Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2T-54-2020.pdf
PDF · 170.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného L. K., na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
L. K., I.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom O. T. XXXX/XX, B., toho času bytom X. XXX/XX, B.,
je vinný, že
od 25.11.2019 až do dňa 15.05.2020 najmä v B., v byte nezisteného čísla, bytového domu na ul. K. Č..XXXX/XX, týral blízku osobu svoju priateľku S. Y., s ktorou žil v spoločnej domácnosti v predmetnom byte tým spôsobom, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, podozrievaním z nevery a žiarlením, zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti, či vyžadovaním si svojej prítomnosti pri trávení voľného času, vyhrážaním sa, že ak od neho odíde zabije seba či si ublíži na zdraví, a strach hrubým správaním, ktoré pravidelne prerastalo do fyzických útokov, bitím, fackovaním, tiež poškodenú ťahal za vlasy, udieral ju päsťami do tváre a celého tela, následkom čoho jej spôsoboval hematómy, udieral jej hlavou do oblasti nosa, pričom ju týmto spôsobom udrel v presne nezistený deň v decembri roku 2019 v parku nachádzajúcom sa pri vlakovej stanici v Partizánskom, počas hádky, kde následkom jeho úderu hlavou do oblasti nosa poškodenej tiekla krv, taktiež v presne nezistený deň v mesiaci február 2020 poškodenú v byte, kde spolu žili a to v B., U.. K. XXXX/XX, násilím vyzliekol donaha, hodil ju o roh postele, následkom čoho poškodená nemohla dýchať, a vulgárne jej nadával, pričom opakované fyzické útoky obžalovaného voči poškodenej vyvrcholili dňa 15.05.2020, kedy ju v ranných hodinách v kuchyni bytu, kde spolu žili po verbálnom konflikte napadol, žiadal ju, aby mu dala tabletky Neurol, ktoré mu poškodená nechcela odovzdať, po čom ju obžalovaný udrel zovretou päsťou do oblasti tváre, chytil ju za vlasy a udrel ju o radiátor, následkom čoho poškodená spadla na zem, následne jej obžalovaný prikázal, aby išli do spoločnej izby, kde sa ho poškodená snažila upokojiť, tam ju však obžalovaný hodil na posteľ, chytil do rúk vankúš a začal ju ním dusiť, čomu sa poškodená aktívne bránila a prosila obžalovaného, aby prestal, následne sa poškodenej podarilo z izby dostať von a odísť z bytu preč, čím obžalovaný spôsobil poškodenej S. Y. prasklinu nosa, pohmoždenie záhlavia a ľavej lícnej oblasti a pohmoždenie sedacej oblasti a uvedenými konaniami obžalovaný taktiež spôsoboval poškodenej S. Y. fyzické a psychické utrpenie, v dôsledku čoho bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života, t e d a blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, č í m spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., neprihliadnuc k § 37 písm. m/ Tr. zák., podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený Dôvera zdravotná poisťovňa , a.s. , so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, odkazuje a nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske sp. zn. Pv 184/20/3305-51 zo dňa 21.08.2020, doručenej súdu dňa 21.08.2020 po jej preskúmaní, samosudca nariadil a dňa 05.10.2020, 02.11.2020 a 01.12.2020 bolo vykonané hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je nevinný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 2T/54/2020-400 z 01.12.2020, ktorým uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku ako vo výroku rozsudku, ktorým naplnil obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste a obžalovaný čo do výroku o vine a treste. Súd druhého stupňa uznesením č.k. 2To/2/2021-418 z 22.01.2021 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v celom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd druhého stupňa dospel k právnemu záveru, že prečítanie, resp. prehratie výpovede poškodenej Y. z prípravného konania nie je v súlade s ustanovením § 263 ods.3 písm. a) Tr. por., pretože nebolo možné v tom čase bez pochyby uzavrieť, že sa vyhýba účasti na hlavnom pojednávaní, ako to predčasne skonštatoval okresný súd. Súčasne vzhľadom na písomné vyjadrenia svedkyne a poškodenej adresované okresnému súdu, kde naznačuje, že k žiadnemu týraniu zo strany obžalovaného voči nej nedošlo, javí sa ako nevyhnutné svedkyňu S. Y. vypočuť pred súdom na hlavnom pojednávaní za účasti znalca, prípadne vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by vyplynuli z jej výpovede.
Súd viazaný právnym názorom súdu druhého stupňa vykonal opatrenia jednak na zabezpečenie prítomnosti poškodenej na hlavnom pojednávaní na tunajšom súde a pre prípad jej nemožnosti dostaviť sa na tunajší súd aj formou dožiadania zabezpečením videokonferencie dožiadaným súdom. Poškodená prisľúbila účasť na hlavnom pojednávaní, na ktoré sa napokon dňa 07.06.2021 dostavila.
Na hlavnom pojednávaní, výsluchom obžalovaného, svedkyne S. K., zástupcu poškodeného Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s. W.. W. Ž., svedka V. Z., prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. MBA č. 76/2020, znalca MUDr. Viktora Segedu č. 44/2020, výsluchom znalca PhDr. Andreja Benkoviča, výsluchom poškodenej S. Y., prehratím jej výpovede z prípravného konania, prečítaním výpovede svedka W. K., listinných dôkazov vzťahujúcich sa k rozhodovaniu súdu a pripojených spisov, súd zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. S poškodenou sa len zvykli hádať, čo môže potvrdiť aj matka obžalovaného. Priznal len, že dňa 15.05.2020 poškodenú napadol, ľutuje to. Nikdy predtým ju nenapadol. Isté obdobie spolu pracovali aj na Slovensku u toho istého zamestnávateľa. Uviedol, že mali "taliansky vzťah", trávili čas spolu v práci aj doma. Hádky sa znásobili kvôli peniazom, hádali sa aj pre maličkosti. Počas hádok na seba nadávali, kričali po sebe. Býval s nimi okrem matky aj jej priateľa V. Z. aj postihnutý brat matky. Pripustil, že žiarlil, pokiaľ bola poškodená s jeho bratom zatvorená
v izbe a dlhšie sa rozprávali. Poškodenej nebránil v pohybe, no tá sama od seba nikam nechodila. Nebál sa, že ho opustí. Pripustil, že mohol povedať "v nervoch", že on si ublíži ak od neho odíde. Poprel, že by poškodenú ťahal za vlasy, modriny žiadne nemala. Zlomeninu nosa pripísal tomu, že ich napadli v Brne. Ku časti obžaloby o napadnutí pri železničnej stanici uviedol, že sa len pohádali a ona odišla. Neudrel ju na druhý deň potom neprišla domov, no neskôr on pre ňu prišiel. Poprel aj napadnutie zo začiatku roka 2020. K napadnutiu z 15.05.2020 uviedol, že od poškodenej pýtal Neurol, ktorý bral na úzkosť a depresiu, užívali ho obaja, v ten deň užil aj pervitín aj marihuanu. Neurol nevedela nájsť, začali sa hádať, lebo mu ho nechcela dať, potom ju udrel rukou do tváre, sedela vtedy za stolom. Ona potom odišla. Nespomína si, že by ju udrel o radiátor, alebo dusil. On užil drogu po dlhých rokoch, od roku 2013 mal pervitín možno päť krát, občas si zafajčil marihuanu. Neurol bral len dva či tri mesiace, alkohol pil príležitostne. Pripustil, že dávno v minulosti sa dorezal po hádke s poškodenou, poprel, že by si chcel porezať líce, ani nebúchal hlavu o múr, poprel, že by poškodenú kontroloval či sledoval. Neporezal ju, spávala normálne. Poškodená pila alkohol výnimočne, ale brala Neurol, drogy si spolu dali výnimočne a to pervitín. Marihuanu nefajčila. Netopil ju. Sem tam, keď sa hádali, zaklepala matka, aby sa upokojili. O poškodenej uviedol, že má neústupčivú povahu, no ani on na seba nedá kričať. Obžalovaný je slobodný, má jedno maloleté dieťa, ktoré žije s jeho matkou a študuje na strednej škole. Vyživovaciu povinnosť si plní. S poškodenou sa na Slovensko vrátili okolo októbra 2019, prišli o prácu v Českej republike, na Slovensku prácu nemali a pre pandémiu bolo málo príležitostí. Zostali bez peňazí. Ostali bývať u jeho matky, v trojizbovom byte mali jednu izbu pre seba. Pred Vianocami prišiel z výkonu trestu W. K., poznali sa s poškodenou, no nevie o tom, že by mali nejaký pomer. Každý z nich mal mobilný telefón, nemali tajnosti poznali na seba heslá. Z dvoch rokov čo trval ich vzťah s poškodenou boli asi trištvrte roka na Slovensku za celý ten čas sa nerozišli. Poškodená chodila za svojimi deťmi, ktoré mala v opatere jej matka. O poškodenej povedal, že mala vzťahové problémy už v jej skorších vzťahoch, uviedol, že bola aj bitá jej partnermi.
