Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-101-2025.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/101/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C., zastúpená: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C., E. F. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Zlata Kapustová, advokátka, so sídlom Dolný Kubín, Nemocničná 2068, o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 17C/77/2024-82 zo dňa 18.2.2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení definoval predmet sporu, ktorým je určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v žalobe, a to v rozsahu jednej polovice. Okresný súd zdôraznil, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa bola manželkou žalovaného, pričom žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy za trvania manželstva.
3. Z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/6/2021-64 zo dňa 11.5.2021 mal okresný súd preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené. Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v danom prípade rozvodom, začala plynúť lehota na jeho vyporiadanie v lehote troch rokov, a to buď na základe dohody alebo súdom v zmysle žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. V prípade márneho uplynutia uvedenej lehoty o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Okresný súd konštatoval, že od rozvodu manželstva už uplynula lehota troch rokov zakladajúca fikciu vzniku podielového spoluvlastníctva. 4. Medzi stranami bolo sporné, či predmetná nehnuteľnosť – garáž patrila alebo nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Aj keď ju žalovaný kúpil v čase trvania manželstva, bolo sporné, z akých finančných prostriedkov bola nadobudnutá. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa disponovala informáciou, že si nehnuteľnosť ponecháva žalovaný; žiadnu ďalšiu aktivitu ohľadom vyporiadania garáže v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nevyvíjala. Ak žalobkyňa považovala garáž za vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva, mala k dispozícii právne prostriedky, ktorými by svoj nárok ohľadom spornej nehnuteľnosti uplatnila v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.
5. Okresný súd zdôraznil, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda
žalobkyňu. Okresný súd pripomenul, že žalovaný je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti viac ako 10 rokov, čiže ide o stav, ktorý trvá dlhší čas, žalobkyňa o tomto evidenčnom zápise na liste vlastníctva vedela. S prihliadnutím na uvedený veľký časový odstup nemôže preto okresný súd konštatovať, že by bol u nej prítomný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 6. Podľa názoru okresného súdu bolo potrebné v danom prípade využiť iné hmotnoprávne riešenia, ktoré je možné subsumovať pod § 137 písm. a) CSP, t. j. žiadať splnenie určitej povinnosti, kde by sa ako predbežná otázka riešilo vlastnícke právo k predmetu sporu. V rámci konania o žalobe na plnenie by žalovaný mohol opätovne namietať určité skutočnosti. Za daných okolností je totiž možné riešiť napríklad aj odplatu za spoluvlastnícky podiel, zatiaľ čo pri určovacej žalobe, ako bola podaná v danej veci, by súd „druhýkrát žalovanému odňal spravodlivosť“, t. j. možnosť namietať skutočnosti, ktoré mali byť uplatnené v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva alebo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd tiež podotkol, že ani z jedného predloženého judikátu nevyplýva podobnosť s aktuálnym sporom.
7. Mal za to, že v danom prípade mohol byť porušený aj princíp právnej istoty. Nie je žiaduce, aby sa s takouto oneskorenou žalobou prichádzalo, keďže pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa predpokladá, že majetok bude vyporiadaný podľa zákonných zásad. V opačnom prípade je to už „komplikovanejšie“.
8. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle princípu úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právne posúdenie veci zo strany okresného súdu považovala za nesprávne a neudržateľné. Zdôraznila, že sporná garáž bola kúpená v roku 2014 za trvania manželstva strán sporu, a to za finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Mala za to, že v čase vykonania vkladu vlastníckeho práva tu došlo ku chybe a ako vlastníčka mala byť zapísaná aj ona. Zdôraznila, že zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a nereprezentuje aj skutočný stav vlastníctva nehnuteľnosti. Odkázala na závery vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že od rozvodu manželstva už uplynula lehota troch rokov, čo zakladá fikciu vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. S ohľadom na uvedené mala za to, že tu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nedisponuje totiž inou možnosťou, ako zmeniť zápis v katastri nehnuteľností. 10. Žalobkyňa nemá záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nemá ani záujem scudziť túto nehnuteľnosť, nemá záujem na jej vyprataní a ani na žiadnom inom riešení podielového spoluvlastníctva. Chce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti spolu so žalovaným. Na podporu svojho názoru odkázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/168/2006. Ak si mieni zachovať spoluvlastnícky podiel, má jedinú možnosť, a to podať určovaciu žalobu, ktorá potvrdí jej podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Iný spôsob právnej ochrany neexistuje. 11. Nesúhlasila s názorom okresného súdu o porušení prvku právnej istoty a o oneskorenej žalobe. Zákon totiž jednoznačne definuje, čo sa stane v prípade, ak nehnuteľnosť nie je predmetom vyporiadania v zákonnej lehote. Okresný súd nemá voľnú úvahu v tom, aby toto zákonné znenie prispôsoboval, či inak modifikoval. Rovnako tak nemôže polemizovať o tom, či sa vec vyriešila v čase, keď sa vyriešiť mala alebo nie. Platí totiž, že nehnuteľnosť bola súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, k jej vyporiadaniu nedošlo, nehnuteľnosť je teda v podielovom spoluvlastníctve a podiely sú rovnaké. Iný výklad a úvahy nemožno pripustiť. Právny poriadok v tomto prípade nepripúšťa žiadne oneskorenie pri podaní žaloby. Oneskorenie ako také rieši práve zavedením zákonnej fikcie toho, že nevyporiadané nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov. Keďže zákon zavádza fikciu toho, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, nemožno tiež uvažovať ani o tom, že súd použije vlastnú úvahu o výške podielov. Odkázala tiež na komentár k Civilnému sporovému poriadku, ktorý uvádza, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nastáva zo zákona bez ohľadu na vôľu bezpodielových spoluvlastníkov alebo ich prípadný omyl o behu lehoty na vyporiadanie. 12. Okresný súd na jednej strane konštatoval, že k zákonnej fikcii vzniku podielového spoluvlastníctva došlo, na strane druhej nezistil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení jej vlastníctva a odkázal žalobkyňu na podanie takého typu žaloby, ktorý je v danej veci neprípustným. 13. Napokon odvolateľka podotkla, že v prípade, ak by bola v katastri nehnuteľností zapísaná spolu so žalovaným v podiele 1/1, mohla by dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva záznamom, a to preukázaním, že došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva a že nehnuteľnosť nebola predmetom vyporiadania.
14. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jeho názoru okresný súd správne vychádzal z toho, že je na liste vlastníctva ako výlučný vlastník garáže zapísaný od roku 2014, o čom žalobkyňa vedela a s prihliadnutím na tento časový odstup nepreukázala, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Mala k dispozícii právne prostriedky, ktorými by svoj nárok ohľadom vyporiadania garáže uplatnila už skôr, a to najneskôr v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Okresný súd správne konštatoval, že tu bol porušený prvok právnej istoty, keďže nie je žiaduce, aby sa prichádzalo s takouto oneskorenou žalobou a vec sa neriešila vtedy, kedy sa riešiť mala. Taktiež okresný súd správne uviedol, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa predpokladá, že majetok bude vyporiadaný v súlade s princípom právnej istoty. 15. Žalovaný poukázal na zásadu „právo patrí bdelým“ a zdôraznil, že garáž do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nepatrila. Túto totiž nadobudol zo svojich vlastných peňažných prostriedkov (získaných darom od svojej matky). Okrem toho bol od začiatku dobromyseľný v tom, že garáž patrí výlučne jemu, takto bola aj zapísaná na liste vlastníctva viac ako 10 rokov. Žalobkyňa plne akceptovala výlučné vlastníctvo žalovaného, až neskôr začala špekulovať, že by mohla mať na nehnuteľnosť nárok. Garáž užíval vždy výlučne žalovaný. Vzhľadom na dobromyseľnosť a uplynutie viac ako 10 rokov držby mal žalovaný za to, že garáž vydržal v celosti a stal sa jej výlučným vlastníkom.
16. Žalovaná ani v žalobe, ani neskoršími tvrdeniami v súdnom spore nezdôvodnila, prečo žalobu podáva s tak veľkým časovým oneskorením. Rovnako nevysvetlila, prečo sa svojich nárokov nedomáhala v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je pravda, že by okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že garáž patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Podľa názoru žalovaného by žalobkyňa neuspela ani s iným typom žaloby, keďže garáž nikdy do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nepatrila.
17. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej v podanom odvolaní. Poprela tvrdenia žalovaného, že garáž bola kúpená z jeho výlučných finančných prostriedkov. Žalovaný k tejto skutočnosti nepredložil žiadne dôkazy. Nemožno prisvedčiť ani jeho tvrdeniam, že ako dobromyseľný vlastník vydržal vlastnícke právo ku garáži. Žalovaný nebol a ani nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu patrí výlučné vlastníctvo garáže, táto bola spoločným vlastníctvom manželov. Nehnuteľnosť užívali spoločne, žalobkyňa sa rovnako považovala za vlastníčku. Tvrdenia žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva sú neudržateľné. 18. Odkázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 a zdôraznila, že v prípade zamietnutia určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu musí súd označiť, aký iný spôsob súdnej ochrany uprednostňuje. Súd preto nemohol odkázať na podanie žaloby na splnenie určitej povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Takýto odkaz na podanie bližšie neurčenej žaloby nespĺňa požiadavky vyžadované ústavným súdom. Ak žalobkyňa mieni zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, má možnosť podať iba určovaciu žalobu. 19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojej skoršej argumentácii a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že v štádiu pred súdom prvej inštancie navrhol vykonanie dôkazov na preukázanie, z akých prostriedkov bola garáž kúpená. Okresný súd však vec posúdil na základe nedostatku naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu ďalšie dokazovanie vykonávané nebolo. Nedá sa povedať, že by garáž užívali žalobkyňa a žalovaný spoločne ako manželia, garáž užíval žalovaný a táto skutočnosť je zrejmá najmä z faktického správania strán sporu po rozvode manželstva. Po celý čas od nadobudnutia garáže bol žalovaný dobromyseľný, že garáž patrí výlučne len jemu, zmluvu s predávajúcimi uzatváral iba on sám, peniaze na vyplatenie kúpnej ceny patrili výlučne len žalovanému a na liste vlastníctva je ako výlučný vlastník zapísaný len on viac ako 10 rokov bez akýchkoľvek úkonov alebo námietok žalobkyne. Táto sa nikdy ako bezpodielová spoluvlastníčka garáže nesprávala, viac ako 10 rokov nenamietala zápis na liste vlastníctva v prospech žalovaného, po rozvode manželstva neiniciovala uzavretie dohody o vyporiadaní garáže, ani nepodala ohľadom jej vyporiadania žalobu na súd. Žalobkyňa konzistentne akceptovala výlučné vlastníctvo garáže žalovaného. Aktuálnu žalobu považoval za špekulatívnu. Ak by boli akékoľvek pochybnosti o výlučnom vlastníctve žalovaného, tak s uvedených skutkových okolností je zrejmé, že žalovaný vlastnícke právo ku garáži vydržal.
20. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, aký iný spôsob súdnej ochrany by mala zvoliť, s týmto žalovaný nesúhlasil. Okresný súd totiž uviedol, že žalovaný je ako výlučný vlastník zapísaný na liste vlastníctva od roku 2014 a žalobkyňa mala k dispozícii právne prostriedky, ktorými by svoj nárok ohľadom spornej nehnuteľnosti uplatnila v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Inými slovami, žalobkyňa mala a mohla ohľadom garáže podať žalobu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva. Z nálezu Ústavného súdu SR, na ktorý odkázala žalobkyňa, nemožno vyvodiť, že pri zamietnutí určovacej žaloby má súd neúspešnej strane povedať, akú žalobu treba vo veci podať, aby táto bola úspešná. 21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, uplatní sa zo zákona nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Po uplynutí tejto lehoty platí o spoločných hnuteľných veciach, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (napr. spoločné pohľadávky). Uvedený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nastáva zo zákona bez ohľadu na vôľu bezpodielových spoluvlastníkov alebo ich prípadný omyl o behu lehoty na vyporiadanie.
23. Trojročná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka má hmotnoprávnu povahu a súčasne ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Preto nestačí, aby do jej uplynutia bol návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaný iba na pošte, ale musí byť podaný súdu. Ak sa po uplynutí trojročnej lehoty uvedenej v tomto ustanovení uplatní nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania, nemožno ju vyvrátiť ani s poukazom na preukázateľne inú vôľu jedného z účastníkov o užívaní spoločnej veci. Hnuteľné veci sa stanú predmetom výlučného majetku toho, kto vec ako vlastník užíva. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sa stanú predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých bezpodielových spoluvlastníkov (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1188-1231).
