Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-34-2026.pdf
PDF · 81.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/34/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: teamative Slovakia s.r.o., so sídlom Šenkvická 3, 902 01 Pezinok, právne zastúpený: G. Lehnert, s.r.o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IZA-031-24-PPV/P-B61, 71-26, reg. č. IPZA/IPZA_OPPV/KON/1362 zo dňa 01.04.2026 v znení dodatku č. 1 č. IZA-031-24-PPV/P-B61, 71-26, reg. č. IPZA/IPZA_OPPV/KON/1362 zo dňa 22.04.2026, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu odmieta.
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 29.05.2026, podanou na Správny súd v Banskej Bystrici, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. IZA-031-24-PPV/P-B61, 71-26, reg. č. IPZA/IPZA_OPPV/KON/1362 zo dňa 01.04.2026 v znení dodatku č. 1 č. IZA-031-24-PPV/P-B61, 71-26, reg. č. IPZA/ IPZA_OPPV/KON/1362 zo dňa 22.04.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) navrhol kontrolovanému subjektu (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobcu) na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť pri vykonávaní závislej práce dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu.
2. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 3. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
6. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
8. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu.
9. Správny súd ešte pred vecným posúdením napadnutého rozhodnutia skúmal, či ide o spôsobilý predmet prieskumu. Súd v súvislosti s podanou správnou žalobou poukazuje na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1 a § 7 SSP z ktorých vyplýva, že súdnemu prieskumu v správnom súdnictve podliehajú spravidla také rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré sa priamo dotýkajú subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov účastníka administratívneho konania. Preskúmateľné sú preto predovšetkým správne akty, ktorými správny orgán zakladá, mení, ruší alebo záväzne potvrdzuje právne postavenie účastníka konania.
10. Správny súd ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a to na uznesenie Veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022, podľa ktorého: „Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.“
11. Z odôvodnenia uznesenia Veľkého senátu ďalej vyplýva, že všeobecné opatrenia uložené v protokole o inšpekcii práce nie sú v zásade spôsobilým predmetom prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Napadnuté opatrenie bolo vydané podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, ktorým žalovaný navrhol žalobcovi na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť pri vykonávaní závislej práce dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu.
12. Správny súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/2/2026 zo dňa 30.04.2026, podľa ktorého: „Takto formulované povinnosti však ostávajú na úrovni všeobecného príkazu na zosúladenie stavu s právnymi predpismi, bez konkretizácie spôsobu, rozsahu či jednotlivých úkonov, ktoré má kontrolovaný subjekt vykonať. Protokol neobsahuje určenie konkrétnych zamestnancov, konkrétnych súm, ani presný mechanizmus, akým má dôjsť k náprave zistených nedostatkov. Práve absencia takejto individualizácie je kľúčová. Hranica medzi všeobecným opatrením a preskúmateľným zásahom je prekročená až vtedy, keď správny orgán uloží konkrétnu, priamo vykonateľnú povinnosť (napr. zaplatiť presne určenú sumu konkrétnej osobe alebo vykonať presne špecifikovaný úkon). V danom prípade však protokol ponecháva voľbu spôsobu nápravy na samotného žalobcu, a preto nepredstavuje bezprostredne vynútiteľný zásah. Podľa ustálenej judikatúry protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje formalizovaný záznam zistení a identifikovaných nedostatkov,
ktorý spravidla slúži ako podklad pre prípadné nadväzujúce správne konania, najmä sankčné konanie. Sám osebe nepredstavuje rozhodnutie vydané v správnom konaní a nadobúda relevanciu z hľadiska súdneho prieskumu len vtedy, ak obsahuje konkrétnu, individualizovanú a vykonateľnú povinnosť, ktorej splnenie je spôsobilé bezprostredne zasiahnuť do právnej sféry kontrolovaného subjektu. Rozhodujúcim kritériom preto nie je označenie aktu ani jeho formálne náležitosti, ale materiálny obsah uložených opatrení.“
13. V prejednávanej veci bolo napadnutým opatrením konštatované, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že nelegálne využíval závislú prácu fyzických osôb, s ktorými nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. V nadväznosti na uvedené bolo žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce navrhnuté opatrenie na zlepšenie zisteného skutkového stavu zabezpečiť pri vykonávaní závislej práce dôslednejšiu kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu.
14. Takto formulované opatrenie (v podstate imperatív neporušovať zákon) nie je spojené s konkrétnym zásahom do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Uložené opatrenie má iba všeobecný preventívny charakter, smeruje k dôslednejšej kontrole pri zakladaní pracovnoprávnych vzťahov do budúcna a samo o sebe neukladá žalobcovi povinnosť vykonať konkrétne organizačné alebo prevádzkové opatrenia. Vzhľadom na uvedené nepredstavuje závažný a konkrétny zásah do podnikania žalobcu (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo iné opatrenia spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre žalobcu likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci efekt.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že napadnuté opatrenie má charakter predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a nie je spôsobilé privodiť ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Forma opatrenia uvedená v napadnutom opatrení je podľa názoru správneho súdu všeobecnej povahy, pričom žalobcovi nezúžil rozsah takéhoto práva ani spôsob jeho výkonu, nezasiahol do jeho právom chránených záujmov ani neuložil výkon určitých povinností. Správny súd dodáva, že žalovaný žalobcovi len navrhol uzavrieť pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, avšak neuložil mu povinnosť takýto pracovnoprávny vzťah uzavrieť.
16. Z uvedeného vyplýva, že žaloba smeruje proti opatreniu, ktoré je vylúčené spod správneho súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, a preto správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) odmietol ako neprípustnú.
17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 171 ods. 1 SSP, ktoré predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla podľa § 170 písm. a) SSP, a podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom. Vzhľadom na to, že žalobca zavinil odmietnutie žaloby, keď podal žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, žalovaný by mal právo na náhradu trov konania. Avšak aj v tomto prípade je podľa správneho súdu nutné aplikovať § 171 SSP v spojení s § 168 SSP, ktoré podľa správneho súdu predstavuje všeobecne pravidlo náhrady trov konania žalovanému v prípade meritórneho rozhodovania a výkladovým argumentom od väčšieho k menšiemu je ho potrebné aplikovať aj pri posudzovaní náhrady trov konania žalovaného v prípade procesných rozhodnutí o odmietnutí žaloby alebo zastavení konania, ktoré sú výsledkom procesne zavineného konania žalobcu. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.
18. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V Banskej Bystrici 12. augusta 2026
Mgr. Denisa Rybárová Slivová predsedníčka senátu
JUDr. Peter Molčan
člen senátu
JUDr. Katarína Petráň Vinczeová členka senátu