Poškodená S. Y., v čase skutku družka obžalovaného, adresovala OČTK, obhajobe a súdu spolu tri listy, zo dňa 24.06.2020 - v prípravnom konaní, zo dňa 01.08.2020 - predložený obhajobou, a zo dňa 24.10.2020 - adresovaný súdu, kde v podstate uvádza, že sa necítila byť týraná, hádali či bíjavali sa vzájomne, dôvodom boli drogy a alkohol. Poškodená spolu s bratom obžalovaného W. K. v priebehu trestného konania odišla za prácou do Českej republiky. Ku kontaktu na ňu súdu uviedla informácie len matka obžalovaného S. K., ktorá opakovane súdu sprostredkovala informácie o pobyte poškodenej v Českej republike a údajne nemožnosť sa dostaviť na pojednávanie z dôvodu obavy o stratu zamestnania spojenú s dlhodobou neprítomnosťou poškodenej kvôli pandémii COVID-19 a potrebe karantény. Dňa 01.10.2020 na č.l. 316 poškodená oznámila súdu adresu na preberanie zásielok, a uviedla, že sa na pojednávanie z dôvodu pandémie COVID-19 nemôže dostaviť, všetky okolnosti prípadu uviedla v čestnom prehlásení. Následne prevzala predvolanie zasielané poštou na termín 02.11.2020 ako aj 01.12.2020. Na žiaden z týchto termínov sa nedostavila rovnako ani svedok W. K.. Súd dospel k záveru, že jednak je ako svedok nachádzajúci sa v zahraničí dlhodobo nedosiahnuteľná (návrat jej osoby na Slovensko bol v tom čase neurčitý), čo je však podstatnejšie, možno mať za to, že sa vyhýbala osobnej účasti na hlavnom pojednávaní, preto jej výpoveď prehral. Ide pritom o výsluch vykonaný po vznesení obvinenia a je zaznamenaný aj vo forme videozáznamu, teda nemožno spochybniť jednak spontánnu výpoveď poškodenej ani odpovede na položené otázky, emócie poškodenej a protokoláciu výpovede.
Hoci súd druhého stupňa dospel k záveru, že bolo predčasné konštatovanie o tom, že by bola pre súd prvého stupňa nedosiahnuteľná a výpovedi pred súdom sa vyhýba, neboli teda splnené podmienky na prehratie jej výpovede podľa § 270 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por., súd prvého stupňa paradoxne po tom, čo obžalovanú vypočul na hlavnom pojednávaní sa len utvrdil v tom, že pre súd bola v čase vykonania hlavného pojednávania nedosiahnuteľnou pre dlhodobý pobyt v cudzine a naviac sa na toto hlavné pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia a bez dôležitého dôvodu. Za situácie, keď bol možný jej výsluch za pomoci dožiadaného súdu formou videokonferencie, teda že jej vypočutie bolo možné reálne aj v cudzine, sa na pojednávanie na tunajší súd dostavila aj napriek pracovným povinnostiam, pretrvávajúcim obmedzeniam v súvislosti s pandémiou COVID-19, na viac na hlavnom pojednávaní bol prítomný W. K., teda osoba, ktorá mala rovnaké zdanlivo "objektívne" dôvody (náklady na cestu, uvoľnenie od zamestnávateľa, obmedzenia v súvislosti s pandémiou COVID-19) na Slovensko z Českej republiky necestovať, no spolu s poškodenou na pojednávanie prišiel, hoci nebol predvolaný a prišiel len ako verejnosť. Súd teda nemá za to, že by jej kedy bránili objektívne dôvody na hlavné pojednávanie sa dostaviť, možnosti mala len sťažené, ako hocijaká iná osoba, ktorá by bola predvolávaná z cudziny, skutočný dôvod bol ten, že nepovažovala za potrebné dostavovať sa na súd.
Preto súd opäť podporne poukazuje aj na videozáznam z výpovede poškodenej z prípravného konania, najmä pokiaľ ide o emócie prejavované počas výsluchu poškodenou (plač), hoci jej výpoveď bola aj podľa § 264 ods. 1 Tr. por. dňa 07.06.2021 čítaná za účelom odstránenia značných rozporov s výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Z výpovede poškodenej zo dňa 16.05.2020 zachytenej na CD v spise z predmetného výsluchu, ktorého zápisnica je na č.l. 74-81, a prečítanej v rámci odstraňovania rozporov s výpoveďou z prípravného konania podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd zistil, že poškodená vypovedala tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku (preto súd v tejto časti rozsudku duplicitne neuvádza obsah jej výpovede), skutkovú vetu upravil práve podľa jej výpovede. Vypovedá aj o tom, že matka obžalovaného ju veľakrát zamkla do izby, aby jej obžalovaný neublížil. Pripustila, že s obžalovaným fajčila marihuanu. Obžalovaný mal byť agresívny aj v čase, keď nebol pod vplyvom drog či alkoholu. Pokiaľ ide o jej odpor voči obžalovanému uviedla, že mu chcela ukázať, že sa biť nedá a aj ona mu dala niekedy facku, no vedela, že ju ten dvojnásobne vráti. Uviedla, že niekedy by skôr zniesla facku ako vulgarizmy na jej adresu. Uviedla, že bez tabletky nezaspí. Hlavou do nosa ju neudrel len 15.05.2020, ale už viackrát. Za bod, ktorý označila za zlomový považuje, keď sa vrátil brat obžalovaného W. K. z výkonu trestu. Od tej doby zažívala peklo, žiaril na neho. Odkedy ho pozná schudla a zmenila sa.
