Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

81P/96/2026

Uznesenie

XXX/XX/XXXX

Mestský súd Košice vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky C. D. E., F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, E. a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, E., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

XXX/XX/XXXX

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

XXX/XX/XXXX

1. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným C. I. E. dňa XX.XX.XXXX, matka ako navrhovateľka žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi (ďalej pre účely tohto konania iba „otcovi“) zdržať sa konania, ktorým zasahuje do jej telesnej a psychickej integrity, vrátane vstupovania do jej osobného priestoru, fyzického kontaktu, urážok, vyhrážok a zastrašovania pri osobných stretnutiach. Zároveň navrhla, aby súd zvážil takú úpravu odovzdávania maloletého, ktorá minimalizuje priamy osobný kontakt rodičov.

2. Po preskúmaní obsahu návrhu, bol návrh navrhovateľky na pokyn podpredsedníčky C. I. E. J. XX.XX.XXXX v časti návrhu o zákaz priblíženia otca zapísaný do súdneho registra sporovej agendy pod sp. zn. XXX/XX/XXXX a v časti návrh na dočasnú zmenu doterajšej úpravy styku otca s maloletým zapísaný do súdneho registra mimosporovej agendy pod sp. zn. XXX/XX/XXXX.

3. Navrhovateľka - matka na odôvodnenie oboch vyššie uvedených návrhov uviedla rovnaké skutkové okolnosti. Poukázala na to, že sa dlhodobo cíti ohrozená správaním otca maloletého syna, ktorý voči nej používa urážky, ponižovanie, vyhrážky, psychický nátlak, vstupuje do jej osobného priestoru a pri odovzdávaní syna dochádzalo aj k fyzickému strkaniu. Uviedla, že cieľom jej návrhu nie je obmedziť vzťah otca so synom, ale zabezpečiť svoju ochranu a pokojné odovzdávanie maloletého. Matka uviedla, že od K. XXXX, kedy po fyzickom útoku zo strany expartnera, ktorý skončil zlomeninou hrudnej kosti, odišla zo spoločnej domácnosti, opakovane podávala oznámenia na polícii, obrátila sa na L. a podala aj podnet na prokuratúru. Niekoľkokrát bola nútená k odovzdávaniu syna privolať aj hliadku. Absolvovali odborné stretnutia zamerané na zlepšenie komunikácie, avšak podľa jej názoru nedošlo k náprave. Incidenty sa opakovali aj po týchto krokoch. Dochádzalo k opakovaným urážkam, vyhrážkam súdnymi a trestnými konaniami, zastrašovaniu, narúšaniu jej osobného priestoru a fyzickému kontaktu pri odovzdávaní dieťaťa. Tieto situácie sa odohrávali aj v prítomnosti maloletého syna. Matka tiež uviedla, že otec na šikanovanie jej osoby využíva v nadmernom množstve aj elektronickú komunikáciu a to dokonca aj pri videohovoroch prioritne určených na komunikáciu so synom. Dlhodobý stres sa prejavil aj na jej zdravotnom stave, čo dokladá lekárskymi správami. Každé ďalšie odovzdanie v matke vyvoláva obavy z ďalšieho konfliktu. Matka je presvedčená, že opakované konflikty negatívne vplývajú aj na psychickú pohodu syna.

Podľa názoru matky sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery a poskytnúť jej dočasnú súdnu ochranu do rozhodnutia vo veci samej. Podľa vyjadrenia matky všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia vie podložiť dôkazmi, ktoré navrhovateľka označila, avšak k podaniu nepripojila (e-mailová komunikácia, SMS správy, zvukové nahrávky, lekárske správy, podania na políciu, podnet na prokuratúru, podania na L., súdne rozhodnutia a ďalšie listinné dôkazy).

