Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/98/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ XX, F., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX I., F. - H., za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, v konaní o návrhu matky na pozbavenie rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -239 zo dňa 12. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozhodol vo výroku I. Návrh matky na pozbavenie rodičovských práv a povinností zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky doručený dňa 19. 12. 2024, ktorým sa domáhala, aby súd pozbavil otca rodičovských práv a povinností k maloletému s poukazom na § 38 ods. 4 Zákona o rodine, na vyjadrenia otca a vykonané dokazovanie na nariadenom pojednávaní, na závery Znaleckého posudku č. 35/2024 vypracovaného od Dr. Gregorovej, Znaleckého posudku č. 9/2024 od PhDr. Henriety Tóthpetiovej zo dňa 20. 08. 2024, ako aj na spis tamojšieho súdu, sp. zn. , v ktorom sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 202602 zo dňa 28. 1. 2026 a za aplikácie Zákona o rodine, a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že maloletý A. má 5 rokov, pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú od 26. 12. 2021 v spoločnej domácnosti. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. -1085 zo dňa 23. 10. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -1200 zo dňa 27. 3. 2024, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -851 zo dňa 20. 7. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 12. 12. 2023, okrem iného, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod.

Dňa 17. 12. 2023 mala sestra otca matke vrátiť maloletého, táto ho však nevrátila a po maloletom a otcovi bolo vyhlásené celoštátne pátranie. Preto okresný súd uznesením č. k. -20 zo dňa 20. 12. 2023 dočasne zakázal styk otca s maloletým a zároveň začal konanie o zákaze styku otca s maloletým. Otec odcestoval s maloletým do Gruzínska, kde sa zdržiaval až do 24. 5. 2024, kedy bol maloletý umiestnený do dočasnej starostlivosti a následne odovzdaný matke. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prebieha konanie o úprave styku otca a o zákaz styku otca s maloletým pod sp. zn. . Rovnako prebieha ďalšie konanie pod sp. zn. o návrhu otca na zmenu ÚPP k maloletému dieťaťu, ktoré nie je právoplatne skončené, a zároveň prebieha aj ďalšie konanie pod sp. zn. o úpravu styku so starými rodičmi, ktoré taktiež nie je ešte právoplatne skončené. Ďalej je vedené aj konanie pod sp. zn. o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, ktoré nie je právoplatne skončené.

