aby odvolací súd zmenil výroky okresného súdu, ktorými mu bolo nariadené ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou na formu ambulantnú.
K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene a ani obaja splnomocnenci poškodených nevyjadrili.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 02.07.2026.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti splnomocnencov poškodených bolo na základe návrhu obhajoby doplnené dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy obžalovaného, pracovného hodnotenia zamestnanca - obžalovaného a nájomnej zmluvy o prechodnom ubytovaní a taktiež oboznámením sa so 4 ks fotografií, na ktorých je zobrazený obžalovaný so svojim maloletým dieťaťom, ktoré dôkazy obhajoba považovala za dôležité v kontexte finálneho hodnotenia osoby obžalovaného. Následne obhajkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a požiadala krajský súd, aby citlivo zvážil všetky skutočnosti vzťahujúce sa k okolnostiam skutku a osoby obžalovaného a následne rozhodol v intenciách nimi podaného odvolania.
Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Trest uložený obžalovanému okresným súdom považoval za primeraný. Obhajobou predložené dôkazy na verejnom zasadnutí podľa jeho názoru nijako neovplyvňujú dôvod na iné rozhodnutie v tejto veci. Naopak, zdôraznil, že obžalovaný sa počas celého trestného konania snažil bagatelizovať jeho protiprávne konanie a veľmi nekriticky pristupoval k tak závažnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil. Záverom navrhol krajskému súdu zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Obžalovaný sa pripojil v plnom rozsahu k návrhu svojej obhajkyne, pričom dodal, že skutok ľutuje, od času spáchania skutku nepožíva alkoholické nápoje, vedie riadny život a vzorne sa stará o svoju rodinu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Z pohľadu krajského súdu po preskúmaní predloženého spisového materiálu je nutné konštatovať, že okresný súd prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a vo veci vykonal skutočne veľmi rozsiahle dokazovanie. Skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere nie je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami obžalovaného v kontexte, že napadnutý rozsudok považuje za nejasný a nedostatočne odôvodnený. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného, poškodenej, svedkov M. K., C. F., P. A., P. Q., za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. oboznámil znalecký posudok C. I. R., K., K. K. S. XXX, XXX XX C., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a chirurgia, znalecký posudok znalca K. L., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania, následne podľa § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné
dôkazy zo spisu, a to najmä charakteristiky a lustrácie súvisiace s osobou obžalovaného, oboznámil odborné vyjadrenia znalcov P. M. a O. F. F. a v neposlednom rade oboznámil i obrazový záznam vzťahujúci sa k prejednávanému skutku.
Následne okresný súd pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom skutkové zistenia i právne posúdenie konania obžalovaného podrobne, dostatočne a presvedčivo popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku a keďže krajský súd nemal o nich pochybnosti, v celom rozsahu si úvahy a závery okresného súdu osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.
