Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-132-2026.pdf
PDF · 129.67 KB
Case nature
Subarea
15CoP/132/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka - B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a otec - B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, zastúpeného AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 11.06.2026, č.k. 34P/79/2026-112, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.06.2026, č.k. 34P/79/2026-112 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby ho súd oprávnil zabezpečovať starostlivosť o maloletú A. v období počas letných prázdnin v školskom roku 2025/2026 od 15.07. od 12.00 hod. do 01.08. do 12.00 hod. a od 15.08. od 12.00 hod. do 31.08. do 12.00 hod. s tým, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od 01.07. od 12.00 hod. do 15.07. do 12.00 hod. a od 01.08. od 12.00 hod. do 15.08. do 12.00 hod. a miestom odovzdania starostlivosti o maloletú bude miesto bydliska matky. Zároveň žiadal rozhodnúť, že v období od 01.07.2026 do 31.08.2026 sa nebude uplatňovať úprava styku otca s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 34P/127/2025-127 zo dňa 24.11.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/45/2026-308 zo dňa 09.04.2026. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine s poukazom na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine. Dal do pozornosti výnimočný charakter inštitútu neodkladného opatrenia, jeho účel a podmienky nariadenia. Konštatoval, že zo spisu vyplýva, že uznesením č.k. 34P/127/2025-127 zo dňa 24.11.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/45/2026-308 zo dňa 09.04.2026, vykonateľným dňa 22.04.2026, súd dočasne oprávnil otca stretávať sa s maloletou od štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni v roku od 12.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni v roku do 08.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v roku od stredy 12.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec alebo ním poverená osoba maloletú prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v prípade, ak sa maloletá nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec alebo ním poverená osoba maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Po oboznámení sa s návrhom otca
a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery v zmysle návrhu otca, pretože absentuje naliehavosť neodkladnej a rýchlej úpravy, vzhľadom na existenciu rozhodnutia o dočasnej úprave styku otca s maloletou. Uviedol, že otec návrh odôvodňoval najmä záujmom stráviť s maloletou počas letných prázdnin polovicu času pobytom na chate, či pri mori a matka svoj nesúhlas s rozšírením styku odôvodnila obavou o psychické zdravie, emocionálnu pohodu a celkovú bezpečnosť maloletej počas kontaktu s otcom, keďže po návrate od otca býva maloletá pravidelne emocionálne rozkolísaná, plačlivá a psychicky nestabilná, prostredie u otca nepovažuje za bezpečné pre maloletú a časový rozsah súčasnej dočasnej úpravy styku postačuje na akékoľvek plánovanie letných prázdnin, pričom poukázala aj na neexistenciu naliehavej potreby zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia. Vzal do úvahy, že pravidelný kontakt otca s maloletou je zabezpečený citovaným nariadeným neodkladným opatrením, podľa ktorého sa aj styk realizuje. Skutočnosti uvádzané v návrhu otca vyhodnotil ako nenasvedčujúce tomu, že by v prípade absencie zmeny aktuálnej úpravy styku otca s maloletou počas letného obdobia vznikla na právach maloletej nenapraviteľná ujma (por. uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/167/2025 zo dňa 31.10.2025). Skutočnosť, že otec s matkou nedokázali dospieť k dohode o styku počas prázdnin nad rámec úpravy uvedenej v nariadenom neodkladnom opatrení bez ďalšieho nezakladá dôvod pre vyhovenie návrhu otca. Uviedol, že ak rodičia nedokážu dospieť k inej dohode ohľadom úpravy styku, sú povinní rešpektovať nariadené neodkladné opatrenie. Maloletá naďalej navštevuje predškolské zariadenie, preto nemožno hovoriť o školských prázdninách, keďže predškolské zariadenia sú v prevádzke aj počas leta. Poukázal na potrebu vykonať vo veci riadne dokazovanie za účelom relevantného posúdenia pomerov v rodine maloletej najmä vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov o prežívaní situácie maloletou s možnosťou následne prijať záver aká forma starostlivosti a úpravy