Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-125-2026.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Subarea
13CoP/125/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniela Ilavského a sudcov: JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. B., D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní zastúpená splnomocnencom: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, G., v konaní zastúpený splnomocnencom: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 34P/38/2026-157 zo dňa 10. júna 2026 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e a vo výroku II. v časti upraveného rozsahu styku otca s maloletou m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti matky, a to najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Výrokom II. upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od piatka od 15:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tomuto ho odovzdať. Otec si maloleté dieťa v určený čas prevezme počas pracovného týždňa v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a počas víkendu, resp. počas neprítomnosti maloletého dieťaťa v predškolskom zariadení v mieste bydliska matky. Po skončení styku otec maloleté dieťa matke v určený čas odovzdá v mieste bydliska matky. Výrokom III. vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, a § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1 , § 52, § 360 ods. 1,§ 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil vo výroku I. tým, že maloleté dieťa sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá aj podľa správy kolízneho opatrovníka má vytvorené adekvátne podmienky pre starostlivosť o dieťa, pričom je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby dočasne bolo zverené do jej starostlivosti formou neodkladného opatrenia. Vecne dôvodil vo výroku II. tým, že návrh matky v časti, v ktorej žiadala o dočasnú úpravu styku tak, že styk bude prebiehať po dohode
s matkou, modifikoval, s poukazom na ustanovenie § 40 CMP tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a od piatka od 15:00 hod. do soboty do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. až do právoplatného skončenia konania o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tomuto ho odovzdať. Miestom preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa bude počas pracovného týždňa predškolské zariadenie maloletého dieťaťa, resp. počas neprítomnosti maloletého dieťaťa v predškolskom zariadení, bydlisko matky maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že v aktuálnej situácii by bol široko koncipovaný styk s otcom kontraproduktívny vzhľadom na emočné naviazanie maloletej na matku, pričom v dôsledku daného sa môže vzťah s otcom zhoršovať, čo nie je záujme maloletej. A preto súd prvej inštancie styk otca s maloletou upravil cez realizáciu kratších pravidelných intervalov. Vecne súd prvej inštancie vo výroku III. dôvodil tým, že v časti plnenia výživného nemal osvedčené, že boli splnené zákonne podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko mal za to, že vzhľadom na pomery matky nie je výživa maloletej ohrozená.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote vo výroku II. odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, že otcovi pridá možnosť styku s maloletou v párnom týždni v stredu od 15:00-18:00 a tiež v párnom týždni bude styk upravený od piatka 15:00 do nedele 18:00, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Otec mal za to, že súdne konanie vo veci samej môže trvať dlhší čas a takto zredukovaný styk otca s maloletou povedie k vzájomnému odcudzeniu. Za daného stavu nebude maloletá prespávať ani raz u otca dve noci, a preto úpravu styku napadnutým uznesením považoval za nedostatočnú. Argumentoval tým, že dieťa má 5 rokov a jeho psychická vyspelosť je primeraná jeho veku, a preto nemôže posúdiť, čo je pre neho správne. Otec spochybnil správu kolízneho opatrovníka a materskej školy, pretože nie nie sú pedopsychológovia a nevedia posúdiť, čo je pre maloletú správne.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote vo výroku III. odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživné maloletej vo výške 250 eur. Matka argumentovala tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému stavu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka mala za to, že výživa maloletej je zabezpečená matkou na úkor jej potrieb a s finančnou podporou jej rodičov, ktorú by mala predchádzať vyživovacia povinnosť otca. Matka mala za to, že dostatočne preukázala svoj príjem, a to že otec dieťaťa finančne neprispieva na potreby dieťaťa a napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol, že nebola osvedčená skutočnosť ohrozenia zabezpečenia výživy maloletej.
5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie vo výroku III. potvrdiť ako vecne správne. Otec uviedol, že na výživu maloletej prispieva, tak aby nebola ohrozená výživa maloletej a nateraz je riadne zabezpečená, pričom matka neosvedčila také okolnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu v časti určenia výživného.