V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného, považuje krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, že tieto nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine, nakoľko sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už okresný súd, ktorý na stranách číslo 7 až číslo 11 napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozpísal všetky základné znaky vzťahujúce sa na prejednávaný trestný čin a podstatu protiprávnosti konania obžalovaného. A teda čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného krajský súd uzatvára, že tieto boli dostatočne zodpovedané už v napadnutom rozsudku, na ktorého odôvodnenie krajský súd v podrobnostiach poukazuje a bolo by nadbytočné opakovane na ne odpovedať. Nad rámec tam uvedeného, je nutné zdôrazniť, že dejovú líniu skutku tak ako ju uzavrel v napadnutom odsudzujúcom rozsudku okresný súd, potvrdzuje najmä niekoľkokrát opakovaná, spontánna, podrobná a veľmi konzistentná výpoveď svedkyne poškodenej H. I., ktorá ohľadom rozhodujúcich okolností vzťahujúcich sa na posudzovaný skutok vypovedala jednak v prípravnom konaní a jednak aj na hlavnom pojednávaní rozhodne, presvedčivo a zrozumiteľne, pričom pravdivosti jej výpovede nasvedčujú aj závery znaleckých posudkov. Tieto závery potvrdili, že kombinácia poškodenou utrpených zranení je typická pre nekoordinovaný akcelerovaný pád seniora na podložku pri sotení do zadnej strany trupu, prípadne pri stiahnutí inou osobou. Znalecké dokazovanie týmto verifikovalo obžalobnú verziu skutku prezentovanú poškodenou, že táto spadla na zem následkom sotenia a podkopnutia a nie stratou rovnováhy ako tvrdil obžalovaný. Obžalovaný sa ďalej obhajoval aj tvrdením, že po požití alkoholu mal výpadok pamäte a nepamätá sa úplne presne, čo sa stalo. V rozpore s jeho argumentáciou, že si na incident nepamätá, však obžalovaný na hlavnom pojednávaní spontánne vypovedal, čo v inkriminovaný deň robil a to pomerne vo veľmi konkrétnych podrobnostiach (napr., že doobeda s kamarátom popíjal alkohol - pivo, víno aj borovičku, následne s ním išiel do mesta, kde sa rozdelili, pamätal si aj to, ako bežal okolo nejakej pani, potom mal v ruke kabelku, ktorú cestou cez trávnatý porast odhodil do kríkov, atď). Skutočnosť, že obžalovaný si pri pomerne podrobnom popise toho, čo v daný deň robil a kam išiel, nepamätal okolnosti, za ktorých sa mu kabelka dostala do rúk, vyhodnotil okresný súd správne ako snahu vyviniť sa z trestnej zodpovednosti alebo túto obmedziť na minimum. Je nesporné, že obžalovaný bol v daný deň pod vplyvom alkoholu, avšak vedel dostatočne popísať, čo sa stalo v čase pred skutkom, ako aj to, čo sa stalo po skutku. Uvedené v konečnom dôsledku dokumentuje aj previerka jeho výpovede na mieste, kedy obžalovaný v zhode so svojou výpoveďou označil miesto (trávnatý porast za garážami v smere na sídlisko F.), A. utekal a kde odhodil odcudzenú kabelku. Z týchto dôvodov aj krajský súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú s cieľom vyviniť sa zo žalovaného skutku.
Uvedenú dôkaznú situáciu zosilňujú taktiež výpovede svedkýň C. F. a P. A. a záznam z kamier umiestnených na nehnuteľnostiach blízkych miestu spáchania skutku, z ktorého je navyše dobre viditeľné, že obžalovaný má pod bundou predmet v tvare obdĺžníka zodpovedajúci odcudzenej kabelke.
Krajský súd zároveň na tomto mieste poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.
Uzatvárajúc vyššie uvedené, odvolací súd nezvolil postup podľa ust. § 321 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 322 ods. 1 Tr. por., ako sa toho domáhal odvolateľ, nakoľko nezistil žiadne podstatné chyby konania,
či porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby a taktiež ani porušenie ustanovení Trestného zákona, ktoré by takýto postup odôvodňovali.
Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie dôvodil tým, že žiadal krajský súd aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc sám, aby mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, výkon ktorého bude odložený na primeranú skúšobnú dobu. Krajský súd sa však stotožnil aj s týmto výrokom okresného súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na strane číslo 10 a 11 napadnutého rozsudku. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť, správne u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce a ani žiadne priťažujúce okolnosti. Hoci bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu lúpeže, kde podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby od 7 do 12 rokov, vychádzajúc zo zásady personality trestu, okresný súd správne posúdil, že čo i len trest na dolnej hranici takto určenej zákonnej trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny, pretože v tomto konkrétnom prípade pomery obžalovaného a čiastočne aj okolnosti prípadu odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák (obžalovaný trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, pričom ide o trvalú duševnú poruchu, ktorá nie je liečbou ovplyvniteľná, obžalovaný vzhľadom na svoj duševný stav vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v ľahko zníženej miere a v kombinácii s aktívnou fázou závislosti od alkoholu v čase skutku vedel svoje konanie ovládať len v obmedzenej miere). Po zhodnotení týchto okolností a aj s ohľadom na akcentovanie znalca o potrebe ochranného liečenia u obžalovaného okresný súd dospel k správnemu záveru, že primeraným a postačujúcim trestom odňatia slobody je v prípade obžalovaného trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 3 /troch/ rokov nepodmienečne. Takto uložený miernejší trest je aj podľa presvedčenia krajského súdu primeraný a spravodlivý. Izolácia od ostatných členov spoločnosti bude mať na obžalovaného prevýchovný účinok v zmysle vedenia riadneho života a vyvarovania sa trestnej činnosti. Uložený trest zároveň ochráni spoločnosť pred obžalovaným, jej ostatných členov odradí od páchania trestných činov a dostatočným spôsobom vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Obhajoba obžalovaného navrhovala uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na pozitívne hodnotenie obžalovaného počas výkonu probačného dohľadu. Na uloženie trestu odňatia slobody s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu (s prípadným probačným dohľadom) však neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a recidivujúce sa správanie je na obžalovaného nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný sa napriek predchádzajúcim odsúdeniam opätovne a v relatívne krátkom čase (po roku a pol) dopustil úmyselného trestného činu, navyše druhovo závažnejšieho - zločinu, násilným konaním. Obžalovaný po spáchaní trestného činu síce preukázal snahu po náprave (dodržiavaním abstinencie) a rovnako záujem zaradiť sa do spoločnosti (založením rodiny), ktoré skutočnosti aj krajský súd hodnotil v jeho prospech, avšak zistené pomery odôvodňovali nanajvýš zníženie uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okresný súd správne a zákonne rozhodol aj o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Obžalovanému okresný súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. taktiež správne a zákonne uložil aj trest prepadnutia veci - bielej mikiny s nápismi a tmavomodrých teplákov, nakoľko tieto veci boli použité na spáchanie prejednávaného trestného činu (na ukrytie odcudzenej kabelky). Keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s duševnou poruchou, pre ktorú je jeho pobyt na slobode nebezpečný a trestný čin zároveň spáchal v dôsledku závislosti od alkoholu, okresný súd mu správne uložil ochranné psychiatrické liečenie (§ 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák.) a ochranné protialkoholické liečenie (§ 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák.) v obidvoch prípadoch obligatórne ústavnou formou popri uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody (§ 74 ods. 3 Tr. zák.). Na margo odvolacích námietok obhajoby, krajský súd uzatvára a zdôrazňuje, že obžalovanému nebolo možné ukladať ochranné liečenie protitoxikomanické a protialkoholické ambulantnou formou, keďže to výslovne zakazuje ustanovenie § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák.
Okresný súd správne a zákonne rozhodol o aj o nároku na náhradu škody, keďže o tomto nároku nemal žiadne pochybnosti. Poškodenej K. B. C. F., H. priznal škodu vo výške 142,76 eur titulom vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť u poškodenej H. I., nakoľko nárok na
náhradu si poškodená spoločnosť riadne a včas uplatnila a taktiež samotnej poškodenej H. I. priznal škodu vo výške 1.087,80 eur titulom odcudzených vecí a titulom bolestného (odcudzené veci 173,40 eur, z toho hotovosť 47 eur + bolestné 914,40 eur). Nárok na náhradu vecnej škody si poškodená uplatnila v súlade so závermi odborného vyjadrenia znalca O. F. F. a bolestné si nárokovala s poukazom na závery znaleckého posudku C. C. R. N. XX/XXXX zo dňa 19.08.2025 pri určení bodového hodnotenia zranení utrpených v dôsledku konania obžalovaného v rozsahu 30 bodov (uvedené je v súlade s Opatrením M. C. K. E. C. T. 28. mája 2025 č. S17427-2025-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2025, kde v § 1 opatrenia je stanovená výška náhrady za bolesť za jeden bod 30,48 eur).
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o vine, treste, ochrannom opatrení, náhrade škody, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.