4. Navrhovateľka – matka v ďalšom popísala skutkový stav, keď uviedla, že po ukončení partnerského vzťahu, zo strany otca dlhodobo čelí psychickému nátlaku, verbálnym útokom, ponižovaniu, zastrašovaniu a opakovaným vyhrážkam. Takéto správanie sa neopakuje len pri odovzdávaní syna, ale aj prostredníctvom e-mailov, SMS správ, telefonátov a dokonca aj počas stretnutí za prítomnosti tretích osôb. Napriek opakovaným upozorneniam zo strany psychologičky, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí aj polície sa jeho správanie nemení a naďalej pokračuje. V dôsledku dlhodobého stresu sa u nej rozvinuli závažné zdravotné ťažkosti. Najväčší problém predstavujú osobné stretnutia pri odovzdávaní syna, počas ktorých otec opakovane uráža a ponižuje matku, vstupuje do jej osobného priestoru a vyvoláva konflikty pred maloletým dieťaťom. V A. XXXX počas druhého spoločného stretnutia u psychologičky sa jeho správanie prakticky nelíšilo od prvého stretnutia. Po príchode začal hovoriť o tom, že matka na neho zavolala políciu. Matka aj psychologička otca upozornili, že táto téma už bola riešená a cieľom stretnutia je zlepšenie komunikácie vo veciach spoločného syna. Napriek tomu sa opäť vracal k minulosti a pokračoval v obviňovaní. Počas stretnutia matku opakovane označoval za psychicky chorú, znevažoval jej zdravotné problémy a hovoril o užívaní antidepresív. Psychologička mu vysvetlila, že aj keby matka antidepresíva užívala, nijako to nemení podstatu riešeného problému. Napriek tomu vo svojich útokoch pokračoval. Obviňoval matku zo zdravotných problémov ich syna aj zo svojich vlastných zdravotných problémov. Keď sa počas stretnutia rozplakala, pretože už psychický tlak nezvládala, povedal jej, že robím divadlo. Psychologička poukázala na to, že pri takomto postoji nebude možné dosiahnuť zlepšenie spoločnej komunikácie. Napriek jej snahe pokračoval v ponižovaní, obviňovaní a presviedčaní, že iba on hovorí pravdu a všetci ostatní klamú. Nakoniec dodal, že „bude bojovať, kým bude žiť a neváha na to minúť všetky svoje finančné prostriedky“. Matka uviedla, že aj táto udalosť v nej nadobudla presvedčenie, že musí podať oznámenie a dňa XX.XX.XXXX podala podnet na prokuratúru z dôvodu pokračujúceho psychického nátlaku, opakovaných urážok, vyhrážok a ďalších incidentov zo strany otca. K podaniu ju viedlo presvedčenie, že dovtedajšie upozornenia a oznámenia neviedli k zmene jeho správania. Následne bola predvolaná na výsluch. Krátko nato, sa zrejme otec dozvedel, že sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní. Od tohto momentu sa jeho správanie ešte viac vyhrotilo. Dňa XX.XX.XXXX, počas jej dovolenky so synom, jej telefonoval s tým, že s ňou potrebuje súrne hovoriť. Počas telefonátu sa jej priamo opýtal, či na neho podala ďalšie oznámenie. Keď mu odpovedala pravdivo, reagoval ďalšími vyhrážkami. Povedal jej, že na ňu podal trestné oznámenie za ohováranie a klamstvá. Počas celej dovolenky ju opakovane kontaktoval telefonicky, e-mailmi a správami. Namiesto komunikácie týkajúcej sa syna pokračoval vo vyvolávaní konfliktov, vyhrážal sa ďalšími právnymi krokmi a vytváral na ňu psychický tlak aj v čase, keď sa snažila zabezpečiť pokojný pobyt pre syna. Matka je presvedčená, že načasovanie týchto vyhrážok bezprostredne po jej podaní na prokuratúru nebolo náhodné. Vnímala ich ako odvetu za to, že využila svoje zákonné právo obrátiť sa na príslušné orgány a domáhať sa ochrany. Matka uviedla, že dňa XX.XX.XXXX otca maloletého v dostatočnom predstihu e-mailom informovala, že z dôvodu meškania letu a následnej niekoľkohodinovej cesty z M. do E. nebudem objektívne schopná odovzdať syna v čase určenom rozsudkom. Zároveň mu navrhla najbližší možný termín odovzdania nasledujúce ráno. Napriek tomu, že situáciu oznámila vopred, vysvetlila dôvody a navrhla riešenie, otec sa nezaoberal jej návrhom vecne. Namiesto toho opakovane písal e-maily plné vyhrážok súdmi, políciou a ďalšími právnymi krokmi. Takýto spôsob komunikácie v nej počas celej dovolenky vyvolával stres a obavy. Po návrate z dovolenky, dňa XX. XX.XXXX, bolo odovzdanie syna mimoriadne konfliktné. Otec bol nepriateľsky naladený. Namiesto pozdravu sa na ňu pozrel a pred maloletým synom povedal: „N., O. I. H..“ Na jeho urážku nereagovala. Napriek tomu pokračoval ďalej a povedal, že za to, čo urobila, podá trestné oznámenie na jej dcéru a že dcéra príde o zamestnanie. Matka uviedla, že takéto vyjadrenia vnímala ako ďalší spôsob zastrašovania jej rodiny. Následne začal opakovane požadovať, aby mu poslala peniaze na hypotéku, hoci mu povedala, že peniaze už boli uhradené. Opakovane hovoril: „P. O. Q., M. I. O. M..“ Počas rozhovoru opäť vstúpil do jej osobného priestoru a povedal jej: „N., O. I. R. S.“. Na jej upozornenia nereagoval a pokračoval v ďalších urážkach, že sa o seba vôbec nestará. Celú situáciu

