Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/57/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov A. B. C. a A. D. B. na verejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2026 v trestnej veci obžalovaného B. B. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 20.05.2026, sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie obžalovaného B. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 13.04.2026 v čase o 14:10 hodine v meste Zvolen, okres Zvolen viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky E. F., G. čísla H. po miestnej ceste I. J. I. E. smere jazdy od spoločnosti I. ku kruhovému objazdu s I. K. L. M. E. N., kde nedal prednosť v jazde autobusu vychádzajúcemu zo zastávky, v dôsledku čoho došlo k zrážke pravej prednej časti vozidla E. F. M. ľavou stranou autobusu továrenskej značky L. H. I. M. G. číslom N. a ľavou stranou vozidla E. M. pravou stranou tam zaparkovaného ťahača továrenskej značky B. - H. D. M. K. evidenčným číslom XXXXXXX, pričom po zrážke bol policajtom O. P. L. N. N. spôsobom kontrolovaný, počas ktorej kontroly bol okrem iného vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške, ktorú neodmietol a tejto sa dobrovoľne podrobil s negatívnym výsledkom a následnou lustráciou v policajných systémoch 13.04.2026 v čase o 14.50 hodine bolo zistené, že viedol motorové vozidlo aj napriek tomu, že mu bol rozhodnutím O. P. L. N. M. zn. ORPZ-ZV-ODI2-230/2024-S o priestupku z 16.09.2024, právoplatným 07.10.2024 uložený okrem iného zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na šesťdesiat mesiacov, a to v dobe 07.10.2024 do 07.10.2029 a rozhodnutím O. P. L. N. M.. zn. ORPZ- ZV-ODI2-328/2024-S o priestupku z 11.02.2025, právoplatným 28.03.2025 uložený okrem iného zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na šesťdesiat mesiacov, a to v dobe od 28.03.2025 do 28.03.2030.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote na podanie riadneho opravného prostriedku dňa 02.06.2026 odvolanie obžalovaný do výroku o treste. Následne takto podané odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 29.06.2026, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 30.06.2026. V jeho dôvodoch primárne zopakoval výroky napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom následne zvýraznil, že uložený trest je podľa jeho názoru

neprimerane prísny z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a nezohľadňuje spôsob spáchania činu ani jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a tiež osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho náprav. Generálna a špeciálna prevencia sa podľa jeho názoru nedosahuje automatickým ukladaním nepodmienečných trestov, ale dôsledným zvážením, či cieľ trestu nemožno dosiahnuť kratším alebo alternatívnym trestom s primeranými obmedzeniami. Do času obmedzenia jeho osobnej sa riadne staral o svoju rodinu, ktorá je na ňom finančne závislá. Jeho družka je na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou, pričom dňa 16.07.2026 ju čaká operácia pruhu, ktorá ju bude obmedzovať v starostlivosti o deti a z tooto dôvodu je nutné, aby bol doma pri rodine. Trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne sa mu preto javí ako neprimerane prísny, ktorý bude mať negatívny dopad nielen na neho, ale najmä na jeho rodinu. Má za to, že okresný súd neodôvodnil dostatočne a presvedčivo, prečo miernejší trest odňatia slobody alebo alternatívny trest nie sú pre neho postačujúce. Záverom navrhol krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc sám, mu uložil kratší trest odňatia slobody alebo alternatívny trest a tiež aby mu skrátil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu kratšiu ako 24 mesiacov. Obžalovaný ešte doplnil odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.06.2026. Primárne v ňom poukázal na to, že si je vedomý svojho protiprávneho skutku a aj svojej nie práve najlepšej minulosti, kedy bol už viac krát súdny trestaný. Opätovne poukázal na svoje uznanie viny na hlavnom pojednávaní a tiež na rodinné pomery a požiadal krajský súd o zváženie uloženia alternatívneho trestu.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 08.07.2026.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok vo výroku o treste za správny a zákonný a preto navrhol krajskému súdu zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Naproti tomu obžalovaný uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného odvolania a s poukazom na to, že v súčasnosti má prácu a riadne sa stará o svoju rodinu žiada krajský súd o uloženie alternatívneho trestu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s výrokom okresného súdu, ktorým obžalovanému uložil vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a taktiež vyššie uvedený trest zákazu činnosti, keďže ho nemohol považovať za neprimeraný, čo jediné by bolo dôvodom na zrušenie tohto výroku podľa , pričom krajský súd na túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu na až v podrobnostiach odkazuje a bolo by nadbytočné ju opakovať.

Okresný súd správne a dostatočne zhodnotil osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, ako aj niektoré ďalšie rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť. Tento správne priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa priznal

k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za trestný čin odsúdený.

Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody za súdený trestný čin podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. predstavuje výmeru až na 2 roky. Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života, možnosti nápravy, dospel okresný súd správne k záveru, že obžalovaný nateraz nepreukázal potrebnú mieru polepšenia sa, keďže u obžalovaného sa jedná o osobu s kriminálnou minulosťou (doposiaľ má evidovaných 26 záznamov v registri trestov), ktorý má evidentne sklon páchať opakovane rôznu úmyselnú trestnú činnosť. Krajský súd zároveň zdôrazňuje, že posudzovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v relatívne krátkej dobe, iba jeden mesiac po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 09.03.2026, sp. zn. , ktorým bol uznaný vinným za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace nepodmienečne so zaradením jeho výkonu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. K samotnej odvolacej námietke obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu a že sa vzorne staral o jeho rodinu do času obmedzenia jeho osobnej slobody a z tohto dôvodu má za to, že mu mal okresný súd uložiť kratší trest odňatia slobody, prípadne alternatívny trest krajský súd uvádza, že v konaní obžalovaného nejde o ojedinelé vybočenie z rámca normálneho správania sa človeka, ale o opakované páchanie úmyselnej trestnej činnosti. Za takéhoto stavu, berúc do úvahy kriminogénne sklony obžalovaného, by bolo akékoľvek zníženie okresným súdom vymeraného trestu odňatia slobody neprimerane mierne a ukladanie alternatívneho trestu by nebolo na mieste, keďže takéto tresty by nespĺňali represívnu funkciu trestu a rovnako by neboli naplnením požiadavky generálnej prevencie. Inými slovami, neodradili by ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Funkciou trestu je okrem iného odstrašiť potenciálnych páchateľov od porušovania právnych noriem, utvrdiť právne vedomie a rešpekt pred zákonom a v neposlednom rade upevniť dôveru verejnosti v spravodlivosť. Bez najmenších pochybností v tomto konkrétnom prípade je zjavné, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťa systematicky od roku 1998 (od svojich 18 - tich rokov) a od páchania trestných činov ho neodradili ani opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naviac uloženie trestu odňatia slobody okresným súdom vo výmere 5 mesiacov bolo nielen zákonné a odôvodnené, a teda takýto trest možno považovať v tomto konkrétnom prípade aj za spravodlivý.

Uzatvárajúc uvedené krajský súd dodáva, že nezistil ani žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali prípadnú aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. na mimoriadne zníženie trestu z týchto zákonných dôvodov a taktiež nezistil ani skutočnosti odôvodňujúce takýto postup podľa § 39 ods. 2 Tr. zák.

Okresný súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných 10

- tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a taktiež nepochybil ani v tom, keď obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov, nakoľko obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, keď rezignujúc na získanie vodičského oprávnenia opätovne viedol motorové vozidlo, a to počas plynutia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Záverom krajský súd uvádza, že uloženie takto vymeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie. Takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.