Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-141-2026.pdf
PDF · 154.42 KB
Case nature
Subarea
12CoP/141/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX a 3/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, sídlo: Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov – matky: B. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E., aktuálne bytom: F. XXX, G., otca maloletých A. a C.: E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, sídlo: Gucmanova 670/19, Leopoldov, otca maloletej D.: G. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E., aktuálne bytom: F. XXX, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a o odvolaní otca maloletej D. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 13P/36/2026-27 zo dňa 24. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnuté uznesenie vo výroku I. m e n í tak, že neodkladným opatrením sa ponechávajú maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v starostlivosti F. B., H. I., A. XX/X, H., najdlhšie do 16. októbra 2026.
II. Napadnuté uznesenie vo výroku II. m e n í tak, že neodkladným opatrením sa ponecháva maloletá D. A., nar. XX.XX.XXXX, v starostlivosti F. B., H. I., A. XX/X, H., najdlhšie do 16. októbra 2026.
III. Súdu prvej inštancie u k l a d á , aby začal konanie o uloženie výchovného opatrenia.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil matke, aby maloleté deti A. a C. odovzdala do starostlivosti F. B., H., A. XX/X, H., výrokom II. nariadil rodičom maloletej D., aby ju odovzdali do starostlivosti F. B., H., A. XX/X, H. a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia vec právne posúdil podľa § 236 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 a § 330 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 2 ods. 1, § 52 a § 367 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že po zvážení všetkých skutočností uvedených v návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dospel k záveru o dôvodnosti návrhu a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní vychádzal z osvedčených skutočností, z ktorých vyplynulo, že v prípade maloletých detí je bezprostredne ohrozený ich zdravý duševný a fyzický vývin. V dôsledku konania matky a otca maloletej D., ktorí vo zvýšenej miere užívajú alkoholické nápoje a neuvedomujú si rodičovskú zodpovednosť, sú deti opakovane ponechávané doma samé bez dozoru dospelej osoby a sú hrubo zanedbávané. Súd prvej inštancie vyhodnotil situáciu ako mimoriadne naliehavú, keďže deti
sú vystavené psychickému a fyzickému týraniu, pričom matka fyzické ubližovanie deťom považuje za normálne a deti sú zároveň svedkami fyzických napadnutí matky jej druhom. Napriek dlhodobej, aktívnej a intenzívnej spolupráci a pomoci poskytovanej rodine prostredníctvom viacerých subjektov (školy, obce, centier pre deti a rodiny či charity) nedošlo k žiadnemu zlepšeniu situácie, k odstráneniu konfliktných situácií ani k abstinencii rodičov. Ponechanie maloletých detí v starostlivosti matky a jej druha by naďalej bezprostredne ohrozovalo nielen ich vývoj, ale aj ich zdravie a život, preto je v ich najlepšom záujme bezodkladné a dočasné umiestnenie v zariadení F. B., H., ktoré im poskytne nevyhnutnú ochranu a bezpečie pred ďalším týraním a zanedbávaním.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Zistené skutočnosti označila za nepravdivé a prehnané. K situáciám s cudzími mužmi uviedla, že išlo o jej kamarátov, ktorí deťom neubližovali, ale naopak im ošetrovali popáleniny, opravovali bicykle, nosili sladkosti a s deťmi sa neučili, iba ich občas zo žartu skúšali. K útekom maloletej C. vysvetlila, že ju vyzdvihol jej kamarát na matkinu vlastnú žiadosť. Odmietla tvrdenia o odopieraní jedla s tým, že deťom zakazovala jesť iba neskoro večer kvôli zlým snom. Maloletá C. jedlo odmietala, hádzala jej desiatnik o zem a pýtala si len sladkosti. Poprela tiež, že by deťom zakazovala kresliť; usmernila ich iba v tom, aby nepoužívali nové farbičky zakúpené do školy, aby si ich nezničili. Pripustila, že deti občas dostali „menšiu výchovnú“, keď veľmi neposlúchali, avšak dôrazne odmietla obvinenia z fyzického týrania. K svojím vyjadreniam, že deti dá do detského domova, uviedla, že ich tým chcela iba postrašiť. Svoj záujem o umiestnenie dcéry do „polepšovne“ odôvodnila snahou zistiť možnosti umiestnenia maloletej C. na mesiac či dva, a to výlučne kvôli jej zhoršenému správaniu pod vplyvom kamarátky, čo riešili aj návštevami u psychologičky. Udalosť zo dňa 18. marca, kedy zostali deti samé doma, vysvetlila tým, že deti mali v škole riaditeľské voľno a ona musela byť v práci, pričom konanie riaditeľky školy v tento deň označila za podraz. Utiahnutosť maloletej D. v škôlke odôvodnila tým, že sa s ňou iné deti nechceli hrať, čo učiteľky ignorovali. Tvrdenia o striedaní partnerov označila za urážku, nakoľko na priateľa čakala, kým sa vráti z výkonu trestu. Druh po návrate všetko napravil, nepije alkohol, deti sa ho neboja, správa sa k nim v kľude a po práci sa maloletej C. venoval, keď si za ním sama prišla čítať. Vo vzťahu k svojej osobe priznala, že požívala alkohol kvôli smrti najlepšieho kamaráta, avšak nikdy nebola opitá na ulici a o deti bolo vždy postarané. Dodala, že dňa 5. mája nastupuje na detoxikáciu a v prípade potreby podstúpi aj liečenie. Postup školy a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí označila za ohováranie, klamstvá a neoprávnený zásah do jej súkromného a rodinného života i ľudskej dôstojnosti. Namietala tiež násilný spôsob výsluchu detí bez prítomnosti zákonného zástupcu a navrhla, aby psychiater odborne posúdil, či deti skutočne trpia traumou z týrania. Na predošlom stretnutí v kultúrnom dome zúčastnení konštatovali zlepšenie situácie rodiny. Svoje deti miluje, chýbajú jej a preto požiadala o prehodnotenie napadnutého uznesenia s cieľom vrátenia detí domov. Na podporu svojich tvrdení pripojila aj fotodokumentáciu.