Poškodená S. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že to čo vypovedala v prípravnom konaní nebola úplne všetko pravda. Bo bitke vypila dve vodky a požila dva Neuroly, čo ovplyvnilo jej výpoveď. Uviedla, že ich prepustili po štyroch mesiacoch zo zamestnania, s obžalovaným ostali bez práce. V byte ich bývalo šesť, bývali u "maminy" K.. Hádavali sa. Uviedla, že agresívna bola aj ona. Nemohli si nájsť prácu, boli bez príjmu a nervózni. Ona je tiež "papuľa", kričala. Obžalovaný ju z nevery nepodozrieval. S obžalovaným už nechcela byť a chcela to vyriešiť tak, aby sa rozišla. On sa jej nijako nevyhrážal. Vypovedala však tak, lebo bola v zlom psychickom rozpoložení, bola dobitá. Okrem posledného incidentu ju obžalovaný nenapadol. Nebil ju, len to ráno. K incidentu na vlakovej stanici uviedla, že tam sa len pohádali, skákala do neho ona. Neudrel ju do nosa. Ku skutku z 15.05. uviedla, že obžalovaný pojedol veľa Neurolov, začal ju slovne urážať a zbil, zjedol ich natruc, pretože predtým ona zjedla tabletku s čím on nesúhlasil. Už si to veľmi nepamätá ako ju zbil. Uviedol, že inokedy ju nebol, len jej dal facku čo mu ona vrátila, nebola to všetko len jeho vina ale aj jej. K jej výpovedi z prípravného konania uviedla, že to riešila tak, lebo bola na tabletkách. Bol jej k nahliadnutiu predložený list z 24.06.2020, uviedla, že ho ona nadiktovala W. K., pretože on krajšie píše. Uviedla, že keď bol obžalovaný zadržaný, mamina (pozn. svedkyňa K.) sa odsťahovala. Poškodená uviedla, že list písala preto, aby napravila čo sa stalo, povedala teda bratovi obžalovaného W. aby písal to čo mu ona nadiktuje. Uviedla, že do zadržania obžalovaného spolu mali pomer asi dva roky. Bývali u matky obžalovaného, potom odišli do Brna, kde boli asi pol roka. Vrátili sa naspäť k matke obžalovaného jednak preto, že ona stratila doklady a tiež preto, lebo sa na ubytovni zranila, následne bola PN a prišla o prácu. Potom pracovali vo firme Hella, tú prácu nezvládala a po dvoch týždňoch ju prepustili. Potom robili štyri mesiace v Gabore, následne ich prepustili. Obžalovaný ju oslovoval "láska". Ona bola s W. K. kamarátka už asi desať rokov. Obžalovaný na neho žiaril, no boli s bratom obžalovaného len kamaráti. Boli podľa § 264 ods. 1 Tr. por. čítané postupne všetky časti výpovede poškodenej z prípravného konania zo zápisnice z 16.05.2020, čo komentovala poškodená tak, že obžalovanému dala facku, keď ju vulgárne urážal. Keď uvádzala, že ju bíjaval, tak to jej len dal facku, aj ona ho provokovala. Rozhneval sa, keď mu vyčítala, aby aj on zháňal prácu. Ona užíval Neurol, pretože ju upokojoval. Ona chcela dokázať obžalovanému, že sa ho nebojí, tiež bývala agresívne, keď si dala Neuroly alebo drogy. Keď prišli o prácu hádavali sa takmer každý deň. Ku skutku, keď mal zastrašovať nožmi, uviedla, len že nimi "hrkal", aby ju nastrašil, no neporezal ju. Ona si dávala dve tabletky Neurolu na spanie, uviedla že má dve deti a trápila sa, lebo nemá prácu, tak aby ich uživila. Napadnutie na vlakovej stanici úder hlavou do nosa, aj to že by ju viackrát takto udieral do nosa si vymyslela, lebo sa chcela rozísť a to bolo jediné riešenie. Jej sa to stalo, ale dávno a ublížila jej iná osoba Y. s ním sa aj rozviedla preto, povedala to však na obžalovaného. To že zostali bez práce riešili drogami a alkoholom. Keby nebrali drogy nič sa z toho nestane. Ona si našla prácu v Pardubiciach na linke. Peniaze im (jej a W. K.) požičala matka obžalovaného a W. K.. Sú v ČR rok, žijú tam. Má s W. K. pomer, žijú ako druh a družka. Ku skutku, uvedenému v obžalobe, kde ju mal obžalovaný hodiť na posteľ, dusiť vankúšom uviedla, že ten sa stal, obžalovaný bol vtedy bol nadrogovaný z fentanylu. Ako dôvod toho, prečo sa skôr nerozišla s obžalovaným uviedla, že obžalovaný je dobrý človek, v jednom čase prestal s drogami, chodili spolu do práce, no zmenil sa ako prišli o prácu.
Z výpovede svedkyne S. K., matky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní a podľa § 270 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 264 ods. 1 Tr. por. prehratého videozáznamu z jej výpovede z prípravného konania z 16.05.2020 súd zistil, že najprv bol vzťah obžalovaného s poškodenou dobrý, potom sa vyskytli bitky a hádky. Najprv boli mierne, no potom ju aj hodil o posteľ, hodil ju aj o balkónové dvere, to ona nevidela no počula. Stále jej niečo dohováral, keď ho prešiel amok ospravedlňoval sa. Sústavne sa hádali, počuť to bolo najmä v noci. Poškodená kričala aj plakala. Mal ku kopať aj hodiť na posteľ. Obžalovaný je strašne žiarlivý, mal žiarliť na druhého syna Michala. Vyčítal poškodenej, že spolu niečo majú, nadával jej a podozrieval ju. Sledoval ju aj na WC. Najviac je vadilo, že poškodenú bil. Nikdy nebola priamo svedkom synových útokov, no počula to, lebo počuť, keď niekoho hodí o radiátor, alebo o zem. Aj pred troma týždňami zvonil sused s tým, že ak to neprestane zavolá políciu. Bil poškodenú päsťami kopal do nej. Svedkyňa celé noci nespávala, lebo to počula, poškodená aj za ňou prišla s tým, že ju zasa dobil. Videla na nej modriny na rukách, tvári, pod okom, chodila tak aj do práce. Ich vzťah sa zhoršil tak pred pol rokom. Aj pred tromi, štyrmi mesiacmi ju dobil. Po jednej bitke ušla z domu museli ju ísť so synom hľadať. Keď ju našli nechcela ísť domov, no ten ju ťahal domov. Keď mu povie, že od neho odíde, je schopný ju zabiť, len aby neodišla. Svedkyňa mu dohovárala, aby nebol násilník. Jeho nahnevalo, keď pre neho aj maličkosť nespravila. Popísala aj incident z 15.05.2020, ona doma nebola, zavolal ju syn W., že má prísť domov, lebo obžalovaný bije poškodenú. Povedala, že príde až na obed. Potom telefonovala poškodená, že ju dobil, že ju bolí celé telo a že ušla. Povedala, keď sa stretli pri polícii, že ju ťahal za vlasy, hodil do radiátora, v kuchyni ťahal za vlasy, že dal facku aj synovi W.. Odsunula vešiakovú skriňu aby mohla odísť. Povedala poškodenej, že to má nahlásiť. Keď obžalovaný videl, že dobil S. podrezal si žily, alebo ako keby sa chcel obesiť. Vysvetlil to tak, že keď ublížil jej tak aj sám sebe. Často povedal, že najskôr ublíži jej, že ju zabije a potom zabije aj seba.
Na túto výpoveď pred súdom uviedla, že v prípravnom konaní nevypovedala pravdu, že na syna bol nahnevaná, povedala veci čo nie sú pravda, s tým bola aj za policajtkou, tá je odpovedala, že sa výpoveď stiahnuť nedá, preto ona potom napísala list. Nie je pravda, čo vypovedala 15.05.2020, že poškodenú obžalovaný týral, pravdou je len, že sa hádali, bili sa, ale nie že by poškodenú týral, poškodená sa nemusela dať ošetriť, nebola ani u psychiatra. Hádali sa aj o peniaze. Aj poškodená do obžalovaného skákala. Bolo tam napätie, veľa ich bývalo v byte, a aj nesvojprávny brat. Vo februári prišli obžalovaný a poškodená o prácu. Poškodená po hádkach za ňou prišla, že ju trápi. Poškodená však nechcela ísť na políciou, bol to jej nápad. Obidvaja dosť búrliví.
Svedok V. Z., druh matky obžalovaného, uviedol, že žije s matkou obžalovaného S. K. ako druh s družkou 17 rokov. Asi v auguste či septembri 2019 k ním prišli bývať obžalovaný s poškodenou, po tom čo prišli zo zahraničia. Aj pracovali v "Gabore" no prišli o prácu kvôli prepúšťaniu skrz pandémiu. Bývali v trojizbovom byte. Obžalovaný s poškodenou mali svoju izbu, ktorá mala spoločnú stenu s nimi. Uviedol, že bývali s nimi asi pol roka, on sa potom s matkou obžalovaného presťahoval bližšie do mesta koncom apríla, a v byte zostali poškodená, obžalovaný a jeho brat W.. Uviedol, že nebol svedkom toho čo je uvedené v obžalobe, vnímal len hádky, po ktorých sa rýchlo pomerili. Nervóznejší boli len ako stratili prácu. Nik zo susedov sa na nich nesťažoval, ničoho mimoriadneho svedkom nebol. Nevie ani o čom sa hádavali. Vzťah matky s obžalovaným bol dobrý, nevedel, že podávala trestné oznámenie.
Z prečítanej zápisnice svedka W. K., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. zo dňa 15.06.2020 na č.l. 111-113 súd zistil, že svedok využil právo nevypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por., pretože obžalovaný je jeho brat.
Zástupkyňa poškodeného Dôvera ZP, a.s. Mgr. W. Ž., v prípravnom konaní síce nárok na náhradu škody uplatnila, no do termínu oboznámenia s výsledkom vyšetrovania nevyčíslila, čo odôvodnila, že tak mohla urobiť až po termíne splatnosti v júli 2020. Na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej S. Y.. Ako poisťovňa uhradili sumu 101,40-€ za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenej, čo je teda uplatnenou škodou voči obžalovanému.