styku (vrátane úpravy počas sviatkov a prázdnin) je v jej najlepšom záujme. Považoval za pravdepodobné, že otec aj matka budú mať záujem aspoň raz počas letného obdobia stráviť dovolenku vo väčšom rozsahu ako im aktuálne umožňuje vykonateľné neodkladné opatrenie, čo je pre nich silný motivačný faktor, aby dokázali dospieť ku kompromisu a umožnili si obojstranne stráviť s maloletou počas leta o niečo dlhší interval. Neschopnosť konštruktívneho prístupu, či neochotu dohodnúť sa s druhým rodičom na uvedenej otázke zo strany ktoréhokoľvek z nich na úkor maloletej bez objektívnych príčin, bude súd vyhodnocovať a náležite zohľadňovať v rozhodnutí vo veci samej. K rozhodnutiu Ústavného súdu ČR, na ktoré poukazoval otec uviedol, že v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti má odkaz na rozhodovaciu prax vzhľadom na charakter týchto konaní len relatívny význam, keďže ku každému prejednávanému prípadu je potrebné pristupovať individuálne s ohľadom na okolnosti danej veci. Nakoľko nezistil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď posudzoval len dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu vyhovel. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a § 62 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Uviedol, že s maloletou sa v súčasnosti stretáva na základe nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 34P/127/2025-127 zo dňa 24.11.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/45/2026-308 zo dňa 09.04.2026 a maloletá je v jeho starostlivosti od štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni v roku od 12.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni v roku do 08.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v roku od stredy 12.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod.. Návrhom sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia upravujúceho starostlivosť o maloletú počas letných prázdnin v striedajúcich sa dvojtýždňových intervaloch s matkou v období od 01.07.2026 do 31.08.2026, počas ktorého obdobia sa nebude uplatňovať bežná úprava styku podľa skoršieho neodkladného opatrenia. Na informatívnom stretnutí dňa 03.06.2026 obaja rodičia, ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník prezentovali svoje stanoviská. Dňa 08.06.2026 doručila matka súdu rozsiahle písomné podanie obsahujúce mimoriadne závažné skutkové tvrdenia vrátane tvrdení o domácom násilí, drogovej činnosti v domácnosti otca, ohrození mravného vývoja maloletej a o ďalších okolnostiach difamačnej povahy. Predmetné podanie mu nebolo doručené, nemal možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu pred vydaním rozhodnutia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a odňatiu možnosti konať pred súdom (čl. 12 základných princípov CMP, § 2 ods. 1 CMP a čl. 9 základných princípov CSP). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.8.2014 sp. zn. 2Cdo/209/201, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.7.2018 sp. zn. 25CoP/34/2018, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.4.2018, sp. zn. IV. ÚS 89/2018, z ktorých je zrejmé,
že súd má síce postupovať spôsobom, aby vec čo najrýchlejšie prejednal a rozhodol, má predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, avšak je povinný dodržiavať aj ďalšie princípy konania a práva účastníkov konania, v opačnom prípade dochádza k porušovaniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces a odníma sa mu možnosť konať pred súdom. Podstatou zásady kontradiktórnosti je, že každý účastník konania musí mať možnosť oboznámiť sa s každým podaním a dôkazom predloženým súdu druhou stranou a musí mať možnosť sa k nemu vyjadriť. Posúdenie, či podanie protistrany vyžaduje reakciu, prináleží účastníkovi, nie súdu. Závažnosť postupu súdu, ktorý mu nedoručil podanie matky zo dňa 08.06.2026 umocňuje jeho obsah, v ktorom matka uviedla mimoriadne závažné a pre otca difamačné tvrdenia (domáce násilie, drogová činnosť, ohrozenie mravného vývoja dieťaťa), a súd mu venoval pozornosť (jeho obsah uviedol v bode 9 odôvodnenia). Práve pri takýchto tvrdeniach je možnosť dotknutej strany vyjadriť sa a predložiť protiargumenty zásadná. Súd nevyužil postup podľa § 329 ods. 1 CSP a zaviedol do konania kontradiktórny prvok, keď nariadil informatívne stretnutie rodičov na deň 21.05.2026, ktorý (na základe žiadosti právneho zástupcu matky) presunul na termín 03.06.2026, čím vytvoril stav procesnej nerovnováhy, keď matke predvolaním na informatívne stretnutie rodičov de facto oznámil, že otec inicioval konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, akceptovaním žiadosti o zmenu termínu informatívneho stretnutia vytvoril a poskytol jej priestor doplniť svoju argumentáciu po informatívnom stretnutí rodičov dňa 03.06.2026 písomným podaním, s ktorým sa otec nemohol ani oboznámiť. Súd svojim postupom porušil zásadu rovnosti zbraní, ktorá vyžaduje, aby každá strana mala rovnakú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju nestavajú do nevýhodnejšieho postavenia voči protistrane. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v podaní matky zo dňa 08.06.2026 považoval za nepravdivé, zavádzajúce a vykonštruované s cieľom poškodiť ho, vykresliť ako nespôsobilého rodiča a procesne znemožniť akékoľvek rozšírenie jeho kontaktu s maloletou. Ak by matka skutočne považovala jeho prostredie za bezprostredne ohrozujúce, logicky by žiadala o obmedzenie jeho kontaktu s maloletou, ktorý návrh nepodala. Uvedené spochybňuje vážnosť a úprimnosť tvrdení matky o údajnej nebezpečnosti a závadovosti jeho osoby, naviac, ak si je vedomá faktu, že maloletá má s otcom vytvorený mimoriadne pozitívny vzťah, rada s ním trávi čas a opakovane sa domáha, aby s ním mohla byť dlhšie ako je aktuálne stanovené súdom. Jedinou možnosťou, kedy má maloletá priestor byť so súrodencami z jeho predchádzajúceho vzťahu, ktoré maloleté deti D. a D. má zverené do striedavej osobnej starostlivosti, a udržiavať a upevňovať súrodenecké väzby, je čas, kedy je v starostlivosti otca. K argumentom matky ohľadom existencie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia voči otcovi, uviedol, že toto opatrenie sa vzťahuje výlučne na osobu matky a nedotýka sa vzťahu otca a maloletej. Neodkladné opatrenie upravujúce jeho styk s maloletou bolo vydané po rozhodnutí o zákaze priblíženia a prvostupňový a ani odvolací súd túto skutočnosť nevyhodnotili ako dôvod na limitáciu otca vo výkone jeho rodičovských práv a preukážku jeho širokého a pravidelného kontaktu s maloletou. Z daného opatrenia nemožno vyvodzovať záver o nebezpečnosti otca pre dieťa; opačný výklad matky je vnútený a logicky neudržateľný. Písomné vyjadrenie matky zo dňa 08.06.2026 vyhodnotil ako nepravdivé, zavádzajúce, nepreukázané a účelovo konštruované. Prevažná časť tvrdení matky sa netýka maloletej ani prostredia, v ktorom sa u otca zdržiava, ale partnerského konfliktu rodičov, ktorý je predmetom iných konaní a pre rozhodnutie o úprave styku počas obdobia letných prázdnin je právne irelevantná. Berie na vedomie existenciu neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, ktorého preskúmavanie nie je predmetom tohto konania, avšak je rozhodujúce, že tie isté prvostupňové aj odvolacie súdy, ktoré rozhodovali o zákaze priblíženia voči matke, súčasne upravili pravidelný styk otca s maloletou a existenciu zákazu priblíženia nevyhodnotili ako prekážku, hoci v čase rozhodovania o styku už bolo nariadené neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia, ktoré sa vzťahuje výlučne na matku a nemožno preto vyvodzovať záver o nebezpečnosti otca pre dieťa. Poprel, že by sa v jeho domácnosti pestovali alebo užívali omamné látky, ktoré tvrdenie považoval za nepravdivé a účelové. Jeho najstarší syn, už plnoletý E. nebol drogovo závislý, úspešne zmaturoval na strednej škole a bol prijatý na vysokoškolské štúdium. Matka tieto okolnosti účelovo prekrúca s cieľom kriminalizovať osobu otca a jeho rodinu. Z dlhodobej a pravidelnej dochádzky maloletej do materskej školy, aj zo správy Materskej školy D. zo dňa 27.05.2026 nevyplýva, že by bola maloletá u neho vystavená závadovému prostrediu. Tvrdenia o údajnom „nahom kúpaní“ a vystavovaní maloletej nevhodným aktivitám sú skreslené a vytrhnuté z kontextu. K vyjadreniam, že maloletá po návrate od neho používa vulgárne výrazy, uviedol, že maloletá je v každodennom kontakte s kolektívom rovesníkov v materskej škole, a tieto výrazy nepreberá v domácnosti otca, kde sa nepoužívajú, ale zrejme v kolektíve, ktorého je súčasťou. Poprel, že by u maloletej pozoroval prejavy separačnej úzkosti; naopak, maloletá s ním rada trávi čas a prejavuje záujem zotrvať u neho dlhšie ako je upravené súdom. Matka tvrdenia o psychickom strádaní maloletej ničím nepodložila a tieto sú v rozpore so správou Materskej školy D.