4. Proti výroku II. napadnutého uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej D. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Priznal pochybenia z minulosti, za ktoré si odpykal trest vo väzení, avšak zdôraznil, že po svojom návrate všetko napravil, nepožíva alkohol a s deťmi komunikuje v kľude a bez kriku. Na preukázanie fungujúcich vzťahov v domácnosti poukázal na to, že maloletá C. za ním sama iniciatívne chodila s prosbou o spoločné čítanie, čomu aj napriek únave z práce vždy vyhovel. Hoci pripustil, že matka pochybila a vo väčšej miere požívala alkohol, nesúhlasil s tvrdeniami, že by sa o deti nestarala, alebo že by ich dokonca týrala. Matku veľmi dobre pozná, podľa jeho názoru sa o deti vždy príkladne starala a majú ju veľmi radi aj cudzie deti. Vyjadril nádej, že odvolací súd napadnuté uznesenie prehodnotí a rozhodne spravodlivo, keďže im deti veľmi chýbajú a želajú si, aby sa vrátili späť domov.
5. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam navrhol, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené. Poukázal na správy od spolupracujúcich subjektov, z ktorých vyplynuli závažné skutočnosti o pomeroch v rodine. Zo správy CDR Pečeňady opísal incident z víkendu 7. - 8. marca 2026, kedy po konflikte rodičov matka opustila domácnosť a otec pripravil večeru len pre svoje biologické deti, pričom v dome prišlo k rozbitiu skla a deti sa zo strachu skrývali na poschodí. K situácii z 18. marca 2026, kedy matka nechala X-XXXXX D. doma so staršími chlapcami bez dozoru, uviedol, že matka vtedy ignorovala upozornenia pracovníkov na vysoké riziko a odôvodňovala to tým, že deti tento deň zvládnu sledovaním televízie, hraním sa na telefónoch a zohriatím mrazenej pizze. Poukázal tiež na výrazne nepriaznivý psychický a fyzický stav maloletej C., ktorá do školy prichádzala unavená, hladná, s nevypracovanými úlohami a so somatickými prejavmi stresu, ako sú bolesti brucha a výrazné očné tiky. Zo záznamov
školskej psychologičky vyplynulo, že C. mala strach z G. A., priradila mu kartičku „hnev“, a uviedla, že ich často bije rukou aj varechou a to aj v neprítomnosti matky. Uviedla tiež, že ju dvakrát kopol do stehna. Hoci sa v jednom prípade priznala, že jej G. A. zlomil prst pri trestaní za neposlušnosť, inokedy pred psychologičkou tento úraz vysvetľovala tak, že spadla z postele zo zľaknutia, keď G. A. silnejšie bil chlapcov. C. sa tiež zdôverila, že v minulosti ich pod vplyvom alkoholu fyzicky trestal (bil novinami a hádzal po nich vankúše) aj matkin bývalý partner E.. Podľa správy z Centra poradenstva a prevencie je osobnosť C. identifikovaná ako introvertná, plachá, s depresívnymi znakmi a traumami, čo opatrovník vyhodnotil ako priamy dôsledok dlhodobo nepriaznivých psychosociálnych podmienok, pričom po umiestnení do Centra B. jej očné tiky vymizli. U maloletej D. si materská škola po návrate jej otca z výkonu trestu všimla zhoršenie správania, nerešpektovanie pravidiel a utiahnutosť, pričom dieťa počas ranných kruhov o zážitkoch zostávalo tiché a spontánne nekomunikovalo. Osobitnú pozornosť opatrovník venoval vyjadreniam a správaniu sa matky, ktorá podľa jeho zistení dlhodobo klamala ošetrujúcu psychiatričku aj súd ohľadom svojej závislosti na alkohole a nariadenú liečbu nedodržiavala, čo odôvodňovala bolesťami žalúdka. Neskôr pracovníkom priznala, že denne dokázala vypiť liter tvrdého alkoholu, ktorý zapíjala energetickými nápojmi, a už ráno potrebovala vypiť dva až tri poldecové poháre len na to, aby dokázala s liekmi fungovať. V rozhovore so psychologičkou sa matka vyjadrila, že k C. nemá vybudované láskavé puto, v tehotenstve zvažovala potrat, ale prehovoril ju otec dieťaťa, a spomínala aj obdobie, kedy po strate bývania museli s dcérou prespávať v pivnici. Matka sa deťom mala tiež vyhrážať umiestnením do detského domova ako formou trestu a po odňatí detí dokonca napísala triednej učiteľke správu: „má čo chcela, len nemuseli sa brať všetky deti“. Dňa 12. mája 2026 matka napokon nastúpila na psychiatrické oddelenie za účelom detoxikácie. Vo vzťahu k maloletému A. opatrovník zdôraznil účelovú zmenu jeho výpovede. Kým pôvodne na ňom učitelia bádali nervozitu, dňa 16. apríla 2026 (po vydaní neodkladného opatrenia) pri pohovore s opatrovníkom žiadal utajenie výpovede a zrazu tvrdil, že doma je všetko v poriadku, matka a G. nepijú, nehádajú sa, nebije ich, matka je stále doma a dokonca ich vonku na dvore skúšala dejepis. Opatrovník túto výpoveď vyhodnotil ako diametrálne odlišnú od predchádzajúcich zistení, hoci A. aj v nej nepriamo potvrdil, že v minulosti tresty dostávali, bývali sami a museli si variť. Pri samotnom výkone rozhodnutia dňa 17. apríla 2026 však A. v škole plakal a spolu s C. sa pýtali, prečo musia ísť preč oni a nie G., ktorý ich bije. Podrobne opísal aj situáciu maloletého H., u ktorého sa po návrate otca z väzenia rapídne zhoršilo správanie. Hoci pri pohovore dňa 12. mája 2026 H. tvrdil, že má dobré známky, miništruje v kostole, nikto na neho nekričí a všetko je v poriadku, škola opatrovníka informovala o závažných incidentoch. Z informácií od školy vyplynulo, že H. bol vulgárny, dostával sa do konfliktov so spolužiakmi, ukazoval im v telefóne pornografiu a jedného zo spolužiakov naháňal s prasknutou upokojujúcou loptičkou, z ktorej vytekala tekutina, až kým chlapcovi neprišlo nevoľno a pri úteku nespadol pod schody, pričom si narazil ruku a nohu. Z tohto dôvodu nebolo možné prijať H. do Centra B. spoločne s ostatnými deťmi, nakoľko by narúšal ich bezpečné prostredie, a bol zaradený do poradovníka na umiestnenie do diagnostického centra. Rodičia nevyvinuli žiadnu snahu o zmenu rodinnej situácie, ich prístup k vlastným deťom je ľahostajný a svojim konaním ohrozili nielen psychický, ale aj fyzický vývoj detí. Umiestnenie detí do bezpečného prostredia vyhodnotil ako nevyhnutné a adekvátne.
