Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-11-2026.pdf
PDF · 109.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/11/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.700,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.2.2026 č. k. 10Csp/188/2025-107, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 450,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 z prisúdenej sumy (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným dňa 16.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úverového limitu vo výške 1.500 eur, s uvedením počtu splátok 42, výšky mesačnej splátky 47,43 eur, celkovej čiastky 2.142,06 eur, RPMN 25,39 %, ročnej úrokovej sadzby 18,08 %, priemernej hodnoty RPMN 36,30 %, vrátane poplatku za poskytnutie úveru 150,- eur. Celková vyplatená suma v súvislosti s týmto úverovým vzťahom bola vo výške 1.350,- eur a uhradená bola suma 1.290,74 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500096475, pričom vec bola vedená pod sp. zn. 29Csp/184/2024. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 7.5.2025, č. k. 29Csp/184/2024-134 rozhodol tak, že určil: 1. zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6. Zmluvy: „ Poplatok za poskytnutie úveru: 150,-- eur.“; 2. zmluvnú podmienku uvedenú v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“; 3. zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite
splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t. j. 14,6 % p. a.).“ „Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.“ „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“; 4. zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, Zmluvných dojednaní k Zmluve, v bode 8.2. v časti, v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie 6 pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“; 5. zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, Zmluvných dojednaní k Zmluve, v bode 8.3., v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“; 6. zmluvnú podmienku uvedenú v článku I. Predmet Dohody, bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.9.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.12.2014, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Daný právny vzťah bol posúdený ako spotrebiteľský, pričom súd aplikoval § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výrokom IV., V. a VI. dňa 20.6.2025. Vo vzťahu k výrokom I., II., III. a VII. tohto rozsudku nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 10.11.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/17/2025 zo dňa 25.9.2025.
3. Rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 29Csp/17/2019 zo dňa 15.5.2019 bolo žalobcovi voči žalovanému priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur na tom skutkovom základe, že žalobca bol v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/419/2015 o zdržanie sa použitie dohody o zrážkach zo mzdy úspešný. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 11Csp/55/2018-142 zo dňa 11.1.2019 bolo žalobcovi voči žalovanému priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50,- eur na tom skutkovom základe, že žalobca bol úspešný v konaní sp. zn. 15C/505/2015 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd predmetný rozsudok zmenil a priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- eur, a to rozsudkom č .k. 5Co/47/2019-233 zo dňa 28.11.2019.
4. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 600,- eur, a to titulom primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na to, že bol úspešný v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov vo veci sp. zn. 29Csp/184/2024, a to za 3 určené neprijateľné zmluvné podmienky uvedené vo výroku I., II., III. Vec bola vedená pod sp. zn. 18Csp/149/2025. Okresný súd Prešov vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 18Csp/149/2025 zo dňa 4.2.2026 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi zároveň voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.
5. Súd vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 písm. e), § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 108/2024 Z. z.“).
6. V predmetnej právnej veci mal súd za nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa a spotrebiteľa. Žalovaný v pôvodnom konaní vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd aplikoval zákon č. 108/2024 Z. z., jeho ust. § 3 ods. 1 písm. e), ktorý je v obdobnom znení ako bolo ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.6.2024, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Poukázal citujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.2.2023.
7. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 8Csp/184/2024 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže určil neprijateľnosť 6 zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ. Rovnako súd rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 29Csp/184/2024 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže vyslovil neprijateľnosť 6 zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ (v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie len za 3 neprijateľné zmluvné podmienky deklarované vo výroku IV., V., a VI.). Nepochybne je preto základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobcu daný. K tomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, sp. zn. 4Cdo/298/2020.