sledoval mal. syn A., ktorý bol zmätený a zaskočený. Aby konflikt ďalej neeskalovala, oznámila otcovi iba informácie týkajúce sa zdravotného stavu syna a následne z miesta odišla. Spätne v nej vyvoláva obavy aj jeho opakované vyjadrenie, že chce byť správcom jej bytu. Toto vyjadrenie začalo dávať zmysel až po tom, ako sa dozvedela, že predáva svoj byt. Matka nepozná jeho zámer, avšak vzhľadom na doterajšie skúsenosti v nej takéto výroky vyvolávajú vážne obavy. Matka uviedla, že v najlepšom synovom záujme sa snažila otcovi maloletého opakovane vychádzať v ústrety a umožnila mu stretávanie so synom aj mimo súdom určeného času, naposledy v deň jeho narodenín, kedy s nimi strávil takmer celý deň (trval na tom a prosil ju, aby sa mohol zúčastniť, paradoxne v ten deň dokázal prežiť bezkonfliktne), keď však pominula doba jeho záujmu, otec sa vráti okamžite, niekedy v priebehu pár sekúnd do stavu agresivity voči matke. Po incidente zo dňa XX.XX.XXXX sa situácia nijako neupokojila. Už pri ďalšom odovzdávaní maloletého sa opäť opakovalo rovnaké správanie. Namiesto pokojnej a vecnej komunikácie začal otec opäť zvyšovať hlas, správal sa k matke urážlivo a konflikt vyvolával pred synom. Takéto konflikty sa opakujú dlhodobo prakticky pri každom osobnom kontakte. Otec opakovane vstupuje do osobného priestoru matky, nerešpektuje jej výzvy, aby komunikoval slušne a vecne, kričí, uráža a ponižuje matku aj v prítomnosti maloletého syna. Matka je presvedčená, že takéto správanie negatívne vplýva nielen na jej psychické zdravie, ale aj na psychický vývin mal. syna, ktorý je opakovane svedkom konfliktov, urážok a ponižovania svojej matky. Práve z tohto dôvodu považuje za nevyhnutné, aby spôsob odovzdávania dieťaťa prebiehal bez osobného kontaktu medzi rodičmi alebo za podmienok, ktoré zabránia ďalšiemu pokračovaniu takéhoto konania. Podľa názoru matky jednotlivé incidenty nemožno posudzovať izolovane. Spolu s e-mailovou komunikáciou, SMS správami, zvukovými nahrávkami, podaniami na polícii a prokuratúre, lekárskymi správami a ďalšími dôkazmi vytvárajú ucelený obraz dlhodobého psychického nátlaku, zastrašovania a konfliktov, ktoré sa opakujú pri osobných kontaktoch. Matka je toho názoru, že správanie otca prekračuje rámec bežných konfliktov medzi rodičmi. Nejde o jednotlivé incidenty, ale o dlhodobý a opakujúci sa spôsob komunikácie a správania voči nej. Najväčšie problémy vznikajú pri odovzdávaní mal. syna. Práve v týchto situáciách ju opakovane urážal, ponižoval, vyhrážal sa jej, vstupoval do jej osobného priestoru a niekoľkokrát došlo aj k fyzickému strkaniu. Napriek tomu, že ho opakovane pokojne žiadala, aby komunikoval vecne a slušne, jeho správanie sa nezmenilo. Viackrát ho upozornila, že takéto správanie prebieha pred mal. synom a môže mať negatívny vplyv na jeho psychický vývoj. Ani