6. Otec maloletej D. vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že k nariadeniu neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletým deťom sa už vyjadril a na svojom vlastnom odvolaní nežiada nič meniť. Plne súhlasí s tým, čo matka v odvolaní napísala, a so všetkým sa stotožňuje. Matke verí, že deti netýrala a riadne sa o ne starala. Pripustil síce, že niekedy bol problém s financiami, avšak zdôraznil, že deti mali všetko, ako sa patrí. Matku dobre pozná a výpovede ostatných osôb vníma ako veľmi prehnané, domyslené a niektoré až vymyslené.
7. Otec maloletých detí A. a C. vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že si preštudoval odvolanie matky a hoci sa ich výchovné metódy pomerne líšia, je toho názoru, aby deti vyrastali pri nej. Súd zároveň požiadal, aby riadne preskúmal všetky dôkazy. Ak u matky dôjde k náprave ohľadom požívania alkoholu a bude riadne zamestnaná, nemá problém s tým, aby jej boli deti vrátené do osobnej starostlivosti, a to za predpokladu, že to budú chcieť samotné deti. K osobe G. A. sa odmietol bližšie vyjadriť s tým, že prenecháva na maloletých deťoch, nech sa k nemu vyjadria samy, rovnako ako aj k otázke, či sa chcú vrátiť domov. Vyslovil presvedčenie, že deti sú dostatočne rozumné na to, aby dokázali rozoznať, čo je pre ne lepšie, a či im je lepšie v centre alebo doma. Uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa chce podieľať na výchove svojich detí.
8. Matka doručila dňa 05.06.2026 súdu prvej inštancie podanie označené ako Žaloba. Obvinila v ňom sociálnu pracovníčku J. K. K. z nezodpovedného prístupu, zneužitia právomoci, z prekrúcania výpovedí v spise a z uvádzania klamstiev a prehnaných záverov, pričom podľa jej názoru pracovníčka prípad riešila priam posadnuto. Detí sa nikto priamo neopýtal, či sú týrané a či chcú ísť preč, ale namiesto toho boli v škole priam vyslúchané, pričom pracovníčka mala výpovede obrátiť vo svoj prospech a nie v prospech detí. Matka opätovne odmietla, že by v ich domácnosti dochádzalo k akémukoľvek telesnému či psychickému týraniu, zanedbávaniu, ponižovaniu alebo izolácii detí. Deťom boli zabezpečené všetky základné potreby, práva, kvalitná strava, oblečenie, pocit bezpečia, láska a stabilné prostredie. Neexistuje žiadne dôkladné psychiatrické ani lekárske vyšetrenie, z ktorého by vyplývalo, že by niečo nebolo v poriadku. Vo vzťahu k svojej osobe zopakovala, že priznala pochybenie ohľadom alkoholu, pričom uviedla, že už absolvovala detoxikáciu a dňa 26. júna 2026 nastupuje na liečenie do C. L.. Priznala obavy z adaptačného procesu bez telefónu a návštev, avšak zdôraznila, že to podstupuje v snahe dostať svoje deti späť domov. Odňatie detí nebolo v ich záujme, čo vyplynulo aj z jej osobnej návštevy v centre zo dňa 26. mája 2026, kedy s deťmi veľmi plakali. Bola zhrozená zo stavu, v akom sa deti nachádzali. Mali dlhé nechty, neumyté žlté zuby, špinavé uši, dcéra mala mastné vlasy a syn nebol ostrihaný. Okrem zlej hygieny staršia dcéra matku upozornila na to, že u syna sa zhoršil stav ruky, čo matka vyhodnotila ako náznak možného návratu epilepsie, pričom samotný syn sa priznal, že mal horúčku 38 °C. Matka sa zároveň sťažovala, že jej nie je umožnené s deťmi telefonovať a v centre jej nedvíhajú telefón. Požiadala súd o dôkladné prešetrenie stavu detí v Centre B. nezávislým komisárom pre deti. Opätovne požiadala, aby sa deti čo najskôr vrátili domov aj s ohľadom na zdravotný stav chlapca, pričom zdôraznila, že hoci nie je dokonalá matka, určite nie je tyran a svoje deti miluje.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že obe odvolania boli podané včas oprávnenými osobami – matkou maloletých detí C., A. a D. a otcom maloletej D. (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je inak vecne správne, avšak je dôvodné zmeniť ho v časti určenia doby trvania neodkladného opatrenia, a zároveň uložiť súdu prvej inštancie povinnosť začať konanie vo veci samej.
10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie. Týmto neodkladným opatrením bola matke uložená povinnosť odovzdať maloleté deti A. a C. do starostlivosti F. B., H., H. a rodičom maloletej D. bola uložená povinnosť odovzdať ju do starostlivosti toho istého centra.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.(2)
16. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
17. Podľa § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
18. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých predstavuje dočasný procesný prostriedok slúžiaci na rýchlu a bezodkladnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa. Jeho účelom nie je definitívne usporiadanie práv a povinností účastníkov ani prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej. Pri jeho nariaďovaní preto prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a nevyžaduje sa vykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie; postačuje, ak skutočnosti dostupné súdu v čase jeho rozhodovania v potrebnej miere osvedčujú potrebu bezodkladného zásahu do existujúcich pomerov maloletého dieťaťa. Jednotlivé zistenia pritom nemožno posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti a so zreteľom na intenzitu a bezprostrednosť rizika pre dieťa.
