Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-28-2026.pdf
PDF · 111.34 KB
Case nature
Subarea
13Co/28/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členiek senátu Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov - DOMOV, so sídlom Štúrova 338/11, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 52 972 623, zastúpeného: PETRIGAN LEGAL, s.r.o., so sídlom ul. Stará spišská cesta 23, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 56 191 928, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou, so sídlom Bernolákova 1100, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00 175 935, zastúpenému JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, AK so sídlom M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, o prevedenie finančných prostriedkov a o vydanie dokumentácie týkajúcej sa výkonu správy bytového domu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/16/2020-1703 zo dňa 26.06.2026, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.:
,,I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 68.369,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 68.369,08 eur od 01.marca 2020 do zaplatenia, ako aj na zabezpečenie príslušenstva tejto pohľadávky a trov konania, ktoré sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11C/16/2020, a to na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. B. C., obec A. B. C., D. A. B. C., konkrétne pozemok registra „E.“ F. parc.č. XXXX/X, pozemok registra „E.“ F. parc.č. XXXX, pozemok registra „E.“ F. parc. č. XXXX/X, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parc.č. XXXX, a to do právoplatného skončenia vo veci samej.
II. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Uviedol, že sa najprv zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom sa v prvom rade zaoberal
otázkou samotnej existencie pohľadávky, ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Zo spisu mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčené, že na strane žalobcu existuje pohľadávka voči žalovanému. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný pri ukončení správy bytového domu nepreviedol finančné prostriedky na účet žalobcu a taktiež nepreviedol dokumentáciu týkajúcu sa výkonu správy bytového domu, čo nespochybnil ani samotný žalovaný, nesúhlasil však s vyčíslenou sumou. Ten žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nebolo v jeho personálnych možnostiach pripraviť všetko vyúčtovanie a doklady v zákonom stanovenej lehote. Súd rozsudkom č.k. 11C/16/2020-1102 zo dňa 09.10.2024 žalovaného zaviazal previesť zostatok finančného majetku vlastníkov bytového domu na ul. G. XX, XXX XX H. B. C., so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcely reg. „E.“, evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 720 m2, zap. na LV č. XXXX, Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálneho odboru, okres A. B. C., obec H. B. C., katastrálne územie H. B. C., na číslo účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zriadeného žalobcom vo výške 68.369,08 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.03.2020 do zaplatenia, tento bol vo výrokoch I, II. a IV. zrušený a vrátený na ďalšie konanie, v ktorom sa bude realizovať nový znalecký posudok, na základe ktorého bude možné ustáliť sumu finančných prostriedkov, ktoré je potrebné previesť.
4. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 286/2025 zo dňa 10.06.2025, podľa ktorého základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky, ktorej má byť poskytnutá ochrana vo forme jej zabezpečenia zriadením záložného práva, a reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nevyhnutnou podmienkou na nariadenie neodkladného a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v prípade zabezpečovacieho opatrenia aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby zriadenia záložného práva na konkrétny majetok žalovaného, teda reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie [§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení § 344 CSP]. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, môže navrhovateľ preukazovať opísaním relevantných krokov odporcu, ktoré umožňujú prijatie záveru, že tieto obavy sú opodstatnené.
5. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčené splnenie všetkých zákonných podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, teda, že na strane žalobcu existuje pohľadávka voči žalovanému, čo je jednou z podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V súvislosti s touto podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie) prvoinštančný súd skonštatoval, že je potrebné, aby bolo osvedčené, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oprel existenciu z obavy budúceho zmarenia exekúcie o skutočnosť, že v priebehu konania vo veci samej zistil, že žalovaný prevádza svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby a taktiež iniciuje vo viacerých bytových domoch, v ktorých vykonáva správu bytového domu, proces zmeny správcu a bolo podané oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
7. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie žalobcom tvrdené skutočnosti za dostatočne osvedčené. Uvedené listinné dôkazy sú obsahom súdneho spisu 11C/16/2020 a tie jednoznačne preukazujú osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že finančné hospodárenie žalovaného, správa majetku bytových domov je dlhodobo problémová a nie v súlade so zákonom. Objavili sa v účtovníctve vážne nedostatky. Prevádzanie majetku na tretie osoby a
to aj napriek tomu, že sa tak deje v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a hlavne zvolávanie schôdzí v bytových domoch, v rámci ktorých žalovaný iniciuje zmenu správcu, odôvodňujú obavu žalobcu z budúcej hrozby exekúcie. Uvedené konanie žalovaného zrejme smeruje k utlmeniu, ukončeniu jeho činnosti.
8. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Mal pritom za to, že zriadením zabezpečovacieho záložného práva nebude zasiahnuté do práv a povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ani do práv tretích osôb (nájomcov bytových domov), nakoľko záložné právo sa zriadi na nehnuteľnosti, ktorá nie je bytovým domom, v ktorom majú tretie osoby uzavreté nájomné zmluvy a je v súlade so zákonom. Zriadenie tohto zabezpečovacieho záložného práva nebráni žalovanému naďalej vykonávať jeho činnosť ako správcu bytových domov.
9. V danom prípade bol súd prvej inštancie toho názoru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k závažnému zásahu do práv žalovaného, pretože zabezpečovacie opatrenie má slúžiť výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, keď zabezpečená pohľadávka bude zo strany súdu právoplatne judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimeraným spôsobom do práv žalovaného a neobmedzí ho nad nevyhnutnú mieru, keďže v právnom vzťahu medzi stranami sporu nejde o úpravu vo svojich dôsledkoch konečnú, ale ide o úpravu predbežnú (dočasnú), pričom žalovanému napriek zabezpečovaciemu opatreniu zostáva zachované právo na užívanie dotknutých nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal tak za to, že aj z hľadiska zásady proporcionality žalovaný môže znášať takéto dočasné obmedzenie.
10. Na záver súd prvej inštancie vyslovil, že o nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia bude v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP.
12. K záverom súdu prvej inštancie v uznesení žalovaný namietal, že pohľadávka žalobcu je podľa účtovných dokladov a účtovníctva vedeného žalovaným nadhodnotená a sčasti vykonštruovaná v dôsledku nepochopenia účtovných operácií vykonávaných žalovaným, zmiešaním individuálnych nárokov vlastníkov bytov s nárokmi žalobcu, ako aj v dôsledku neprihliadania na premlčané nároky tak zo strany žalobcu ako aj súdu prvej inštancie. V konaní vo veci samej bolo síce podané „odborné vyjadrenie“, na základe ktorého súd prvej inštancie odôvodnil svoj rozsudok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 68.369,08 eura. Odborné vyjadrenie ale nezodpovedalo účtovnému stavu a obsahovalo celý rad nedostatkov, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom odvolaní proti rozsudku.
13. Žalovaný pripustil, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobcovi nepreviedol, či neodovzdal dokumentáciu týkajúcu sa správy domu, ale k tomu žalovaný opakovane uviedol, že žalobca dokumentáciu viedol za družstvo ako celok, nie jednotlivo za každý bytový dom a dokumentáciu viedol nie v takom rozsahu, ako to žalobca žiadal. Nie je možné predsa vydať to, čo reálne neexistuje. Žalovaný dodal, že rozsudok vo veci samej bol vo výrokoch I., II. a IV. zrušený a vrátený na ďalšie konanie, v ktorom sa bude realizovať nový znalecký posudok, na základe ktorého bude možné ustáliť sumu finančných prostriedkov, ktoré je potrebné previesť.
14. Žalovaný ďalej poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že finančné hospodárenie žalovaného, správa majetku bytových domov je dlhodobo problémová a nie v súlade so zákonom. Objavili sa v účtovníctve vážne nedostatky. V tejto súvislosti namietal, že nie je zrejmé, na základe akých relevantných skutočností dospel súd prvej inštancie k uvedeným konštatáciám, pretože samotné „odborné vyjadrenie“ obsahuje samo osobe množstvo nezrovnalostí bez reflektovania účtovných operácií, čo vedie k záveru, že „odborne spôsobilá osoba“ si bez akýchkoľvek relevantných záverov osvojila tvrdenia a vyjadrenia žalobcu.
15. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, ako aj záver súdu, že prevádzanie majetku na tretie osoby a to aj napriek tomu, že sa tak deje v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a hlavne
zvolávanie schôdzí v bytových domoch, v rámci ktorých žalovaný iniciuje zmenu správcu, odôvodňujú obavu žalobcu z budúcej hrozby exekúcie, ako aj záver, že uvedené konanie žalovaného zrejme smeruje k utlmeniu, ukončeniu jeho činnosti, nemajú žiadnu relevantnú dôkazmi podporenú oporu. Obdobne je to aj so záverom súdu, že vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na vyššie uvedených nehnuteľnostiach.
16. K celkovej situácii týkajúcej sa prevodov vlastníctva družstevných bytov a zvolávania schôdzí vlastníkov bytov v bytových domoch v H. B. C. žalovaný uvádza, že len vďaka davovej psychóze vyvolanej žalovaným medzi užívateľmi družstevných bytov nepravdivými informáciami týkajúcimi sa hospodárenia žalovaného bol zaznamenaný nárast žiadostí užívateľov družstevných bytov o prevod vlastníctva a taktiež bol zaznamenaný nárast žiadostí o zvolávanie schôdzí vlastníkov bytov s navrhovaným programom týkajúcim sa zmeny správcu. Je nepochybné, že k vzniku uvedeného stavu prispel žalobca svojimi vyjadreniami, resp. vyjadreniami svojich členov. V záujme ústretovosti žalovaný pristupoval k vybavovaniu žiadostí bez akýchkoľvek prieťahov, v dôsledku ktorých by sa negatívne nálady medzi užívateľmi - žiadateľmi zväčšili.