táto skutočnosť neviedla k zmene jeho správania. Počas komunikácie jej opakovane adresoval výroky, ktorými v nej vyvolával obavy z ďalších súdnych sporov, trestných oznámení alebo finančných dôsledkov. Opakovane spomínal políciu, súdy a ďalšie právne kroky. Tieto výroky matka vníma ako formu dlhodobého psychického nátlaku. Na túto dlhodobú situáciu opakovane upozorňovala príslušné orgány a domáhala sa pomoci. Matka uviedla, že správanie otca nemalo negatívny dopad iba na jej psychickú pohodu, ale postupne sa prejavilo aj na jej fyzickom zdravotnom stave. Dlhodobý stres, opakované konflikty, neustále vyhrážky a pocit neistoty viedli k tomu, že musela opakovane vyhľadať lekársku pomoc. V priebehu posledných mesiacov sa u nej objavili závažné zdravotné ťažkosti, ktoré sú zdokumentované v lekárskych správach. Liečila sa pre silné stresové prejavy, absolvovala odborné vyšetrenia a bola nútená užívať predpísanú liečbu. Jedným z následkov dlhodobého stresu bolo bolestivé zablokovanie sánky, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. V dôsledku dlhodobého stresu sa u matky objavili aj tráviace ťažkosti, výrazný úbytok hmotnosti a ďalšie zdravotné komplikácie. Tieto problémy významne ovplyvnili jej každodenný život aj schopnosť fungovať ako rodič a zároveň riešiť opakované súdne konania. Matka odkázala na obsah lekárskych správ, ktoré však k návrhu nepripojila. Matka ďalej uviedla, že má obavy o mal. syna A.. Väčšina konfliktov sa odohráva práve počas jeho odovzdávania, teda v situáciách, ktoré by mali byť pokojné a bezpečné. Syn je opakovane prítomný pri tom, ako ju otec uráža, kričí na ňu, ponižuje ju alebo sa jej vyhráža. Matka je presvedčená, že dieťa takéto správanie vníma, aj keď mu nemusí úplne rozumieť. Maloletý sa snaží situácie prekričať alebo zo situácií utekať alebo sa úplne uzatvára do seba. Okrem toho ho začali veľmi zaťažovať vynútené videohovory, ktoré majú po spoločnej dohode na nátlak otca 2 x denne, o XX.XXS. K. XX.XXh. Ešte pred uzavretím tejto dohody, iniciovanej matkou boli videohovory svojou frekvenciou neúnosné pre ňu aj pre syna, rovnako tak dĺžkou hovoru - trvali aj vyše pol hodiny a opakovali sa aj 5 -8x denne. Avšak aj teraz, pri frekvencii 2x denne, ich otec maloletého využíva na kontrolu matky, má neprimerané poznámky na miesta a ľudí. Všetky situácie obracia proti nej, nezávisle od toho, či sú doma alebo niekde na návšteve, kritizuje jej spôsob starostlivosti alebo si vymyslí nejaké nové trestné oznámenie. Ak sa stane, že hovor neprijme, nasleduje množstvo správ výhražného typu – „brániš mi v kontakte so synom“, „toto bude zaujímať súd“, „čo si to za bezcitnú matku, keď mi brániš v styku“, „ty si chorá osoba“, „si psychicky narušená“, „nemala by si ani sama chodiť po ulici“ atď. A nasleduje množstvo neprijatých hovorov. Matka