19. Z osvedčených skutočností v predmetnej veci vyplýva, že maloletí A. B., C. B. a D. A. pred ich umiestnením do F. B., H. I., žili v spoločnej domácnosti s matkou a otcom maloletej D. G. A., zatiaľ čo otec maloletých A. a C. E. B. sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Pomery rodiny boli dlhodobo v pozornosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj ďalších subjektov a rodine bola v priebehu viacerých rokov poskytovaná pomoc najmä prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Pečeňady, Centra pre deti a rodiny Trnava, školy, obce a ďalších spolupracujúcich subjektov. Otec G. A. bol vo výkone trestu odňatia slobody a po jeho podmienečnom prepustení sa vrátil do spoločnej domácnosti. V priebehu spolupráce s rodinou boli opakovane riešené otázky zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti, ich ponechávania v domácnosti bez prítomnosti dospelej osoby, požívania alkoholu matkou a G. A. aj v prítomnosti maloletých, konfliktných vzťahov v domácnosti, fyzického trestania detí, zlyhávania najmä matky v zabezpečovaní stravy detí a plnenia ich školských povinností. Dňa 18. marca 2026 sa maloleté deti nachádzali v domácnosti bez dozoru dospelej osoby. Zo záznamov školy, ktorú navštevujú maloletí C. a A., materskej školy, ktorú navštevuje maloletá D., a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pritom vyplynuli nedostatky v zabezpečovaní riadnej stravy maloletej C. zo strany matky, problémy súvisiace s jej školskou prípravou, únavou, psychomotorickým napätím, očnými tikmi a obavami z pomerov v domácnosti, vyjadrenia maloletej C. o fyzických trestoch zo strany G. A. a o konfliktoch v domácnosti, ako aj informácie materskej školy o zmene správania maloletej D.. Matka v priebehu konania výslovne priznala problém s nadmerným požívaním alkoholu a následne absolvovala detoxikáciu; zo spisu vyplýva aj jej zámer nastúpiť na ďalšie liečenie, pričom k uvedenému vývoju pomerov došlo až po vydaní napadnutého uznesenia. Otec maloletej D. uviedol, že alkohol nepožíva a po návrate z výkonu trestu svoje správanie zmenil.
20. Na základe takto osvedčeného skutočného stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové okolnosti rozhodujúce pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletých detí a správne dospel k záveru, že ich ďalšie ponechanie v dovtedajšom domácom prostredí nebolo možné považovať za dostatočne bezpečné. Jeho záver nebol založený na jednej izolovanej udalosti ani výlučne na tvrdeniach jedného subjektu, ale na súbore dlhodobo získavaných poznatkov školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, centra pre deti a rodiny a ďalších subjektov pracujúcich s rodinou. Z týchto podkladov zároveň vyplýva, že rodine bola počas dlhšieho obdobia poskytovaná opakovaná odborná pomoc a podpora, avšak dosiahnuté pozitívne zmeny nemali trvalý charakter a nedostatky v zabezpečovaní riadnej starostlivosti o maloleté deti sa vyskytovali opakovane. Za rozhodujúce odvolací súd považoval najmä to, že napriek dlhodobej podpore poskytovanej rodine pretrvávali problémy so zabezpečením riadneho dohľadu nad maloletými deťmi, konfliktné prostredie v domácnosti, problémové požívanie alkoholu a fyzické trestanie detí. S uvedenými okolnosťami korešpondovali poznatky školy o maloletej C., jej psychickom stave, zabezpečovaní stravy
a školských povinností, ako aj jej vyjadrenia o fyzických trestoch a strachu z G. A.. Samotná dlhodobá existencia týchto problémov by bez ďalšieho ešte neodôvodňovala potrebu okamžitého zásahu formou neodkladného opatrenia. Rozhodujúci význam preto nadobudla udalosť z 18. marca 2026, pri ktorej sa deti vrátane maloletej D. nachádzali v domácnosti bez zabezpečenia riadnej starostlivosti, najmä bez dozoru dospelej osoby. Práve súbeh tejto udalosti s dovtedajším vývojom pomerov osvedčil, že napriek dlhodobo poskytovanej pomoci sa nepodarilo dosiahnuť stabilnú zmenu zabezpečujúcu deťom bezpečné domáce prostredie, že v čase rozhodovania nepostačovali miernejšie formy pomoci a ďalšie zotrvanie maloletých detí v tomto prostredí už nebolo možné ponechať bez bezodkladného zásahu súdu.
21. Súd prvej inštancie však pri inak správnom vecnom posúdení opomenul zákonný časový rámec nariadeného neodkladného opatrenia. Podľa § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, musí zároveň určiť dobu jeho trvania, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Súd prvej inštancie vo výrokoch I. a II. nariadil odovzdanie maloletých detí do starostlivosti F. B., H. I., bez toho, aby určil dobu trvania tejto dočasnej úpravy. V odôvodnení pritom ako § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku citoval ustanovenie o sedemdňovej lehote na rozhodnutie, ktoré je podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho rozhodovania obsiahnuté v § 367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku. Zákonnú požiadavku časového obmedzenia opatrenia tak pri rozhodovaní nezohľadnil. Tento nedostatok nespochybňuje správnosť skutkového záveru o potrebe bezodkladného odovzdania maloletých detí do bezpečného prostredia a nevyžaduje ani doplnenie dokazovania alebo nové skutkové zistenia. Ide o nedostatok právneho posúdenia vo vzťahu k zákonom ustanovenému časovému rozsahu nariadeného opatrenia, ktorý môže odvolací súd odstrániť zmenou napadnutého uznesenia. Zo správy F. B., H. I., zo dňa 17. apríla 2026 vyplýva, že k výkonu neodkladného opatrenia a k faktickému odovzdaniu maloletých detí do starostlivosti centra došlo dňa 17. apríla 2026. Pri určení doby trvania neodkladného opatrenia odvolací súd vychádzal z tohto okamihu, keďže účelom časového obmedzenia podľa § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku je limitovať dobu, počas ktorej sa maloleté dieťa na základe neodkladného opatrenia nachádza v starostlivosti zariadenia. Opačný výklad, viažuci začiatok tejto doby už na deň vydania rozhodnutia bez ohľadu na okamih jeho výkonu, by mohol viesť k skráteniu zákonom predpokladanej doby dočasného umiestnenia o obdobie, počas ktorého dieťa ešte v zariadení vôbec nebolo. Keďže maloleté deti boli do starostlivosti centra fakticky odovzdané 17. apríla 2026, odvolací súd určil dobu trvania neodkladného opatrenia najdlhšie do 16. októbra 2026, čím vymedzil maximálnu dobu jeho trvania v súlade s § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 388 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zmenil tak, že trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do 16. októbra 2026. V ostatnom považoval záver súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za vecne správny.