zo dňa 27.05.2026, podľa ktorej u maloletej nie sú v súčasnosti pozorované žiadne negatívne zmeny súvisiace s jej rodinným zázemím, ako aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka, podľa ktorého dlhodobo nie sú zo strany škôlky ani rodičov signály o problémoch maloletej. Poprel, že by bránil maloletej v prístupe k odbornej pomoci, pričom o akejkoľvek terapeutickej intervencii majú rozhodovať obaja rodičia spoločne a po náležitom odbornom posúdení jej potreby, nie len jeden z rodičov. Matka používa argumenty o údajnom ekonomickom násilí a vracia sa k nevysporiadaným majetkovým záležitostiam, čo však nemá žiaden súvis s jeho spôsobilosťou zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Ďalšie tvrdenia matky (šikanovanie, zmena odberateľa energií, odvod zbernej nádoby, vstup na pozemok, odcudzenie psa) sa maloletej ani jej záujmu na styku s otcom počas letných prázdnin netýkajú. Ak sa obracal na príslušné orgány v súvislosti s postupom zamestnancov materskej školy voči nemu, uplatňoval zákonné prostriedky ochrany svojich práv, ktoré nemožno vykladať v jeho neprospech. Žiadne z tvrdení matky nie je podložené dôkazom spôsobilým osvedčiť, že by úprava styku počas letných prázdnin v širšom rozsahu čo i len potenciálne ohrozovala život, zdravie alebo priaznivý vývin maloletej. Záver súdu prvej inštancie o absencii potreby nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanom rozsahu, vzhľadom na upravený styk skorším rozhodnutím o neodkladnom opatrení, považoval za nesprávny. Existujúce neodkladné opatrenie mu zabezpečuje pravidelný kontakt s maloletou počas bežného režimu školského roka, avšak vecne mu neumožňuje realizovať dlhší súvislý pobyt s dieťaťom. Netvrdil, že kontakt s maloletou nemá, ale nemá možnosť, ak matka neurobí ústupok, realizovať prirodzenú náplň letných prázdnin, teda spoločnú viacdňovú dovolenku, pobyt pri mori, na chate a pod., pričom je všeobecne známe, že bežné dovolenkové turnusy trvajú 8 dní (od soboty do soboty). Naliehavosť úpravy vyplýva z časovej ohraničenosti a neopakovateľnosti predmetu úpravy. Letné prázdniny predstavujú objektívne neopakovateľný časový úsek, ktorý uplynie skôr, než bude vec sama právoplatne rozhodnutá. Aj súd konštatoval, že vo veci samej ešte nebolo otvorené pojednávanie, takže právoplatné rozhodnutie do konca júna 2026 nemožno reálne očakávať. Ide o situáciu, na ktorú slúži inštitút neodkladného opatrenia, keď konanie vo veci samej k danému obdobiu objektívne nestihne poskytnúť ochranu. Napadnuté uznesenie je vnútorne rozporné, nakoľko súd pripustil, že každý z rodičov bude chcieť s maloletou tráviť cez dovolenku dlhšie obdobie, avšak sám identifikoval objektívnu existenciu potreby širšej úpravy styku počas leta, než akú poskytuje doterajšie neodkladné opatrenie, ktorú potrebu odmietol riešiť a jej naplnenie delegoval na dohodu rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že dohoda rodičov je nedosiahnuteľná, čo preukazuje aj predchádzajúca komunikácia (WhatsApp), priebeh informatívneho stretnutia rodičov a obsah ich protichodných podaní. Argument súdu, že počas letných prázdnin prebieha prevádzka materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, obchádza podstatu návrhu. Nežiadal o úpravu školského režimu maloletej, ale o vytvorenie časového priestoru na dlhší súvislý spoločný pobyt s maloletou počas letného obdobia. Súd sa nevvsporiadal s jeho argumentáciou a všeobecne akceptovanou premisou, podľa ktorej rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, má záujem, má právo tráviť s dieťaťom aspoň približne polovicu školských prázdnin. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá požiadavke riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Podľa jeho názoru, je úprava starostlivosti počas leta v záujme maloletej, pričom aj kolízny opatrovník na informatívnom stretnutí dňa 03.06.2026 poukázal na vhodnosť aspoň minimálnej úpravy letného styku, aby si rodičia mohli naplánovať dovolenky a výlety s maloletou, ktoré stanovisko podporuje dôvodnosť jeho návrhu, avšak súd ho pri rozhodovaní náležite nezohľadnil.