Podľa zápisnice z 15.05.2020 na č.l. 1-3 podala na obžalovaného trestné oznámenie jeho matka S. K., ako uvádza, preto, že má podozrenie, že došlo k týraniu S. Y. zo strany obžalovaného. Z trestného oznámenia je teda zrejmé, že smeruje voči konkrétnej osobe, ktorá trestnú činnosť mala páchať, ktorú oznamovateľka popisuje voči konkrétnemu poškodenému.
Podľa prečítanej listiny nachádzajúcej sa v spise na č.l. 212 zo dňa 24.06.2020 poškodená uvádza, že je pravdou, že sa s obžalovaným hádavali, žili búrlivý život, jednorazovo ju zbil po vzájomnej hádke, ale
skutočnosť, že by ju týral je nafúknutá. Trápi ju, že uviedla niektoré skutočnosti v psychickom napätí po bitke. Chce dať všetko do priadku a vysvetliť na hlavnom pojednávaní.
Podľa prečítanej listiny nachádzajúcej sa v spise na č.l. 213 zo dňa 06.07.2020 svedkyňa S. K. uvádza, že vypovedala na syna dňa 15.05.2020, že týral S. Y., no nie je to pravda. Tá za ňou prišla, že ju obžalovaný zbil, mala modriny. Vypovedala tak, preto, lebo bol na syna nahnevaná. Je pravda, že sa často hádali. Chce aby prvá výpoveď nebola "právoplatná".
Podľa prečítanej listiny nachádzajúcej sa v spise na č.l. 260-261 zo dňa 01.08.2020 poškodená uvádza, že s obžalovaným žila dva roky. Keď prišli o prácu prišli bývať k jeho matke. Matka im pomáhala, našli si prácu v spol. Gabor. Dostali tam výpoveď čo nimi otriaslo. Prestali prispievať na domácnosť začali sa hádať, aj sa pobili no potom uzmierili. Žili búrlivý život, no to, že by ju týral obžalovaný je nafúknuté. Aj 15.05.2020 to začalo hádkou, potom ju zbil aj svojho brata. Nikdy ju takto nezbil. S matkou obžalovaného vypovedali pod vplyvom stresu, boli na neho nahnevané. Predtým jej neublížil. V listoch sa s ním zmierila, odpustila mu, našla si prácu, chce sa postaviť na nohy. Nechce, aby bol odsúdený za tú bitku, "preplo mu" vtedy.
Podľa prečítanej listiny nachádzajúcej sa v spise na č.l. 353 zo dňa 24.10.2020 poškodená uvádza, že sa ospravedlňuje z dôvodu pandémie COVID-19, pracuje v Českej republike a cestovanie medzi štátmi je problém, tiež by zamestnávateľ neakceptoval dlhšiu neprítomnosť v práci. Odvoláva sa na skoršie písomné vyjadrenie, ako týraná osoba sa nikdy necítila, hádavali sa a bíjali navzájom s obžalovaným. Dôvodom boli drogy a alkohol. Podľa nej by sa mal obžalovaný liečiť na závislosť na drogách a alkohole a nie byť vo výkone trestu. Nemala psychické ani fyzické ujmy, z ktorých by sa liečila. Považuje za "neprípustné", aby bol obžalovaný odsúdený za týranie.
Podľa prečítaného hlásenia ZVJS na č.l. 376 bol svedok W. K. prepustený z výkonu trestu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/57/2018 dňa 24.11.2019.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. MBA č. 76/2020, z 05.06.2020, a vychádzajúc z lekárskych správa na č.l. 119-121, poškodená S. Y. utrpela dňa 15.05.2020 poranenia uvedené v dokumentácii priamym mechanizmom. Z medicínskeho hľadiska ide o poranenia ľahké. Priemerná liečba zistených poranení je nasledovná: nalomenie nosových kostí ...10-14 dní, zmliaždenie záhlavnej oblasti ...3-5 dní, zmliaždenie v lícnej oblasti vľavo ...3-5 dní, zmliaždenie sedacej oblasti vpravo ...3-5 dní, rezná rana IV. prsta pravej ruky ...7-10 dní. Poškodená vzhľadom k poraneniu zo dňa 15.05.2020 bola 5 dní čiastočne obmedzená v hygiene nosa a IV. prsta pravej ruky. Zranenie nezanechá trvalé následky. Znalec zranenia bodovo ohodnotil spolu na 55 bodov podľa z. č. 437/2004 Z.z. v prepočte na euro ide o sumu 1201,20-€.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Viktora Segedu č. 44/2020, na č.l. 194-209, obžalovaný v čase činu netrpel duševnou poruchou, žiadnou psychózou, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase skutku bol a v súčasnosti je závislý od stimulancií (MAM) a opiátov, aktuálne v nútenej abstinenci (väzenie), u obvineného zistený aj abúzus marihuany (THC) aktuálne bez psychosomatickej závislosti. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť avšak z vlastnej vôle a vlastných zapríčinením sa obvinený môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne navrhuje obžalovanému ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal znalec z odvetvia klinická psychológia dospelých PhDr. Andrej Benkovič k obsahu znaleckého posudku č. 54/2020 zo dňa 08.08.2020, ktorý zhrnul jeho závery tak, že po vyšetrení poškodenej S. Y. a na základe ostatných podkladov pre posudok zistil, že intelektové schopnosti poškodenej sú na úrovni populačného podpriemeru, jedná sa o úpadok rozumovej výkonnosti na podklade organických zmien CNS. Pamäťové schopnosti sú zachované. Osobnosť poškodenej je emočne nestabilná, nesie známky toxikomanickej charakteropatie, depravácie z dôvodu viacročného užívania viacerých návykových látok. Je náladovo labilná, impulzívna, nestála v afekte a v prežívaní. Vykazuje opakujúce sa prepady nálady v smere depresívnych dekompenzácií, na ktoré mali dopad rôzne opakujúce sa zlyhania v živote poškodenej a to aj v partnerských vzťahoch, ktoré takmer vždy vykazovali ťažkú disharmóniu. Je chronicky vulnerabilná, prítomná je neschopnosť kontrolovať a tolerovať stres. Modulácia afektu je nedostatočná a prejavovanie afektov vzhľadom k situácii nadmerne intenzívne
a impulzívne. V záťažových situáciách má sklon k afektívnej dekompenzácii. Prítomný je negatívny odhad osobnej hodnoty, seba hodnotenie je nestabilné, často ovplyvnené aktuálne prežitými udalosťami, má nižšie hodnotenie seba než ostatných, čo je prekurzorom depresie. Nedokáže si dlhodobo udržať dlhodobé a zmysluplné vzťahy. Poškodená bola premorbidne narušenou osobnosťou s komplikovaným, neraz depresívnym prežívaním. Znalec nezistil psychické zmeny, ktoré by boli spojené s konaním obžalovaného.
Vplyvom konania obžalovaného nenastali u poškodenej zmeny v jej emocionálnej oblasti a v jej vedomí ani vo vzťahu k iným osobám. Poškodená vo vzťahu s obžalovaným vystupovala ako výrazne nestabilný jedinec, ktorý mal rôzne ťažkosti v prežívaní, vykazovala opakujúce sa depresívne prepady nálady, ktoré boli výsledkom rôznych debaklov v jej živote, okrem toho má problémy s viacerými návykovými látkami vrátane liečiv, ktorých užívanie viedlo k depravácii jej osobnosti a to ešte v období, keď nebola vo vzťahu s obžalovaným. Vzťah poškodenej s obžalovaným vykazoval ťažkú disharmóniu, prítomné bolo opakujúce sa fyzické násilie, ktorému bola zo strany obžalovaného vystavovaná. Poškodená však nebola stabilný prvok vo vzťahu k obžalovanému, čo znamená, že aj ona sa správala sama voči obžalovanému verbálne a fyzicky agresívne. Vyšetrením však znalec nezistil, že by z dôvodu konania obžalovaného vykazovala psychické utrpenie, príkorie v zmysle týrania. Konanie obžalovaného tak nevyvolalo u poškodenej psychické utrpenie, a nevnímala ho ako ťažké príkorie. Znalec nezistil následky na psychike poškodenej, správanie obžalovaného spôsobovať len prechodné maximálne niekoľko dní trvajúce psychické rozlady, ktoré mali súvislosť k poslednému incidentu s fyzickým násilím zo strany obžalovaného. Všeobecná psychologická vierohodnosť poškodenej je zachovalá. Nezistil sklony k fabulácii u poškodenej, špecifická vierohodnosť je však oslabená, je voči sebe samej menej kritická.
Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že má za to, že vo vzťahu dochádzalo k opakovaným zlyhaniam zo strany obžalovaného, poškodená mohla byť vystavená fyzickým útokom. Jeho záver spočívajúci v tom, že konanie obžalovaného nevyvolalo u poškodenej psychické utrpenie, odôvodnil tým, že poškodená nevykazuje v prežívaní zmeny vyvolané stresovými faktormi, napríklad akútnu stresovú reakciu v podobe opakovaného prežívania zažitých udalostí v podobe flashbackov. Zároveň ale uviedol, že dopad správania obžalovaného na prežívanie poškodenej tam je, najmä v poslednom období , dlhodobý dopad ale nevyvolalo. Tiež uviedol, že poškodená je nestála osobnosť, neukotvená, vo vzťahoch v živote labilná, so skúsenosťou s užívaním drog, jej vzťahy boli krehké, nestále, boli poznačené disharmóniou. Ako osobnosť bola pre znalca ťažšie diagnostikovateľná v porovnaní s osobnosťou, ktorá by narušená nebola. Znalec sa aj vyjadril k špecifickej vierohodnosti jej výpovedí v priebehu trestného konania, teda výpovedí aj pred znalcom ako k následným písomným vyjadreniam, pričom uviedol, že od výsluchu v prípravnom konaní ustupovala z pozícií s tendenciou zľahčovať, mať pokoj. Uviedol dva dôvody jej správania a to vytváranie si odstupu, nechcieť mať problémy, spojitosť môže byť s aktuálne stabilnejším lepším obdobím v jej živote, a tiež z možným vonkajším vplyvom - jej schopnosti im podľahnúť, v zmysle ovplyvnenia svojej osoby. Znalec považuje za vierohodnejšiu jej výpoveď osobnú v prípravnom konaní, ako následné písomné vyjadrenia.
Po výsluchu poškodenej Y. na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2021 uviedol znalec že zotrváva na predošlých záveroch v tom, že poškodená má tendenciu zamlčiavať prežité, no nie fabulovať - vymýšľať príbehy. Uviedol, že s odstupom času, subjektívnych dôvodov, celkovej situácie, poškodená má tendenciu už tieto veci neriešiť, vytesniť, mať s tým pokoj. Je možné, že nechce poškodiť rodine brata obžalovaného, čo zažila zamlčiava, nepopisuje tak, ako prežila. V dôsledku užívania farmák mohla byť emocionálne rozladená, hyponogénna, utlmená, no jej tvrdenia o užívaní návykových látok a vplyvu na jej výpoveď sú podľa znalca nadnesené, v prípravnom konaní popisovala situácie podrobne, konkrétne, skôr sa jej niektoré zlievali. Nemá za to, že užívanie farmák by malo význam z hľadiska symptómov osoby, ktorá bola týraná, no zároveň uviedol, že poškodená žila dlhodobo disharmonickým životom, miera jej adaptability je iná ako u bežného človeka.
Podľa správy z vyšetrenia moču obžalovaného, dátum odberu 15.05.2020 na č.l. 127 bol obžalovaný pozitívny na Amfetamín, Benzodiazepíny, Metamfetamín aj Cannabis.
Obhajoba predložila poštový peňažný poukaz o úhrade sumy 101,40-€ obžalovaným na účet uvedený v prípravnom konaní ako platobné miesto úhrady škody, so zhodným variabilným symbolom na č.l. 377.
Podľa výpisu z registra obyvateľov na č.l. 521 je obžalovaný synom S. K., ktorá bola vypočutá ako svedok. Obžalovaný uviedol, že má dcéru N. M., I. XX.XX.XXXX, tá býva v Českej republike s jej matkou, on platí výživné 1000,-Kč mesačne na dcéru.
Podľa čestného vyhlásenia na č.l. 522 nevlastní žiadny obžalovaný majetok. Predložil na č.l. 523-526 potvrdenia o uchádzaní sa o zamestnanie z 28-29 apríla a 1. júna 2021.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov MV SR č.l. na č.l. 218-219 bol obžalovaný do času spáchania skutku dvakrát postihnutý za drobné priestupky dňa 20.03.2019 podľa § 47 ods. 1 písm. c/ Z. č. 372/1990 Zb. a dňa 27.02.2017 podľa § 108 ods. 1 písm. f/ Z. č. 513/2009 Z.z.
Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 220-224 a rozhodnutí na č. l. 289-309, 323-331 a 346 má v odpise z registra trestov obžalovaný sedem záznamov. Súd dospel k právnemu záveru, že možno prihliadnuť len k dvom jeho odsúdeniam, pretože vo zvyšku sa v skúšobnej dobe osvedčil, splnil podmienky zahladenia odsúdenia, alebo preto, že išlo o odsúdenia v cudzine, právoplatné pred 01.01.2013 iného členského štátu Európskej únie, na ktoré sa podľa § 7b ods. 2 neprihliada.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. z. 1T/4/01 z 31.01.2001, právoplatným dňa 13.02.2001 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 187 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (skutok spáchaný dňa 18.11.1999) a bol mu uložený trest odňatia slobody na 2 roky so zaradením do I. NVS. Podmienečne bol prepustený dňa 19.12.2001, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Bolo mu tiež uložené ústavné protitoxikomanické liečenie. Výrok o treste v tejto veci bol zrušený neskorším rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T 118/01 z 28.05.2002 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5To/51/05 zo 14.11.2005, právoplatným dňa 14.11.2005, kde bol uznaný vinným zo spáchania trestných činov podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Tr. zák. a § 9 ods. 2 k § 251 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (skutky spáchané v období september - október 1999) a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody na 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do I. NVS. Podmienečne bol prepustený dňa 14.01.2009 so skúšobnou dobou na 3 roky, v ktorej sa dňa 14.01.2013 osvedčil.
Uznesením Okresného súdu v Zlíne z 19.08.2020 č.k. 34T 258/2017-123 súd rozhodol, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe uloženej trestným príkazom Okresného súdu v Zlíne z 08.01.2018 č.k. 34T 258/2017-107 osvedčil.
Rozsudkom Okresného súdu v Zlíne č.k. 34T 235/2011-410 z 13.02.2012, právoplatným dňa 12.04.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne č.k. 6To 165/2012-463 z 12.04.2012 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania v bode 1 rozsudku z trestného činu týrania osoby žijúcej v spoločne obývanom byte alebo dome podľa § 215a odst. 1, odst. 2 písm. b/ trestného zákonníka a ohrozovania výchovy mládeže podľa § 217 odst. 1 písm. c/ trestného zákonníka, v bode 2 rozsudku pre prečin týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199 odst. 1 , odst. 2, písm. d/ trestného zákonníka a prečin ohrozovania mravnej výchovy dieťaťa podľa § 201 odst. 1, písm. d/ trestného zákonníka. Na základe dovolania obžalovaného bolo Najvyšším súdom Českej republiky pod č.k. 6Tdo 1187/2013-40 z 14.11.2013 zrušené uznesenie Krajského súdu v Brne č.k. 6To 165/2012-463 z 12.04.2012 okrem časti v ktorej predmetným uznesením bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaného pre skutok v bode 3 rozsudku súdu prvého stupňa ako aj rozsudok súdu prvého stupňa. Rozsudkom Okresného súdu v Zlíne č.k. 34T 235/2011-617 z 11.02.2014, právoplatným dňa 04.03.2014 bol následne obžalovaný uznaný vinným v bode 1. rozsudku z trestného činu týrania osoby žijúcej v spoločne obývanom byte alebo dome podľa § 215a odst. 1, odst. 2 písm. b/ trestného zákonníka a v bode 2 rozsudku pre prečin týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199 odst. 1 , odst. 2, písm. d/ trestného zákonníka a bol mu uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody na 28 mesiacov so zaradením do väznice s ostrahou za zrušenia výroku o treste z trestného príkazu Okresného súdu v Zlíne z 20.04.2011 č.k. 34T 69/2011 ako aj ďalších na tento výrok obsahovo nadväzujúcich rozhodnutí.