22. Odvolací súd sa následne zaoberal aj procesnou povahou podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, na podklade ktorého súd prvej inštancie konal. Podľa § 7 Civilného mimosporového poriadku je účastníkom ten, koho tento zákon za účastníka označuje, a v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. V predmetnom konaní sa o právach alebo povinnostiach Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava nekoná a Civilný mimosporový poriadok mu pri neodkladnom opatrení podľa § 367 osobitné postavenie účastníka neupravuje. Uvedenému záveru zodpovedá aj systematika Civilného mimosporového poriadku. Ak zákonodarca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately priznáva samostatné návrhové oprávnenie alebo postavenie účastníka, ustanovuje tak výslovne. Tak je tomu napríklad v § 137 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku pri návrhu na začatie konania o osvojiteľnosti alebo v § 368 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku pri neodkladnom opatrení o povolení vstupu do obydlia. Pri neodkladnom opatrení podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku obdobná procesná úprava obsiahnutá nie je. Na tomto závere nemení nič ani to, že právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ukladá orgánu sociálnoprávnej ochrany detí vykonávať opatrenia na ochranu maloletého a v zákonom ustanovených prípadoch podať návrh. Procesné postavenie subjektov v konkrétnom súdnom konaní a procesné účinky ich podaní sa však posudzujú podľa Civilného mimosporového poriadku a subsidiárne Civilného sporového poriadku. Oprávnenie orgánu konať pri plnení úloh sociálnoprávnej ochrany preto nemožno bez ďalšieho stotožniť s postavením účastníka alebo s návrhovou legitimáciou v každom type konania o neodkladnom opatrení podľa Civilného mimosporového poriadku. Civilný mimosporový poriadok pritom v § 8 výslovne upravuje procesnú situáciu, keď návrh podá navrhovateľ, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7. Takýto návrh súd
odmietne; ak však z jeho obsahu zistí dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu. Podanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava preto nemohlo vyvolať účinky návrhu podaného účastníkom konania. Jeho obsah však mohol byť podkladom pre postup podľa § 8 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, teda pre posúdenie, či sú splnené dôvody na začatie konania bez návrhu a v prípade ich existencie pre rozhodnutie súdu o začatí konania bez návrhu. Z tohto hľadiska bolo potrebné prihliadať na skutkové tvrdenia a podklady obsiahnuté v podaní úradu ako na podnet pre postup súdu ex officio, nie ako na procesný návrh subjektu oprávneného začať konanie podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku. Ani skutočnosť, že súd prvej inštancie podanie formálne označoval ako návrh a úrad ako navrhovateľa, nemôže sama založiť procesné postavenie, ktoré mu v konaní podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku nesvedčí. Uvedený procesný nedostatok však neodôvodňuje zrušenie napadnutého uznesenia. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých patrí medzi konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, a podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku možno v takom konaní aj neodkladné opatrenie nariadiť bez návrhu. Z obsahu podania úradu a pripojených podkladov boli zrejmé konkrétne okolnosti odôvodňujúce bezodkladný postup súdu a súd prvej inštancie mal zákonný podklad na poskytnutie neodkladnej ochrany maloletým deťom z úradnej moci. Nesprávne procesné označenie podnetu ako návrhu preto nemalo za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia o potrebe neodkladného opatrenia.
23. Ak však bolo neodkladné opatrenie takto materiálne nariadené bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, nastupuje procesný postup podľa § 360 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia súd začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na jeho začatie. V prejednávanej veci odvolací súd nepovažoval za postačujúce obmedziť ďalší postup iba na poučenie účastníkov. Rodičia maloletých detí sa domáhajú ich návratu do domáceho prostredia a z obsahu ich procesných podaní nevyplýva záujem iniciovať konanie smerujúce k meritórnemu posúdeniu ďalšieho zotrvania detí mimo ich osobnej starostlivosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pritom v predmetnom konaní nemá postavenie oprávneného navrhovateľa, keďže jeho podanie bolo z procesného hľadiska posúdené ako podnet na postup súdu z úradnej moci. Za týchto konkrétnych okolností odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie následného meritórneho usporiadania pomerov maloletých detí nepostačuje poučenie účastníkov a je potrebné, aby súd prvej inštancie konanie vo veci samej začal z úradnej moci.
24. Súd prvej inštancie po nariadení neodkladného opatrenia uvedený postup nezabezpečil. Civilný mimosporový poriadok pritom výslovne neupravuje procesný postup odvolacieho súdu pre prípad, ak súd prvej inštancie nesplní povinnosť nadväzujúcu na neodkladné opatrenie nariadené bez návrhu pred začatím konania vo veci samej. Civilný mimosporový poriadok ani subsidiárne Civilný sporový poriadok zároveň neobsahujú ustanovenie upravujúce obsahom a účelom porovnateľnú procesnú situáciu, ktoré by bolo možné použiť podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Odvolací súd preto v súlade s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a s použitím čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku uložil súdu prvej inštancie začať konanie vo veci samej. Povinnosť zabezpečiť po nariadení neodkladného opatrenia ďalší procesný postup vyplýva z § 360 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku; vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie považoval za potrebné zvoliť z postupov predpokladaných týmto ustanovením začatie konania vo veci samej. Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd aplikoval na preklenutie absencie výslovnej úpravy procesnej formy, ktorou možno nesplnenie uvedeného postupu v odvolacom konaní napraviť.
