Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/78/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Dušana Špireka a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci návrhu odsúdeného A. A. na zmenu ochranného sexuologického liečenia z ústavnej formy na formu ambulantnú, o sťažnosti odsúdeného A. A. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 28.05.2026, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. augusta 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného A. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) zamietol podľa postupom podľa návrh odsúdeného A. A. (ďalej len „odsúdený) na zmenu ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 25.04.2019 právoplatným dňa 30.04.2019.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že v prípade odsúdeného nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu formy ochranného sexuologického liečenia z ústavnej na ambulantnú formu, o ktorú odsúdený žiadal z dôvodu, že si odpykal nepodmienečný trest odňatia slobody, že by, po zrušení ústavnej liečby, viedol riadny život, pravidelne by navštevoval nariadené ambulantné sexuologické zariadenie, podrobil sa všetkým ochranným opatreniam, probačnému dohľadu a riadne by sa zamestnal. Súd I. stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že odsúdený A. A. počas hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Hronovce v liečbe spolupracoval len formálne, bez akéhokoľvek náhľadu na problematiku prítomnej u neho sexuálnej deviácie a zároveň odmietal aj svoju vinu v rámci sexuálne motivovaného skutku, za ktorý bol odsúdený, že aktuálne ochranné liečenie u odsúdeného nedosiahlo svoj účel a že v budúcnosti nemožno vylúčiť opakovanie spáchaného alebo obdobného činu. Naviac súd I. stupňa zistil, že odsúdený dňa 08.03.2026 z PN Hronovce ušiel, čo viedlo k jeho umiestneniu v Detenčnom ústave Hronovce na základe predbežného príkazu Okresného súdu Levice sp. zn. z 13.05.2026. Súd I. stupňa zdôraznil, že odsúdený bol takto na úteku z ústavného zariadenia viac ako dva mesiace, kedy nebol vôbec liečený, teda týmto svojím konaním preukázal, že ochranné liečenie ústavnou formou je u neho naďalej nevyhnutné. Súd I. stupňa upriamil pozornosť aj na to, že rovnaký problém so správaním odsúdeného bol aj v ÚVTOS Košice-Šaca, kde bol v terapeutickom procese spravidla pasívny, nezapájal sa do žiadnej liečebnej aktivity, odmietal participovať na terapeutickom procese, odmietal potrebu sebapoznania i zmeny samého seba. Súd I. stupňa vyhodnotil, že u odsúdeného doposiaľ nedošlo k osvojeniu si potrebných návykov smerujúcich k udržiavaniu a k získaniu kritického pohľadu na svoje konanie a že je naďalej potrebné v ochrannom liečení pokračovať aj naďalej ústavnou formou, čo vyplynulo z predložených lekárskych správ Psychiatrickej nemocnice Hronovce ako aj z vyjadrenia jej zástupcu na verejnom zasadnutí. Vzhľadom na všetky okolnosti doterajšej ústavnej liečby súd I. stupňa vyhlásenie odsúdeného o jeho aktuálnom subjektívnom presvedčení a o jeho

vôli pravidelne navštevovať nariadené ambulantné sexuologické zariadenie, podrobiť sa všetkým ochranným opatreniam, probačnému dohľadu a nájsť si zamestnanie, nepovažoval za relevantné. Súd I. stupňa nevidel potrebu do konania priberať iného znalca na preskúmanie duševného stavu odsúdeného a na zhodnotenie rizika recidívy, resp. nebezpečnosti odsúdeného pre spoločnosť, vzhľadom na lekárske správy, spoluprácu a postoj odsúdeného k liečeniu a jeho útek z ústavného zariadenia na vyše dva mesiace.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď, po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, a teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním dňa 27.7.2026. V nej uviedol, že uznesenie súdu I. stupňa je nezákonné, nepreskúmateľné, nakoľko konajúci súd prvého stupňa I. stupňa sa nevysporiadal s jeho argumentami uvedenými na verejnom zasadnutí a zároveň všetky skutočnosti vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech. Sťažnostnému súdu navrhol, aby podľa písmeno a/ napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že zmení ústavnú formu ochranného liečenia na ambulantnú formu liečenia, alternatívne, aby v zmysle ustanovenia písmeno b/ napadnuté uznesenie zrušil a uložil Okresnému súdu Levice, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie dňa 5.8.2026, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa písmeno a/, písmeno b/ preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

