Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18SaZ/8/2026

Uznesenie

2

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., cestovný pas č.: C., trvale bytom: C. XX, C., C. D., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Michal Štefuriak, s.r.o., so sídlom Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom: Račianska 62, Bratislava, o správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXXXX- XXX zo dňa 22. júla 2026 a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto

r o z h o d o l :

2

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.08.2026 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

4

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXXXX-XXX zo dňa 22.07.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: E./XXXX-XX zo dňa 06.05.2026, ktorým bol žalobca podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“), administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Arménskej republiky podľa zákona o pobyte cudzincov. Zároveň žalobcovi podľa zákona o pobyte cudzincov uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu 5 (piatich) rokov. Podľa zákona o pobyte cudzincov určil žalobcovi povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 30 (tridsať) dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd podľa v spojení s (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma. Uviedol, že v prípade výkonu rozhodnutia pred

skončením konania o správnej žalobe by musel opustiť územie Slovenskej republiky, pričom podľa jeho názoru by tým bolo znemožnené účinne uplatňovať jeho procesné práva v ďalšom priebehu konania.

3. Žalobca závažnú ujmu spájal aj s možnosťou, že napadnuté rozhodnutie bude následne správnym súdom zrušené. V takom prípade by podľa jeho názoru došlo k opätovnému nastoleniu pôvodného skutkového stavu a mohla by vzniknúť situácia, v ktorej by v novom správnom konaní nemohol účinne vykonať všetky úkony a uplatniť procesné práva garantované právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktoré mu podľa jeho tvrdenia neboli umožnené v pôvodnom správnom konaní.

4. Potrebu priznania odkladného účinku žalobca odôvodnil aj svojím právom na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru je na zabezpečenie účinného výkonu tohto práva nevyhnutné umožniť mu zotrvať na území Slovenskej republiky až do skončenia konania o správnej žalobe. Poukázal pritom na potrebu umožniť mu účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v konaní pred správnym súdom.

5. Žalobca zároveň uviedol, že podmienky na priznanie odkladného účinku považuje za splnené, keďže správna žaloba a návrh na priznanie jej odkladného účinku boli podané a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma.

6. Výzvou zo dňa 27.08.2026 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a navrhuje, aby správny súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal.

8. Žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobcu bolo pristúpené k jeho administratívnemu vyhosteniu do Arménskej republiky, ktorá je jeho krajinou pôvodu, so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky a schengenského priestoru na obdobie piatich rokov. Uviedol, že dĺžka zákazu vstupu bola posudzovaná s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania žalobcu, ktoré žalovaný charakterizoval ako úmyselné zavádzanie štátnych orgánov Slovenskej republiky s cieľom získať pobytové oprávnenie na území Slovenskej republiky.

9. Vo vzťahu k tvrdenej hrozbe závažnej ujmy žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadny druh pobytu ani rodinných príslušníkov a nič mu podľa žalovaného nebráni v návrate do krajiny pôvodu. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca sa môže do Arménskej republiky dobrovoľne vrátiť a že v krajine pôvodu mu podľa jeho názoru nehrozí ohrozenie života z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického presvedčenia, ani mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, smrť alebo trest.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán pri rozhodovaní zohľadnil aj rodinný a súkromný život žalobcu. Poukázal pritom na jeho vyjadrenie zachytené v zápisnici o podaní vyjadrenia, podľa ktorého žalobcovi nebránili žiadne prekážky vo vycestovaní do jeho domovského štátu.

11. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu neexistuje bezprostredná hrozba závažnej ujmy v zmysle 1 písm. a) . Žalovaný preto uviedol, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal existenciu priamej hrozby závažnej ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

14. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

15. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

16. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

17. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

18. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

19. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

20. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

21. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Správny súd považuje za nutné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

22. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie a v danej veci skúmal, či sú kumulatívne splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

23. Správny súd po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd má za to, že nie sú kumulatívne naplnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca síce poukazuje na reálnu hrozbu vyhostenia, avšak tá sama o sebe nemôže byť dôvodom na priznanie odkladného účinku jeho žalobe. V prípade ak by zákonodarca chcel priznať každej žalobe, ktorá smeruje

proti rozhodnutiu správneho orgánu o vyhostení, priznal by odkladný účinok žalobe žalobcu automaticky bez ďalšieho, ako tomu je napr. v konaní podľa – konanie vo veci azylu. Avšak v konaní podľa tomu tak nie je a je práve na žalobcovi, aby vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku osvedčil súdu potrebu priznania odkladného účinku.

24. „Na konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku sa pritom v zmysle tretej vety použijú ustanovenia upravujúce odkladný účinok v rámci všeobecnej správnej žaloby ( až 189 ). V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno pritom aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v . Vo vzťahu k dôvodu vymedzenému v je namieste predovšetkým argumentovať tým, že v prípade výkonu administratívneho vyhostenia by ochrana poskytovaná správnym súdom už v podstate nemala zmysel. Ohľadom dôvodu uvedeného v by mohlo do úvahy prichádzať spochybňovanie platnosti tých európskych nariadení a smerníc alebo ich častí, ktoré sa týkajú administratívneho vyhostenia (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. , Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, ).“

25. Pokiaľ teda žalobca len všeobecne uviedol, že už len samotná hrozba výkonu rozhodnutia administratívneho vyhostenia na základe právne napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení je dostatočným a bez potreby ďalšieho dokazovania zrejmým zákonným dôvodom na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže s takýmto odôvodnením návrhu na priznanie odkladného účinku tunajší súd súhlasiť. Žalobca je v konaní právne zastúpený advokátom a ten aj naďalej v prípade administratívneho vyhostenia žalobcu bude môcť v konaní vo veci samej pred správnym súdom v mene žalobcu uplatňovať procesné návrhy a hájiť práva žalobcu. Žalobca zároveň vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku netvrdí, že by vyhostením do krajiny pôvodu bol ohrozený jeho život z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo, že by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo smrť a trest. Ďalej správny súd poukazuje aj na to, že žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia sám uviedol, že mu nebránia žiadne prekážky k vycestovaniu do domovského štátu.

26. Nepostačuje len uvedenie všeobecného konštatovania o tom, že hrozba administratívneho vyhostenia je závažnou ujmou a zásahom do ľudských práv a základných práv žalobcu. Naviac súd uvádza, že žalobca na Slovensku nevykonáva ani podnikateľskú činnosť, teda ani z tohto dôvodu nemožno pozorovať ohrozenie vyžadujúce si ochranu pred hrozbou podľa .

27. Okrem uvedeného, žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku žalobe nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, keďže sa týmto aspektom priznania odkladného účinku v návrhu vôbec nevenoval. Teda žalobca primárne nijakým spôsobom zákonnú podmienku neohrozenia verejného záujmu nepreukázal.

28. Vzhľadom na to, že súd nemá zo strany žalobcu za preukázané tvrdenia, ktoré by osvedčovali hrozbu závažnej ujmy, ktorá mu hrozí z účinkov rozhodnutia žalovaného č. E./XXXXXX-XXX zo dňa 22.07.2026 a ktoré by osvedčovali podmienku neohrozenia verejného záujmu, správny súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

29. Na doplnenie súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia v spojení s 185 .

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).