25. Zhrnúc uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne predpoklady pre bezodkladné odovzdanie maloletých detí do starostlivosti F. B., H. I., boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie splnené. Napadnuté uznesenie však nemohlo obstáť v podobe, v akej súd prvej inštancie neurčil dobu trvania neodkladného opatrenia v súlade so zákonnou požiadavkou podľa § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zmenil tak, že určil dobu trvania neodkladného opatrenia v súlade s § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, a zároveň uložil súdu prvej inštancie začať konanie vo veci samej. Na uvedenom závere nič nemenia ani jednotlivé odvolacie námietky rodičov, s ktorými sa odvolací súd vysporiadava v nasledujúcich bodoch.
26. Odvolacia námietka matky, podľa ktorej boli skutkové zistenia nepravdivé a prehnané, tento záver nespochybňuje. Súd prvej inštancie nevychádzal len z jedného oznámenia alebo jednej osoby, ale z časovo nadväzujúcich poznatkov viacerých subjektov, ktoré boli s rodinou v pravidelnom kontakte.
Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o nevierohodnosti týchto podkladov. Všeobecné tvrdenie matky, že škola a pracovníci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí klamali, prekrúcali výpovede alebo ju ohovárali, bez ďalšieho nevyvracia konkrétne a vzájomne súvisiace osvedčené skutkové okolnosti.
27. Pokiaľ matka namietala zistenia týkajúce sa osôb, ktoré prichádzali do domácnosti, a vysvetľovala, že išlo o jej kamarátov, ktorí deťom neubližovali, ošetrovali im popáleniny, opravovali bicykle alebo im nosili sladkosti, táto námietka sa nedotýka nosných dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná prítomnosť cudzích osôb v domácnosti nebola rozhodujúcim dôvodom zásahu. Rozhodujúci bol celkový stav starostlivosti o deti a kumulácia rizikových okolností, najmä nedostatok primeraného dohľadu, požívanie alkoholu, konfliktné prostredie a informácie o fyzickom trestaní detí. Rovnako nie je rozhodujúce odlišné vysvetlenie matky týkajúce sa vyzdvihnutia maloletej C. jej kamarátom ani jej tvrdenie, že dieťaťu jedlo neodopierala, ale iba mu zakazovala jesť neskoro večer, prípadne že maloletá odmietala pripravenú stravu a žiadala sladkosti. Podklady zo školského prostredia osvedčili opakované situácie, keď C. prichádzala do školy bez jedla a stravu jej zabezpečovali zamestnanci školy. Rovnako tak bolo osvedčené, že deti si v domácnosti jedlo pripravovali aj samy, a to napriek ich nízkemu veku. Jednotlivé vysvetlenia matky preto neodstraňujú podstatu zisteného problému, ktorým nebola iba dostupnosť potravín v domácnosti, ale pravidelné a primerané zabezpečovanie základných potrieb maloletých detí zo strany dospelej osoby, vrátane prípravy stravy primeranej ich veku a vývinovým potrebám.
28. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku matky týkajúcu sa fyzického trestania maloletých detí. Samotnú existenciu fyzického trestania pritom matka nepoprela, naopak pripustila používanie fyzických výchovných prostriedkov, ktoré označila za „menšiu výchovnú“, pričom svoje konanie odôvodňovala aj tým, že sama bola takýmto spôsobom vychovávaná. Významné je v tejto súvislosti aj jej vyjadrenie už počas šetrenia v domácnosti, keď v prítomnosti sociálnych pracovníkov uviedla, že deti fyzický trest dostanú aj počas ich prítomnosti. Z týchto vyjadrení vyplýva, že používanie fyzických trestov matka nevnímala ako ojedinelý exces, ale ako akceptovateľný spôsob výchovného pôsobenia, ktorého používanie sama otvorene pripúšťala. Sporný medzi rodičmi a ostatnými podkladmi spisu tak zostáva predovšetkým rozsah a intenzita fyzického konania, nie samotná existencia fyzického trestania. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení pritom nebolo potrebné definitívne ustáliť, či jednotlivé prípady fyzického trestania prekročili hranice primeraného výchovného pôsobenia alebo dosiahli intenzitu týrania. Rozhodujúce bolo, že fyzické trestanie, posudzované spolu s ostatnými osvedčenými okolnosťami týkajúcimi sa dohľadu nad deťmi, požívania alkoholu a konfliktného prostredia v domácnosti, tvorilo súčasť širšieho obrazu nestabilného a pre maloleté deti zaťažujúceho domáceho prostredia. Matka síce predložila aj lekársku správu J. M. N. zo dňa 17. marca 2026, podľa ktorej boli maloleté deti primeranej výživy, pri vyšetrení spolupracovali, boli vždy čisto a vhodne oblečené a nevykazovali známky zanedbávania. Uvedená správa však zachytáva len čiastkový obraz zdravotného stavu, výživy a vonkajšej starostlivosti o deti v konkrétnom čase a sama osebe nevyvracia ostatné osvedčené okolnosti ani poznatky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, školy a ďalších subjektov pracujúcich s rodinou.
29. Obdobne matka sama pripustila, že deťom hovorila o ich umiestnení do detského domova, pričom podľa vlastného vyjadrenia tak robila preto, aby ich postrašila, a vysvetlila aj svoj záujem zisťovať možnosti krátkodobého umiestnenia maloletej C. pre jej zhoršené správanie. Z hľadiska posúdenia pomerov v rodine je významný samotný spôsob výchovného pôsobenia matky ako jednej z osôb najbližších maloletým deťom, ktorá obavu detí z odlúčenia od rodiny a umiestnenia mimo domáceho prostredia vedome využívala ako prostriedok na ovplyvnenie ich správania. Následné umiestnenie maloletých detí do zariadenia na základe rozhodnutia súdu bolo výsledkom samostatného posúdenia potreby ich bezodkladnej ochrany a nemožno ho stotožňovať s uvedeným výchovným postupom matky. Ani tieto okolnosti však neboli samostatným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia, v spojení s ďalšími poznatkami však podporovali záver o dlhodobo problematickom zvládaní starostlivosti o maloleté deti. Námietka matky týkajúca sa zákazu používania nových farbičiek je z hľadiska nosných dôvodov napadnutého rozhodnutia bez významu.