V rámci plnenia tejto svojej prieskumnej povinnosti dospel nadriadený súd k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil, že v súlade s ustanovením , veta druhá nebolo dôvodné vyhovieť návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia z ústavnej formy na formu ambulantnú, pričom tento svoj záver súd I. stupňa aj náležite a zákonným spôsobom odôvodnil, preto nadriadený súd na tieto dôvody odkazuje.

V predmetnej veci bolo zistené, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 25.04.2019, právoplatným dňa 30.04.2019 uznaný vinným pre zločin sexuálneho násilia podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno a/, písmeno c/ (skutky spáchané voči dcéram), za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výrokov o treste v trestných veciach Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. a sp. zn. a zároveň mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické a sexuologické liečenie ústavnou formou. Odsúdený na výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 30.04.2019 a vykonával ho do dňa 27.11.2025, kedy nastúpil na výkon ochranného ústavného sexuologického liečenia do PN Hronovce. Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.05.2019 sp. zn. mal odsúdený nariadený výkon ochranného sexuologického a protialkoholického liečenia ústavnou formou, ktoré vykonával na Úseku ochranných liečení Zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS Košice-Šaca od 03.05.2023 do 29.08.2023 a od 04.06.2025 do 20.10.2025. Mestský súd Košice dňa 07.08.2025, sp. zn. zmenil formu protialkoholického ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú a dňa 10.10.2025 v konaní pod sp. zn. rozhodol, že v sexuologickom ochrannom liečení ústavnou formou bude pokračovať aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. Medzitým uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 24.05.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. dňa 22.08.2024 bol zamietnutý návrh odsúdeného o zmenu ochranného protialkoholického a sexuologického liečenia z ústavnej formy na formu ambulantnú. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 20.05.2025, právoplatným dňa 02.08.2025 súd návrh odsúdeného A. A. o zmenu ochranného protialkoholického a sexuologického liečenia ústavnou formou, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 25.04.2019 právoplatným dňa 30.04.2019, na formu ambulantnú, ako aj jeho návrh na skončenie uvedeného liečenia, zamietol.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že ochranné liečenie ako jedno z najvýznamnejších druhov ochranných opatrení má svoj význam, ktorý sa premieta v záujme spoločnosti na ochrane pred páchateľmi trestných činov a činov inak trestných a má veľký význam aj pre samotné osoby, ktorým sa ukladá, a to z hľadiska kladného dopadu liečenia na ich ďalší život. Poskytuje ochranu pred duševne chorými alebo

návykovo závislými osobami ich izoláciou v zariadeniach ústavnej starostlivosti alebo ich ošetrením v príslušnej ambulancii bez takejto izolácie, pričom páchateľom umožňuje liečiť sa poskytovaním im potrebnej odbornej lekárskej starostlivosti.

Treba uviesť, že všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú z príslušného spisového materiálu , nasvedčujú tomu, že momentálna zmena formy ochranného psychiatrického liečenia z ústavnej na ambulantnú, ktorej sa odsúdený dožaduje, nie je pre dosiahnutie účelu tohto liečenia možná. Súd I. stupňa nemožno vytknúť, že by sa nevysporiadal s argumentami prednesenými odsúdeným na verejnom zasadnutí (viď str. 7 napadnutého uznesenia).