4. Zo znaleckého posudku č. 35/2024 vypracovaného Dr. Gregorovou vyplynulo, že otec má zmiešanú poruchu osobnosti a zneužívanie marihuany v anamnéze, ktoré však nemajú forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, nie je u neho prítomná duševná porucha v pravom zmysle slova. Podľa znalkyne je predvídateľné, že aj v budúcnosti sa môže dopustiť protiprávneho konania, ktoré rezultuje z jeho abnormne štruktúrovanej osobnosti. Znalkyňa PhDr. Henrieta Tóthpetiová v psychologickom Znaleckom posudku č. 9/2024 v závere uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou mohla byť motiváciou trestného činu otca pomsta, snaha nadobudnúť nadradené postavenie. Pravdepodobnosť prognózy recidívy vyššia a úspešnosť resocializácie tým pádom nižšia. Súd prvej inštancie poukázal aj na závery Znaleckého posudku vypracovaného v konaní vedenom pod spisovou značkou znalkyňou PhDr. Ľubicou Šorlovou. Z tohto znaleckého posudku súd zistil, že odlúčenie maloletého A. od matky spôsobilo, že u maloletého sa v súčasnosti prejavuje zvýšená citlivosť na vzťahové podnety, emočná labilita a opatrnosť, čo je v súlade s možným prežívaním separačnej neistoty. Nejde o patologickú poruchu, ale o reakciu dieťaťa na narušenie kontinuity vzťahovej väzby. Na základe psychologických zistení nie sú prítomné indikácie, ktoré by odôvodňovali úplný zákaz styku otca s maloletým z hľadiska ochrany jeho psychického alebo fyzického zdravia. Ako najvhodnejší rozsah úpravy styku s maloletým znalkyňa odporučila inštitucionálne vedený cyklický a systematický kontakt maloletého dieťaťa s otcom v krátkom, napríklad hodinovom časovom intervale, prípadne kontakt dieťaťa s otcom zabezpečiť využitím mobilnej audiovizuálnej aplikácie (ďalej len „MAA“), alebo aj v kombinácii s využitím MAA. Úplné odlúčenie maloletého A. od otca by pre dieťa predstavovalo emočnú záťaž, keďže ide o významnú vzťahovú osobu. Znalkyňa u maloletého A. aktuálne nezistila znaky posttraumatickej stresovej poruchy ani inej závažnej psychickej poruchy. Neboli preukázané kritériá poruchy adaptácie v klinickom zmysle. U maloletého sa prejavuje emočná labilita a zvýšená citlivosť na separačné a vzťahové podnety, čo je možné hodnotiť aj ako subklinické separačné ťažkosti primerané veku, aj citlivosť pri vnímaní konfliktnej situácie rodičov ako záťažovú, nie ako diagnostikovateľnú separačnú poruchu. Tieto prejavy sú pravdepodobne reaktívne, súvisiace s vývinovou nezrelosťou dieťaťa, predchádzajúcim dlhodobým odlúčením od matky a pretrvávajúcim rodičovským napätím a konfliktnou komunikáciou, avšak nepredstavujú psychopatológiu, ale adaptačnú reakciu dieťaťa na záťažové okolnosti.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania návrh matky na pozbavenie otca výkonu rodičovských práv a povinností nepovažoval za dôvodný. V prípade § 38 ods. 4 Zákona o rodine ide o najzávažnejší zásah do rodičovských práv rodiča, ktorý prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, keď je takýto zásah nevyhnutný na ochranu dieťaťa a nepostačujú miernejšie opatrenia. Poukázal na to, že si je vedomý závažnosti konania otca v roku 2023, kedy maloleté dieťa bez súhlasu matky odviezol do zahraničia a po určitý čas ho matke neodovzdal. Takéto konanie je neprípustné, predstavuje zásah do rodičovských práv matky a narušenie stability výchovného prostredia maloletého. Táto skutočnosť bola aj dôvodom prijatia ďalších opatrení a procesných krokov smerujúcich k ochrane maloletého. Čo sa týka tvrdenia matky o opakovanom únose, riziku ďalšieho protiprávneho konania zo strany otca, ako aj poukazom na jeho osobnostné charakteristiky a závery znaleckých posudkov z trestného konania, uvedeným sa súd prvej inštancie zaoberal. Konštatoval, že zo znaleckých záverov síce vyplýva určitá zvýšená pravdepodobnosť recidívy a osobnostné črty otca, ktoré môžu viesť ku konfliktnému správaniu, avšak tieto závery samy osebe nepreukazujú, že by otec maloletého A. týral, zneužíval alebo inak s ním zle zaobchádzal v zmysle § 38 ods. 4 Zákona o rodine.