30. Vysvetlenie udalosti z 18. marca 2026 tým, že deti mali riaditeľské voľno a matka musela ísť do práce, nemení objektívnu skutočnosť, že deti zostali bez prítomnosti dospelej osoby, pričom medzi nimi bolo aj dieťa predškolského veku. Dôvod pracovnej neprítomnosti matky môže vysvetľovať, prečo k situácii
došlo, neodstraňuje však riziko, ktoré takýmto spôsobom zabezpečenia starostlivosti vzniklo. Navyše nešlo o prvú okolnosť tohto druhu, keďže ponechávanie detí bez dospelého dohľadu bolo s matkou riešené už predtým a bola naň opakovane upozorňovaná.
31. Tvrdenie matky, že utiahnutosť maloletej D. v materskej škole súvisela s tým, že sa s ňou ostatné deti nechceli hrať, predstavuje jej vlastné vysvetlenie zmeny správania dieťaťa. Nevyvracia však samotný poznatok materskej školy o zmene správania maloletej po návrate G. A. do domácnosti. Rovnako tvrdenie matky, že deti sa G. A. neboja a že sa k nim po návrate správal pokojne, nemožno hodnotiť izolovane od ďalších podkladov, najmä vyjadrení maloletej C. o strachu z neho, údajov o fyzickom trestaní a informácií o konfliktných situáciách v domácnosti po jeho návrate. Skutočnosť, že C. za ním podľa rodičov sama prichádzala čítať, môže svedčiť o existencii aj pozitívnych interakcií, sama však nevylučuje existenciu ostatných osvedčených rizikových okolností.
32. Ani námietka matky týkajúca sa požívania alkoholu nevedie k inému záveru. Matka samotné požívanie alkoholu vo zvýšenej miere nespochybňuje, vysvetľuje ho však úmrtím blízkeho človeka a poukazuje na to, že maloleté deti boli podľa nej vždy zaopatrené. Takéto vysvetlenie však nemôže obstáť ako okolnosť spôsobilá znížiť závažnosť osvedčeného skutočného stavu. Osobné dôvody, ktoré rodiča vedú k nadmernému požívaniu alkoholu, nemôžu byť nadradené jeho základnej povinnosti zabezpečovať maloletým deťom riadnu, stabilnú a bezpečnú každodennú starostlivosť. Z hľadiska ochrany maloletých je rozhodujúce, či požívanie alkoholu túto schopnosť rodiča reálne oslabuje alebo ohrozuje, nie subjektívne vysvetlenie jeho príčin. V posudzovanej veci navyše nešlo o ojedinelé alebo krátkodobé zlyhanie, ale o problém zachytávaný v rodine počas dlhšieho obdobia, pričom v čase vydania napadnutého uznesenia nebola osvedčená stabilná a dostatočná zmena pomerov. Za takejto situácie nemožno akceptovať ani postoj druhého rodiča, pokiaľ o tomto stave vedel a napriek tomu nezabezpečil maloletým deťom potrebnú ochranu a stabilné prostredie. Rodičovská zodpovednosť totiž nespočíva iba v osobnom zabezpečovaní starostlivosti, ale aj v povinnosti primerane reagovať na stav, v ktorom druhý rodič objektívne nie je schopný túto starostlivosť bezpečne vykonávať. Matkou deklarovaný nástup na detoxikáciu, jej následné absolvovanie a plánovaný nástup na ďalšie liečenie odvolací súd pri posúdení aktuálneho stavu pomerov zohľadnil. Samotné absolvovanie detoxikácie však ešte neosvedčuje, že došlo k stabilnej a trvalej zmene jej správania a k obnoveniu schopnosti riadne a bezpečne zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloleté deti. Ide o začiatok procesu, ktorého výsledok a stabilitu je potrebné overiť v ďalšom období. V čase rozhodovania odvolacieho súdu preto nebola osvedčená taká zmena pomerov matky, ktorá by odôvodňovala záver, že potreba dočasnej ochrany maloletých detí pominula. Vývoj jej pomerov, pokračovanie v liečbe a stabilita dosiahnutej zmeny budú predmetom ďalšieho zisťovania a posúdenia v konaní vo veci samej, prípadne pri rozhodovaní o ďalšom trvaní neodkladného opatrenia.
33. Fotodokumentácia pripojená matkou k odvolaniu sama osebe nevyvracia rozhodujúce okolnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Z povahy veci ňou nemožno spochybniť dlhodobejší spôsob zabezpečovania dohľadu nad deťmi, požívanie alkoholu, konfliktné situácie v domácnosti ani obsah poznatkov získaných školou a ďalšími subjektmi. Rovnako skutočnosť, že matka svoje deti miluje a ich odlúčenie prežíva negatívne, nebola v konaní spochybňovaná; bez ďalšieho však nie je spôsobilá nahradiť posúdenie aktuálnej schopnosti rodiča zabezpečiť deťom bezpečné podmienky. Záznamy školy, školskej psychologičky, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ďalších subjektov boli v tomto štádiu spôsobilým podkladom na posúdenie naliehavosti situácie.