6. Matka v replike k vyjadreniu otca uviedla, že nie je pravda, že otec maloletej prispieva na jej výživu. Matka otca vyzvala mailom na platenie výživného na čo otec reagoval mailom, že odmieta platiť výživné, nakoľko sa podieľa na výdavkoch maloletej, a to oblečení, drogérii, strave, výletoch a podujatiach. Matka mala za to, že náklady otca na spoločné aktivity s dcérou sú jeho voľbou a nemôžu ísť na úkor riadneho výživného. Otec má vyšší príjem ako matka, pričom na posledný mail matky, ktorý sa týkal financovania zubného zákroku maloletej neodpovedal. Matka uviedla, že naďalej trvá na svojom odvolacom návrhu. 7. Kolízny opatrovník sa nevyjadril. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletou zmeniť a v časti zamietnutia návrhu matky na dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti otca ako vecne a právne správne potvrdiť.
9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti výroku II. (týkajúceho sa styku otca s maloletou) a výroku III. (týkajúceho sa výživného na maloletú) napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Výrok I., ktorým bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti matky, nebol odvolaním napadnutý, a teda nadobudol právoplatnosť. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2).
15. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. 21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvodnosť bezodkladného zásahu v časti úpravy styku otca s maloletou. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletou. Pri úprave styku rodiča a maloletého dieťaťa je rozhodujúcim kritériom najlepší záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred individuálnymi predstavami rodičov o rozsahu výkonu ich rodičovských práv. Rozsah styku nie možné určiť v abstraktnej rovine či podľa všeobecných zaužívaných modelov, ale vždy s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, jeho psychické potreby, vzťahové väzby, doterajší spôsob a formu realizácie styku a schopnosť dieťaťa adaptovať sa na jednotlivé formy osobného kontaktu s rodičom. 22. V posudzovanej veci sa jedná o maloleté dieťa vo veku piatich rokov, s hlbšou emočnou väzbou na matku, a teda celkovo sa nachádza v období intenzívneho psychického a emocionálneho rastu, v ktorom je mimoriadne dôležité zachovanie stability jeho denného režimu, kontinuity výchovného prostredia a najmä pocitu bezpečia. Z doposiaľ osvedčených skutočností však nevyplývajú také okolnosti, pre ktoré by bolo možné vyvodiť záver, že je nevyhnutné de facto zúžiť rodičmi doposiaľ zaužívaný rozsah styku medzi otcom a maloletou, ktorý prebieha prakticky od začiatku októbra 2025, kedy sa na ňom rodičia na informatívnom stretnutí dohodli. 23. Účelom súdnej úpravy styku nie je maximalizácia času, ktorý rodič s dieťaťom trávi, ale vytvorenie takého režimu, ktorý bude pre maloleté dieťa predvídateľný, primeraný jeho veku a schopnostiam, pričom umožní prirodzené budovanie vzťahu s oboma rodičmi. Odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že medzi rodičmi dochádza k nezhodám, obzvlášť vypuklou je udalosť z 01.05.2026, kedy bola privolaná k preberaniu maloletej otcom policajná hliadka. Berie na vedomie aj závery materskej školy zo dňa 21.05.2026, podľa ktorých maloletá opakovane verbalizovala, že nechce ísť k otcovi. Treba však povedať, že samotná materská škola uvádza, že maloletá takmer vždy s otcom napokon odišla a situácia sa postupom času upokojila a maloletá s otcom odchádza. 24. Odvolací súd uzatvára, že súdom prvej inštancie upravený rozsah styku otca s maloletou je neprimerane obmedzujúci v porovnaní s doterajšou rodičmi zavedenou praxou, na čo ale nie sú osvedčené dôvody, pričom nimi nemôžu byť konflikty medzi rodičmi pri odovzdávaní a preberaní maloletej, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a styk otca sa maloletou dočasne upravil v súlade s doteraz rodičmi zavedenou praxou. 