24. Okresný súd v napadnutom rozsudku síce odkázal na zákonnú domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov k nehnuteľnosti, ak sa táto nestala predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnej lehote, avšak zároveň dospel k záveru, že žalobkyňa mohla svoje nároky voči žalovanému uplatňovať skôr. Poukázal totiž na potrebu vyriešenia veci „v čase, kedy sa vyriešiť aj má“, teda v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Pre jeho rozhodovanie bola relevantná aj doba 10 rokov, počas ktorých bol žalobca zapísaný v katastri ako výlučný vlastník, pričom žalovaná nijako svoje práva neuplatňovala.
25. Právny názor okresného súdu považoval odvolací súd za nesprávny. Vznik fikcie podielového spoluvlastníctva predstavuje totiž spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ex lege, nevyžadujú sa k nemu žiadne úkony účastníkov právneho vzťahu. Preto ak žalobkyňa po uplynutí lehoty troch rokov, v rámci ktorej nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, tvrdí, že jej patrí podiel na majetku, deklaruje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Jej právna pozícia je neistá v tom zmysle, že ak patrila sporná nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán sporu), jedinou možnosťou, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, je podanie určovacej žaloby, ako tomu bolo v posudzovanej veci. 26. Závery okresného súdu o oneskorene podanej žalobe, či potrebe rešpektovania princípu právnej istoty neobstoja. Zákon vytvorením podielového spoluvlastníctva priamo zo zákona v dôsledku uplynutia doby priznáva manželom rovnaké podiely na majetku pôvodne patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle úpravy Občianskeho práva je pritom vlastnícke právo nepremlčateľné, z ktorého dôvodu možno žiadať jeho ochranu kedykoľvek. 27. Týmito svojimi závermi krajský súd nekonštatuje potrebu vyhovenia žalobe, „len“ vyjadruje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Okresný súd sa v danej veci mal zaberať otázkou spoluvlastníctva žalobkyne, ako aj námietkami protistrany, že sporná nehnuteľnosť do masy bezpodielového spoluvlastníctva nepatrila. Konštatovaním absencie naliehavého právneho záujmu okresný súd vlastne žiadne dokazovanie nevykonal, resp. nevyvodil z predložených dôkazov žiadne skutkové zistenia potrebné pre posúdenie hmotnoprávnych vzťahov žalobkyne a žalovaného. Nesprávne právne posúdenie teda viedlo k nevykonaniu všetkých dôkazov, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové.
28. Osobitne považoval odvolací súd za potrebné reagovať na úvahy okresného súdu o tom, že žalobkyňa sa mohla domáhať svojich nárokov žalobou na splnenie povinnosti. Nie je jasné, akú povinnosť by si mala od žalobcu nárokovať, keďže deklaruje záujem byť v spoluvlastníckom vzťahu k nehnuteľností. Ak bude v spore preukázané, že táto bola nadobudnutá za spoločné prostriedky manželov za trvania manželstva, je požiadavka žalobkyne vyjadrená v žalobnom petite legitímna. 29. Krajský súd na základe uvedeného zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd posúdi otázku vlastníckych, resp. spoluvlastníckych vzťahov strán k predmetu sporu, vykoná navrhnuté dôkazy a vo veci opätovne rozhodne. 30. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že spornú nehnuteľnosť vydržal, bude v ďalšom priebehu sporu potrebné skúmať podmienky nadobudnutia vlastníctva týmto spôsobom, konkrétne tvrdenú dobromyseľnú držbu. Dobromyseľnosť je nutné posudzovať už k momentu vstupu do držby. Uvedené pravidlo dáva odvolací súd do pozornosti najmä s ohľadom na argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdil, že nehnuteľnosť nadobudol za svoje vlastné prostriedky – takáto skutočnosť by potom znamenala, že sa stal výlučným vlastníkom momentom kúpy garáže a uvažovať o vydržaní tu nie je namieste. Naopak, ak vec kúpil za spoločné prostriedky, táto automaticky spadá da masy bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorého dôvodu nemožno hovoriť o akejkoľvek dobromyseľnosti v čase vstupu do držby. 31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.