8. Následne vo vzťahu k určeniu výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Dbal pritom na naplnenie jeho základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej, a to tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia za úspech v základnom konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/184/2024, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 29Csp/184/2024, za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu vo výške 450 eur, t. j. 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľ, ktorý svoje právo úspešne uplatnil žalobami o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Priznané finančné zadosťučinenie je teda určitou satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca v dôsledku konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaniach pred súdom a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd pri určení výšky zohľadnil, že zo strany žalovaného k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi spočívajúcu v strate finančných prostriedkov, keďže súd posúdil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku týkajúcu sa majetkovej sféry, konkrétne poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Žalobca, okrem porušenia svojho práva ako spotrebiteľa, ktoré bol v spore nútený brániť, netvrdil, ani nepreukázal, že by konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote. Rovnako súd prihliadol aj na správanie samotného žalobcu a jeho prístup k plneniu jeho zmluvnej, ale aj zákonnej povinnosti splácať úver. Žalobca neuhradil v oboch prípadoch ani len istinu úveru poskytnutého na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, v ktorých boli dojednané predmetné neprijateľné zmluvné podmienky. Súd taktiež zohľadnil aj časový odstup od uzavretia predmetných úverových zmlúv, ako aj to, kedy boli naposledy zaplatené splátky úveru zo strany žalovaného. S ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu, okolnosti porušenia práva, na zohľadnenie princípu proporcionality, či na samotný zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, považoval súd za primeranú sumu 450,- eur, t. j. 50,- eur za každú z deviatich neprijateľných zmluvných podmienok. V prevyšujúcej časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného, ktorú súd nepovažoval za dôvodnú, uviedol, že nároky na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia boli uplatnené v trojročnej premlčacej dobe, ktorá ako vyplýva z § 101 OZ, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a týmto dňom je deň právoplatnosti rozsudkov Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/184/2024 a sp. zn. 29Csp/184/2024. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/184/2024 zo dňa 25.3.2025 nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výrokom IV., V., a VI. dňa 29.5.2025. Vo vzťahu k výrokom I., II., III. a VII. nadobudol rozsudok právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/13/2025 zo dňa 21.10.2025 dňa 27.10.2025. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku v jeho jednotlivých častiach, teda 30.5.2025, resp. 28.10.2025, pričom do podania žalôb dňa 17.10.2025, resp. 10.11.2025, jednoznačne nestihla trojročná premlčacia doba uplynúť. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
29Csp/184/2024-134 zo dňa 7.5.2025 nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výrokom IV., V. a VI. dňa 20.06.2025. Premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň, teda 21.6.2025 a uplynula by 21.6.2028. Keďže žaloba bola podaná dňa 17.10.2025, bola podaná včas. Súd poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022.
10. K námietke žalovaného, že nárok je premlčaný, lebo si nárok mohol uplatniť už v súvislosti s úspechom v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vedenom pod sp. zn. 11Csp/55/2018, resp. 29Csp/17/2019, t. j. už v roku 2018, resp. 2019, súd uviedol, že táto je nedôvodná. Argumentoval výkladom Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-511/17 zo dňa 11.3.2020, z ktorého vyplýva, že čl. 6 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej spotrebiteľom o určenie nekalej povahy určitých podmienok uvedených v zmluve, ktorú tento spotrebiteľ uzavrel s predajcom alebo dodávateľom, nie je povinný ex offo a individuálne preskúmať všetky ostatné zmluvné podmienky, ktoré neboli uvedeným spotrebiteľom napadnuté, aby overil, či ich možno považovať za nekalé, ale má preskúmať len tie, ktoré súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili účastníci konania, hneď, ako má vnútroštátny súd k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel, prípadne doplnené opatreniami na vykonanie dokazovania.
11. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, § 257 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne priznal žalobcovi nárok vo výške 1,- eur. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že pre vznik sporu v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/184/2024 a sp. zn. 29Csp/184/2024 nevznikli žiadne dôvody na ich začatie. Jednou z funkcií primeraného finančného zadosťučinenia je satisfakcia, teda forma odčinenia za to, že spotrebiteľ bol nútený podať návrh na začatie súdneho konania alebo v už začatom konaní bol nútený brániť sa. Vo vyššie uvedených predmetných konaniach však k tomuto nedošlo. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k sume vo výške 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto považuje rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný.