uviedla, že v priebehu kontaktov s maloletým synom, najmä počas videohovorov, opakovane pozorujem správanie, ktoré v mne vyvoláva vážne obavy z jeho ovplyvňovania zo strany otca. Syn často predtým ako odpovie na jednoduchú otázku alebo jej chce niečo povedať, najskôr pozrie na otca, akoby čakal na jeho súhlas alebo pokyn, či danú informáciu môže povedať. Rovnako si všíma, že maloletý používa slovné spojenia a formulácie, ktoré nezodpovedajú jeho veku ani jeho bežnému spôsobu vyjadrovania, avšak sú totožné s výrazmi, ktoré dlhodobo používa otec pri komunikácii s ňou. Matka má obavu, že maloletý je vystavovaný nevhodnému ovplyvňovaniu a je vťahovaný do konfliktu medzi rodičmi. Takéto konanie podľa jej názoru nie je v najlepšom záujme dieťaťa, negatívne zasahuje do jeho psychického vývinu a narúša jeho prirodzený vzťah k matke. Matka uviedla, že priebeh odovzdávania maloletého si z dôvodu vlastnej ochrany zaznamenáva zvukovými nahrávkami a to z toho dôvodu, že po konfliktných situáciách otec svoje správanie následne popiera alebo opisuje odlišne, než sa v skutočnosti odohralo. Zvukové záznamy podľa názoru matky predstavujú objektívny dôkaz o priebehu jednotlivých incidentov. Uvedené zvukové záznamy matka k návrhu nepripojila. Matka uviedla, že dňa XX.XX.XXXX po ďalších incidentoch pri odovzdávaní maloletého syna bola nútená podať oznámenie na T. T. P. R. E. - I.. Uviedla, že otec ju dlhodobo kontaktuje, zastrašuje prostredníctvom ich syna, pri každom osobnom kontakte ju uráža, uráža aj jej blízkych a pri odovzdávaní dieťaťa na ňu kričí. Všetky konflikty sa odohrávali pred mal. synom a negatívne vplývali na jeho psychickú pohodu. Dňa XX.XX.XXXX opätovne podala oznámenie na T. P. E. - I. pre pokračujúce obťažovanie, hrubé správanie pri odovzdávaní maloletého, ponižujúce poznámky, fyzické strčenie do jej osoby a bránenie v odchode z miesta odovzdania. Dňa XX.XX.XXXX po ďalších incidentoch opäť vyhľadala pomoc P. R.. Otec ju pred maloletým synom označil za psychicky chorú a pri incidente z XX.XX.XXXX pri pohybe motorovým vozidlom takmer prešiel po jej nohe, čo v nej vyvolalo dôvodnú obavu o vlastnú bezpečnosť. Dňa XX.XX.XXXX po viac ako roku opakovaného psychického nátlaku, vyhrážok, urážok, zastrašovania a konfliktov pri odovzdávaní maloletého matka podala podnet na T. P.. V podnete opísala dlhodobé verbálne útoky, opakované vyhrážanie sa políciou, súdmi a trestnými oznámeniami, fyzické narúšanie jej osobného priestoru, konflikty odohrávajúce sa pred maloletým synom, nerešpektovanie jej výziev na slušnú komunikáciu a negatívne následky na jej zdravie aj psychický vývoj syna. Zároveň matka požiadala o preverenie, či konanie odporcu nenapĺňa znaky trestného činu, keďže jeho správanie bolo dlhodobé, opakované a stupňovalo sa. Matka v závere navrhla vykonať nasledujúce dôkazy: E-mailová komunikácia: na preukázanie spôsobu komunikácie, opakovaných výhražných alebo konfliktných vyjadrení a okolností jednotlivých incidentov; SMS a elektronická komunikácia: na preukázanie opakovaného psychického nátlaku a priebehu komunikácie medzi rodičmi; podania na Policajný zbor: na preukázanie, že matka opakovane vyhľadala zákonnú ochranu a nešlo o jednorazový konflikt; podanie na prokuratúru: na preukázanie stupňovania situácie a dôvodov, pre ktoré sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní; lekárske správy: na preukázanie zdravotných ťažkosti, ktoré podľa jej tvrdení vznikli alebo sa zhoršovali v dôsledku dlhodobého stresu; rozhodnutia súdov a ďalších orgánov: na preukázanie predchádzajúcich konaní medzi účastníkmi; zvukové záznamy a ich prepisy: v rozsahu, v akom budú v konaní použiteľné, na preukázanie priebehu konkrétnych udalostí. Matka z týchto navrhovaných dôkazov predložila súdu len „ Podnet na preverenie dlhodobého psychického nátlaku, zastrašovania, obťažovania a konania negatívne vplývajúceho na mal. dieťa“ zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný T. P. U. E. a e-mailovú komunikáciu zasielanú matkou právnej zástupkyni otca A. A. N..