17. Žalovaný poukázal na to, že ako vlastník družstevných bytov, na úhradu nákladov na výstavbu ktorých prispievali členovia družstva, družstevné byty prevádzal len členom družstva užívateľom bytov v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. V súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. boli družstevné byty prevádzané do vlastníctva všetkých členov družstva v bytovom dome súp. č. XXX B. G. J. A. H. B. C.. V žiadnom prípade žalovaný neprevádzal družstevné byty do vlastníctva iných tretích osôb, ako to tvrdí žalobca. Vyjadrenia žalobcu týkajúce sa prevodov vlastníctva bytov majú za následok pozastavenie prevodov vlastníctva bytov na jednotlivých členov.
18. K zvolávaniu schôdzí vlastníkov bytov žalovaný uviedol, že žiadosti o zvolávanie schôdzí vlastníkov bytov boli a sú iniciované najmenej jednou štvrtinou vlastníkov bytov v bytových domoch s tým, že do programu schôdzí vlastníci žiadajú konkrétny bod programu, v tomto prípade zmena správcu. Žalovaný ako správca je v takomto prípade povinný zvolať schôdzu vlastníkov bytov v bytovom dome aj s navrhovaným programom uvádzaným v žiadosti o zvolanie schôdze (§ 8b, § 14a zákona č. 182/1993 Zb.). Je pozoruhodné, že na týchto schôdzach vlastníci odsúhlasia výpoveď zmluvy o správe so žalovaným a následne uzatvárajú zmluvy s osobou, resp. obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkom a konateľom je osoba poskytujúca služby týkajúce sa správy žalobcovi.
19. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že mal odsvedčené, že žalovaný prevádza svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby a taktiež iniciuje vo viacerých bytových domoch, v ktorých vykonáva správu bytového domu, proces zmeny správcu a bolo podané oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, žalovaný poukázal na to, že žalobca svojim konaním a šírením nepravdivých informácií o žalovanom vyvolal stav nárastu počtu podávaných žiadostí o prevod vlastníctva družstevných bytov a nárastu počtu žiadostí o zvolanie schôdzi vlastníkov s bodom programu „zmena správcu, resp. vypovedanie zmluvy o výkone správy“ a následne tento stav označuje ako dôvod na nevyhnutnú úpravu zriadením záložného práva. Nevyhnutnosť úpravy zriadením záložného práva odôvodňuje žalobca aj na tento účel podaným oznámením na Okresnú prokuratúru zo dňa 01.06.2026. O účelovosti tohto podania svedčí dátum jeho podania, pritom spor vo veci samej žalobca so žalovaným vedie od roku 2020.
20. Žalobca ako aj súd prvej inštancie bez toho, aby bolo relevantným spôsobom preukázané spáchanie trestného činu, toto písomné podanie označujú ako dôkaz preukazujúci nevyhnutnosť zriadenia záložného práva! Pre žalobcu ako aj súd je postačujúce podanie podnetu a bez ďalšieho považujú jeho obsah za potvrdený a trestný čin za spáchaný! Prezumpcia neviny v tomto prípade nemá žiadny význam.
21. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť ako nedôvodné a návrh žalobcu zamietnuť.
22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie žalovaným preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia.
23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
24. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 68.369,08 eura spolu s príslušenstvom, ktoré sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11C/16/2020, a to na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. B. C., obec A. B. C., konkrétne pozemok registra „E.“ F. parc. č. XXXX/X, pozemok registra „E.“ F. parc. č. XXXX, pozemok registra „E.“ F. parc. č. XXXX/X, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX.
26. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení.
27. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
28. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
29. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
30. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo po jeho skončení.
31. Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti.
32. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je tomu v konaní vo veci samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t.j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že existuje obava, že uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní vo veci samej bude v budúcnosti ohrozené, napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na majetok žalovaného.
34. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca osvedčil existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej zo súdneho konania vo veci samej o prevedenie finančných prostriedkov a vydanie dokumentácie tykajúcej sa výkonu správy bytového domu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v doterajšom priebehu konania nepoprel, že nepreviedol finančné prostriedky na účet žalobcu a namieta len výšku žalovanej sumy. Žalovaný teda nepoprel existenciu vzťahu medzi stranami sporu vyplývajúceho zo zmluvy o výkone správy, ktorú žalobca vypovedal na schôdzi konanej 28.11.2019. Výška peňažnej pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej zo zmluvy o v tvrdenej aktuálnej výške predstavuje sumu 68.369,08 eura, pričom k jej ustáleniu dôjde na základe nového znaleckého posudku po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v dôsledku zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/10/2025-1189 zo dňa 24.07.2025. Tým sa dá odpoveď žalovanému na jeho odvolaciu námietku, že pohľadávka žalobcu je podľa účtovných dokladov a účtovníctva vedeného žalovaným nadhodnotená a sčasti vykonštruovaná v dôsledku nepochopenia účtovných operácií vykonávaných žalovaným, zmiešaním individuálnych nárokov vlastníkov bytov s nárokmi žalobcu, ako aj v dôsledku neprihliadania na premlčané nároky tak zo strany žalobcu ako aj súdu prvej inštancie. Existenciu pohľadávky napokon aj uznal žalovaný vo svojom odvolaní, pričom spochybňoval len jej výšku.
35. Žalobca ďalej predloženými listinnými dôkazmi osvedčil súhrn skutočností, ktoré dôvodne vyvolávajú reálnu obavu, že po skončení konania nebude mať žalovaný majetok postačujúci na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Ide predovšetkým o prevody nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, vyznačené plomby na ďalších jeho nehnuteľnostiach v období marca až mája 2026 (č.l. 1515 spisu, č.l. 1517 až 1659 spisu). I napriek skutočnosti, že k predmetným majetkovým dispozíciám môže dochádzať na legitímnom základe a v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (najmä v súvislosti s procesom prevodu družstevných bytov do vlastníctva členov družstva), odvolací súd zdôrazňuje, že v dôsledku týchto úkonov žalovaný kontinuálne prichádza o svoj majetok. Bez ohľadu na zákonnosť týchto prevodov tak objektívne dochádza k zmenšovaniu majetkovej podstaty žalovaného, čo umocňuje dôvodnosť vyššie uvedenej obavy zo zmarenej exekúcie.
36. Na margo odvolacej argumentácie žalovaného odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že tieto majetkové dispozície a vyznačené plomby sa netýkajú výlučne len jedného bytového domu so súp č. XXX B. G. J. A. H. B. C., ako to namieta žalovaný v odvolaní, ale nepochybne sa vzťahujú aj na ďalšie bytové domy, ako ich špecifikoval súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia svojho rozhodnutia.
37. Obava z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je preto konkrétna a bezprostredná, čo žalobcu viedlo až k podaniu trestného oznámenia, ktoré Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou vyhodnotila ako podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), 3a Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť štatutári žalovaného (č.l. 1514 spisu).
38. Pokiaľ však ide o žalobcom predloženú pozvánku na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na deň 21.05.2026 (č.l. 1516 spisu), ktorej programom je okrem iného schválenie výpovede žalovaného ako správcu zo zmluvy o výkone správy, odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že táto listinná skutočnosť osvedčuje iniciatívu samotného žalovaného na zmenu správcu. Podľa ust. § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov platí, že správca pri správe domu je povinný zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov. Z obsahu a znenia predmetnej pozvánky na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov nevyplýva a nie je bezpochyby zrejmé, či predmetnú schôdzu zvolal z vlastného podnetu samotný správca, alebo či o jej zvolanie požiadali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Z predloženého dôkazu tak nemožno vyvodiť jednoznačný záver, ktorý v napadnutom rozhodnutí prijal súd prvej inštancie, že zvolávanie schôdzí
v bytových domoch, v rámci ktorých žalovaný iniciuje zmenu správcu, odôvodňujú obavu žalobcu z budúcej hrozby exekúcie.
39. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uspokojenie žalobcom osvedčenej pohľadávky by mohlo byť podstatne sťažené, resp. zmarené, čím považuje obavu z ohrozenia budúcej exekúcie za preukázanú.
40. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho názoru, že žalobca preukázal existenciu základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
41. Odvolací súd uvádza, že súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalovaný v tomto smere výslovne v odvolaní odvolacie námietky nevzniesol, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zriadením zabezpečovacieho záložného práva nebude zasiahnuté do práv a povinností žalovaného vyplývajúce mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ani do práv tretích osôb (nájomcov bytových domov), nakoľko záložné právo sa zriadi na nehnuteľnosti, ktorá nie je bytovým domom (rodinný dom a zastavané plochy a nádvoria), v ktorom majú tretie osoby uzavreté nájomné zmluvy. Zriadenie tohto zabezpečovacieho záložného práva nebráni žalovanému naďalej vykonávať jeho činnosť ako správcu bytových domov. Zároveň nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú zmeniť posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
43. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, podľa § 324 a nasl. CSP. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
44. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko rozhodovanie o týchto trovách konania bude súčasťou rozhodovania o trovách konania vo veci samej.
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).