13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol vo vzťahu k primeranosti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50,- eur za jedno porušenie spotrebiteľského práva na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach, ktorými boli priznané za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku sumy vo výške vyššej ako v napadnutom rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 326 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v existencii dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
18. Predmetom konania pred prvoinštančným súdom bol nárok žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 2.700,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie tým titulom, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Csp/184/2024 a pod sp. zn. 29Csp/184/2024. Súd posudzoval, či
zmluvné podmienky pri dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľné zmluvné podmienky a že je potrebné vychádzať z toho, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície slabšou stranou a môže buď akceptovať vopred pripravenú zmluvu so všeobecnými formulovanými podmienkami alebo ju odmietnuť. Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané, pretože aj samotná úverová zmluva sú formulárovými listinami a podliehajú súdnej kontrole.
19. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nahradil § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2004. Toto ustanovenie upravuje práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.
20. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019).
21. Žalobca si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2.700,- eur vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný v zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky, a teda za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca požaduje 300,- eur titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Csp/184/2024 a 29Csp/184/2024 v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.
22. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie zákonných podmienok základu nároku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie žalobcu o úspechu v základom konaní bolo preukázané rozsudkami Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove.
23. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia vzal odvolací súd do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľné zmluvné podmienky, neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj jeho postoj, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva. Dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvné podmienky v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Preto odvolaciu námietku žalovaného o tom, že žalobca nepociťoval žiadnu ujmu, či diskomfort, na základe ktorých by bolo potrebné podať predmetnú žalobu, považuje odvolací súd za nedôvodnú.
24. Súd prvej inštancie pri určení výšky primeraného zadosťučinenia v bodoch 42. a 43. odôvodnenia uviedol, že zohľadnil, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi spočívajúcu v strate finančných
prostriedkov, keďže súd posúdil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku týkajúcu sa majetkovej sféry, konkrétne poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Rovnako uviedol, že okrem porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, ktoré bol v spore nútený brániť, netvrdil, ani nepreukázal, že by konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol aj na správanie žalobcu a jeho prístup k plneniu povinnosti splácať úver, kedy žalobca neuhradil v oboch prípadoch ani len istinu úveru poskytnutého na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, v ktorých boli dojednané predmetné neprijateľné zmluvné podmienky. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca naposledy uhradil splátky úveru v roku 2015.
25. Preto pokiaľ odvolateľ poukazoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, arbitrárny, prvoinštančný súd určito a zrozumiteľne poukázal na dôvodnosť základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie aj čo do súdom priznanej výšky. Z dokazovania bol preukázaný fakt, že priebeh základných konaní, postoj žalovaného, intenzita porušenia spotrebiteľských noriem, boli riadne prvoinštančným súdom v základom konaní zisťované, v ktorých boli určené zmluvné podmienky tam uvedené za neprijateľné. Preto túto odvolaciu námietku vo vzťahu k primeranosti vzhľadom na intenzitu porušenia nepovažoval ani odvolací súd za dôvodnú.
26. Za stavu keď právoplatnými rozsudkami súdu došlo k prijatiu záveru, že dodávateľ predložil spotrebiteľovi spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že základ nároku je daný a naplnený je aj predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať primerané finančné zadosťučinenie.
27. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol a jednak ako aj odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky silnejším dodávateľom a úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, z ktorého možno predpokladať, aby dodávateľ sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustil konania takejto intenzity.
28. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a túto súd určí na základe vlastnej úvahy, pričom zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu celkovú výšku finančného zadosťučinenia v sume 450,- eur, ktoré riadne odôvodnil.
29. Odvolací súd nemá pochybnosť o primeranosti tejto výšky vzhľadom na vyslovené neprijateľné zmluvné podmienky v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/184/2024 a sp. zn. 29Csp/184/2024. Preto pokiaľ priznal žalobcovi sumu titulom finančného zadosťučinenia vo výške 450,- eur, odvolací súd túto považoval za primeranú a zodpovedajúcu okolnostiam tohto prípadu.
30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže v konaní bol úspešný žalobca, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).