34. Podanie matky zo dňa 5. júna 2026, v ktorom namietala postup sociálnej pracovníčky, opätovne poprela týranie a zanedbávanie detí a poukazovala na hygienický a zdravotný stav detí v F. B., obmedzenia telefonického kontaktu, absolvovanú detoxikáciu a pripravované liečenie, odvolací súd pri posúdení aktuálneho stavu pomerov zohľadnil. Ani tieto skutočnosti však neosvedčujú takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala záver o odpadnutí dôvodov neodkladnej ochrany maloletých detí. Samotné absolvovanie detoxikácie a deklarovaný zámer pokračovať v liečbe ešte nepreukazujú stabilnú zmenu správania matky ani obnovenie jej schopnosti dlhodobo zabezpečovať deťom riadnu a bezpečnú starostlivosť; tieto okolnosti si vyžadujú ďalšie sledovanie a preverenie. Rovnako námietky týkajúce sa podmienok v zariadení a rozsahu telefonického kontaktu samy osebe nespochybňujú dôvody, pre ktoré boli maloleté deti do jeho starostlivosti neodkladným opatrením odovzdané. Ich význam pre ďalšie usporiadanie pomerov maloletých detí a ďalší vývoj pomerov je potrebné vyhodnocovať v nadväzujúcom konaní.
35. Dôvodné nie sú ani odvolacie námietky otca maloletej D.. Jeho tvrdenie, že po návrate z výkonu trestu svoje predchádzajúce pochybenia napravil, alkohol nepožíva a s deťmi komunikuje pokojne, bolo potrebné hodnotiť vo vzťahu k poznatkom zachyteným po jeho návrate do domácnosti. Zo spisu pritom vyplývali ďalšie konfliktné udalosti v domácnosti, informácie o požívaní alkoholu, vyjadrenia maloletej C. o strachu z jeho osoby a fyzickom trestaní, ako aj zhoršenie situácie detí zaznamenané školou a spolupracujúcimi subjektmi. Jeho všeobecné tvrdenie o náprave, navyše neosvedčené, preto nebolo spôsobilé odstrániť potrebu dočasnej ochrany maloletej D..
36. Ani poukaz otca maloletej D. na to, že maloletá C. za ním sama chodila s prosbou o spoločné čítanie, nespochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia. Jednotlivá pozitívna interakcia medzi dieťaťom a dospelou osobou nevylučuje existenciu rizík vyplývajúcich z celkového fungovania domácnosti. Rovnako jeho presvedčenie, že matka sa o deti vždy riadne starala a deti netýrala, predstavuje jeho hodnotenie rodinných pomerov, ktoré samo osebe nevyvracia konkrétne poznatky pochádzajúce z viacerých na rodine nezávislých zdrojov. Na uvedenom nič nemení ani následné vyjadrenie otca maloletej D., ktorým sa v celom rozsahu stotožnil s odvolaním matky a označil výpovede ostatných osôb za prehnané, domyslené alebo vymyslené. Toto vyjadrenie neobsahuje konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nosné skutkové okolnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naopak, aj otec pripustil problém matky s požívaním alkoholu a existenciu finančných problémov domácnosti.
37. Odvolací súd prihliadol aj na stanovisko otca maloletých A. a C., ktorý sa síce priklonil k tomu, aby deti v budúcnosti vyrastali pri matke, svoje stanovisko však sám podmienil nápravou jej problému s alkoholom, riadnym zamestnaním a vôľou detí vrátiť sa do jej starostlivosti. Jeho vyjadrenie preto nespochybňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov v stave existujúcom v čase vydania napadnutého uznesenia.
38. Pokiaľ opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam uviedol aj skutočnosti, ktoré nastali po nariadení napadnutého neodkladného opatrenia, najmä poznatky získané po umiestnení detí do zariadenia, priebeh výkonu neodkladného opatrenia, následné rozhovory s deťmi alebo nástup matky na detoxikáciu, odvolací súd tieto okolnosti pri zisťovaní skutočného stavu veci zohľadnil. Uvedené poznatky pritom nesvedčia o odpadnutí dôvodov neodkladnej ochrany maloletých detí, ale podporujú záver o potrebe jej ďalšieho trvania. Pokiaľ korešpondujú so skutočnosťami osvedčenými už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odvolací súd na ne prihliadal ako na súčasť aktuálneho vývoja pomerov, nie ako na náhradu skutkového základu, z ktorého musela vychádzať dôvodnosť pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia. Poznatky získané po umiestnení detí do zariadenia korešpondujú so skutočnosťami, ktoré boli osvedčené už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
39. Odvolací súd zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím nijako neprejudikuje výsledok konania vo veci samej. V tomto konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať potrebné dokazovanie a komplexne posúdiť aktuálne pomery maloletých detí a rodičov, najmä ich schopnosť zabezpečovať deťom riadnu, bezpečnú a stabilnú osobnú starostlivosť. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať ďalšiemu vývoju pomerov matky, priebehu a výsledkom jej liečby, stabilite prípadnej zmeny jej správania, ako aj schopnosti otca prevziať a riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletú D.. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotí poznatky získané počas pobytu detí v F. B., H. I., ich aktuálny psychický, zdravotný a sociálny stav, ich vzťahy s rodičmi a všetky ďalšie okolnosti významné z hľadiska ich najlepšieho záujmu. Na základe takto zisteného skutočného stavu posúdi ďalšiu úpravu pomerov maloletých detí a potrebu uloženia vhodného výchovného opatrenia tak, aby bola zabezpečená ich riadna ochrana, bezpečné a stabilné výchovné prostredie a rešpektovaný ich najlepší záujem.
40. Keďže z osvedčeného skutočného stavu vyplýva, že dôvody, pre ktoré boli maloleté deti neodkladným opatrením odovzdané do starostlivosti F. B., H. I., naďalej trvajú a ani skutočnosti zistené v priebehu odvolacieho konania neosvedčujú takú stabilnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala ukončenie ich dočasnej ochrany, odvolací súd dospel k záveru, že vecný základ rozhodnutia súdu prvej inštancie je správny. Napadnuté uznesenie však nemohlo obstáť v podobe, v akej súd prvej inštancie neurčil zákonom vyžadovanú dobu trvania neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že určil dobu trvania neodkladného opatrenia v medziach ustanovených § 367 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, a zároveň uložil súdu prvej inštancie začať konanie vo veci samej.
41. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia rozhodol podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil existenciu dôvodov na postup podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku umožňujúcich priznanie náhrady trov konania.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).