5. Súd listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal L. P., I. U. K. F. E. o prešetrenie pomerov v rodine mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a o vyjadrenie k podanému neodkladnému opatreniu, predovšetkým, či vzhľadom na výsledok šetrenia úradu je nariadenie neodkladného opatrenia toho času nevyhnutné.

6. Zo správy úradu o prešetrení pomerov v rodine mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručenej súdu elektronicky dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že matka pri osobnom pohovore na úrade dňa XX.XX.XXXX uviedla, že na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naďalej trvá. Zároveň uviedla, že podať návrh na zákaz priblíženia jej odporučila pracovníčka na polícii a keďže matka nemá právnické vzdelanie ani právne zastúpenie, svoj návrh podala v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, hoci jeho skutočným účelom je podľa jej vyjadrenia zabezpečenie ochrany jej osoby pred otcom maloletého. Na návrhu však trvá. V návrhu poukazuje predovšetkým na konfliktnú komunikáciu s otcom maloletého, jeho údajné verbálne útoky, nevhodné správanie voči jej osobe a obavy o svoju bezpečnosť.

Úrad zhodnotil, že nateraz nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého alebo preukazovali, že správanie otca bezprostredne ohrozuje maloleté dieťa. Samotná konfliktná komunikácia medzi rodičmi, hoci je nežiaduca, bez ďalších relevantných skutočností neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v konaní týkajúcom sa maloletého. V prípade, ak má matka za to, že konaním otca dochádza k zásahom do jej osobnej integrity, prípadne má dôvodné obavy o svoju bezpečnosť alebo život, ide o ochranu jej subjektívnych práv, ktorú je potrebné uplatňovať príslušnými právnymi prostriedkami v príslušnom konaní. Matke bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a bola poučená o možnostiach právnej ochrany svojej osoby, vrátane možnosti domáhať sa ochrany prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na príslušnom civilnom súde, prípadne využitia ďalších zákonných prostriedkov ochrany, ak sa cíti byť konaním otca ohrozená. L. P., I. U. K. F. E. zároveň poukázal na skutočnosť, že matka žiadala, aby otec nebol o podanom návrhu informovaný počas jeho pobytu s maloletým na dovolenke v Q., na ktorej sa aktuálne so synom nachádza do XX.XX. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti L. P., I. U. K. F. E. navrhol, aby súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže neboli preukázané zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a navrhované opatrenia smerujú primárne k riešeniu konfliktu medzi rodičmi, nie k ochrane práv a najlepšieho záujmu maloletého.

7. Lustráciou v evidenčných prostriedkov C. I. E. súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/ XX/XXXX obaja rodičia podali návrhy na začatie konania, ktorých predmetom bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., otec návrhom zo dňa XX.XX.XXXX navrhol zveriť mal. A. na striedavej starostlivosti, matka návrhom zo dňa XX.XX.XXXX navrhla zverenie maloletého do jej starostlivosti s právom otca na styk. Rozsudkom C. I. E. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXX/XX/XXXX-XXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, súd na návrh rodičov schválil rodičovskú dohodu v tomto znení: „Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 250,- Eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa vyhlásenia rozsudku súdu opakovane do budúcna. Otec je oprávnený na styk s mal. A. nasledovne:

- E. P. E. O. T. V. T. XX:XX S. J. P. J. XX:XX S.

- E. Q. E. O. T. H. T. XX:XX S. J. Q. J. XX:XX S.

- U. T. G. P. U. W. T. XX.XX. J. XX.XX. K. T. XX.XX. J. XX.XX. E. F. U. T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX. J. XX:XX S. K. T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX. J. XX:XX S.

- U. T. U. I. U. P. E. F. P. U. P. T. XX:XX S. J. XX:XX S. K. U. Q. E. F. T. U. P. T. XX:XX S. J. U. Q. J. XX:XX S.

- U. T. U. I. U. W. T. XX.XX. J. XX.XX. U. P. E. F. T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX. J. XX:XX S. K. T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX. J. XX:XX S. K. U. Q. E. F. T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX. J. XX:XX S., T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX. J. XX:XX S. K. T. XX.XX. T. XX:XX S. J. XX.XX Q. F. J. XX:XX S. s tým, že v určenom čase je otec oprávnený prevziať mal. A. od matky v mieste bydliska matky a povinný v určenom čase mal. matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná mal. A. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase mal. v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať a od otca aj prevziať.“

8. Z evidenčných prostriedkov C. I. E. súd zistil, že na tunajšom súde je pod sp. zn. XXXX/X/XXXX aktuálne vedené konanie o výkon súdneho rozhodnutia vo veci mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, začaté na návrh otca – oprávneného zo dňa XX.XX.XXXX. Konanie vo veci samej je v štádiu prvotných úkonov, nie je toho času právoplatne skončené.

9. Lustráciou v živých spisoch C. I. E. „tzv. sporová agenda“ súd zistil, že o návrhu matky v časti o zákaz priblíženia otca, ktorý bol zapísaný do súdneho registra sporovej agendy pod sp. zn. XXX/XX/ XXXX, rozhodol C. I. E. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXX/XX/XXXX-XX tak, že návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet C. I. E. titulom súdneho poplatku 50,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie sa aktuálne doručuje navrhovateľke, nateraz nenadobudlo právoplatnosť. V odôvodnení predmetného uznesenia súd uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerovala k tomu, aby súd uložil odporcovi (otec mal. dieťaťa) zdržať sa konania, ktorým