Prokurátorka v záverečnej reči vyhodnotila výpoveď obžalovaného ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, výpoveď jeho matky pred súdom ako účelovú v snahe synovi pomôcť. Vinu považuje za preukázanú výpoveďou poškodenej z prípravného konania, pričom poukázala aj na citové rozpoloženie poškodenej v čase výsluchu, keď opakovane plakala. Jej následné správanie vyhodnotila ako snahu obžalovanému pomôcť, pričom zrejme koná pod vplyvom brata obžalovaného či jeho matky, pretože s obidvoma je v kontakte, tiež, že jej obžalovaný písal z výkonu väzby. Znalec pritom v
posudku uviedol aj skutočnosť, že obžalovaný poškodenej z výkonu väzby písal, čo mohlo tiež ovplyvniť poškodenú. Prokurátorka navrhla obžalovanému uložiť nepodmienečný trest za použitia § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. v prvej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Navrhla mu uložiť aj ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie a rozhodnúť o nároku na náhradu škody. Obhajoba na základe zásady i n dubio pro reo, poukazujúc na písomné vyjadrenia poškodenej jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, na výpoveď matky obžalovaného pred súdom, na závery znalca v tom zmysle, že poškodená v súvislosti s konaním obžalovaného nevykazovala psychické utrpenie, príkorie v zmysle týrania, navrhla obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, alebo postúpiť na konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obžalovaný trestnú činnosť aj v záverečnej reči poprel, pripustil, len že poškodenú udrel dňa 15.05.2020, čoho ľutuje, poprel, že by ju týral, alebo sa jej vyhrážal. Uviedol, že brat obžalovaného W. mu povedal, že hádky poškodenej pokračujú aj s ním, dohádali sa brat prišiel o robotu hádky došiel domov s plačom a taškami. W. mu povedal, že poškodená sa mu priznala, že sa ho chcela zbaviť. Všetko čo jej spravil Y. narozprávala to na neho. Chce sa postarať o dcéru čo chodí do školy. Žijú oddelene.
Po vykonanom dokazovaní bolo zrejmé, že otázka viny či neviny obžalovaného spočíva predovšetkým v tom, ktorá z výpovedí poškodenej, radikálne meniacej výpoveď behom trestného konania je pravdivá, a ktorá je lživá, pretože obidve verzie popri sebe z hľadiska ich pravdivosti neobstoja.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, a to aj po osobnom výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe, ktorý súd len vzhľadom na vykonané dokazovanie mierne upravil. Táto úprava sa týkala špecifikácie obdobia, v ktorom bol skutok spáchaný, pretože toto obdobie bolo v obžalobe uvedené buď priširoko, alebo neurčito, tiež periodicity útokov. Pokiaľ ide o vyhrážky, bolo preukázané, že stres a napätie vyvolával u poškodenej tým, že v prípade rozchodu sa zabije, čím v podstate poškodenú nútil byť zodpovednou za jeho prípadnú ujmu. Súd skutok vymedzil dňom po návrate svedka W. K. na slobodu z výkonu trestu teda od 25.11.2019, pretože tak poškodená ako aj svedkyňa S. K. sa zhodli v tom, že práve vtedy správanie obžalovaného už presiahlo úroveň viac menej rovnocenného partnera v hádkach, či prípadných potýčkach, ale najmä pre žiarlivosť nadobudlo charakter týrania poškodenej, sama poškodená život s obžalovaným odvtedy popisuje ako peklo. Tiež na toto obdobie nadväzuje obdobie po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19, kedy sa už prejavili následky spojené so stratou zamestnania obžalovaného a poškodenej aj dlhšie trvajúce obdobie, ktoré spolu trávili v domácnosti. Rovnako súd datoval určito a presnejšie vymenované prípady násilia obžalovaného voči poškodenej vychádzajúc z jej výpovede z prípravného konania.
Súd dospel k právnemu záveru, že bez dôvodných pochybností možno prisvedčiť pravdivosti výpovede poškodenej, avšak tej z prípravného konania, ktorá v prípravnom konaní popísala správanie obžalovaného, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku. Súd prisvedčil pravdivosti výpovede poškodenej z prípravného konania a nie konania pred súdom či z jej listov, najmä na základe čiastočných zhôd s výpoveďou matky obžalovaného opäť z prípravného konania, okolností ohlásenia trestnej činnosti, a poukazujúc na závery znalca z odboru klinická psychológia dospelých PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý aj po výsluchu poškodenej zopakoval, že tá z psychologického hľadiska, poukazujúc na jej osobnosť nemala v prípravnom konaní ani nemá tendenciu fabulovať - vymýšľať si, ale skôr zamlčiavať zažité. Celkom logicky vysvetlil aj to, že poškodená nie len vo vzťahu s obžalovaným, ale v skorších vzťahoch zažívala disharmóniu čo aj sama uviedla, že ju mal napadnúť aj jej skorší partner, znalec uviedol, že jej miera adaptácie sa na takéto vzťahy je na inej úrovni, ako u obyčajného človeka. Podľa právneho názoru súdu by sa trestnosť tohto trestného činu nemala odvíjať subjektívne, od toho, koľko obeť trestnej činnosti "ešte znesie", či čo sama vzhľadom na jej osobnosť, predchádzajúce vzťahy s partnermi, či dokonca prípadné poruchy osobnosti považuje za "ešte primerané" správanie partnera, ale objektívne, keď správanie páchateľa prekročí medze obvyklé vo vzťahu k partnerovi u bežného človeka, samozrejme zohľadňujúc aj to, či ide o vzájomné napádanie, alebo len symbolický odpor obete, ktorého výsledkom je napádanie opakované. Znalec uviedol, že poškodená má snahu celú vec už neriešiť, vytesniť, a je možné, že aj konať tak, že tým neublíži jej súčasnému partnerovi - bratovi obžalovaného. Sama poškodená uviedla, že list, kde popisuje, že správanie obžalovaného nebolo týraním jej osoby písala preto, aby "napravila čo sa stalo". Poškodená poukazuje na celkom nelogické dôvody, pre ktoré mala obviniť obžalovaného krivo. Pokiaľ by súd mal prisvedčiť pravdivosti toho, čo povedala poškodená na hlavnom pojednávaní, tak v prípravnom konaní musela celkom vedome vypovedať krivo
v úmysle privodiť obžalovanému trestné stíhanie, hoci sa mohla s obžalovaným rozísť a opustiť ho bez krivého obviňovania a privodzovania trestného stíhania či dokonca hrozby väzby partnerovi. Tvrdenia poškodenej, že takto vypovedala, lebo lžou chcela spôsobiť ukončenie ich vzťahu a poukazujúc na to, že bola vtedy závažne ovplyvnená požitím Neurolu sú nelogické až absurdné. Poškodená nebola nijako nútená vypovedať o konaní obžalovaného, ktoré nebolo spojené s jej bezprostredným napadnutím dňa 15.05.2020, ktoré nepoprela ani v konaní pred súdom. Dokonca ani nijako nekonala, trestné oznámenie podala matka obžalovaného, nie poškodená, je celkom možné, že bez toho by konanie obžalovaného prešlo bez trestnoprávnej odozvy. Preto je nelogické tvrdenie poškodenej, že sa s obžalovaným chcela rozísť tým, že bude vypovedať lživo o jeho útokoch na ňu, keď bez svedkyne K. by sa ani len trestné stíhanie nezačalo a poškodená nevypovedala. Súd považuje za celom absurdné aj tvrdenie poškodenej o súvislosti jej tvorivosti fabulovať a krivo obviňovať a požitím Neurolu, ktorý ako sama uvádzala paradoxne používala na upokojenie pred spaním.