Zo znaleckého dokazovania vykonaného v konaní sp. zn. nevyplynulo, že by kontakt s otcom predstavoval pre maloletého také riziko, ktoré by odôvodňovalo úplné a trvalé prerušenie ich vzťahov. Naopak, zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie vyplynulo, že úplné odlúčenie od otca by mohlo predstavovať pre maloletého emočnú záťaž a negatívne ovplyvniť jeho ďalší vývin. Matka vo svojich vyjadreniach zdôrazňovala nedôveryhodnosť otca, poukazovala na jeho predchádzajúce konanie vrátane nerešpektovania súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepodceňuje a považuje ich za relevantné pri ďalšom rozhodovaní o úprave styku, prípadne o jeho obmedzení alebo realizácii za kontrolovaných podmienok, avšak tieto okolnosti nedosahujú takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala úplné pozbavenie rodičovských práv. Argumentácia matky smeruje vo významnej miere k obavám z budúceho správania otca, vrátane možnosti opätovného únosu. Takéto obavy sú z hľadiska ochrany dieťaťa pochopiteľné, avšak právna úprava pozbavenia rodičovských práv neumožňuje vychádzať výlučne z preventívnych úvah o možnom budúcom konaní rodiča. Pozbavenie rodičovských práv nemôže slúžiť ako sankcia za minulé konanie, ani ako preventívny nástroj pre prípady potenciálneho rizika, ale len ako reakcia na preukázané a aktuálne závažné porušovanie rodičovských povinností. Samotná existencia trestného stíhania ani závery doposiaľ neukončeného trestného konania nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod pre pozbavenie rodičovských práv. Ochranu maloletého je možné zabezpečiť aj prostredníctvom menej invazívnych opatrení, najmä úpravou styku, jeho obmedzením, prípadne realizáciou styku za prítomnosti odborne spôsobilej osoby alebo formou asistovaného kontaktu. V konaní nebolo preukázané, že by otec dlhodobo a závažným spôsobom zanedbával svoje rodičovské povinnosti v zmysle zákona, keďže absencia kontaktu s maloletým je v rozhodujúcej miere dôsledkom súdnych rozhodnutí o zákaze styku. Nebolo preukázané, že by otec maloleté dieťa týral, zneužíval alebo inak ohrozoval jeho zdravie v takej miere, ktorá by odôvodňovala aplikáciu najprísnejšieho opatrenia. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zákona pre pozbavenie otca výkonu rodičovských práv a povinností, preto návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého v zákonnej lehote prostredníctvom zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 7. apríla 2026(č.l.245 súdneho spisu), a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že pozbavuje otca rodičovských práv a povinností k maloletému A. a zároveň určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod uviedla odvolania , nakoľko podľa matky rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj z dôvodu podľa , nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu podľa , nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odôvodnení odvolania zopakovala konania, ktoré prebehli a prebiehajú v rámci práv a povinností k maloletému A.. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca, v ktorých uvádza, že únos bol skratové konanie, že by ani len nepomyslel na to, že by maloletého nevrátil a že v komunikácii s matkou sa snažil v podstate o zmier. V trestnom konaní, ktoré je proti otcovi vedené na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou , z e-mailov otca a z výpovedí svedkov je zrejmé a preukázané, že otec si únos dlhodobo plánoval, o čom sa zmienil pred kolegami v práci a taktiež z výpovede zamestnankyne zdravotnej poisťovne Union. V ďalšom sa matka v podanom odvolaní vyjadrila k tomu, že mala byť podaná obžaloba na obvineného G. B. 30.01.2025, kde teda trestné konanie naďalej prebieha. Poukázala na to, že otec sa pokúsil uniesť maloletého dokonca dvakrát. Prvýkrát maloletého uniesol dňa 17. 12. 2023 do Gruzínska, druhýkrát sa pokúsil odísť so synom do Abcházska na územie nekontrolované Gruzínskom. Táto skutočnosť viedla k umiestneniu maloletého do starostlivosti štátu, nakoľko otec dieťaťa v tomto období bol pod dohľadom Gruzínska pre jeho žiadosť o politický azyl a hraničné pásmo chcel so synom prekročiť ilegálne. Matka tak poukázala na výsledky predpokladu trestnej recidívy u otca. V súčasnosti je otec maloletého trestne stíhaný pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania, trestný čin nebezpečného prenasledovania, trestný čin vydierania a prečin poškodzovania cudzích práv, v ktorých matka maloletého vystupuje ako poškodená. Otec zatiaľ nebol právoplatne odsúdený v uvedených trestných konaniach, čo však podľa matky nie je prekážkou pre pozbavenie rodičovských práv a povinností. Podľa matky boli splnené podmienky v zmysle zákona o rodine, spôsob, akým otec zneužil svoje rodičovské práva a povinnosti, keď uniesol maloletého a matka s ním nemala kontakt, bolo mimoriadne závažné konanie. Otec tak vykonával svoje rodičovské práva a povinnosti absolútne

neprípustným spôsobom, narušil stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, ohrozil jeho bezpečnosť a naplnenie všetkých jeho potrieb, od tých základných až po emocionálne. Osoba otca bola opakovane znalecky vyšetrená a vyhodnotená znalcami ako osoba s poruchami osobnosti. Otec tak podľa názoru matky nemá mať právo zasahovať do života ich maloletého dieťaťa a rozhodovať o ňom, pretože stačí jeden okamih a otec môže svoje konanie, vzhľadom na charakter jeho osobnosti, zistené poruchy osobnosti a prognózu vysokej recidívy znovu zopakovať. V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletého A. v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu uniesol maloletého za hranice Slovenskej republiky a tým poškodil jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, a je pravdepodobné, že svoje konanie môže zopakovať, s čím sa súd prvej inštancie náležite nevyporiadal.

7. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu 16. 4. 2026 (č.l.335 súdneho spisu), uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil súčasný skutkový stav veci bez toho, aby konanie otca bagatelizoval, zachádzanie do extrémov a úplné zbavenie rodičovských práv v danej veci nie sú na mieste, nebolo by to v prospech maloletého. Súdiac podľa obsahu podaného odvolania je len čisto subjektívnym želaním matky, pričom súd pri ochrane záujmov maloletých detí musí prioritne brať na zreteľ najlepší záujem maloletého a nie jeho rodičov. Z tohto dôvodu navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátora v podaní doručenom súdu 28. 4. 2026, (č.l. 340 súdneho spisu), uviedla, že sa s ním nestotožňuje a zopakovala skutočnosti týkajúce sa unesenia maloletého otcom do Gruzínska a trvala na tom, že taký otec, aký je otec maloletého A., by mal byť zbavený svojich rodičovských práv a povinností, aby bol ochránený najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť v danom konaní rozhodujúci.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu 15. 5. 2026 (č. l. 361 spisu), uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania. Považuje rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na pozbavenie jeho rodičovských práv a povinností, za vecne i právne správny. Podľa názoru otca maloletého matka dlhodobo ignoruje stanoviská odborníkov, a to orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, opatrovníka, súdnej znalkyne PhDr. Ľubice Šorlovej. Zo znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia znalkyne PhDr. Šorlovej na pojednávaní, jednoznačne vyplýva, že dlhodobé prerušenie kontaktu dieťaťa s otcom predstavuje riziko pre jeho psychický vývoj, obnova styku neznesie z jej pohľadu odklad. Napriek týmto záverom matka opakovane podáva návrhy smerujúce k úplnému zákazu, čím ide podľa názoru otca priamo proti odporúčaniam odborníka. Pokiaľ ide o poukazovanie na trestné konania, okresná prokuratúra sa už vyjadrila, že tieto nemajú žiadnu súvislosť so vzťahom otca k maloletému. Trestnoprávna rovina nemôže byť selektívne používaná ako argument len voči jednému z rodičov, najmä ak nebola rozhodujúca pre posúdenie vzťahu dieťaťa k rodičovi. Vzťah medzi otcom a maloletým bol opakovane hodnotený ako blízky a pozitívny, čo nebolo v konaní spochybnené žiadnym odborníkom. Ďalšie pokračovanie v úplnom obmedzovaní kontaktu otca s maloletým je v rozpore s jeho najlepším záujmom a môže viesť k prehlbovaniu negatívnych dopadov na jeho vývin. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

10. Podaním zo dňa 23. 06. 2026, číslo listu 373 spisu, oznámila Krajská prokuratúra v Trenčíne prebratie vstupu do konania, odvolací súd preto v záhlavovej časti svojho rozsudku uviedol Krajskú prokuratúru v Trenčíne a táto skutočnosť si nevyžadovala vydanie samostatného rozhodnutia za aplikácie ustanovenia .

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust. , , a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

12. Odvolací súd za aplikácie v spojení s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,

odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a náležite ich vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je súd prvej inštancie koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 38 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

16. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

17. Zákon o rodine používa pojem rodičovské práva a povinnosti ako určité synonymum pojmu „rodičovskej zodpovednosti“ v súlade s odporúčaním výboru ministrov RE č. 4/84. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výchove, pričom zákon nerozlišuje, či ide o dieťa manželské alebo nemanželské. Úlohou rodičovských práv a povinnosti je jednak ochrániť práva dieťaťa, jednak poskytnúť rodičovi prostriedky a priestor, aby mohol svoju výchovu realizovať. Rodič má nielen povinnosť dieťa vychovávať, ale je to aj jeho právo. Výchovu možno vykladať tak, že sa jedná o starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa – duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový. Táto starostlivosť má byť sústavná a dôsledná. Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývin na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Dieťa má právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným, či duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, pred zanedbávaním, nedbalým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním. Porušovanie týchto práv rodičmi má za následok sankcie v rodinnom práve, občianskom práve a trestnom práve.