zasahuje do jej telesnej a psychickej integrity vrátane vstupovania do jej osobného priestoru, fyzického kontaktu, urážok, vyhrážok a zastrašovania pri osobných stretnutiach. Súd konštatoval, že v danom štádiu konania navrhovateľka neosvedčila ani len v rovine vysokej pravdepodobnosti také správanie odporcu, ktoré by vyžadovalo zásah zo strany súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka svoje tvrdenie o správaní sa odporcu ničím nepodložila, dôkazy, ktoré predložila a to jej e-mailovú komunikáciu s právnou zástupkyňou odporcu a jej podanie na okresnú prokuratúru, sú len opisom tých istých skutočností, ktoré uvádza v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak navrhovateľka nepredložila k svojim tvrdeniam žiadny relevantný dôkaz, napr. dôkaz o tom, že pri odovzdávaní dieťaťa musela privolať políciu t.j. nejaký záznam, policajný záznam a pod., preto nepodložené tvrdenia navrhovateľky, resp. iba samotná domnienka ohrozenia práva nie sú dostatočným osvedčením okolnosti, významnej pre dočasnú úpravu pomerov nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zhodnotil, že navrhovateľka neosvedčila ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, jej obavy sú len v rovine ničím nepodložených domnienok. V závere odôvodnenie súd zdôraznil, že uloženie povinností zákazu približovať sa k určitej osobe, ktoré navrhovateľka formulovala tak: „vstupovanie do jej osobného priestoru fyzicky“ je obmedzenie základného práva na slobodu pohybu a pobytu, ktorý zaručuje SR v článku 23. Obmedziť toto ústavné právo možno na základe zákona, ktorým však nie je , nakoľko z jeho príslušných ustanovení (§ až 16 ) nevyplýva možnosť na neurčitú dobu obmedziť fyzickú osobu v práve na slobodu pohybu a nevyplýva to ani v iných civilnoprávnych predpisoch. síce umožňuje súdu uložiť toto obmedzenie v rámci nariadenia neodkladného opatrenia, avšak iba obmedzenie, ktoré je dočasné a ktoré upravuje pomery účastníkov počas súdneho konania. Trvalý charakter povinnosti zákazu priblíženia sa k určitej osobe možno uložiť len v trestnom konaní postupom, upraveným v a v v súvislosti s uložením sankcie za spáchaný trestný čin.

10. Podľa a (ďalej len ""), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa (ďalej len ""), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť

je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd povinný vždy starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky, pričom prioritou je záujem maloletého dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča. 17. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zo správy L. P., I. U. K. F. E. ako aj zo skutočností známych súdu z iných konaní vedených na C. I. E. vyplýva, že mal. A. pochádza zo vzťahu rodičov mimo manželstva, rodičovské práva a povinnosti k mal. A. boli upravené rozsudkom C. I. E. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXX/XX/XXXX-XXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky s upraveným právom otca na bežný styk aj styk počas sviatkov a prázdnin, zároveň sa otec zaviazal k plateniu výživného na mal. A.. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťah medzi rodičmi mal. A. je dlhodobo napätý, zrejme v dôsledku nespracovaného partnerského konfliktu a vzájomného obviňovania sa rodičov, ale aj z dôvodu súperenia rodičov o výkon osobnej starostlivosti o mal. A.. Matka vo svojom aktuálnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aj v rozhovore so sociálnym pracovníkom L. P., I. U. K. F. E., poukazuje predovšetkým na to, že otec sa pri odovzdávaní mal. syna na styk voči nej správa verbálne agresívne, matku pred maloletým uráža, ponižuje a dehonestuje, zastrašuje ju políciou a súdmi. Matka uvádza, že zo strany otca dochádza aj k neželanému fyzickému kontaktu, keď otec vstupuje do osobného priestoru matky. Uvedené správanie otca považuje matka za psychický nátlak, ktorý má dopad na jej zdravotný stav. Navyše správanie otca matku psychicky zaťažuje aj v čase, keď nie sú v osobnom kontakte (mimo času odovzdávania a preberania maloletého), nakoľko otec matku údajne uráža a zastrašuje formou sms správ, telefonátov, e-mailov. Podľa matky ide o dlhodobý stav, na ktorý upozorňovala políciu aj prokuratúru a domáhala sa pomoci, avšak žiadne jej opatrenia neviedli doposiaľ k zmene správania otca. Matka uvádza, že konflikty rodičov podľa nej negatívne vplývajú aj na psychickú pohodu mal. A.. No aj napriek tomu, styk otca s mal. A. naďalej prebieha v zmysle posledného rozsudku súdu, matka podporuje vzťah maloletého s otcom, vychádza otcovi v ústrety a umožňuje mu styk aj nad rozsah súdnej úpravy. Predmetom jej návrhu nie je zmena úpravy vzťahu maloletého s otcom.

18. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je dokazovanie podstatne obmedzené, dokazovanie sa v zásade nevykonáva (postačí osvedčenie), účastníci konania majú obmedzenú možnosť vyjadriť sa k dôkazom. Z návrhu matky a na základe skutočností označených matkou ako dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k jednoznačnému záveru, že v konaní neboli osvedčené žiadne znaky ohrozenia maloletého A. a ani z aktuálnej správy L. P., I. U. K. F. E. o šetrení sociálnych pomerov maloletého súd nezistil okolnosti, ktoré by svedčili o existencii naliehavého záujmu pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Skutočnosti tvrdené matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými dôvodila nevyhnutnosť zmeny úpravy odovzdávania mal. A. bez osobného kontaktu matky s otcom maloletého, neboli matkou osvedčené a žiadne iné dôkazy o ich relevancii súdu matkou predložené neboli. Súd nespochybňuje, že v rodine je nepriaznivá situácia a vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, nebolo však v konaní osvedčené, že by otec akýmkoľvek spôsobom maloletého ohrozoval alebo negatívne ovplyvňoval. Matkou uvedené okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú zmenu doterajšej úpravy styku, pokiaľ ide o formu odovzdávania maloletého na styk s otcom a jeho preberanie zo styku. Uvedený záver súdu korešponduje aj so závermi úradu, ktorý na základe vykonávaného zisťovania sociálnych pomerov v rodine mal. dieťaťa aktuálne nezistil bezprostredne hroziacu ujmu maloletému ani skutočnosti, ktoré by si vyžadovali upraviť styk otca s maloletým neodkladným opatrením v zmysle návrhu matky. Z aktuálnej správy úradu mal súd za preukázané, že matka sa pri pohovore so sociálnou pracovníčkou sama vyjadrila, že svojím návrhom nesleduje ochranu maloletého, ale jej cieľom je zabezpečenie vlastnej ochrany matky. Matka však v konaní žiadnym spôsobom, okrem jej vlastných tvrdení, hodnoverne neosvedčila ani také správanie sa otca voči nej, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť osobné odovzdanie dieťaťa na styk s otcom ako riziko pre matku a vyvolávalo by reálne obavy o jej bezpečnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že v časti návrh matky, ktorým smerovala k uloženiu povinnosti otcovi zdržať sa konania, ktorým zasahuje do jej telesnej a psychickej integrity, konajúci súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXX/XX/XXXX-XX jej návrh ako nedôvodný zamietol s odôvodnením, že matka hodnoverne neosvedčila také správanie otca maloletého, ktoré by vyžadovalo zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

19. S poukazom na uvedené súd posúdil matkou tvrdené skutočnosti tak, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Samotné tvrdenia matky o prejavoch verbálnej agresivity otca namierených voči matke (pre ktoré matka údajne na otca podala trestné oznámenie) nezakladajú dôvodné obavy o schopnosť rodičov realizovať odovzdanie dieťaťa na styk s druhým rodičom. Z návrhu matky a správy úradu sa súdu javí, že aktuálny konflikt medzi rodičmi a narušená schopnosť rodičov komunikovať nie je reálnou prekážkou pre realizáciu osobnej starostlivosti rodičov o maloletého a styk otca s dieťaťom sa pravidelne realizuje podľa súdom schválenej dohody rodičov.

20. Na základe uvedeného súd uzatvára, že tvrdenia matky o správaní otca, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na maloletého, nemal súd žiadnym spôsobom v konaní doposiaľ osvedčené. Matka vo svojom podaní neosvedčila, že správanie otca voči nej negatívne narušuje vzťah maloletého k matke alebo negatívne ovplyvňuje psychickú pohodu mal. A.. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov konania, neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

21. Pre úplnosť súd uvádza, že zmena úpravy rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy až po vykonaní dokazovania a preukázaní rodinných pomerov účastníkov, osobnostných predpokladov, schopností a možností rodičov vo veci samej. Okolnosti narušenia zdravého výchovného prostredia maloletého dieťaťa podľa tvrdení matky môžu byť predmetom dokazovania v riadnom konaní (za predpokladu, že matka podá návrh na začatie konania vo veci samej, ktorý nateraz nepodala), ktorého výsledkom bude úprava výkonu rodičovských práv a povinností v záujme mal. dieťaťa so zachovaním čo najrovnocennejšieho vplyvu oboch rodičov na jeho výchovu a výživu.

Poučenie:

XXX/XX/XXXX

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.