Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-70-2021.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/70/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom 1A rue Jean Piret L-2350, Luxembourg, Luxemburské vojvodstvo, reg. č. B 108305, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: Q. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D. XXX, Q. D., zastúpený: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 31 786 723, o zaplatenie 2.164,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.11.2020, č.k. 6C/742/2015-53, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 10.11.2020, č.k. 6C/742/2015-53 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 877,40 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 13.07.2015 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi priznal v priznanej časti náhradu trov v rozsahu 81,82 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok III.), konanie v časti o zaplatenie istiny 1.199,55 eur a v časti úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.99,55 eur od 13.06.2013 do zaplatenia zastavil (výrok IV.), žalovanému priznal v späťvzatej časti náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok V.) a posledným výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok 65,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a.s. Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po právoplatnosti rozsudku (výrok VI.).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a) a ods. 5, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti istiny o zaplatenie 1.199,55 eur späť, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán podľa ust. § 180 CSP vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie nedostavili, svoju účasť neospravedlnili napriek tomu, že predvolanie im bolo riadne doručené. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že posudzovaný úver vyhodnotil ako bezúročný a bez
poplatkov a vychádzal z toho, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 07.06.2009 (poznámka odvolacieho súdu: zmluva bola uzavretá dňa 15.06.2009) (ďalej aj len ako „Zmluva”), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v sume 2.068,34 eur je zmluvou spotrebiteľskou podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, túto podrobil súdnej kontrole a dospel k záveru, že neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vyvodil absenciu doby jej trvania a termín konečnej splatnosti pôžičky poukazujúc na ust. § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj v Zmluve o termíne konečnej splatnosti uvedením iba údaja 31 mesiacov (poznámka odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uviedol údaj 38 mesiacov) považoval za mätúci, Zmluva je v tejto časti pre spotrebiteľa nezrozumiteľná, naviac poukázal na to, že v Zmluve nie je uvedený dátum splatnosti jednotlivých splátok, od čoho by bolo možné odvodiť konečnú splatnosť pôžičky. Napriek uvedenému údaj 31 mesiacov (poznámka odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uviedol údaj 38 mesiacov) nepovažoval za údaj o konečnom termíne splatnosti tak, ako to má na mysli ust. § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na absenciu údajov o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v Zmluve podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch a uplatnený úrok vo výške 23,99 % vyplývajúci zo Zmluvy vyhodnotil ako v rozpore so zákonom a neprimerane vysoký, keď pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v júni 2009 podľa webovej stránky Národnej banky Slovenska bola úroková sadzbu 11,57 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov, preto pokiaľ si žalobca uplatňuje úroky vo výške 23,99 %, takéto úroky prevyšujú úroky v bankách viac ako dvojnásobne a takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Ďalej súd prvej inštancie vyvodil absenciu náležitosti Zmluvy podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len ako „RPMN“) platnú ku dňu podpisu Zmluvy , a to z dôvodu nemožnosti uvedenia ročnej úrokovej sadzby a RPMN v rovnakej výške, keď hodnota RPMN je obvykle vyššia ako je úrok, preto v Zmluve uvedená RPMN vo výške 23,99 % je nespráva a v neprospech spotrebiteľa, správna podľa Zmluvy RPMN predstavuje hodnotu 22,63 %. Vychádzajúc z bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 2.068,34 eur a žalovaný uhradil sumu 513,22 eur, predstavuje nárok žalobcu sumu vo výške 1.555,12 eur. Žalobca si po späťvzatí žaloby v časti sumy vo výške 1.199,55 eur uplatnil sumu 965,14 eur, ktorá predstavovala súčet posledných 11 splátok poskytnutého úveru. Námietku premlčania žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, keď žalobca podal žalobu dňa 06.03.2014, preto za nepremlčané splátky považoval splátky úveru odo dňa 06.03.2011 do 06.03.2014, t. j. 10 mesačných splátok po 87,74 eur, spolu v sume 877,40 eur, preto žalobe vyhovel v časti sumy 877,40 eur a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Tvrdenie žalovaného o tom, že Zmluvu neuzavrel vyhodnotil súd prvej inštancie za nepreukázané. Súd prvej inštancie z dôvodu omeškania žalovaného priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy vo výške 877,40 eur odo dňa doručenia žaloby (13.07.2015) do zaplatenia, pretože žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie celého zostatku úveru. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Podľa zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v späťvzatej časti v rozsahu 100% a podľa úspechu v konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,82 %. Výrok o vrátení súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov dôvodiac čiastočným späťvzatím žalobného návrhu žalobcom.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že došlo k pochybeniu na strane súdu prvej inštancie, ktoré spočívalo v porušení ust. § 178 ods. 2 CSP z dôvodu, že predvolanie na stanovený termín pojednávania dňa 10.11.2020 nedoručil žalovanému včas, ale až 07.11.2020, čím zmaril možnosť sa zúčastniť pojednávania vo veci a účinne sa brániť, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku poukazujúc na nejasnosť a nelogickosť v závere, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 877,40 eur, ktorá suma nevyplýva z relevantných údajov a postup súdu uvedený na str. 6 bod 36 napadnutého rozsudku je nezrozumiteľný. Žalovaný trval na tom,
že predmetnú Zmluvu nepodpísal a podpis na Zmluve nie je jeho podpisom, čo chcel preukázať na súde prvej inštancie, toto mu bolo zmarené nezákonným postupom súdu. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca postupom podľa ust. § 373 ods. 3 CSP nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.