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a odvolanie otca ako nedôvodné zamietnuť. Nesúhlasila s argumentáciou otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia mu písomného vyjadrenia matky zo dňa 08.06.2026. Uviedla, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným procesným inštitútom a slúži na poskytnutie rýchlej, dočasnej a preventívnej ochrany práv v situáciách, ktoré neznesú odklad. Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť aj bez výsluchu strán, bez ich vyjadrenia a bez nariadenia pojednávania, keď ide o zákonom predvídanú výnimku z princípu kontradiktórnosti konania, ktorej účelom je zabezpečiť, aby potreba okamžitej súdnej ochrany nebola zmarená zdĺhavým procesným postupom. Nesúhlasila s tvrdením, že každé nedoručenie podania protistrany pred vydaním rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces. Judikatúra, na ktorú otec poukazuje sa prevažne týka sporových konaní alebo konaní, v ktorých súd rozhodoval po vykonanom kontradiktórnom procese vo veci samej. Uvedené závery nemožno mechanicky aplikovať na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého procesný režim je zákonom upravený odlišne. Procesné práva otca neboli odňaté ani obmedzené v takej intenzite, ktorá by mohla založiť porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Po doručení napadnutého uznesenia bol otec oprávnený využiť všetky procesné prostriedky obrany, čo aj urobil podaním obsiahleho odvolania a podrobne
sa vyjadril ku všetkým skutkovým aj právnym okolnostiam, vrátane tvrdení uvedených vo vyjadrení matky. Odvolacie konanie vytvára priestor na uplatnenie procesných práv účastníkov v plnom rozsahu a predstavuje zákonnú garanciu ochrany ich práv aj v prípadoch, keď súd prvej inštancie rozhodol bez predchádzajúceho vyjadrenia strán. Súd rozhodnutie nezaložil výlučne ani rozhodujúcim spôsobom na tvrdeniach matky obsiahnutých v podaní zo dňa 08.06.2026. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd vychádzal z obsahu spisu, z procesného vývoja konania, zo stanovísk účastníkov prezentovaných na informatívnom stretnutí rodičov a z právneho posúdenia splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodujúcim dôvodom zamietnutia návrhu bola absencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže styk otca s maloletou je upravený vykonateľným neodkladným opatrením a riadne sa realizuje. Samotné vyjadrenie matky nepredstavovalo jediný ani rozhodujúci podklad pre rozhodnutie súdu. Námietka otca o porušení práva na spravodlivý proces je účelová a nemá oporu v osobitnej právnej úprave konania o neodkladných opatreniach. Súd správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a dospel k vecne správnemu záveru o splnení zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia nie je predčasne upravovať práva a povinnosti účastníkov, keď medzi nimi vznikne spor alebo nezhoda, ale poskytnúť dočasnú ochranu práv v situáciách, keď existuje naliehavá potreba bezodkladného zásahu súdu a nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. Existencia rozdielnych predstáv rodičov o rozsahu styku s dieťaťom sama osebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov nebola splnená, keďže pomery medzi účastníkmi boli v čase rozhodovania súdu upravené právoplatným a vykonateľným neodkladným opatrením. Ani otec netvrdil, že by mu matka styk s maloletou znemožňovala a marila alebo že by existovala situácia, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu z dôvodu ochrany práv dieťaťa alebo rodičov. Otec žiadal rozšíriť už existujúci rozsah styku počas letných prázdnin za účelom absolvovania dlhších dovolenkových pobytov, čo nemožno stotožňovať s existenciou