Poškodená aj pre súdom potvrdila, že ju obžalovaný napadol hodením na posteľ dusil vankúšom, tiež, že jej mal hroziť nožom. Všetko ostatné na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu vedome a účelovo zamlčiavala, či zľahčovala a to z toho prostého dôvodu, aby "napravila" čo sa stalo. Nie však tým, že pomôže obžalovanému tak, že vypovie pred súdom pravdu, ale tým, že pravdu zamlčí či skreslí a tak dosiahne jeho oslobodenie, nebude mu hroziť trest vychádzajúci z trestnej sadzby pre tento zločin, nepoškodí rodine ani svojmu partnerovi, ktorý je bratom obžalovaného. Prípadný trestnoprávny postih pre poškodenú nie je evidentne žiadnou prekážkou, na hlavnom pojednávaní len jednoducho v podstatných veciach uviedla, že v prípravnom konaní nehovorila pravdu, alebo zodpovednosť zvádza na požitie liekov či alkoholu. Že sa poškodená na hlavnom pojednávaní vedome, mysliac si že presvedčivo, snažila súd zavádzať, možno vyvodiť zo samotnej jej výpovede, kde dokázala o tej istej skutočnosti vypovedať v rozmedzí niekoľko minút dve protichodné tvrdenia. Napríklad tvrdila, že obžalovaný nežiaril na brata, no ku koncu výpovede uviedla pravý opak. Tiež uviedla, že obžalovaný ju zbil len raz a potom pripustila aj incident, kde ju mal hodiť na roh postele až mala jazvu na chrbte, nadávať jej vulgárne zo žiarlivosti. Na všetky ďalšie napadnutia, ktoré popisovala v prípravnom konaní ako prípady, že ju bíjaval, buď na hlavnom pojednávaní uviedla, že išlo len o facku, ktorú dokonca nezriedka vyprovokovala, vrátila, alebo to jednoducho poprela, a povedala, že si to vymyslela, alebo vypovedala pod vplyvom Neurolu. Samotný obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní, že ju po hádke (priznal iba hádku) na vlakovej stanici musel hľadať a priviesť domov a to až na druhý deň. No v tom súd poukazuje na výpoveď jeho matky S. K., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že to bolo po bitke a poškodenú museli s obžalovaným hľadať. Popis tohto skutku poškodenou, že sa len pohádali a ničím to nebolo výnimočné, tak v skutočnosti nenasvedčuje len jednej z ďalších x- hádok, ale následkov jedného z fyzických napadnutí poškodenej obžalovaným a je to teda opäť jeden z príkladov, kedy poškodená na hlavnom pojednávaní to podstatné - čo obžalovanému priťažuje, usvedčuje z trestnej činnosti vedome zamlčala, či výslovne klamala, keďže napadnutie poprela. Nedá sa neuviesť, že poškodená napriek tomu všetkému uviedla to všeobecné konštatovanie, že obžalovaný sa zmenil, ako prišli o prácu. Aj v listoch píše, že za všetkým sú drogy a alkohol. Hoci poškodená tvrdí, že ju obžalovaný netýral, a obžalovaný dokonca aj poškodená s odstupom času môže mať za to, že také správanie obžalovaného ničím nevybočovalo zo správania pre partnerstvá poškodenej typické, a boli si rovní v agresívnom, vulgárnom či násilnom správaní partnerov, súd tejto predkladanej verzii o "talianskom spolužití" neprisvedčil.
Súd je toho názoru, že poškodená mala tendenciu agresívne správanie obžalovaného popisujúc skutok v listoch či na hlavnom pojednávaní zamlčiavať a zľahčovať, to však v skutočnosti ďaleko presahovalo úroveň bežnej hádky či temperamentnejšej výmeny názorov. Súd poukazuje na to, že to nebola poškodená, ale matka obžalovaného S. K., ktorá oznámila jeho trestnú činnosť, je celkom pravdepodobné, že poškodená by sa sama dosiaľ k tomu neodhodlala. Poškodená v priebehu trestného konania po jej výsluchu začala meniť výpoveď a zľahčovať nebezpečnosť správania obžalovaného, svoju osobu kladúc v prejavoch na roveň správaniu obžalovaného. Stále je však spätá s rodinou obžalovaného, vplyv tejto skutočnosti na jej konanie bol a je silný. Pokiaľ by poškodená chcela krivo obviniť obžalovaného, bola by to ona, kto by podávala trestné oznámenie a rovnako pokiaľ by sa jej výpoveď menila, mala by tendenciu práve dramatizovať, zveličovať a nie bagatelizovať správanie obžalovaného voči nej. Znalec toto jej správanie vysvetlil, ide buď o snahu mať pokoj a s odstupom času snahu zažité zľahčiť či pomôcť obžalovanému, alebo ako osoba ovplyvniteľná, konať pod vplyvom rodiny obžalovaného, ako uvádza prokurátorka v záverečnej reči. Nedá sa neuviesť, že poškodená s bratom obžalovaného vycestovala za prácou a peniaze na štart im poskytla matka obžalovaného. Súdu je zrejmá morálna dilema poškodenej, no nemá za to, že možno len prostou zmenou výpovede, bez závažných
do seba nadväzujúcich logických súvislostí, v konaní pred súdom znegovať usvedčujúcu výpoveď v čase krátko po poslednom napadnutí poškodenej, kedy nemala dôvod na rozdiel od súčasnosti konanie obžalovaného pred súdom zľahčovať či zatajovať.
Rovnako ako poškodená sa správa matka obžalovaného (ktorej zmena výpovede je až okatou, a tiež úplne trestnoprávne následky ignorujúcou snahou chrániť syna), a vo svojej podstate, pokiaľ ide o nepriťažovanie bratovi, aj brat obžalovaného W. K., ktorý využil právo voči blízkej osobe nevypovedať. Tiež svedok Z., ktorý nevidel ani nepočul ani len to čo jeho družka a matka obžalovaného, hoci býval v tom istom byte oddelený len priečkou medzi izbami. Preto možno mať za, to vzhľadom k tomu, že poškodená je stále v kontakte s najbližšími členmi rodiny obžalovaného, ba je družka brata obžalovaného, že jej zmena výpovede je snahou nesklamať brata či matku obžalovaného (sama ju nazýva "mamina"), alebo im priamo vyhovieť, a pokiaľ možno dosiahnuť to tak, aby nemusela pred súdom vypovedať, a keď už vypovedala, dosiahnuť zmenu výpovede z prípravného konania, ktorá obžalovanému priťažuje.
Hoci znalec z odboru psychológia zotrval na záveroch svojho posudku v tom, že konanie obžalovaného nevyvolalo u poškodenej psychické utrpenie a ťažké príkorie, tiež uviedol, že je to dôsledok toho, čo poškodená zažila v minulosti, ako sa jej osobnosť vyvinula a vplyvom prežitého narušila, pričom konštatoval u nej premorbídne narušenú osobnosť s komplikovaným, neraz depresívnym prežívaním. Konštatoval, že vzťah poškodenej s obžalovaným vykazoval ťažkú disharmóniu, ktorú dal do súvislosti aj s opakujúcim sa fyzickým násilím. V podstate na doplňujúce otázky odpovedal tak, že symptómy, ktoré znalec spája s prežitým týraním nevykazovala, no bola osobou, ktorej prah toho čo dokáže zniesť vzhľadom na jej osobnosť a to čo zažila je na inej úrovni ako u bežného človeka a štandardného spolužitia, ktorý by reagoval na také správanie agresora, ktoré dosiaľ nezažil. Znalec takto uviedol, že znakom by mohla byť nespavosť, strhávanie sa zo zlých snov a pod. Pričom v tomto prípade sama poškodená uvádza, že užíva lieky na spanie, nedá sa vylúčiť, že užívala návykové látky či alkohol v kombinácii s nimi. Znalec tiež uviedol, že by mala depresívne stavy, no sám jej prežívanie takto popisuje, sama poškodená popisuje, že problémy riešila najmä Neurolom. Spojenie psychického utrpenia so správaním obžalovaného znalec nenašiel, sám však uviedol, že poškodená bola osobou, ktorá už vstupovala do vzťahu ako osobnosť narušená, a zrejme na rovnaké podnety nereaguje rovnako ako človek, ktorý by správanie obžalovaného ako je uvedené s skutkovej vete nikdy predtým nezažil. Súdu sa javí byť znakom určitého vyrovnávania sa so zažitým aj to, že sa vyhýbala účasti na súde, snaha vec "vyriešiť" - vytesniť, zbaviť sa jej bez ohľadu na následky pre seba, nedá sa neuviesť ani snaha zľahčovať konanie obžalovaného, čo nebýva zriedkavým javom, keď obeť sama hľadá s odstupom času vinu v sebe a chráni agresora. Z tohto dôvodu súd nemá za to, že závery znalca vylučujú, že poškodená nebola týraná, ale možno ich vykladať tak, že týranie obžalovaným už predtým narušenú osobnosť poškodenej zásadne nezasiahlo, a zažité fyzické či psychické utrpenie nemalo také ľahko rozpoznateľné následky, ako by malo na osobnosti nenarušenej, do ktorej náhle vstúpi osoba agresora.