18. Pozastavenie, obmedzenie, pozbavenie výkonu rodičovských práv patrí výlučne do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti dané v § 38 zákona o rodine. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si

pozastavenie vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam.

19. Dôvody, pre ktoré je možné pristúpiť k pozbaveniu rodiča rodičovských práv a povinností, zákon vymedzuje taxatívne a delí ich do dvoch skupín, a to, že rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva (ďalší výpočet je exemplifikatívny: najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním) a to, že rodič výkon svojich rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Súdy za zneužívanie rodičovských práv prevažne považujú ohrozovanie telesného a duševného vývoja detí, umožňovanie im páchať trestnú činnosť, vedenie nemorálneho spôsobu života, týranie detí a pod. Predpokladá sa teda aktívna činnosť, nie pasívny postoj. Zneužívaním sú všetky vedomé a nevedomé aktivity, ktorých sa dopúšťa dospelý človek na dieťati a v ktorých dôsledku dochádza k poškodeniu zdravia a zdravého vývoja dieťaťa.

20. Podstatou odvolania matky maloletého dieťaťa po oboznámení sa s jeho obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu, bolo namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nebol naplnený.

21. V prejednávanej veci matka maloletého odôvodňovala svoj návrh na začatie konania, ako aj odvolanie v odvolacom konaní práve neoprávneným premiestnením maloletého dieťaťa A. otcom do Gruzínska s tým, že maloletý bol vrátený do osobnej starostlivosti matky až po pol roku. Matka bola preto presvedčená o tom, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky, keďže spôsob, akým otec zneužil svoje rodičovské práva, keď dňa 17. 12. 2023 uniesol maloletého A. do Gruzínska, pričom matka s ním nemala žiadny kontakt, rovnako ako ani v tom čase trojročný maloletý nemal s matkou žiadny kontakt po dobu pol roka, predstavuje podľa matky mimoriadne závažné konanie, pričom je vysoko pravdepodobné, že otec môže svoje konanie vo vzťahu k maloletému zopakovať.

22. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v posudzovanom prípade vykonaným dokazovaním zistené skutkové okolnosti nie je možné podriadiť pod § 38 ods. 4 zákona o rodine, keďže tieto nesmerujú k úvahe, že by otec zneužíval svoje rodičovské práva a povinnosti týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom alebo, že by výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbával. Zistenia týkajúce sa osoby otca vo vzťahu k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa, ďalej vo vzťahu k ním páchanej trestnej činnosti, ako aj kvality vzťahu maloletého s otcom však pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa plne odôvodňovali obmedzenie rodičovských práv a povinností otca len v rozsahu styku s maloletým dieťaťom, keďže v čase rozhodovania súdu bol styk otca s maloletým dočasne zakázaný. Odvolací súd dopĺňa, že všeobecný korektív pre uvedený krajný zásah do vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom (§ 38 ods. 4 Zákona o rodine), spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne „jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa“, potreba jeho vykonania musí v každom konkrétnom prípade z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovskej zodpovednosti rodičom prevážiť nad právom dieťaťa na rodinný život, zachovanie rodinných záväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi, nad právom poznať svojich rodičov.

23. K odvolaciemu dôvodu matky spočívajúcom v tom, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci a nezaoberal sa negatívami, na ktoré matka poukazovala vo vzťahu k osobnosti otca, jeho plánovaného únosu maloletého, pravdepodobnosť, že svoje konanie zopakuje, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odsekoch 21. až 24. odôvodnenia rozsudku riadne zdôvodnil, hlavne to, že na strane otca nebolo preukázané, že by svoje maloleté dieťa týral, zneužíval alebo inak ohrozoval zdravý vývin v takej miere, ktorá by odôvodňovala aplikáciu najprísnejšieho opatrenia. V ďalšom odvolací súd poukazuje na tieto odseky, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na nich odkazuje.

24. K námietke matky, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( ), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade v tom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis. Namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

25. Ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, matka v podanom odvolaní uviedla len všeobecne. Odvolací súd nezistil žiadnu inú vadu konania, preto mal za to, že ani tento dôvod nebol naplnený.

26. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v .

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.