potreby bezodkladnej úpravy pomerov a daná argumentácia otca neobstojí. Inštitút neodkladného opatrenia slúži na riešenie situácií, v ktorých by ponechanie existujúceho právneho stavu mohlo viesť k vzniku závažnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy. Skutočnosť, že rodič nemôže realizovať svoju predstavu o trávení letných prázdnin, nie je okolnosťou odôvodňujúcou mimoriadny zásah súdu. Prijatie opačného záveru by viedlo k absurdnej situácii, keď by bolo potrebné každoročne neodkladnými opatreniami rozhodovať o organizácii letných prázdnin, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, čím by sa poprel výnimočný charakter tohto procesného inštitútu. Správne súd konštatoval, že existujúca úprava styku zabezpečuje pravidelný, kontinuálny a dostatočný kontakt otca s maloletou. Návrh otca smeruje k zmene dovtedajšej úpravy rodičovských práv a povinností, nejde o odstránenie bezprostredného stavu ohrozenia vyžadujúceho okamžitý zásah súdu. Takáto otázka je svojou povahou rozhodnutím vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania, nepatrí do konania o neodkladnom opatrení, ktorého dokazovanie je len osvedčovacie a jeho výsledkom nemôže byť faktická prejudikácia konečného rozhodnutia vo veci samej. Predmetom konania je maloleté dieťa vo veku päť rokov, nachádzajúce sa v období intenzívneho psychického a emocionálneho vývinu a každá výraznejšia zmena ustáleného režimu starostlivosti si vyžaduje obozretný postup založený na dôkladnom zistení skutkového stavu a komplexnom posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa. Nie je možné neodkladným opatrením bez riadne vykonaného dokazovania zásadne meniť existujúci režim starostlivosti len na základe tvrdenia jedného z rodičov, že si želá s maloletou tráviť viac času počas letných prázdnin. Otec neosvedčil, že by ponechanie existujúcej úpravy styku počas letných mesiacov mohlo mať negatívny dopad na priaznivý vývin maloletej alebo že by maloletá utrpela akúkoľvek nenahraditeľnú ujmu, ak by sa o návrhu otca rozhodovalo až v rámci konania vo veci samej. Tvrdenia otca založené na subjektívnom presvedčení, že dvojtýždňové intervaly starostlivosti sú prirodzenou formou trávenia letných prázdnin, nepredstavujú osvedčenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a existenciu naliehavosti. Úlohou súdu nie je nahrádzať každú absenciu komunikácie medzi rodičmi mimoriadnym procesným zásahom, ale zasiahnuť v prípade, ak je zásah objektívne nevyhnutný na ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Takéto okolnosti osvedčené neboli. Nemá snahu otca diskreditovať, ale upozornila na okolnosti, ktoré môžu mať význam pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a ktoré vnímala počas spoločného života s otcom, ich svedkami boli aj ďalšie osoby a je pripravená ich v priebehu konania preukázať. Otec jednotlivé skutkové tvrdenia popiera iba všeobecne a nevyvracia ich objektívnymi dôkazmi, čo nepostačuje na spochybnenie ich vierohodnosti. Poukázala na tvrdenia týkajúce sa pestovania omamných látok v domácnosti otca, ktoré boli známe aj ďalším osobám z okruhu rodiny a tretím osobám a disponuje komunikáciou preukazujúcou uvedený problém. Jej tvrdenia týkajúce sa spôsobu výkonu rodičovských práv otca, prostredia, v ktorom sa maloletá zdržiava u otca, či správania ostatných členov domácnosti, predstavujú opis okolností, ktoré sú významné z pohľadu ochrany priaznivého psychického, emocionálneho a morálneho vývinu maloletej. Charakter