6. So zreteľom na rozsah podaného odvolania bol predmetom odvolacieho prieskumu výrok I. napadnutého rozsudku (ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 877,40 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 13.07.2015 do zaplatenia) a napadnutý (a zároveň závislý) výrok III. o trovách konania. Výroky II., IV., V. a VI. ako odvolaním nenapadnuté nadobudli právoplatnosť.
7. Podľa ust. § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
8. Podľa ust. § 178 ods. 1 veta prvá CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu.
9. Podľa ust. § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
10. Podľa ust. čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.164,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % od 13.06.2013 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania.
12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil na deň 10.11.2020 o 13.40 hod. pojednávanie vo veci samej (č.l. 47 a 48), na ktoré pojednávanie predvolal strany sporu. Predvolanie doručil právnej zástupkyni žalovaného dňa 07.11.2020 (č.l. 49). Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.11.2020 vyplýva, že súd prvej inštancie po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil právny zástupca žalobcu ani právna zástupkyňa žalovaného a svoju účasť neospravedlnili, po skonštatovaní zachovania päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 CSP) vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného podľa ust. § 180 CSP. Na nariadenom pojednávaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a následne vyhlásil vo veci odvolaním napadnutý rozsudok.
13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
14. Pokiaľ došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.03.2012, sp. zn. 3 Cdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.02.2013).
15. Odvolací súd uvádza, že ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí (pozri: ŠTEVČEK M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 1. vydanie, 2017, s. 659 - 661). Čas na prípravu pojednávania je určený najmä na to, aby si strana sporu mohla overiť správnosť tvrdení druhého účastníka tak, aby mohol zodpovedne pripraviť a posúdiť svoje stanovisko, aby mohol vyhľadať potrebné doklady a pod.
16. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené procesné podmienky pre vykonanie pojednávania dňa 10.11.2020 súdom prvej inštancie. Za situácie, keď predvolanie na pojednávanie bolo podľa obsahu spisu doručené právnej zástupkyni žalovaného dňa 07.11.2020 a pojednávanie súdom prvej inštancie sa konalo dňa 10.11.2020, je zrejmé, že nebola dodržaná minimálna zákonom stanovená päťdňová dňová lehota na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 CSP). Predvolanie na jediné pojednávanie vo veci samej obdržala právna zástupkyňa žalovaného len tri dni pred jeho vykonaním, čím jej bola znemožnená riadna príprava na nariadené pojednávanie. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek vzniknutej situácii vykonal pojednávanie za neprítomnosti právnej zástupkyni žalovaného tak, že pojednávanie otvoril, vykonal dokazovanie a následne vyhlásil napadnutý rozsudok, postupoval nesprávne, v rozpore s ust. § 178 ods. 2 CSP. Tento nesprávny postup súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako postup znemožňujúci realizáciu práv žalovaného dosahujúci takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Obdobný záver zaujal NS SR v uznesení zo dňa 25.03.2021, sp. zn. 3Cdo/51/2020, v ktorom postup súdu spočívajúci v nedodržaní päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania posúdil ako vadu uvedenú v ust. § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorá vada je odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ opodstatnene namieta uvedený odvolací dôvod, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
17. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods.1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci postupovať v zmysle ustanovení platného a účinného procesného predpisu so zachovaním všetkých procesných práv sporových strán. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu tak, aby mali dostatok času na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 CSP), po vykonaní dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť (o nároku žalobcu na zaplatenie zostávajúcej sumy 877,40 eur s prísl.) a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť spôsobom súladným s ust. § 220 ods. 2 CSP, t.j. uviesť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax.
18. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).