Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 24. apríla 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 6. decembra 2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 06.12.2023 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D., trvale bytom E. C. XX,

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Ostatné výroky týmto rozhodnutím zostávajú nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

od mesiaca júl roku 2021 až do súčasnej doby v obci E. C. ako aj mimo územia Slovenskej republiky si neplní svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš pod č. k. -56 zo dňa 24.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2022 a na základe ktorého je povinný prispievať výživným na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,00 Eur mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.07.2021 a taktiež zročným výživným za obdobie od 28.07.2021 do 24.11.2021 vo výške 289,35 Eur v mesačných pravidelných 50,00 Eur splátkach, pričom túto povinnosť si riadne neplní od mesiaca

júl roku 2021 až do súčasnej doby, napriek tomu, že mu v tom nebránili žiadne objektívne prekážky a v súčasnosti dlží F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale H. E. C. I. XX na výživnom sumu 2 117, 35 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol trest podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 2 117, 35 Eur k rukám poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale H. E. C. XX.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktorého dôvody doplnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 26. februára 2024 tak, že uložený trest s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37 Tr. zák. považuje za neprimerane prísny.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a po jeho zrušení aby sám vo veci rozhodol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť, a to vzhľadom na to, že okresný súd uložil obžalovanému trest v rozpore s § 49 Tr. zák., teda trest nezákonný, nakoľko pri takto uloženom podmienečnom treste odňatia slobody mal byť zároveň uložený aj probačný dohľad. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, odstránil túto nezákonnosť a aby rozhodol sám.

Obhajkyňa obžalovaného žiadala vyhovieť odvolaniu a uviedla, že sa stotožňuje s názorom prokurátora krajskej prokuratúry a navrhla krajskému súdu, aby vo veci uložil zákonný trest.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne (krajský súd obžalovanému zmiernil uložený trest).

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu porušil ustanovenia . Preto krajský súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa vo veci rozsudkom sám tak ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.

Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa prihliadnuť. V tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane č. 3 odsek posledný a strane č. 4. Okresný súd správne u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., nesprávne však okresný súd priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Obžalovaný bol síce štyrikrát súdne trestaný, pri prvých troch záznamoch však platí fikcia neodsúdenia. Pri poslednom, štvrtom zázname ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 9. decembra 2019, sp. zn. s uloženým podľa Tr. zák. nepodmienečným úhrnným trestom odňatia slobody na 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia so súčasným doživotným zákazom riadenia motorových vozidiel. Uvedené posledné odsúdenie pri obžalovanom jednoznačne po formálnej stránke zakladá recidívu. Ako však vyplýva z ust. veta za bodkočiarkou Tr. zák., súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Toto ustanovenie tak zabraňuje čisto formálnemu posudzovaniu tejto priťažujúcej okolnosti a vyjadruje materiálne ponímanie recidívy. Na rozdiel od názoru okresného súdu, má potom krajský súd za to,

a to vzhľadom na charakter a závažnosť predchádzajúceho odsúdenia a druh a výmeru uloženého trestu, ale tiež všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením, že v prejednávanej veci je opodstatnené na predchádzajúce odsúdenie neprihliadnuť, a teda nie je dôvod na vzhliadnutie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Za daného stavu je pri obžalovanom pomer okolností poľahčujúcich a priťažujúcich vyrovnaný (0:0), z čoho je ďalej zrejmé, že pri vyrovnaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach bolo možné v rámci základnej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Za trest primeraný potom krajský súd považuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, čo je trest pri dolnej hranici trestnej sadzby. Vychádzajúc z povahy predmetného prečinu je zrejmé, že tento vykazuje nižší stupeň závažnosti. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného tak výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a táto bude dosiahnutá i bez jeho priameho výkonu. Preto krajský súd obžalovanému jeho výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na dva roky.

Vo výrokoch o vine a o povinnosti obžalovaného zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 2 117, 35 Eur k rukám poškodenej zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko tieto výroky neboli napadnuté odvolaním a neboli potom ani predmetom odvolacieho konania a krajský súd ich teda nepreskúmaval.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.