Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-144-2026.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Subarea
13CoP/144/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX, F., a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, I., toho času J. X, I., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 24P/43/2026-28 zo dňa 03.07.2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhala zverenia maloletého dieťaťa do dočasnej starostlivosti.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a § 2 ods. 1, článok 4, § 360 ods. 1, § 361 ods. 1, § 366, §367 ods. 1, § 365 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 28 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Súd prvej inštancie vecne dôvodil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebola osvedčená a ani z obsahu spisu nebola zistená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že otec maloletého neosvedčil, že má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o mal. A.. Otec nemá zabezpečené stabilné bývanie a nemá zabezpečené finančné prostriedky na starostlivosť o syna. Otec ním tvrdené skutočnosti neosvedčil a tiež otec neosvedčil, že život a zdravie a priaznivý vývoj mal. A. sú za súčasného stavu vážne ohrozené alebo narušené. Súd prvej inštancie poukázal na výbušné agresívne správanie otca a na možnú manipuláciu otca so synom, čo vyplýva z udalosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 25).
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, zamietajúcemu návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a dostatočne nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie sa opieral o správu kolízneho opatrovníka a neprihliadal na dôkazy, ktoré otec doručil kolíznemu opatrovníkovi, ani nebral do úvahy výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech otca. Rovnako tak nesprávne vyhodnotil časové údaje rozhodného obdobia, ktoré rozporovali svedkovia. Súd mal prihliadať na názor maloletého, z ktorého vyplýva, že sa bojí ísť domov. Súd prvej inštancie mal zohľadniť aj výroky matky na sociálnych sieťach, ktoré boli urážlivé k otcovi. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uzneseniu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CSP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť [§ 362 CMP v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP].
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s prioritným vyriešením základnej právnej otázky, či rozhodovanie o návrhu otca patrilo súdu prvej inštancie alebo s ohľadom na ustanovenie § 362 CMP odvolaciemu súdu.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky [písm. a)], resp. ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 24P/65/2025-81 z 05.02.2026 rozhodol tak, že maloletého zveril do starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť uhrádzať výživné (vrátane zročného výživného), upravil styk otca s maloletým, zamietol návrh otca na zákaz vycestovania matky s maloletým do zahraničia, nariadil nad výchovou maloletého dohľad a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku sa odvolal otec, ktorý s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasil, navrhol alternatívne buď zmenu rozhodnutia o styku otca s maloletým alebo úpravu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a domáhal sa tiež preskúmania určenej výšky vyživovacej povinnosti. Z obsahu odvolania tak možno vyvodiť, že otec napadol rozsudok súdu prvej inštancie tak pokiaľ ide o rozsah jeho styku s maloletým ako aj pokiaľ ide o samotné zverenie maloletého do starostlivosti toho ktorého rodiča (nakoľko alternatívne navrhuje úpravu striedavej osobnej starostlivosti) a zároveň pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom. Napadnutý rozsudok spolu so spisom bol predložený Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie dňa 10.06.2026 a bol pridelený senátu 14CoP (na Krajskom súde v Trnave vedené pod sp. zn. 14CoP/110/2026). Ak teda otec následne dňa 12.06.2026 doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti, jedná sa o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia priamo súvisiaci s vecou, o ktorej nielenže už prebieha odvolacie konanie, ale v čase podania návrhu už bola vec na odvolacom súde aj pridelená konkrétnemu odvolaciemu senátu. Ak teda súd prvej inštancie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, založil tak situáciu, kedy o návrhu rozhodol nesprávny súd, nakoľko o ňom mal rozhodnúť odvolací súd a nie súd prvej inštancie, čo založilo dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na rozhodovanie súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky a v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie vec doposiaľ nebola a ani nemohla byť predložená správnemu senátu odvolacieho súdu určenému rozvrhom práce.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v zmysle ustanovenia § 362 CMP, tak aby bolo zabezpečené, že o návrhu otca bude rozhodovať súd v súlade s ustanovením § 362 CMP (teda odvolací súd) a s ohľadom na skutočnosť, že v čase doručenia návrhu už vec sama, s ktorou súvisí návrh otca na nariadenia neodkladného opatrenia bola pridelená konkrétnemu senátu, aby o ňom mohol rozhodovať aj správne určený senát odvolacieho súdu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).