rodinného prostredia, v ktorom sa maloletá nachádza počas výkonu styku, patrí medzi okolnosti, ktoré je súd povinný zohľadňovať s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Uvedené okolnosti vo vzájomných súvislostiach vytvárajú obraz o rodinnom prostredí, miere bezpečia, stability a predvídateľnosti, ktorú je schopný rodič maloletej poskytnúť. Uvedomuje si, že neodkladné opatrenie o uložení zákazu priblíženia otcovi bolo vydané vo vzťahu k nej, čím jej bola poskytnutá súdna ochrana pred správaním otca. Samotná existencia uvedeného rozhodnutia predstavuje významnú okolnosť, ktorú nemožno pri hodnotení rodičovských predpokladov otca a pri posudzovaní záujmu dieťaťa bagatelizovať a považovať za právne bezvýznamnú. Správanie otca, ktoré vyústilo do potreby poskytnutia súdnej ochrany matke, a ďalšie okolnosti, na ktoré poukazovala, v nej objektívne vyvoláva vážne obavy o schopnosti otca zvládať konfliktné situácie primeraným spôsobom a zabezpečiť maloletej stabilné, pokojné a bezpečné prostredie počas výkonu rodičovských práv. Tieto pochybnosti sú založené na konkrétnych udalostiach a správaní otca, ktoré boli predmetom viacerých súdnych konaní. Nepovažuje za zodpovedné ani súladné s najlepším záujmom maloletej, aby dochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu styku bez odborného posúdenia osobnosti otca, spôsobu zvládania konfliktných situácií a jeho rodičovských kompetencií. Je v záujme maloletej, aby boli tieto pochybnosti odstránené odborným psychologickým, príp. psychiatrickým vyšetrením, a až následne možno uvažovať o prípadnom rozširovaní rozsahu styku. Posúdenie týchto otázok bude predmetom dokazovania vo veci samej. Polemika otca s jednotlivými skutkovými tvrdeniami matky nemôže spôsobiť nesprávnosť napadnutého uznesenia ani odôvodniť jeho zmenu. Otec prezentuje návrh na rozšírenie rozsahu starostlivosti počas letných prázdnin ako prirodzené uplatnenie jeho rodičovských práv z dôvodu, že letné prázdniny sú vhodným priestorom na spoločnú dovolenku a vytváranie intenzívnejšieho vzťahu s maloletou, avšak prvoradým hľadiskom každého rozhodnutia je najlepší záujem maloletého dieťaťa a nie predstavy rodiča. Vzhľadom na vek maloletej a jej potreby spočívajúce v predvídateľnosti každodenného režimu, stabilite výchovného prostredia a zachovanie pocitu istoty a bezpečia, každá výraznejšia zmena režimu jej starostlivosti musí byť posudzovaná s dôrazom na jej individuálne potreby. Otcom navrhovaný režim starostlivosti počas letných prázdnin v dvojtýždňových intervaloch znamená odlišný režim na aký je maloletá dlhodobo adaptovaná a otec neosvedčil, že tak výrazná zmena režimu je v najlepšom záujme maloletej. Každé rozšírenie rozsahu starostlivosti musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami preukazujúcimi, že dieťa je na takúto zmenu pripravené, že zmena nebude negatívne zasahovať do jeho psychickej stability a že zodpovedá jeho vekovým a individuálnym potrebám, čo otec neosvedčil. Súd správne zohľadnil vytvorený stabilný režim realizácie styku otca s maloletou vykonávaný na základe existujúceho neodkladného opatrenia, pričom otec nepreukázal nové alebo mimoriadne okolnosti odôvodňujúce potrebu okamžite a bez vykonania riadneho dokazovania tento režim meniť. U maloletého dieťaťa predškolského veku nemožno bez ďalšieho predpokladať, že dlhodobé dvojtýždňové odlúčenie od primárneho výchovného prostredia bude predstavovať riešenie zodpovedajúce jeho najlepšiemu záujmu. Hoci rešpektuje existujúcu právnu úpravu styku, ktorý sa realizuje, vzhľadom na doterajšie správanie otca (zákaz priblíženia), nepovažuje za zodpovedné rozširovať rozsah styku bez odborného posúdenia všetkých relevantných okolností.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto bezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je, v zmysle už uvedeného, osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.
8. Účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. Neodkladným opatrením sa teda má zabezpečiť prvotná úprava styku v takom rozsahu, o ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude ku prospechu dieťaťa. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné zisťovanie aktuálnych pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od dokazovania v meritórnom konaní.
9. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin a na jeho závery v celom rozsahu poukazuje. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu aj odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otec neosvedčil naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v ním navrhovanom rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode (konanie je vedené pod sp. zn. 34P/112/2025), pričom uznesením č.k. 34P/127/2025-127 zo dňa 24.11.2025 Okresný súd Malacky v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/45/2026-308 zo dňa 09.04.2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým (okrem iného) oprávnil otca stretávať sa s maloletou od štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni v roku od 12.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni v roku do 08.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v roku od stredy 12.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod.. Citovaným rozhodnutím súdu má otec garantovaný a zabezpečený rámec styku počas pracovného týždňa a víkendov, ktorá úprava sa vzťahuje aj na obdobie prázdnin a sviatkov. Pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým dieťaťom je potrebné vychádzať zo zákonných podmienok ust. § 324 a 325 a nasl. CSP, teda skúmať či v tomto prípade otec osvedčil naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom rozsahu. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že otec má zachované a zabezpečené právo styku s maloletou, právo starať sa o maloletú, vytvárať si s ňou program a tráviť s ňou čas na pravidelnej
báze počas celého roka, ktorý styk sa aj realizuje, ako vyplýva z vyjadrení oboch rodičov. Pokiaľ otec žiadal dočasným rozhodnutím o úpravu styku s maloletou počas letných prázdnin a žiadal rozhodnúť, že v období od 01.07.2026 do 31.08.2026 sa nebude uplatňovať úprava styku otca s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 34P/127/2025-127 zo dňa 24.11.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/45/2026-308 zo dňa 09.04.2026, za situácie, kedy existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o dočasnej úprave styku s maloletou, ním navrhovaný nový rámec dočasného rozhodnutia o styku nie je opodstatnený a nespĺňa podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Naviac, otec neosvedčil ani zmenu pomerov (§ 363 CMP), ktorá by zakladala dôvod pre rozhodnutie, že súdom upravený (nariadený) styk sa nebude v období od júla do augusta 2026 uplatňovať. Rovnako tak, vzhľadom na tvrdenia a argumenty oboch rodičov, ktoré sú odlišné a závažné, treba konštatovať, že tieto budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Z uvedeného dôvodu len okrajovo uvádza, že aktuálne ani nie je možné jednoznačne ustáliť, či by bol otcom navrhovaný režim starostlivosti o maloletú (styku) v dvojtýždňových intervaloch v záujme maloletej, vzhľadom na jej vek a potreby. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletá má vytvorený vzťah s otcom, trávi s ním čas, avšak poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia (§ 324 a nasl. CSP). Skutočnosť, že nastavený dočasný režim styku otca s maloletou nedáva priestor pre dlhodobejšie dovolenku počas prázdnin nie je dôvodom pre bezodkladnú úpravu pomerov rozhodnutím súdu formou neodkladného opatrenia, keďže nie je osvedčené žiadne ohrozenie maloletej a nevyhnutnosť autoritatívneho zásahu do pomerov rodiny. Odvolací súd udáva, že situácia v rodine je zastabilizovaná do rozhodnutia súdu vo veci samej, a otec má zabezpečený pravidelný styk a trávenie času s maloletou, v rámci ktorého sa má možnosť podieľať na jej výchove a starostlivosti. Ďalšie námietky otca a matky týkajúce sa aj hodnotenia osobnosti matky, osobnosti otca a jeho správania, budú predmetom dokazovania a vyhodnotenia v konaní vo veci samej. K argumentu otca, že doposiaľ vo veci samej nebolo nariadené pojednávanie odvolací súd udáva, že ani dĺžka konania vo veci samej nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď takýto argument nespĺňa podmienky ust. § 324 a nasl. CSP, naviac ak otec má garantované právo styku právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.
10. Pokiaľ otec namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil písomné vyjadrenie matky zo dňa 08.06.2026 na oboznámenie a neumožnil mu reagovať naň, odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k takému procesnému pochybeniu a procesnej vade, ktorá by zakladala dôvod pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. S ohľadom na charakter tohto konania a skutočnosť, že otec sa v odvolaní podrobne vyjadril k písomnému vyjadreniu matky zo dňa 08.06.2026, ktoré bolo súčasťou obsahu napadnutého rozhodnutia, a skutočnosť, že odvolací súd vec preskúmal aj s prihliadnutím na vyjadrenie otca k vyjadreniu matky, a s jeho podstatnými argumentami sa vysporiadal, námietku otca o porušení jeho procesných práv vyhodnotil ako nedôvodnú. Ani námietka otca o nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého uznesenia nie je opodstatnená, pretože rozhodnutie spĺňa podmienky ust. § 236 CSP, pričom súd prvej inštancie sa v jeho odôvodnení zaoberal podstatnými skutočnosťami a z rozhodnutia vyplývajú úvahy a závery súdu. Dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia nie je ani postup súdu prvej inštancie, ktorý pred vydaním rozhodnutia nariadil informatívne stretnutie rodičov, keď zákon takýto postup nevylučuje.
11. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil nutnosť navrhovaného okamžitého zásahu súdu do pomerov maloletého dieťaťa a otca a takéto dôvody nevyplynuli ani z doterajšieho obsahu spisu a zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
12. Na záver odvolací súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 CMP, v spojení s § 396 ods.1 CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).