25. Závery súdu prvej inštancie v odôvodnení k výroku III. sú vecne správne, odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov súdu prvej inštancie a ďalej v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa obmedzí len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na otcom a matkou uvádzané odvolacie námietky. 26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil neexistenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. To v žiadnom prípade neznamená, že otec nie je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Zo zistených skutočností nevyplýva, že by maloleté dieťa nemalo zabezpečené základné životné potreby alebo by mu hrozil nedostatok prostriedkov na výživu, bývanie, zdravotnú starostlivosť či iné základné potreby, ani že by jeho výživa bola bezprostredne ohrozená v čase rozhodovania súdu. 27. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je samotná existencia vyživovacej povinnosti rodiča, ale osvedčenie potreby bezodkladného súdneho zásahu. Pokiaľ maloleté dieťa má zabezpečené svoje nevyhnutné potreby, je riadne materiálne zabezpečené osobou, ktorá ju má v osobnej starostlivosti a neboli osvedčené okolnosti nasvedčujúce priame ohrozenie výživy či priaznivého vývoja, nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie takého neodkladného opatrenia. 28. Ako matka sama uviedla v odvolaní, má invalidný dôchodok vo výške 241,80 eur, prídavky na maloletú vo výške 60 eur, príjem z podnikania vo výške 400 eur a príjem 5,30/1 hod. vo vedľajšom pracovnom pomere. Matka býva s maloletou u jej rodičov, ktorí jej taktiež finančne vypomáhajú a maloletá je jediným dieťaťom matky, a teda matka nemá inú vyživovaciu povinnosť, ktorá by inak krátila jej príjmy. Odvolací súd má za to, že matka ako rezidentný rodič má dostatočné materiálne a finančné zabezpečenie, a teda neexistuje odôvodnená obava, že by nevyhnutný rozsah výživy maloletej bol ohrozený. Samotná skutočnosť, že medzi rodičmi existuje spor o rozsah výživného automaticky neodôvodňuje uloženie tejto povinnosti v konaní o neodkladnom opatrení. Otázka výživného bude predmetom konania vo veci samej, zároveň zabezpečuje, že prípadné nároky a potreby maloletého dieťaťa budú posúdené po vykonaní riadneho dokazovania. Zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je prejudikovanie výsledku vo veci samej ani záver o neexistencii vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Nie je ani prenášaním vyživovacej povinnosti na starých rodičov maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že otca po celý čas viaže vyživovacia povinnosť zodpovedajúca oprávneným potrebám maloletej a jeho skutočným možnostiam. Otec si ju nateraz plní len podieľaním sa na nákladoch na úhradu materskej školy maloletej, úhradou nákladov za angličtinu a pokrývaním nákladov maloletej v čase, keď trávi čas s ním. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že rozsah v akom si otec aktuálne plní vyživovaciu povinnosť, nezodpovedá rozsahu predpokladanému § 62 zákona o rodine, nemá však za to, že to samo o sebe má mať za následok zásah v zmysle § 366 CMP. Hoci to nateraz predstavuje situáciu nevyžadujúcu bezprostredný zásah rozhodnutím súdu, odvolací súd zdôrazňuje, že vo veci samej bude nárok maloletej na výživne posudzovať materiálne odlišne, ako už bolo uvedené vyššie, kedy vezme do úvahy, aké sú celkové oprávnené potreby maloletej (teda nie len ich nevyhnutný rozsah, ako je to pri neodkladnom opatrení), aké sú skutočné možnosti rodičov, zohľadní, v akom rozsahu zabezpečuje ktorý rodič starostlivosť o maloletú, to všetko aj spätne ku dňu podania návrhu, čím zabezpečí, že otec si napokon za celé relevantné obdobie bude musieť splniť vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcom rozsahu. 29. Odvolací súd tak uzavrel, že sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi neodkladným opatrením a na jeho zmenu podľa § 388 CSP v časti rozsahu úpravy styku otca s maloletou. 30. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 34P/38/2026. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).