Nadriadený súd konštatuje, že to, že od sexuálne motivovaného zločinu ubehlo niekoľko rokov, že odsúdený si celý za to mu uložený osemročný nepodmienečný trest odňatia slobody „odpykal“ a subjektívny pocit odsúdeného o kontraproduktivite ústavného liečenia neovplyvňujú a nespochybňujú odborné závery o potrebe pokračovania v ochrannom liečení, stále v sprísnenom režime, a to jeho vykonávaním v ústavnej forme. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam je teda potrebné zdôrazniť, že pri ochrannom liečení je to predovšetkým ošetrujúci lekár, ktorý je kompetentný posúdiť potrebu jeho trvania, respektíve zmenu formy, v akej sa vykonáva, keďže je na to odborne spôsobilý a je s osobou, ktoré bolo ochranné liečenie uložené, v stálom kontakte, pozná ju a liečbu prispôsobuje jej potrebám. Na základe svojich poznatkov môže preto posudzovať dôvodnosť trvania ochranného liečenia ako aj jeho formu, pričom jedine súdu po oboznámení sa s jeho stanoviskom ako i stanoviskom osoby, ktorej sa liečenie týka, prináleží určitým spôsobom, majúc na zreteli proporcionalitu zásahu do osobnej slobody tejto osoby, rozhodnúť.

Lekár na verejnom zasadnutí a lekárske správy PN Hronovce z 18.2.2026, z 13.3.2026, z 8.5.2026 v prípade odsúdeného zdôraznili nevyhnutnosť jeho liečby v ústavnom zariadení, pretože ochranné liečenie doposiaľ nesplnilo účel pre odmietanie terapeutického procesu, farmakologickej liečby, jeho nekritickosť k svojmu ochoreniu, pre nespoluprácu v liečbe, resp. len spoluprácu formálnu, pre nepriaznivosť prognózy, pričom obdobné postrehy o odsúdenom boli popísané aj v lekárskych správach ÚVTOS Košice-Šaca zo dňa 23.08.2023 a zo dňa 15.10.2025, ktorý zároveň navrhol, aby odsúdený pokračoval v ústavnom ochrannom sexuologickom liečení aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Nemenej podstatný význam zohráva pritom aj zistenie, že odsúdený na základe predbežného príkazu Okresného súdu Levice sp. zn. z 13.05.2026 bol umiestnený v Detenčnom ústave Hronovce, pretože dňa 08.03.2026 z liečenia v PN Hronovce utiekol. Zároveň, keďže u odsúdeného nemožno vylúčiť spáchanie obdobného trestného činu, bol zo strany PN Hronovce podaný aj návrh na umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu, ktoré je vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , ktoré nebolo ku dňu rozhodovania sťažnostného súdu právoplatne ukončené.

Odsúdený, podľa lekárskeho zhodnotenia, stále trpí závažnou diagnózou, a to poruchou iného sexuálneho zamerania s predpokladanou prítomnosťou pedofilnej poruchy, pri ktorej dochádza k zábranám sexuálneho správania, bez averzie sexuálneho správania voči maloletým aj voči pokrvným príbuzným, ktorá vyžaduje dodržiavanie istého liečebného- terapeutického režimu, spočívajúceho v pravidelnom podávaní potrebných medikamentov a v pravidelnom lekárskom dohľade, a pod., čo však odsúdený preukázateľne nedodržiaval napríklad aj tým, že z ústavnej ochrannej liečby ušiel. V tomto smere preto nemožno prikladať relevanciu sťažnostnej argumentácii odsúdeného, že by ambulantná forma liečenia mohla postačovať a že by v nej mohol dodržiavať všetky terapeutické pravidlá a liečebné procesy, tak ak sú nastavené .

Sťažovateľ neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by spochybňovali odborné závery uvedené primárom PN Hronovce o potrebe pokračovania v ochrannom liečení v ústavnej forme.

Podľa písmeno c/ nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia alebo na iné rozhodnutie, sťažnosť odsúdeného podľa písmeno c/ ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.