Matka obžalovaného S. K., ktorej výpoveď pred súdom považuje súd za nevierohodnú, a jednoznačne za snahu bez ohľadu na trestnoprávne následky ho ochraňovať, v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala a potvrdzovala slová poškodenej o správaní obžalovaného. Bola to ona, ktorá podala trestné oznámenie na obžalovaného, pričom to, že dôverovala viac tvrdeniam poškodenej ako vlastného syna je logickým dôsledkom toho, že nešlo len o sprostredkovanú výpoveď poškodenej, ktorá by sa jej zdôverila, ale osobnú skúsenosť, pretože obžalovaný s poškodenou u nich bývali. Tu súd uvádza, že súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj V. Z., pričom ten ako druh S. K. na hlavnom pojednávaní vypovedá, že si v podstate nič nevšedné, pokiaľ ide o spolužitie obžalovaného s poškodenou nevšimol. Súd jeho výpoveď pred súdom považuje rovnako za nevierohodnú, pretože má motív ochraňovať svoju družku S. K., ktorá výpoveď v priebehu trestného konania zmenila. Je len škodou, že nebol vypočutý včas ako svedok v prípravnom konaní.
Pokiaľ ide o zranenia, ktoré boli diagnostikované aj lekárom, súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia. Napokon súd uvádza, hoci na skoršie odsúdenie súd neprihliada z hľadiska ukladania trestu, tak z kriminologického hľadiska, skúmania či obžalovaný má sklony k páchaniu takejto trestnej činnosti, sa nedá nepoukázať na to, že obžalovaný bol v Českej republike odsúdený pre trestný čin spáchaný obdobným spôsobom na bývalej družke.
Súd dospel k právnemu záveru, že konaním obžalovaného, ktoré ustálil v skutkovej vete rozsudku na základe vyššie uvedených dôkazov a odôvodnenia, tento blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, teda spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Porušil záujem spoločnosti na ochrane osôb pred domácim násilím. Spôsobenie fyzického utrpenia a psychického utrpenia poškodenej dané práve spôsobom páchania trestnej činnosti, pričom pokiaľ ide o psychické utrpenie, súd sa nestotožnil so záverom znalca, že by psychické utrpenie nebolo spojené s osobou obžalovaného, poukazujúc na dôvody uvedené vyššie, a výklad jeho slov v tom zmysle, že sa dopad správania obžalovaného na osobnosť poškodenej v podstate nedal odlíšiť od iných vplyvov najmä skrz skutočnosť, že do vzťahu vstupovala už s narušenou osobnosťou.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody samostatný a nepodmienečný. Súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona v rozpätí 3 až 8 rokov odňatia slobody. Súd neprihliadol ani k jednej poľahčujúcej okolnosti. Súd neprihliadol ani k žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súd dospel k právnemu záveru, že podľa § 438e Tr. zák. v spojení s § 322 ods. 3 Tr. por. nemožno prihliadnuť k odsúdeniu obžalovaného v Českej republike na základe rozsudku Okresného súdu v Zlíne č.k. 34T 235/2011-617 z 11.02.2014, právoplatného dňa 04.03.2014, pretože by došlo k porušeniu zásady zákazu reformatio in peius, ktorá v tomto prípade sa viaže k výsledku trestného konania v cudzine a dôsledkom na ukladanie trestu v tejto veci. Je zrejmé, že pokiaľ by obžalovaný nepodal voči uzneseniu Krajského súdu v Brne č.k. 6To 165/2012-463 z 12.04.2012 dovolanie, vec pôvodne vedená na Okresnom súde v Zlíne pod. sp. zn. 34T 235/2011 by bola právoplatne skončená dňa 12.04.2012, a teda podľa § 438e Tr. zák. by sa na toto odsúdenie neprihliadalo ako na priťažujúcu okolnosť. Súd je toho právneho názoru, že nemožno prihliadnuť na uvedené odsúdenie v Českej republike, pretože následky tohto rozhodnutia spojené s prihliadnutím ako k priťažujúcej okolnosti by boli priamo späté s uplatnením práva podať opravný prostriedok obžalovaným v onej veci smerujúcemu k jeho prospechu - teda k dovolaniu podanému v jeho prospech, čo je presne vyjadrenie zásady zákazu reformatio in peius. Súd neprihliadol ani ku skorším odsúdeniam, vzhľadom k odstupu času od spáchania trestnej činnosti
- september -november 1999).
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 4 roky, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý, spĺňajúci účel individuálnej aj generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti. Obžalovaný nie je prvotrestanec, hoci sa na odsúdenie v Českej republike neprihliada ako na priťažujúcu okolnosť, z kriminologického hľadiska ide o páchateľa, ktorý sa obdobnej trestnej činnosti dopustil opakovane, uchyľoval sa k fyzickému násiliu, a je treba uviesť, že sám uvádzal, že mal vedomosť o tom, že poškodená zažila násilie od partnera v minulosti, no ani to ho neodradilo od násilia, a konania popísaného v skutkovej vete rozsudku. Preto mu súd neukladal trest nespojený s odňatím slobody napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Súd však zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný sa nedopúšťal trestnej činnosti dobu presahujúcu pol roka, bola to doba, keď obaja partneri stratili zamestnanie aj čoho dôsledkom častejšie trávili čas spolu a spolu riešili vzájomné nezhody. Súd zohľadnil aj to, že obžalovaný je závislý na znalcom uvedených návykových látkach, pričom táto závislosť obžalovaného správanie robila ešte labilnejším, tiež to, že bolo preukázané, že skutočne spočiatku bol vzťah obžalovaného s poškodenou sprevádzaný vzájomnými hádkami, kde sa aj poškodená mohla správať voči obžalovanému verbálne či fyzicky agresívne a nie vždy defenzívne. Prekonanie tej hranice, kde už jeho správanie nadobudlo charakter týrania tak bolo zrejme dôsledkom aj vonkajších na ňom nezávislých okolností - návrat jeho brata z výkonu trestu a strata práce, čo v spojení s jeho žiarlivosťou a závislosťou na drogách či neschopnosťou dlhodobo abstinovať viedlo k trestnej činnosti, ktorú páchal na poškodenej. Takto aj uložená ochranná liečba, ktorá je tiež sankciou, vyššie uvedené dôvody sú to, prečo súd neuložil obžalovanému trest prísnejší.
Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, poukazujúc na vyššie uvedené odsúdenia, na ktoré súd prihliadol, súd obžalovaného podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, na základe záverov znalca z odvetvia psychiatria, s ktorými sa stotožnil. Sankcia v podobe ochrannej liečby je aspoň tak významná ako trest, keďže nie len počas obdobia kedy páchal trestnú činnosť v tejto veci, ale ako súd zistil, podstatná časť života obžalovaného je spojená s užívaním a závislosťou od drog.
Súd o nároku poškodeného rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. , odkázal a nárokom na náhradu škody na civilný proces. Poškodený jednak škodu nevyčíslil včas, pričom oboznámenie sa výsledkom vyšetrovania sa uskutočnilo až 18.08.2020, teda v dobe, keď už bol schopný škodu vyčísliť, a tiež z dôvodu, že obžalovaný predložil poštový peňažný poukaz o zaplatení uplatnenej škody. Takto je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie o vine a treste, nebol preukázaný riadne nárok poškodeného, naopak škoda zdá sa byť podľa predloženej listiny nahradená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.